Obdobie feudalizmu

Obdobie feudalizmu

Pojem feudalizmus je odvodený od latinského slova feudum. Tzn. pôda – léno. Slovom feudum sa označoval pozemok, ktorý bol niekomu požičaný do osobnej alebo dedičnej držby za vernosť. Držba pozemku bola podmienená vernosťou držiteľa vlastníkovi. Držiteľ bol viazaný aj rôznymi službami a povinnosťami.

Feudalizmus rozdeľujeme

a, ranný feudalizmus (5 – 11 st.)

b, rozvinutý feudalizmus (12 – 15 st.)

c, neskorý feudalizmus (16 – 16,5 st.)

Spoločenské triedy feudalizmu: kráľ a jeho rodina, šľachta, feudáli, kňazstvo,
meštianstvo, poddaný, nevoľníci

Poddaný museli odvádzať šľachticovi z prenajatej pôdy rentu – naturálna, pracovná – roboty, – peňažná – dane...

Ranofeudálne štáty –

1, Franská ríša – Frankovia boli predchodcovia dnešných Nemcov, Francúzov, Holanďanov. V 5 st. n. l. fránke kmene zjednotil kráľ Chlodovik. Založil dynastiu Merovejovocv. Prijal kresťanstvo a tým získal podporu pápeža. Ich moc začala padať. Skutočnú moc mali v rukách bohatý šľachtici.

Najvýznamnejším z nich bol správca kráľovského dvora. Majordóm. Karel Martel – jeho syn – Pipin krátky si založil dynastiu Karolovcov. Rozmach dosiahla franská ríša za vlády Karola Veľkého. (Prelom 8 – 9 st.) územím franskej ríše boli: veľká časť dnešného Nemecka, Belgicka, Holandska, Francúzska, severné a stredné Taliansko. Časť Španielska. V roku 800 pápež v Ríme Karola Veľkého korunoval za cisára.

Stal sa cisárom západorímskej ríše. Ríšu si rozdelil na grófstva na čele s jemu oddanými grófmi. Na obranu najviac ohrozovaných hraníc založil marky. Je veľkým bojovníkom. Vyhnal avarov, ktorý ohrozovali ríšu z východu a vyhnal arabov, ktorý ohrozovali ríšu z juhozápadu. Neustále boje o nástupníctvo ohrozovali ríšu. V roku 843 sa franská ríša rozpadla na 3 časti. Verdunská dohoda.

a, nová západofranská ríša – neskoršie Francúzsko. b, východofranská ríša – neskoršie Nemecko. c, stredná franská časť