Najstaršie civilizácie

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: sp-prace (18)
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 18.03.2025
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 937 slov
Počet zobrazení: 24 283
Tlačení: 1 087
Uložení: 1 040

Najstaršie civilizácie

Mezopotámia

· medzi riekami Eufrat a Tigris (medziriečie), dnešný Irak

· na severe – Asýria

· v strede – Babylonia

· na juhu – Sumer

Poľnohospodárstvo

· rieky – veľa vody z topiacich sa snehov (apríl, máj – záplavy)

· pestovali sa obilniny, strukoviny, ovocné stromy

· choval sa dobytok, ovce, kozy

· lov rýb

· pre obdobie sucha boli vybudované kanály

Obyvateľstvo

· roľníci – najpočetnejšia skupina

· pastieri

· remeselníci

· obchodníci – dovážali hlavne drevo, kovy a šperky

· bojovníci

· kňazi a pisári – riadili prácu a prerozdeľovali výrobky

· panovník – neskôr prevzal organizáciu práce, potomok bohov

· otroci – získavali sa vo vojnách alebo to boli obyvatelia, ktorí sa zadĺžili a nemohli splatiť dlh

Prvé štáty

· najvhodnejšie podmienky boli v Sumeri

· 3 500 – 3 200 pred n.l. – prvé mestské štáty (Uruk, Ur, Ninive, Eridu, Lagaš, Babylon,...) → malé štáty: mesto a okolie; mali mestské hradby (stavebný materiál – hlina), v strede mesta chrám – zikkurat – bol na vyvýšenej terase, stupňovitý; ukladala sa tu aj úroda, poklady, slúžili tu kňazi

Vznik písma

· obrázkové písmo – Sumeri ním označovali výrobky aj majetok

· klinové písmo – vzniklo z obrázkového písma, písali na hlinené tabuľky (Epos o Gilgamešovi – o tom ako kráľ Gilgameš z mesta Uruk hľadal nesmrteľnosť)

Vznik teritoriálneho štátu

· 2340 pred n.l. – v meste Kiš sa vlády zmocnil Sargon I.:
§ najprv čašníkom
§ založil mesto Akkad
§ podmanil si okolité mestá → vytvoril Akkádsku ríšu
§ Akkádska ríša trvala len 150 rokov – po jej zániku sa obnovili samostatné mestské štáty

Starobabylonská ríša

· na konci tretieho tisícročia pred n.l. prenikli do Mezopotámie kočovné kmene Amoritov – podmanili si jednotlivé mestá, prebrali sumerskú kultúru a vzdelanosť (aj klinové písmo) → Babylon

· Chammurapi:
§ jeden z najvýznamnejších panovníkov
§ podmanil si celú Mezopotámiu
§ do podmanených miest ustanovil správcov
§ opora moci – vojsko
§ zákonník:

· „oko za oko, zub za zub“ – platilo vo vzťahu k privilegovaným občanom

· odplata – suma – za previnenia voči slobodným

· otroci – žiadne práva

· orientálna despocia:
§ panovník mal všetku moc, bol najvyšším predstaviteľom štátu, najvyšším sudcom a najvyšším vojenským veliteľom
§ panovalo tvrdenie, že panovník je potomkom bohov

· Chetiti dobyli Babylon a Starobabylonská ríša zanikla (1549 pred n.l.)

Sumerské náboženstvo

· vytvorili rozsiahlu mytológiu a náboženský systém – vysvetľovali ním prírodné javy a vznik sveta

· uctievali veľa bohov – polyteizmus

· už Sumeri poznali príbeh o stvorení sveta a človeka a o potope (Starý zákon)

Sumerská kultúra

· sledovali nebeské telesá (vedeli odhadnúť, kedy budú záplavy)

· kalendár – mesiac mal štyri týždne a týždeň sedem dní, deň rozdelili na 12 dvojhodinových častí

· v matematike – šesťdesiatková sústava

Sumerské umenie

· chrámy bohov boli vyzdobené rôznofarebnými geometrickými obrazcami, sochami

· drevo na chrámy – z Libanonu

· Narámsínova stéla – zobrazuje výpravu Sargonovho vnuka

Egypt

· v povodí rieky Níl

· podľa farby úrodného bahna sa nazýval čierna zem

Vznik egyptského štátu

· Dolný Egypt – ústie Nílu

· Horný Egypt – stredný tok Nílu

· 3100 pred n.l. – spojili sa a za zakladateľa štátu sa považuje Meni:
§ hlavné mesto – Mennofer (Memfis – po grécky)
§ vládca – faraón:

· najprv považovaný za potomka bohov, neskôr za boha

· mal všetku moc (súdnu, politickú, náboženskú)

Viera a posmrtný život

· na druhom svete bude človek ďalej žiť → bolo potrebné zachovať telo – mumifikácia (vnútornosti do nádob – kanopy), telo natreli olejmi a masťami, zabalili do ľanových pruhov a ukladali do sarkofágov

Štátny aparát

· úrady obsadzoval faraón svojimi vernými

· dôležité postavenie – pisári

· písmo – hieroglyfy (obrázkové písmo)

· písali na papyrusové zvitky (trstina z Nílu) štetcom čiernou alebo červenou farbou v stĺpcoch

· egyptské dejiny sa delia podľa vládnucich rodov (dynastií) – asi 31

Stará ríša

· 2635 – 2135 pred n.l. – o prvých dvoch dynastiách veľa nevieme (sídlili v meste Cinev)

· vláda III. až VI. dynastie – I. vrchol egyptských dejín:
§ sídlo Mennofer
§ moc panovníkov stabilná
§ výpravy do Núbie a na Sinajský polostrov (zlato, striebro, kovy, otroci)

· pyramídy:
§ prvú pyramídu dal postaviť Džosér z III. dynastie (postavil Imhotep), bola stupňovitá
§ najväčšie dali postaviť panovníci z IV. dynastie: Chufu (Cheops), Rachef (Chefren), Menkaure (Mykerinos)

· stoja neďaleko Káhiry pri Gíze

Stredná ríša

· 2061 – 1785 pred n.l.

· stavba pyramíd vyčerpala krajinu → nepokoje → oslabená moc faraóna → do Egypta prenikajú kočovné kmene

· Véset (Téby) – dostala sa k moci XI. dynastia:
§ znovuzjednotila celý Egypt a zaviedla poriadok

· XII. dynastia – Senvosret III.:
§ obnovil výbojné vojny do Núbie – cédrové drevo
§ upevnil moc panovníka

· od 17. storočia pred n.l. – do Egypta kočovné kmene Hyksósov:
§ mali nové zbrane – šable, luky, jazda

· krajina sa rozpadla na menšie časti

· Hyksósovia ovládli deltu Nílu na 100 rokov, potom boli vyhnaní

Nová ríša

· 1552 – 1070 pred n.l.

· XVIII. – XX. dynastia – III. vrchol egyptských dejín (krajina zjednotená, moc faraóna upevnená, výboje)

· Thutmoses III.:
§ Egypt dosiahol svoj najväčší rozmach
§ najvýznamnejší egyptský dobyvateľ
§ ovládol Palestínu
§ hlavné mesto Véset – chrám boha Amona (boh vzduchu a plodnosti; jeho kult bol štátnym náboženstvom, jeho kňazi mali obrovskú moc)

· Amenhotep IV. (zmenil si meno na Achnaton):
§ chcel zlomiť moc Amonových kňazov
§ založil nové mesto Achetaton – na počesť boha Atona (slnečný kotúč)
§ jeho manželkou bola Nefertiiti – najkrajšia žena staroveku
§ po jeho smrti všetko do pôvodného stavu

· Tutanchatón (zmenil si meno na Tutanchamon):
§ ako 9-ročný nastúpil na trón
§ Amónovi kňazi ho donútili presunúť sa do Vésetu

· Ramesse II.:
§ viedol výbojné vojny do Sýrie a Palestíny → narazil na Chetitov
§ 1285 pred n.l. – bitka pri Kadeši medzi Egypťanmi a Chetitmi, skončila nerozhodne

Neskorá ríša

1200 pred n.l. – z mora zaútočili kmene (tzv. morské národy) boj proti nim krajinu vyčerpal → Egypt už nikdy nedosiahol svoje predchádzajúce postavenie útoky Asýrčanov zo severu; 525 pred n.l. – Peržania dobyli Egypt Alexander Macedónsky: § 323 pred n.l. – prišiel do Egypta, vítali ho ako osloboditeľa, vyhlásili ho za panovníka

· Ptolemaios:
§ veliteľ Alexandra Macedónskeho
§ po jeho smrti sa stal vládcom Egypta
§ jeho potomkovia vládli do roku 30 pred n.l, potom bol Egypt pripojený k Rímskej ríši (Gaius Octavius)

Zdroj: killka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.010 s.