Grécka kultúra

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: studak
Typ práce: Referát
Dátum: 19.01.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 325 slov
Počet zobrazení: 9 732
Tlačení: 584
Uložení: 630
Grécka kultúra
Rozmach gréckeho sveta charakterizovaný kolonizačnou činnosťou aj sociálnymi a politickými premenami v priebehu 8. – 6. st. p. n. l. bol sprevádzaný rozvojom kultúry.
 
5.1. Olympijské hry
Boli to celogrécke súťaže pravidelne usporadúvané v starovekom Grécku raz za štyri alebo päť rokov v auguste alebo septembri ako pocta Diovi v Olympii na Peloponéze. Počiatok hier sa spája s menom hrdinu Herakla. Údajne ho úlohou usporiadať hry poverili argonauti, aby si raz za 4 roky preverili, či ešte majú toľko síl, ako počas svojej legendárnej výpravy za zlatým rúnom. Prvá známa olympiáda sa konala v roku 776 p. n. l., no vtedy sa po prvý krát začali zapisovať mená víťazov. Hry sú teda pravdepodobne staršie. Ako súťažiaci sa na OH smeli zúčastniť iba slobodní občania gréckeho pôvodu, pozerať sa na hry mohol ktokoľvek. Pre ženy sa v čase OH konali samostatné závody v behu. Závodníci sa museli dostaviť do Olympie mesiac pred začiatkom OH na intenzívnu prípravu spojenú s diétou. Hry sa otvárali sprievodom súťažiacich a ich slávnostnou prísahou Diovi.

Pôvodne trvali jeden deň a pozostávali len z jednoduchého behu na diaľku v štadióne. Pretekári závodili nahí. Na jedných bežeckých pretekoch sa totiž stalo, že bežec Orsypos stratil pri behu svoju zásterku. Keďže sa nehanbil, preteky vyhral. Keď aj ostatní bežci zistili, že odev pri behu prekáža, vec bola jasná: odvtedy sa bežalo bez odevu. Športovci si to mohli dovoliť, lebo podnebie v Grécku bolo teplé. Pred chladom chránil športovcov aj olej, ktorým sa natierali.

Neskôr trvali päť dní, počas ktorých bol vyhlásený mier. Začínalo sa pri východe Slnka. Typické súťažné disciplíny boli: beh na krátke a dlhé trate, pästný zápas, päťboj, ktorý zahŕňal hod diskom, hod oštepom, beh, skok do diaľky a zápasenie. Neskôr sa k týmto disciplínam pridali aj preteky konských záprahov a jazdecké preteky. Tieto súťaže sa konali na štadióne. V posledný deň hier víťazi dostali olivové alebo palmové ratolesti. Bolo zaujímavé, že víťazov OH čakali rôzne úľavy, napr. nemuseli platiť dane. Byť víťazom na olympijských hrách bola najväčšia pocta, akú mohol niekto dosiahnuť. Staroveké OH sa udržali 12 storočí až do roku 393. Vtedy  boli na príkaz cisára Theodosiusa zakázané ako pohanské slávnosti, ktoré v kresťanskom svete nemajú čo robiť. Následne boli zničené všetky budovy v Olympii.

po 1500 rokoch oživuje Francúz Pierre de Coubertin základnú myšlienku OH: zbližovanie národov. Prvé novodobé OH boli otvorené v Aténach 6. apríla 1893. V roku 1913 sa prijalo heslo OH: „Rýchlejšie, vyššie, silnejšie“.  V súčasnosti sa OH zúčastňujú športovci všetkých krajín, súťaží sa v 80 disciplínach, konajú sa každé 4 roky v podobe zimných a letných olympijských hier. Zimné olympijské hry sa konajú od roku 1924 a letné od 1896.

5.2. Písmo
Gréci spočiatku používali mykénske lineárne písmo, potom fénické a v 5. storočí mali vlastnú majuskulu a minuskulu z 24 znakov. Písali na kameň, papyrus, voskové tabuľky, črepiny. Čísla zodpovedali poradiu písmen. Dnešní mladí ľudia najradšej na písanie používajú počítač.

5.3. Hodiny

U starých Grékov sa deň začínal západom slnka a trval do nasledujúceho západu. V súčasnosti sa prvá hodina dňa počíta po polnoci a deň sa končí o polnoci. Grécky deň trval dlhšie ako 24 hodín. Predpoludnie sa označovala ako „doba plného námestia“, keď je na námestiach najviac ľudí. Gréci sa riadili viac menej svojim žalúdkom. Delenie dňa na hodiny umožnila až palička – gnómon, ktorá vrhala tieň a tým rozdeľovala deň na menšie časti. Tento vynález sa dáva do súvislosti s gréckym filozofom Anaximandrom žijúcim v 6. st. p. n. l. Časom si starovek zvykol na dva druhy hodín – slnečné a vodné.  Hodiny rokmi prekonali veľký vývoj. Postupne sa zmenšovali, aby ich ľudia mohli nosiť pri sebe. Najobľúbenejšími hodinami súčasnej mládeže sú tie, ktoré majú digitálne čísla a sú umiestnené na mobilných telefónoch.
 
5.4. Delfy
Určite sme už všetci stáli pred  dôležitým rozhodnutím a v duchu sme si vraveli: keby sme len vedeli ako to len dopadne! Starí Gréci to mali zariadené jednoducho: postavili si veštiarne a veštice im vyveštili, čo ich čaká a čo neminie. Najslávnejšou veštiarňou bola svätyňa boha Apolóna. Stála v meste Delfy a veštila v nej Pýtia. Tá sedávala na  trojnožke v podzemí, do ktorého nesmel žiaden smrteľník vstúpiť. Na otázky zvedavcov odpovedala často dvojzmyselne ( keď prekročíš veľkú rieku zničíš veľkú ríšu – A. Macedónsky) a za svoju námahu si dávala, prirodzene, zaplatiť bohatými darmi. Hoci uplynulo od dôb Pýtie veľa storočí, istotne by sa uživila aj dnes – ľudia zostali stále rovnako zvedaví.
 
5.5. Poézia
Jedným zo zdrojov gréckej mytológie boli homérske básne. Svet bohov zafixovaný v Iliade a Odyssei sa stal významným kultúrnym putom gréckeho etnika. Ilias a Odyssea spolu tvoria dvojicu najslávnejších eposov starej gréckej literatúry. Kým Ilias je v podstate vojnovým eposom, Odyssea je eposom mieru. Literárni vedci ho nazvali prvým dobrodružným románom európskej literatúry. Literárny svet sa zhoduje, že Iliadu napísal grécky básnik Homér približne v 9. st. p. n. l. Avšak pri Odyssei sa iba predpokladá, že jej autorom je Homér. Traduje sa, že autor týchto dvoch eposov bol slepý. Nuž, ak to bola pravda, musel mať Homér fenomenálnu pamäť. Oba dlhokánske eposy majú spolu 28 000 veršov. Ak si ich dĺžku prepočítame na naše pomery, prídeme na to, že slepý básnik by musel vedieť naspamäť viac ako 900 strán textu. To je úctyhodný výkon aj na básnika svetového formátu. Jeho slepotu si však môžeme vysvetľovať aj ako metaforu pretože bardovia (potulní speváci), s ktorými sa Homér stotožňoval, sa akoby uzatvárajú do seba a svoj zrak tak odvracajú od vonkajšieho sveta do vlastného vnútra, kde vidia veci, ktoré ostatným ľudom unikajú.

Epiku zatieňuje v 7. a 6. storočí lyrická tvorba, ktorá v tejto dobe prežíva svoj najväčší rozkvet. Pôvod názvu lyrika spočíva v tom, že verše boli často spievané či recitované v sprievode lýry. Okrem lýry, či iných strunových nástrojov sa k sprievodu používali taktiež píšťaly. V lyrickej tvorbe boli najobľúbenejšie elégie, ktoré vznikli z náreku nad mŕtvymi. Ich obsahom boli bojové výzvy a meditácie zamerané k filozofickým a politickým otázkam. Na ostrove Lesbos sa rozvinula tzv. monódia - pieseň prednášaná jednotlivcom. Okrem toho st. Gréci pestovali zborovú  (chórickú) lyriku.  Jedným zo zakladateľov elégickej poézie bol Kallínos z Efezu. Významnou poetkou v tejto dobe bola Sapfó, ktorá žila v kruhu mytiléntských dievčat. K niektorým z nich mala citové vzťahy a vo svojích veršoch zachytila slasti a útrapy lásky. Neskôr bola Sapfina náklonnosť k dievčatám vykladaná jednostranne ako fyzický vzťah. Odtiaľ pramení pojem lesbickej lásky.
 
5.6. Grécke divadlo
Z osláv , ktoré sa na počesť boha Dionýza v Grécku usporiadali a nazvali Dionýzie sa neskôr vyvinula grécka dráma. Svojim vzhľadom pripomínalo dnešné amfiteátre. Hrávalo sa po šírym nebom. Hľadisko bolo stupňovité, pripomínalo obrátený lievik. Pod hľadiskom bola kruhovitá plocha – orchestra na ktorej tancoval a spieval zbor. Herci vystupovali na vyvýšenom javisku -  proskéniu. Do divadla sa zmestilo 13 000 divákov. Tí, čo sedeli úplne hore, boli 22 metrov nad úrovňou zboru a hercov. Najväčšie staroveké divadlo bolo v Miléte. Bolo postavené pre 36 000 divákov. Gréci chodili do divadla veľmi radi. Mohli doň ísť muži, ženy, deti i otroci. Hralo sa niekoľko hier denne, takže Gréci strávili v divadle 8-9 hodín. Bola to pre nich celodenná zábava: priniesli si do divadla jedlo i vankúšik na sedadlo, aby sa im pohodlne sedelo. Divák bol v divadle skutočným pánom. Ak sa mu hra nepáčila pískal, vykrikoval a hádzal po hercoch olivy a figy. Na druhej strane vedel hercov oceniť za dobrý herecký výkon, peknú výslovnosť a hlavne vtipnú myšlienku. Do antického divadla sa chodilo na tragédie a komédie. Najvýznamnejším gréckym autorom tragédií bol Sofokles a komédií Aristofanes.

Dnešné divadlá sú umiestnené v budovách. V súčasnosti sú v obľube tzv. divadlá malých foriem pre malý počet divákov. Lievikové hľadisko zostalo len vo veľkých divadlách, diváci však sedia iba v polkruhu pred javiskom. Priestor za scénou slúži hercom ako zákulisie. Zbor sedí pod úrovňou pódia a hľadiska. Chodievame do divadla na jedno predstavenie denne, ktoré trvá max. 2 hodiny. Počas predstavenia diváci zásadne nejedia ani nevykrikujú.  Starí Gréci strávili v divadle celý deň, dnešná generácia dokáže stráviť celý deň iba nakupovaním a vzájomnými posedeniami v hypermarketoch :D Stále sa hrávajú tragédie a aj komédie, ale pribudli k nim aj iné divadelné žánre ako napr. opera, opereta, muzikál a atď.

Grécka civilizácia vo svojom vývoji dokázala svoju životaschopnosť. Dala svetu vynikajúce úspechy vo rôznych oblastiach ľudského konania a poznania a stala sa jedným z najvýznamnejších javov v histórii starovekého sveta.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.032 s.
Zavrieť reklamu