Peter I. Veľký

Peter I. Veľký 

Moskovské cárstvo sa vymanilo z anarchie nástupom Romanovcov na trón roku 1613. Michal (1613-1645) si za cenu územných ústupkov získal uznanie od Švédov a Poliakov. V priebehu panovania Michalovho syna Alexeja (1645-1676) sa stalo nevoľníctvo dedičnou inštitúciou, ale v Rusku na rozdiel od európskych krajín neexistovali predpoklady na prekonanie tohto stavu v budúcnosti. Rusko taktiež neprešlo obdobím stavovskej monarchie, preto v žiadnej európskej krajine nemal vládca takú autoritu, ako cárski despoti.

Okrem toho meštianstvo hralo v Rusku velmi malú úlohu, tak nepripadalo do úvahy, aby sa emancipovalo na podnikateľskú strednú vrstvu ako v Anglicku alebo na tretí stav ako vo Francúzsku. Tenká vrstva ruského kupectva bohatla z rozsiahleho vývozu dreva, kožušín, obilia, ľanu a predraženého dovozu luxusných remeselníckych výrobkov.

V roku 1689 sa zmocnil vlády sedemnásťročný Peter I. V rokoch 1697-1698 precestoval inkognito radu nemeckých krajín, Spojené Nizozemsko, Anglicko i krajiny habsburskej monarchie. Priviezol si odtiaľ záľubu v módnom živote a posilnil svoje veľmocenské ambície, ktoré ho doviedli až k budovaniu silného vojenského loďstva. Malo pomôcť získať Rusku veľmocenský rešpekt a získať základne v Čiernom a Baltskom mori.

V roku 1700 cár zaútočil na Švédsko.  Útok zahájil Petrov spojenec, dánsky kráľ Fridrich IV., ale iba osemnásťročný švédsky kráľ Karol XII. sa prekvapivým protiútokom zmocnil Kodane.Vzápätí zničil omnoho početnejšiu ruskú armádu pri Narve, vypudil z Poľska ruské a saské vojská a v roku 1706 prinútil saského kurfirsta Augusta II., aby sa vzdal poľského trónu. Okrem toho Karol XII. zaistil švédskym obchodníkom privilegované postavenie v Ríši a vymohol od cisára Jozefa I. slobodné bohoslužby pre sliezskych evanjelikov.

Poštval si ale proti sebe nemeckú šľachtu z Pobaltia, ktorá Petrovu armádu potom zásobila schopnými dôstojníkmi.Ten s pomocou európskych odborníkov vybudoval početnú, moderne vycvičenú a vyzbrojenú armádu, s ktorou otvoril Rusku okno do Európy. Stalo sa ním roku 1703 novozaložené hlavné mesto pri ústí Nevy do Baltského mora, pomenované Petrohrad (Sankt Peterburg).

Švédsky kráľ vpadol roku 1708 s nepríliš početnou armádou na Ukrajinu, kde mal spojencov, ale prehral v bitke pri Poltave v roku 1709. Karolovi XII. sa podarilo utiecť do Osmanskej ríše a v roku 1711 dokonca prinútil sultána Ahmeda III. k vyhláseniu vojny Rusom. Armáda aj s Petrom I. padli do tureckého obkľúčenia, boli však za cenu niekoľkých ústupkov prepustení. Kráľ zostal nedobrovoľným sultánovým hosťom až do roku 1714, čo využili Rusi na prípravu k masívnemu útoku na Švédsko. Krátko pred kráľovým návratom vpadli Rusi do Fínska a vojenské loďstvo porazilo Švédov v bitke pri Hankő.

O zahájení mierových jednaní rozhodla však až smrť Karola XII. na výprave proti Dánom. Pomocou diplomatickej podpory Anglicka a Francúzska sa podarilo porazeným získať pomerne čestný mier. Museli však postúpiť značné územia Rusku.

Peter I. prijal ako prvý titul „Imperátor celej Rusi“ a dal tak najavo, že nehodlá byť iba „moskovským cárom“. Peter nezniesol žiaden odpor. Roku 1768 nariadil rozsiahle popravy vzbúrených carských strelcov. O dvadsať rokov neskôr prikázal mučiť a zavraždiť v žalári vlastného syna Alexeja a dal tak najavo, že aj najvyššie postavené osoby sú mu vydané na milosť a nemilosť. Pred cárskym hnevom nebol uchránený ani cirkevný úrad, lebo Svätému synodu predsedal sám cár.

Niektoré Petrove reformy posilnili v Rusoch ešte viac pocit odlišnosti voči iným národom. Napríklad namiesto byzantského letopočtu sa požíval juliánsky a nie moderný gregoriánský kalendár a namiesto cyriliky sa používala azbuka a nie latinka. Aj jeho výsledky zahraničnej politiky boli polovičaté – od Švédov si vynútil prístup k Baltu, ale prístup k Čiernemu moru mu uzatvárali Turci a Tatari.

Peter I. Veľký (1672 – 1725)

Peter I. Veľký, cár a neskôr prvý ruský imperátor, bol jednou z najvýznamnejších postáv ruských dejín. Svojou vládou (1682 – 1725) transformoval Rusko z izolovaného cárstva na modernú európsku veľmoc. Jeho reformy a vojenské úspechy ovplyvnili ruskú politiku, spoločnosť a zahraničné vzťahy na dlhé desaťročia.

Pozadie vlády Romanovcov

• Nástup dynastie: Romanovci sa dostali na ruský trón v roku 1613, čím sa skončila obdobie anarchie (tzv. Smutná doba).
• Michal Romanov (1613 – 1645): Prvý cár z dynastie Romanovcov, ktorý stabilizoval krajinu za cenu územných ústupkov Švédsku a Poľsku.
• Alexej Romanov (1645 – 1676): Zaviedol nevoľníctvo ako dedičnú inštitúciu, čím posilnil autoritu cárov, no zablokoval hospodársku modernizáciu podobnú tej v západnej Európe.

Peter I. Veľký: Cesta na trón

• Nástup k moci (1689): Sedemnásťročný Peter sa chopil vlády a postupne eliminoval vplyv spoluvládkyne Sofie Alexejevny.
• Cestovanie po Európe (1697 – 1698): Inkognito navštívil Nemecko, Holandsko, Anglicko a Habsburskú monarchiu, kde získal inšpiráciu na modernizáciu Ruska.

Reformy Petra I.

• Modernizácia armády a loďstva:
  • Vybudoval silné vojenské námorníctvo, ktoré zabezpečilo Rusku prístup k Baltskému moru.
  • Zmodernizoval armádu za pomoci európskych odborníkov, čo výrazne posilnilo jej bojovú schopnosť.
• Správne reformy:
  • Centralizoval moc v rukách cára.
  • Zrušil patriarchát a podriadil cirkev štátu prostredníctvom Svätého synodu.
• Kultúrne zmeny:
  • Zaviedol juliánsky kalendár namiesto byzantského letopočtu.
  • Zreformoval ruskú azbuku, čím zjednodušil písanie.
  • Podporoval západnú módu a životný štýl.

Veľká severná vojna (1700 – 1721)

• Počiatočné neúspechy:
  Vojna so Švédskom začala neúspešne, keď ruská armáda utrpela porážku v bitke pri Narve (1700).
• Obrat v konflikte:
  • Peter vybudoval novú armádu a v roku 1709 porazil Švédov v bitke pri Poltave, čím zlomil ich dominanciu v severnej Európe.
  • Založil nové hlavné mesto Petrohrad (1703) pri ústí rieky Nevy, ktoré sa stalo symbolom ruského otvorenia Európe.
• Mier v Nystade (1721):
  Švédsko odstúpilo Rusku rozsiahle územia pri Baltskom mori, čo zabezpečilo Rusku veľmocenský status.

Osobnosť a vláda Petra I.

• Autoritárska vláda:
  Peter bol známy svojou nekompromisnosťou.
  • V roku 1768 dal popraviť vzbúrených strelcov.
  • Nariadil mučenie a popravu vlastného syna Alexeja za údajnú zradu.
• Zahraničná politika:
  • Zabezpečil prístup k Baltskému moru, no nepodarilo sa mu získať kontrolu nad Čiernym morom kvôli odporu Osmanskej ríše a Krymských Tatárov.

Dôležité udalosti a poznámky k učivu

Nástup k moci a reformy

• 1689: Peter I. sa zmocnil vlády.
• 1697 – 1698: Cestovanie po Európe (Nemecko, Holandsko, Anglicko).
• 1703: Založenie Petrohradu – nového hlavného mesta.

Veľká severná vojna (1700 – 1721)

• 1700: Porážka Ruska pri Narve.
• 1709: Víťazstvo v bitke pri Poltave – zlomový bod vojny.
• 1721: Mier v Nystade – získanie území pri Baltskom mori.

Osobné činy a politika

• Popravy:
  • 1768: Rozsiahle popravy vzbúrených strelcov.
  • 1718: Mučenie a vražda syna Alexeja.
• Reformy:
  • Modernizácia armády a loďstva.
  • Centralizácia moci a podriadenie cirkvi štátu.
  • Zavedenie juliánskeho kalendára a reforma azbuky.

Peter I. Veľký premenil Rusko na modernú európsku veľmoc. Jeho reformy a vojenské úspechy zabezpečili Rusku významné miesto na medzinárodnej scéne. Napriek autoritárskym metódam zostáva symbolom modernizácie a transformácie ruského štátu.