Arabská ríša
Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Učebné poznámky
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 21.02.2008
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 601 slov
Počet zobrazení: 24 241
Počet zobrazení: 24 241
Tlačení: 1 258
Uložení: 1 241
Uložení: 1 241
Arabská ríša
Arabi obývali Arabský polostrov nedostatok pôdy → pásli stáda oviec, tiav; živili sa obchodom (viedla tade obchodná cesta od Stredozemného mora do juhovýchodnej Ázie, vznikla na nej Mekka) žili tu viaceré kmene, bojovali medzi sebou zjednotilo ich náboženstvo – islam (dovtedy nevznikol jednotný štát) islam v arabčine znamená podriadenie sa Božej vôli a moslimovia sú tí, ktorí sa tejto vôli podriaďujú zakladateľom islamu Mohamed: § pokladal sa za nástupcu Abraháma, Mojžiša a Ježiša Krista
§ kupec z Mekky; narodil sa okolo roku 570
§ hlásal vieru v jediného Boha – Alaha, posmrtnú odplatu za cnosť a hriech
§ odsudzoval pohanské modly
§ vyhnali ho z Mekky do Mediny – 622 → začiatok islamského letopočtu
§ po jeho smrti sa islam začal rýchlo šíriť
· islam:
§ posvätná kniha – Korán
§ ďalším dôležitým zdrojom štúdia Božieho zákona islamu je tzv. sunna, kde sú opísané rôzne Mohamedove skutky a výroky
§ každý moslim musí uctievať Korán a plniť päť základných povinností:
· vysloviť vyznanie viery, v ktorom sa zdôrazňuje jeden Boh a jeden Prorok
· päť ráz za deň sa pomodliť v stave rituálnej čistoty modlitbu salát (na svitaní, napoludnie, popoludní, po západe slnka a večer) otočený smerom k Mekke
· postiť sa celý posvätný mesiac ramadán od východu po západ slnka
· aspoň raz v živote vykonať púť do posvätnej Mekky
· platiť náboženskú daň – zakát
§ po Mohamedovej smrti sa moslimovia rozdelili:
· Sunniti – je ich asi 90 percent, ako posvätnú knihu uctievajú nielen Korán, ale aj sunnu; Mohamedovým nástupcom sa môže stať každý moslim
· Šíiti – uctievajú len Korán; Mohamedovým nástupcom môže byť len jeho príbuzný
· kalif – Mohamedov nástupca, vládca v islamskom štáte
· vezír – kalifov zástupca
· džihád – svätá vojna na obranu alebo šírenie islamu
· hidžra – moslimský letopočet, začína príchodom Mohameda do Mediny roku 622
· minaret – budova alebo veža mešity, odkiaľ vyvolávač zvoláva veriacich na modlitby
· mešita – mohamedánska modlitebňa
· viedli výboje proti Byzantskej ríši, Perzskej ríši, obsadili Sýriu, Palestínu, Egypt, severnú Afriku, Pyrenejský polostrov (tu ich zastavil Karol Martel)
· v 10. storočí vznikajú samostatné kalifáty: Cordóbsky kalifát v Španielsku → rozpad barbarskej ríše – využili to seldžuckí Turci
Arabská kultúra
ovplyvnená viacerými kultúrami (helenistickou, iránskou, egyptskou a sýrskou), vznikla spojením pôvodnej, primitívnej arabskej kultúry s kultúrnymi vplyvmi okolitých národov hlavnými nositeľmi novej kultúry sa stali veľké mestá – Damask, Káhira, Bagdad, Cordóba matematika – arabské číslice vrátane nuly astronómia; geografia; lekárstvo – sledovali pôsobenie podnebia na organizmus, dôraz na hygienu, správnu životosprávu, liečili očné choroby → založenie optiky (zhotovovali zväčšovacie šošovky) filozofia – vychádzala z gréckej filozofie, Arabi v podstate prijali Aristotelove učenie; Ibn Sina (Avicenna) – žil v 11. storočí, chápal svet materialisticky architektúra – hlavne stavba mešít, arabesky (bohatá ornamentálna výzdoba)
Križiacke výpravy
1077 – seldžuckí Turci dobyli Jeruzalem pápež Urban II. roku 1095 vyhlásil prvú križiacku výpravu § na výprave sa zúčastnili všetky spoločenské vrstvy (moc, peniaze, pôda, dobrodružstvo)
§ bol dobytý Jeruzalem → Jeruzalemské kráľovstvo (padlo v roku 1187)
§ úspech výpravy bol v Európe zveličovaný, pre moslimov to bola len pohraničná zrážka
· na ochranu dobytých území vznikli križiacke rytierske rády:
§ johaniti –pomenovanie podľa nemocnice sv. Jána
§ templári – pomenovanie podľa Šalamúnovho chrámu
· o znovudobytie Jeruzalema sa pokúšali ďalšie križiacke výpravy (1212 – výprava detí)
· pri štvrtej výprave, ktorú organizovali Benátky, križiaci už ani nepredstierali boj s „neveriacimi“, dobyli Carihrad a rozdelili si korisť
· najväčší zisk mali Benátky a Janov – rozšírili obchody
· posilnila sa moc pápežstva
· v Európe sa udomácnili veterné mlyny, zdokonalila sa výroba skla, Európania spoznali nové plodiny – cukrovú trstinu, bavlnu, marhule, citróny, ryžu, pohánku
· prijali sa mnohé zvyky v oblasti hygieny
· začali sa používať erby a zlaté mince
Arabi obývali Arabský polostrov nedostatok pôdy → pásli stáda oviec, tiav; živili sa obchodom (viedla tade obchodná cesta od Stredozemného mora do juhovýchodnej Ázie, vznikla na nej Mekka) žili tu viaceré kmene, bojovali medzi sebou zjednotilo ich náboženstvo – islam (dovtedy nevznikol jednotný štát) islam v arabčine znamená podriadenie sa Božej vôli a moslimovia sú tí, ktorí sa tejto vôli podriaďujú zakladateľom islamu Mohamed: § pokladal sa za nástupcu Abraháma, Mojžiša a Ježiša Krista
§ kupec z Mekky; narodil sa okolo roku 570
§ hlásal vieru v jediného Boha – Alaha, posmrtnú odplatu za cnosť a hriech
§ odsudzoval pohanské modly
§ vyhnali ho z Mekky do Mediny – 622 → začiatok islamského letopočtu
§ po jeho smrti sa islam začal rýchlo šíriť
· islam:
§ posvätná kniha – Korán
§ ďalším dôležitým zdrojom štúdia Božieho zákona islamu je tzv. sunna, kde sú opísané rôzne Mohamedove skutky a výroky
§ každý moslim musí uctievať Korán a plniť päť základných povinností:
· vysloviť vyznanie viery, v ktorom sa zdôrazňuje jeden Boh a jeden Prorok
· päť ráz za deň sa pomodliť v stave rituálnej čistoty modlitbu salát (na svitaní, napoludnie, popoludní, po západe slnka a večer) otočený smerom k Mekke
· postiť sa celý posvätný mesiac ramadán od východu po západ slnka
· aspoň raz v živote vykonať púť do posvätnej Mekky
· platiť náboženskú daň – zakát
§ po Mohamedovej smrti sa moslimovia rozdelili:
· Sunniti – je ich asi 90 percent, ako posvätnú knihu uctievajú nielen Korán, ale aj sunnu; Mohamedovým nástupcom sa môže stať každý moslim
· Šíiti – uctievajú len Korán; Mohamedovým nástupcom môže byť len jeho príbuzný
· kalif – Mohamedov nástupca, vládca v islamskom štáte
· vezír – kalifov zástupca
· džihád – svätá vojna na obranu alebo šírenie islamu
· hidžra – moslimský letopočet, začína príchodom Mohameda do Mediny roku 622
· minaret – budova alebo veža mešity, odkiaľ vyvolávač zvoláva veriacich na modlitby
· mešita – mohamedánska modlitebňa
· viedli výboje proti Byzantskej ríši, Perzskej ríši, obsadili Sýriu, Palestínu, Egypt, severnú Afriku, Pyrenejský polostrov (tu ich zastavil Karol Martel)
· v 10. storočí vznikajú samostatné kalifáty: Cordóbsky kalifát v Španielsku → rozpad barbarskej ríše – využili to seldžuckí Turci
ovplyvnená viacerými kultúrami (helenistickou, iránskou, egyptskou a sýrskou), vznikla spojením pôvodnej, primitívnej arabskej kultúry s kultúrnymi vplyvmi okolitých národov hlavnými nositeľmi novej kultúry sa stali veľké mestá – Damask, Káhira, Bagdad, Cordóba matematika – arabské číslice vrátane nuly astronómia; geografia; lekárstvo – sledovali pôsobenie podnebia na organizmus, dôraz na hygienu, správnu životosprávu, liečili očné choroby → založenie optiky (zhotovovali zväčšovacie šošovky) filozofia – vychádzala z gréckej filozofie, Arabi v podstate prijali Aristotelove učenie; Ibn Sina (Avicenna) – žil v 11. storočí, chápal svet materialisticky architektúra – hlavne stavba mešít, arabesky (bohatá ornamentálna výzdoba)
Križiacke výpravy
1077 – seldžuckí Turci dobyli Jeruzalem pápež Urban II. roku 1095 vyhlásil prvú križiacku výpravu § na výprave sa zúčastnili všetky spoločenské vrstvy (moc, peniaze, pôda, dobrodružstvo)
§ bol dobytý Jeruzalem → Jeruzalemské kráľovstvo (padlo v roku 1187)
§ úspech výpravy bol v Európe zveličovaný, pre moslimov to bola len pohraničná zrážka
· na ochranu dobytých území vznikli križiacke rytierske rády:
§ johaniti –pomenovanie podľa nemocnice sv. Jána
§ templári – pomenovanie podľa Šalamúnovho chrámu
· o znovudobytie Jeruzalema sa pokúšali ďalšie križiacke výpravy (1212 – výprava detí)
· pri štvrtej výprave, ktorú organizovali Benátky, križiaci už ani nepredstierali boj s „neveriacimi“, dobyli Carihrad a rozdelili si korisť
· najväčší zisk mali Benátky a Janov – rozšírili obchody
· posilnila sa moc pápežstva
· v Európe sa udomácnili veterné mlyny, zdokonalila sa výroba skla, Európania spoznali nové plodiny – cukrovú trstinu, bavlnu, marhule, citróny, ryžu, pohánku
· prijali sa mnohé zvyky v oblasti hygieny
· začali sa používať erby a zlaté mince
Zdroj: killka
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Arabská ríša | Prezentácia | 7 slov | |
Arabská kultúra | Referát | 334 slov | |
Arabská ríša (622 - 945) | Učebné poznámky | 169 slov | |
Arabská ríša | Ostatné | 195 slov | |
Arabská říše a její vývoj, vznik a šíření islámu | Referát | 503 slov | |
Veľká Socialistická Ľudová Líbyjská Arabská Džamahírija | Referát | 2 957 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#arabská ríša #preco maju odlisny letopocet moslimovia #moslimsky letopočet #prezentácie dejepis #arabske vyboje #arabská ríša dejepis #Kriziacke vypravy poznamky #Arabska kultura poznamky #arabsky kalifat #arabská kultúra #letopočet #minaret #islam #arabská ríša a islamská kultúra #arabské náboženstvo #Arabská rýša #Arabska risa poznamky #islam a arabska risa #poznámky dejepis križiacke výpravy #kriziacke vypravyVygenerované za 0.015 s.