Dejiny Francúzska do konca storočnej vojny

Dejiny Francúzska do konca storočnej vojny

po rozdelení Franskej ríše verdunskou zmluvou (843) dostal západnú časť Karol Holý, dostala pomenovanie Francúzsko veľkú moc mala šľachta moc panovníka oslabená, opieral sa o cirkev a mestá, udeľoval im zvláštne výsady, najmä práva samosprávy (tzv.

komúny) – občania mesta boli preto slobodní a nezávislí od akejkoľvek feudálnej moci boje s Normanmi – prenikli až k Parížu, ale boli porazení (roku 911 Karol III. s nimi uzavrel zmluvu, podľa ktorej získali severné pobrežie Francúzska (Normandiu), avšak len ako léno francúzskeho kráľa) obdobie bojov končí v roku 987 zvolením parížskeho grófa Huga, zvaného Kapet, z rodu Robertovcov za francúzskeho kráľa → nastupuje dynastia Kapetovcov Filip IV. Pekný – spor s pápežom Bonifácom VIII., ten vyhlásil, že duchovnú i svetskú moc zveril Boh sv. Petrovi, a teda kresťanskí králi majú moc len z pápežovej milosti, Filip IV. Pekný tvrdil, že kráľovská moc pochádza priamo od Boha; po smrti Bonifáca VIII.

si získal Filip IV. Pekný v kardinálskom zbore taký vplyv, že vymohol zvolenie pápeža Klementa V., ten sa rozhodol premiestniť pápežskú rezidenciu z Ríma do Avignonu – tzv.

avignonské zajatie pápežov (1309 – 1376); Filip IV. Pekný podnikol útok proti rádu templárov (disponovali veľkým bohatstvom a mocou) – 13. októbra 1307 ich dal všetkých zajať, skonfiškoval im majetok a veľmajstra dal upáliť – „Do roka pred Božím súdom!“ (architektom zásahu – kráľovský minister Nogaret) → posilnil hospodárstvo Francúzska aj jeho medzinárodne postavenie

Storočná vojna

1066 – Viliam I.

Dobyvateľ (lénnik francúzskeho kráľa) dobyl Anglicko a stal sa anglickým kráľom 1328 – vo Francúzsku vymiera rod Kapetovcov anglický kráľ Eduard III. si robí na základe príbuzenstva nárok na francúzsky trón francúzska šľachta podporuje Filipa VI. z rodu Valois (vedľajšia vetva Kapetovcov) Filip VI. si chcel podmaniť Flandersko (dôležité pre Anglicko, pretože Flandry boli hlavným odberateľom anglickej vlny) v prvej fáze vojny mali prevahu Angličania (lukostrelci) – bitka pri Crécy (Kreščaku), bitka pri Poitiers proti anglickej nadvláde sa búri francúzske obyvateľstvo Jana z Arcu: § postavila sa do čela ľudového povstania, oslobodila mesto Orleáns
§ Francúzsko pod jej vedením získalo viacero víťazstiev
§ Burgunďania, spojenci Angličanov, ju zajali a za 10 000 zlatých predali Anglicku
§ Angličania ju upálili ako bosorku – 30. mája 1431 (neskôr bola rehabilitovaná a vyhlásená za svätú)

· storočná vojna končí víťazstvom Francúzska (víťazná bitka pri Castillone – 1453)

· Ľudovít XI. – posilňoval moc panovníka, oslaboval moc feudálov, za jeho vlády sa Francúzsko politicky zjednotilo

· dauphin – titul niekdajších francúzskych korunných princov

· regent – zástupca neprítomného alebo nedospelého panovníka

· relaps – človek, ktorý znovu upadol do svojich predchádzajúcich hriechov