Sliezske vojny

Sliezske vojny 

Pragmatická sankcia cisára Karola VI. z roku 1713, ktorá upravila nástupnícke právo v Rakúsku v prospech jeho dcér, bola síce medzinárodne uznaná, predsa však bavorský a saský kurfirsti odmietali nástupníctvo cisárovej dcéry Márie Terézie. Trvali na tom, že ich habsburské manželky majú staršie, a teda legitímnejšie práva na Rakúske dedičstvo, a robili si nároky na cisársky trón. Fridrich využil ťažké postavenie Márie Terézie a obsadil Sliezsko, ktoré až dovtedy patrilo k habsburskej ríši. Na základe pochybných dedičských práv v niektorých sliezskych kniežatstvách (, ktoré ani sám nebral vážne ), si robil nároky na túto bohatú provinciu.

Márii Terézii ponúkal ako protihodnotu pomoc v spore o nástupníctvo a sľúbil, že dá svoj kurfirtský hlas pri voľbe cisára jej manželovi. Ona však jeho návrh odmietla. Po pruskom víťazstve v bitke u Molvic v apríli 1741 vstúpili do vojny aj ďalší európsky protivníci rakúska ( francúzsky a španielsky Burbóni ), zatiaľ čo Rakúsko podporovali Veľká Británia a Nizozemsko. V januári roku 1742 bol bavorský kurfirst zvolený ako Karol VII. cisárom. V berlínskom mieri ( jún 1742 ) pripadlo Prusku Dolné Sliezsko, veľká časť Horného Sliezska a hrabstvo kladské.

Úspechy Rakúska v bojoch proti Bavorsku a Francúzsku prinútili Fridricha na jar roku 1744 k zahájeniu nového útoku. Vpadol do Čiech, ale vzhľadom k prevahe Rakúskej armády a k vzrastajúcim problémom v zásobovaní musel z Čiech a Sliezska opäť ustúpiť. Situácia sa pre neho ešte zhoršila potom čo sa Bavorsko po náhlej smrti Karola VII. roku 1745 vzdalo nároku na Rakúske dedičstvo a skončilo s vojnou.

Avšak dohoda medzi Veľkou Britániou a Pruskom a Fridrichove skvelé víťazstvá v roku 1745 pri Hohenfreidbergu (4. júna ), pri Soore ( 30.septembra ), pri Kesseldorfe ( 15.decembra ) nad rakúskymi a saskými vojskami, ktoré boli početne v prevahe, donútili Máriu Teréziu k uzavretiu mierovej zmluvy v Drážďanoch ( 24.decembra.1745 ). Prusko si udržalo Sliezsko a uznalo voľbu Františka I., manžela Márie Terézie, ako nemeckého cisára. Prusku sa tak podarilo dosiahnuť veľmocenského postavenia na úrovni Rakúska.

Sliezske vojny (1740 – 1745)

Sliezske vojny boli sériou konfliktov medzi Pruskom a Rakúskom, ktoré vyplynuli z nástupníckeho sporu po smrti cisára Karola VI. Vojny sa odohrávali v kontexte boja o Sliezsko, významnú a prosperujúcu habsburskú provinciu, ktorú si nárokoval pruský kráľ Fridrich II. Výsledkom bolo upevnenie pruského veľmocenského postavenia.

Pozadie konfliktu

• Pragmatická sankcia (1713): Cisár Karol VI. zabezpečil nástupníctvo pre svoju dcéru Máriu Teréziu. Napriek medzinárodnému uznaniu sankcie ju odmietli podporiť bavorskí a saskí kurfirsti, ktorí si nárokovali cisársky trón cez manželky z habsburského rodu.
• Pruské ambície: Fridrich II. využil oslabenú pozíciu Márie Terézie po nástupe na trón a uplatnil nároky na Sliezsko, hoci jeho právne zdôvodnenie bolo len formálne. Márii Terézii ponúkal vojenskú pomoc a podporu jej manželovi pri voľbe cisára výmenou za Sliezsko, čo ona odmietla.

Prvá sliezska vojna (1740 – 1742)

• Pruská invázia:
  Fridrich vtrhol do Sliezska a v apríli 1741 zvíťazil v bitke pri Molviciach, čím získal kontrolu nad Dolným Sliezskom.
• Zapojenie ďalších štátov:
  Francúzsko, Španielsko a Bavorsko podporili Prusko, zatiaľ čo Rakúsko našlo spojencov v Veľkej Británii a Nizozemsku.
• Berlínsky mier (jún 1742):
  Po prehrách Rakúska bola Mária Terézia donútená uznať stratu Dolného Sliezska, časti Horného Sliezska a hrabstva Kladského, ktoré pripadli Prusku.

Druhá sliezska vojna (1744 – 1745)

• Obnovenie konfliktu:
  Na jar 1744 Fridrich II. zahájil nový útok a vpadol do Čiech, no kvôli prevládajúcej rakúskej armáde a problémom so zásobovaním bol nútený ustúpiť.
• Zhoršenie situácie:
  Smrť Karola VII. v roku 1745 oslabila Fridrichovu pozíciu, pretože Bavorsko sa vzdalo nárokov na Rakúske dedičstvo a uzavrelo mier s Rakúskom.

Kľúčové bitky a výsledky

• Víťazstvá Pruska (1745):
  Napriek nepriaznivým okolnostiam dosiahol Fridrich významné vojenské úspechy:
  • Hohenfriedberg (4. júna).
  • Soor (30. septembra).
  • Kesselsdorf (15. decembra).
• Drážďanský mier (24. decembra 1745):
  • Prusko si udržalo Sliezsko.
  • Prusko uznalo nástup Františka I., manžela Márie Terézie, za nemeckého cisára.
  • Rakúsko muselo akceptovať pruské veľmocenské postavenie.

Význam Sliezskych vojen

• Pre Prusko:
  • Výrazne posilnilo svoju pozíciu na mape Európy.
  • Stalo sa rivalom Rakúska ako novej veľmoci v Nemecku.
• Pre Rakúsko:
  • Habsburská monarchia utrpela straty, no zachovala si svoje dominantné postavenie v strednej Európe.
• Politické zmeny:
  Konflikt položil základy dlhodobej rivality medzi Rakúskom a Pruskom, ktorá ovplyvňovala európsku politiku v nasledujúcich desaťročiach.

Dôležité udalosti a poznámky k učivu

Prvá sliezska vojna (1740 – 1742)

• 1740: Fridrich obsadil Sliezsko.
• 1741 (apríl): Víťazstvo Pruska v bitke pri Molviciach.
• 1742 (jún): Berlínsky mier – pruské zisky v Dolnom Sliezsku a Kladsko.

Druhá sliezska vojna (1744 – 1745)

• 1744: Fridrich vpadol do Čiech, no ustúpil kvôli problémom so zásobovaním.
• 1745:
  • Víťazstvá Pruska: Hohenfriedberg, Soor, Kesselsdorf.
  • 24. december: Drážďanský mier potvrdil pruské zisky v Sliezsku.

Sliezske vojny upevnili postavenie Pruska ako jednej z najvýznamnejších európskych veľmocí. Fridrich II. Veľký dokázal využiť oslabenie Habsburskej monarchie vo svoj prospech a položil základy pruského dominovania v nemeckom priestore, čo malo ďalekosiahly vplyv na budúcnosť Európy.