Katarína II.

Katarína II. 

Doba vlády Kataríny II. (1762-1796) prebiehala v znamení najrozsiahlejšej územnej expanzie Ruska do východnej Európy v celých novovekých dejinách. V jej priebehu sa pod cárskou vládou ocitli územia súčasnej západnej Ukrajiny (s výnimkou Halíča), Bieloruska, Lotyšska a Litvy. Katarína veľmi dobre vedela, že iba mocnej a úspešnej panovníčke bude odpustený podiel na zvrhnutí a vražde manžela. Jedine v takom prípade sa jej podarí utajiť, že nešťastný Peter III. bol posledným legitímnym panovníkom z romanovskej dynastie, pretože otcom cárovninho syna Pavla bol veľmi pravdepodobne gróf Sergej Saltykov.

Iba žene podobného mravného profilu mohlo prísť na myseľ dosadenie vlastného milenca, kniežaťa Stanislava Poniatowského, na poľský trón v roku 1764. Nespokojnosť Poliakov prepukla v dobe, kedy bolo Rusko zamestnané vojnou s Osmanskou ríšou. Poľský odboj proti vnútenému kráľovi však skončil prvým delením zeme. Dva roky potom (1774) uznala porazená Osmanská ríša v mierovej zmluve v Kainardži ruskú cárovnú za „ochrankyňu“ pravoslávnych obyvateľov na svojom území. Týmto zásahom do vlastných suverénnych práv začal zreteľný mocenský úpadok Osmanskej ríše ako „chorého muža na Bospore“.

Roku 1784 Rusko anektovalo Krym, pričom Osmanská ríša nebola schopná poskytnúť moslimským spoluveriacim, krymským Tatárom, účinnú pomoc. Úlohou vybudovať ruskú čiernomorskú flotilu a premeniť Krym na spoľahlivú základňu ruskej expanzie voči Osmanskje ríši bol poverený ďalší milenec Kataríny II., knieža Grigorij Potěmkin. V rokoch 1787-1792 Rusko spoločne s habsburskou monarchií bojovalo s Turkami. Aj keď operácie habsburskej armády boli zo strategického hľadiska vedené dosť nešťastne, predsa len pútali značné turecké sily. Len preto mohli Rusi časť svojich vojsk stiahnuť z juhu a viesť boj so Švédmi.

Ich kráľ Gustáv III. sa totiž v svojich absolutistických nárokoch cítil viac ohrozený proruskou stranou „čapíc“, ktorá mala oporu v neprivilegovaných vrstvách obyvateľstva, než profrancúzskou stranou „klobúkov“, opierajúcu sa o oveľa menej početnú aristokraciu. Ruská diplomacia využívala renegátov nielen v Švédsku, ale aj v Poľsku, kde podporovala pravoslávnu časť obyvateľstva a sľubovala podporu tej časti poľské šľachty, ktorá sa v svojom výlučnom postavení cítila ohrozená reformným programom osvietenských demokratov z rokov 1788-1791. Premenu Poľska na modernú konštitučnú monarchiu si nepriali poľskí magnáti, ktorí chceli zachovaní nevoľníctva, ani cárovná Katarína II., ktorá roku 1793 prinútila Prusov k druhému deleniu Poľska. Po treťom delení (1795), ktoré Poľsko ako samostatný štátny celok zlikvidovalo úplne, získalo Rusko priamu hranicu s oboma stredoeurópskymi veľmocami – habsburskou monarchiou a Pruskom.

• od roku 1745 manželka následníka trónu – Petra III.

• nešťastné manželstvo  milostné dobrodružstvá (aspoň 21)

• po smrti cárovnej Alžbety I. Petrovny ju chcel Peter III. zatvoriť do kláštora, ale ona ho s pomocou gardy a svojho milenca grófa Petra Orlova zvrhla

• vládne absolutisticky (najprv jej pomáha Orlov)

• 1773 – 1775 – povstanie Pugačova – potlačené

• 1783 – získa Krym

• obratná zahraničná politika

• úspešné vojny s Tureckom  získaná pravobrežná Ukrajina

• aktívne sa podieľa na likvidácii Poľska (trojité delenie – 1772, 1793, 1795)

• chcela zrušiť nevoľníctvo, ale odpor šľachty jej v tom zabránil

• kolonizácia Poviolžia a Čiernomoria

• rozvoj školstva, kultúry a umenia

• literárne činná

• dopisuje si s osvietenskými mysliteľmi (Diderot, d’Alembert)

Katarína II. Veľká (1729 – 1796)

Cárovná Katarína II. Veľká bola jednou z najvýznamnejších panovníčok ruských dejín. Jej vláda (1762 – 1796) znamenala vrchol územnej expanzie Ruska, rozvoj kultúry, školstva a umenia, ale aj posilnenie absolutistickej moci. Známa bola nielen svojimi politickými schopnosťami, ale aj osobným životom plným intríg a romantických vzťahov.

Doba vlády a územná expanzia

Územné zisky

Počas jej vlády sa Rusko rozšírilo o západnú Ukrajinu, Bielorusko, Lotyšsko a Litvu. Významným medzníkom bolo získanie Krymu (1783), ktorý sa stal dôležitou základňou ruskej čiernomorskej flotily.

Vzťahy s Osmanskou ríšou

Katarína dokázala poraziť Osmanskú ríšu vo viacerých vojnách (1774 – Kainardžská mierová zmluva), čím zabezpečila ochranu pravoslávnych obyvateľov v osmanských oblastiach.

Likvidácia Poľska

Prostredníctvom troch delení Poľska (1772, 1793, 1795) úplne zanikol poľský štát, čím Rusko získalo nové územia a priame hranice s Habsburskou monarchiou a Pruskom.

Vnútorná politika a reformy

• Povstanie Pugačova (1773 – 1775):
  Katarína potlačila veľké roľnícke povstanie vedené Jemeljanom Pugačovom, ktoré ukázalo nespokojnosť obyvateľstva so systémom nevoľníctva.
• Nevoľníctvo:
  Napriek snahám o jeho zrušenie jej v tom zabránil odpor šľachty.
• Kolonizácia:
  Rozvíjala osídľovanie oblastí Poviolžia a Čiernomoria.

Kultúrny a intelektuálny rozmach

• Katarína bola podporovateľkou osvietenstva, dopisovala si s významnými filozofmi (Diderot, d’Alembert).
• Podporovala rozvoj školstva, literatúry a umenia. Bola literárne činná a prispela k rozvoju ruskej kultúry.

Osobný život

• V roku 1745 sa stala manželkou ruského následníka trónu Petra III. Ich manželstvo bolo nešťastné a plné konfliktov.
• Po smrti cárovnej Alžbety I. Petrovny plánoval Peter III. Katarínu poslať do kláštora, no s pomocou gardy a svojho milenca grófa Petra Orlova ho zvrhla a nastúpila na trón.
• Katarína mala počas života najmenej 21 milostných dobrodružstiev, z ktorých niektorí jej milenci (napr. Grigorij Potemkin) zohrali významnú úlohu v politike.

Zaujímavosti a dôležité udalosti

• Zahraničná politika:
  Katarína bola majsterkou diplomacie a úspešne presadzovala ruské záujmy voči Osmanskej ríši, Poľsku i Švédsku.
• Školstvo a kultúra:
  Zavádzala reformy v oblasti vzdelávania a podporovala kultúrny rozvoj.

Dôležité udalosti a poznámky k učivu

• 1745: Katarína sa vydala za Petra III.
• 1762: S pomocou gardy a milenca Orlova zosadila Petra III.
• 1773 – 1775: Povstanie Pugačova – neúspešná vzbura roľníkov proti cárskemu režimu.
• 1772, 1793, 1795: Trojité delenie Poľska, ktoré úplne zlikvidovalo jeho nezávislosť.
• 1783: Získanie Krymu a rozšírenie ruskej moci na Čierne more.
• Reformy:
  • Snahy o zrušenie nevoľníctva (neúspešné).
  • Kolonizácia oblastí Poviolžia a Čiernomoria.
• Osobnosti doby:
  • Gróf Sergej Saltykov – pravdepodobný otec cárovninho syna Pavla.
  • Grigorij Potemkin – milenec, poverený vybudovaním čiernomorskej flotily.

Katarína II. Veľká bola silná a ambiciózna panovníčka, ktorá dokázala upevniť moc Ruska na domácej i medzinárodnej úrovni. Jej vláda priniesla výrazný rozmach územia, kultúry a diplomacie, no zároveň bola poznačená konfliktami a nespokojnosťou nižších vrstiev. Zostáva jednou z najvýraznejších osobností v dejinách Ruska.