Arabská ríša

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 21.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 601 slov
Počet zobrazení: 24 241
Tlačení: 1 258
Uložení: 1 241
Arabská ríša
 
Arabi obývali Arabský polostrov nedostatok pôdy → pásli stáda oviec, tiav; živili sa obchodom (viedla tade obchodná cesta od Stredozemného mora do juhovýchodnej Ázie, vznikla na nej Mekka) žili tu viaceré kmene, bojovali medzi sebou zjednotilo ich náboženstvo – islam (dovtedy nevznikol jednotný štát) islam v arabčine znamená podriadenie sa Božej vôli a moslimovia sú tí, ktorí sa tejto vôli podriaďujú zakladateľom islamu Mohamed: § pokladal sa za nástupcu Abraháma, Mojžiša a Ježiša Krista
§ kupec z Mekky; narodil sa okolo roku 570
§ hlásal vieru v jediného Boha – Alaha, posmrtnú odplatu za cnosť a hriech
§ odsudzoval pohanské modly
§ vyhnali ho z Mekky do Mediny – 622 → začiatok islamského letopočtu
§ po jeho smrti sa islam začal rýchlo šíriť
· islam:
§ posvätná knihaKorán
§ ďalším dôležitým zdrojom štúdia Božieho zákona islamu je tzv. sunna, kde sú opísané rôzne Mohamedove skutky a výroky
§ každý moslim musí uctievať Korán a plniť päť základných povinností:
· vysloviť vyznanie viery, v ktorom sa zdôrazňuje jeden Boh a jeden Prorok
· päť ráz za deň sa pomodliť v stave rituálnej čistoty modlitbu salát (na svitaní, napoludnie, popoludní, po západe slnka a večer) otočený smerom k Mekke
· postiť sa celý posvätný mesiac ramadán od východu po západ slnka
· aspoň raz v živote vykonať púť do posvätnej Mekky
· platiť náboženskú daň – zakát
§ po Mohamedovej smrti sa moslimovia rozdelili:
· Sunniti – je ich asi 90 percent, ako posvätnú knihu uctievajú nielen Korán, ale aj sunnu; Mohamedovým nástupcom sa môže stať každý moslim
· Šíiti – uctievajú len Korán; Mohamedovým nástupcom môže byť len jeho príbuzný
· kalif Mohamedov nástupca, vládca v islamskom štáte
· vezírkalifov zástupca
· džihádsvätá vojna na obranu alebo šírenie islamu
· hidžramoslimský letopočet, začína príchodom Mohameda do Mediny roku 622
· minaret budova alebo veža mešity, odkiaľ vyvolávač zvoláva veriacich na modlitby
· mešita – mohamedánska modlitebňa
· viedli výboje proti Byzantskej ríši, Perzskej ríši, obsadili Sýriu, Palestínu, Egypt, severnú Afriku, Pyrenejský polostrov (tu ich zastavil Karol Martel)
· v 10. storočí vznikajú samostatné kalifáty: Cordóbsky kalifát v Španielskurozpad barbarskej ríše – využili to seldžuckí Turci
 
Arabská kultúra
 
ovplyvnená viacerými kultúrami (helenistickou, iránskou, egyptskou a sýrskou), vznikla spojením pôvodnej, primitívnej arabskej kultúry s kultúrnymi vplyvmi okolitých národov hlavnými nositeľmi novej kultúry sa stali veľké mestá – Damask, Káhira, Bagdad, Cordóba matematikaarabské číslice vrátane nuly astronómia; geografia; lekárstvo – sledovali pôsobenie podnebia na organizmus, dôraz na hygienu, správnu životosprávu, liečili očné chorobyzaloženie optiky (zhotovovali zväčšovacie šošovky) filozofia – vychádzala z gréckej filozofie, Arabi v podstate prijali Aristotelove učenie; Ibn Sina (Avicenna) – žil v 11. storočí, chápal svet materialisticky architektúra – hlavne stavba mešít, arabesky (bohatá ornamentálna výzdoba)  
Križiacke výpravy
 
1077 – seldžuckí Turci dobyli Jeruzalem pápež Urban II. roku 1095 vyhlásil prvú križiacku výpravu § na výprave sa zúčastnili všetky spoločenské vrstvy (moc, peniaze, pôda, dobrodružstvo)
§ bol dobytý JeruzalemJeruzalemské kráľovstvo (padlo v roku 1187)
§ úspech výpravy bol v Európe zveličovaný, pre moslimov to bola len pohraničná zrážka
· na ochranu dobytých území vznikli križiacke rytierske rády:
§ johaniti –pomenovanie podľa nemocnice sv. Jána
§ templári – pomenovanie podľa Šalamúnovho chrámu
· o znovudobytie Jeruzalema sa pokúšali ďalšie križiacke výpravy (1212 – výprava detí)
· pri štvrtej výprave, ktorú organizovali Benátky, križiaci už ani nepredstierali boj s „neveriacimi“, dobyli Carihradrozdelili si korisť
· najväčší zisk mali Benátky a Janov – rozšírili obchody
· posilnila sa moc pápežstva
· v Európe sa udomácnili veterné mlyny, zdokonalila sa výroba skla, Európania spoznali nové plodiny – cukrovú trstinu, bavlnu, marhule, citróny, ryžu, pohánku
· prijali sa mnohé zvyky v oblasti hygieny
· začali sa používať erbyzlaté mince

Zdroj: killka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.015 s.
Zavrieť reklamu