Pravek

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Poznámky
Dátum: 20.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 801 slov
Počet zobrazení: 11 968
Tlačení: 646
Uložení: 718
Vznik človeka a jeho vývoj:

- prvý život na Zemi → prahory prvé živočíchy, z ktorých sa vyvinul človek → treťohory samotný vývoj človeka → štvrtohory  

Obdobie štvrtohôr

· striedali sa doby ľadovémedziľadové
· ľadovce zaberali 30% územia, v Európe → až k Stredozemnému moru
· počasie studené (okolo 0°C) a suché
· mamuty, nosorožce, soby, losy
· neskôr → ľadovce ustupujú
· trvalé oteplenie – 10 000 pred n.l.
 
Charles Darwin napísal dielo „O pôvode druhov prirodzeným výberom“:
· opísal vznik a vývoj človeka
· človek patrí do podtriedy živorodých cicavcov (hominidae)
· vývoj človeka (hominizácia) trval niekoľko miliónov rokov

Vývojové etapy človeka:

· asi 14 mil. rokov pred n.l.
§ začal sa proces hominizácie (poľudštenia), v priebehu ktorého sa zo živočíšnej ríše vyvinul človek ako samostatný rod Homo
§ antropoidné opice:
·  palec oproti ostatným prstom
·  od hľadania rastlinnej potravy ku konzumácii mäsa → bielkoviny → rozvoj mozgu
·  začína konať cieľavedome → už to nie je opica
· asi 5 mil. rokov pred n.l.
§ objavili sa australopitekovia (australo – južný, pitekos – opica), prví predchodcovia človeka
 
1. Homo habilis (človek zručný)
§ asi 3 mil. rokov pred n.l.
§ pozostatky sa našli na Jáve, vo východnej a južnej Afrike
§ vyrábal primitívne nástroje
§ mal mohutný nadočnicový oblúk, čeľusť bez brady a robustnú ruku (+ zahnuté prsty)
§ veľké rezáky
 
2. Homo erectus (človek vzpriamený)
§ asi 2 mil. – 250 000 rokov pred n.l.
§ stredná Európa, Čína, Jáva, Afrika
§ mal úplne vzpriamenú postavu, vysoké čelo bolo klenuté s mohutnými nadočnicovými oblúkmi
§ zuby už boli ľudské
§ čeľusť stále bez brady
 
3. Homo sapiens (človek rozumný)
§ asi 250 000 – 70 000 pred n.l. (obdobie stredného paleolitu)
§ osídlenie na všetkých kontinentoch
§ k tomuto druhu už patria všetky súčasné veľké rasy i vymierajúce populácie
§ mnohé znaky sú už príbuzné s dnešnými znakmi človeka
§ patrili tu aj neandertálci (?):
· asi 70 000 – 40 000 pred n.l. (posledná doba ľadová)
· žili v západnej Európe (Gánovce nad Bebravou, Düsseldorf), južnej a východnej Afrike a na Jáve
· neandertálsky človek má ešte stále mohutný nadočnicový oblúk
 
Homo sapiens sapiens (človek dnešného typu) § asi 40 000 pred n.l. (obdobie mladšieho paleolitu)
§ z biologického hľadiska bol rovnocenný dnešnému človeku
§ patria tu už všetky súčasné populácie
 
Doba kamenná:
a) paleolit – staršia doba kamenná
b) mezolit – stredná doba kamenná
c) neolit – mladšia doba kamenná
 
Prví roľníci (obdobie neolitu):
 
10 000 pred n.l. – ľadová doba skončila, ľadovce na sever § územie okolo Stredozemného mora a Malá Ázia: nové druhy rastlín a zvierat → ľudia prestali byť závislí od prírody a sami si vytvárajú potraviny
10 000 – 8 000 pred n.l. – mladšia doba kamenná (neolit) § prírodné podmienky neboli všade rovnaké
§ najlepšie na Blízkom východe – úrodný polmesiac (Malá Ázia, rieky Eufrat, Tigris, Níl → úrodné bahno, kanály, vodné nádrže)
 
Domestifikácia rastlín a zvierat:
 
prvé udomácnené rastliny: jačmeň, pšenica, strukoviny (bôb) prvé udomácnené zvieratá: ovce, kozy (mlieko, mäso, koža, kosti, rohy) ľudia lovili popritom divoké zvieratá, chytali ryby 9 000 – 5 200 pred n.l. (obdobie neolitu) – Blízky východ: začína domestifikácia (zdomácnenie) jedlých plodín a zvierat, čiže výroba potravín celý proces výroby potravín a s tým spojené spoločenské zmeny nazývame neolitická revolúcia – skončilo sa obdobie závislosti človeka od prírody a nastalo jej postupné podmaňovanie si  
Vznik roľníckych osád
 
ľudia sa sťahovali na miesta, kde bolo teplo, úrodná pôda a dostatok vody na zavlažovanie → budujú si sídla najprv v skalných priestoroch (jaskyne), neskôr aj v nížinách (dediny; veľké domy) dediny sa postupne stavajú podľa určitých sociálnych vzťahov vznikajú aj kultové miestnosti – svätyne obdobie matriarchátu – vedúce postavenie mala žena, pokračovateľka rodu nálezy – venuše (sošky žien) príprava potravín na ohni vznikajú prvé nádoby → keramika → podľa výzdoby určujeme jednotlivé kultúrne okruhy a kontakty medzi obyvateľmi  

Chalkolit (doba medená):
 
· asi 5 200 – 3 500 pred n.l.: je to prechodné obdobie medzi neolitickými kultúrami a mestskou civilizáciou (Blízky východ)
· nastáva špecializácia výroby a deľba práce, začiatky remesiel (predovšetkým hrnčiarstva) a obchodu so vznikom obchodníkov a remeselníkov
· väčšina obyvateľov sa venuje poľnohospodárstvu a žije v obciach, ktoré sa koncentrujú okolo chrámu
· popri výrobných vrstvách sa vydeľuje aj vrstva kňazov a vrstva bezprávnych vojnových zajatcov
· nové kovy: zlato, striebro, meď
· na juhu Mezopotámie výborné prírodné podmienky → prebytok potravín
· medzi dedinami vznikajú rozdiely → bohatí a chudobní
· chudobnejšie dediny / rodiny sú závislé na bohatších → dochádza k útokom → ochrana (vrstva bojovníkov) → obdobie patriarchátu (vedúce postavenie má muž)
· chrámové hospodárstvo – vzniklo zo svätyne, t.j. chrám a kňazi preberajú organizáciu spoločnosti: výrobu a prerozdeľovanie potravín a remeselníckych výrobkov
· koniec chalkolitu – dediny sa menia na mestá, mestá si podrobujú okolité územia → vznikajú štáty
· štát:
§ hlavnú úlohu majú vojenskí náčelníci
§ palácové hospodárstvo

Infografika: Pravek

Infografika: Pravek
Zdroj: killka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.6)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.016