Rím – Ranné cisárstvo

Rím – Ranné cisárstvo

Augustus – vládol ako suverénny vládca; opieral sa o armádu; dal si udeliť titul imperátor; nechal pravidelne obnovovať tzv. prokonzulské impérium → zabezpečovalo mu najvyššie velenie v armáde osobná stráž – prétoriáni tituly: tribún ľudu, najvyšší kňaz, cenzor, princeps senatus (I. člen senátu), Caesar (syn božského Julia)

Vnútorná politika

vojna – zlý vplyv na rímsku spoločnosť Augustus sa snaží o obnovu tradičnej morálky a náboženstva: § podporuje deti s rodičmi
§ stavba chrámov
Augustovu politiku podporujú: § Publius Vergilius Maro – epos Aeneas
§ Titus Livius – „Dejiny Ríma od založenia mesta“
chlieb a hry

Zahraničná politika

Augustus rozšíril územie ríše (hranicami rieky Rýn a Dunaj – za nimi žili Germáni), nové územia spravoval pomocou svojich vlastných úradníkov – legátov rímska armáda roku 9 n.l. v bitke pri Teutoburskom lese utrpela od Germánov krutú porážku (Teutoburský les → Deutsch) Augustus podporoval medzi Germánmi domácich náčelníkov → na území dnešnej Českej republiky – Marobudovo kráľovstvo; po jeho zániku na území Slovenska – Vanniovo kráľovstvo po Augustovej smrti sa stal cisárom syn jeho tretej manželky Tiberius – pokračoval v Augustovej politike Tiberiov nástupca a prasynovec Caligula (meno podľa vojenských sandálov) – vládol despoticky → po štyroch rokoch ho zavraždili a za cisára dosadili jeho strýka Claudia – obnovil poriadok v ríši nástupcom Claudia sa stal syn jeho štvrtej manželky Nero (54 – 68 n.l.): § zneužíval svoju moc
§ prenasledoval senátorov
§ usporadúval nákladné gladiátorské hry
§ hrával v divadlách, skladal piesne a vystupoval v rôznych hudobných súťažiach
§ údajne dal podpáliť Rím, aby našiel inšpiráciu k básni o horiacej Tróji
§ obvinil z požiaru kresťanov a mnohých nechal popraviť (medzi nimi aj sv. Petra a sv. Pavla)
§ senát ho zbavil moci
§ na úteku spáchal samovraždu → koniec vlády prvej rímskej dynastie, ktorej členovia pochádzali z rodu Juliovcov a Claudiovcov (tzv. julsko – klaudiovská dynastia)
§ jeho učiteľom bol Seneca

· Flavius Vespasianus (zakladateľ flaviovskej dynastie, vládol 69 – 79 n.l.):
§ pochádzal z chudobnej rodiny
§ spolu so svojím synom Titom potlačili povstanie Židov v Judei
§ rozvoj ríše, podporoval poľnohospodárstvo a remeslá
§ za jeho vlády bolo dokončené Koloseum (mal kapacitu asi 70 000 divákov)
§ druhý Vespasianov syn Domitianus prenasledoval senátorov, nechal sa uctievať ako Pán a Boh, a tak ho napokon ho zavraždili prétoriáni

Adoptovaní cisári

Traianus – pochádzal z Hispánie; výborný vojenský veliteľ, porazil v dvoch vojnách kmene Dákov (na území dnešného Rumunska) a Peržanov v Mezopotámii; za jeho vlády dosiahla Rímska ríša najväčší územný rozmach; bol to posledný rímsky cisár, ktorý viedol úspešné výbojné vojny Hadrianus – dal postaviť pás opevnení na Dunaji (Limes Romanus – rímska hranica); priaznivec Grécka Antoninus Pius Marcus Aurelius Antoninus – jeden z najlepších rímskych cisárov; musel viesť obranné vojny (proti germánskym, sarmatským a iným kmeňom spoza Dunaja) – markomanské vojny; rímsky nápis na trenčianskej hradnej skale z roku 179; po ňom vládol jeho syn Commodus – uzavrel s germánskymi kmeňmi mier, prétoriáni ho neskôr zavraždili

Kríza Rímskej ríše

Rím neviedol výbojné vojny → nedostatok otrokov otrokov nahrádzajú slobodní roľníci (kolóni) – prenajímali si od bohatých majiteľov pôdu a každoročne museli splácať úver, v prípade, že neboli schopní ho splatiť, zadlžovali sa a bohatí majitelia ich nútili pracovať na pôde ako otrokov kríza v armáde – jednotlivé vojenské posádky vyhlasovali za cisárov svojich veliteľov, niekedy vládlo viacej cisárov súčasne