Svätá rímska ríša národa nemeckého (SRRNN)

Svätá rímska ríša národa nemeckého (SRRNN)

– Špec. útvar stredovekej Európy, kt. nadväzoval na antickú tradíciu

– Rozsah: územie dnešného Nemecka, Rakúska, Slovinska, Čiech, Záp. Poľska, Beneluxu,
Vých. Francúzska, Švajčiarska a väčšiny Sev. Talianska

– Najprv sa vnímala ako ideologický pojem – netvorilo ju iba ohraničené územie, ale patrili do nej všetci kresťania zjednotení osobou rímskeho cisára

– Ak sa chceli nem. králi stať rímsko-nemeckými cisármi museli absolvovať tzv. Rímsku korunovačnú jazdu ( do Ríma)

– 1.RN cisár – 962 – Otto I.
-955 – porazil Maďarov pri rieke Lech -> zabránil ďalšiemu prieniku na Z (aj na územie Slovenska)
-Snažil sa obnoviť rímske impérium

– Otto III. – vnuk Otta I. – chcel naplniť myšlienku cisárstva
-Uhorsko a Poľsko získali počas jeho vlády nezávislosť, bola do 1806 (obd. Napoleonových výbojov)

Boj o investitúru

– Spor medzi pápežom a RN cisárom o investitúru( dosadzovanie biskupov)

– Podľa tradície bolo zaužívané, že biskupov dosadzoval RN kráľ do svojho kráľovstva odovzdaním berly a prsteňa

– Spor vznikol pri obsadzovaní milánskeho arcibiskupa medzi RN cisárom Henrichom IV. a pápežom Gregorom VII.

– Gregor VII. vydal nariadenie, podľa kt. žiadny duchovný nemohol prijať cirkevný úrad z rúk Henricha IV. Henrich IV. to odmietol akceptovať a preto ho Gregor VII. exkomunikoval(vylúčil z cirkvi), navyše zbavil všetkých poddaných prísahy vernosti a zakázal im ho poslúchať

– Henricha IV. začali poddaní aj kniežatá opúšťať, a preto v 1077 Henrich prichádza do Cannosy (pevnosť, kde sídlil pápež) a stojí tu bosý a o hlade 3 dni a pokoril sa pápežovi

– Pápež mu na základe toho dal rozhrešenie a prijal ho späť do cirkvi

– Frazeologizmus: ísť do Cannosy – pokoriť sa, ustúpiť

– Boj o investitúru sa končí v 1122 Wormským konkordátom, kt. zaviedol, že voliť biskupov môže pápež za prítomnosti kráľa

Zlatá bula Karola IV. – 1356

– Hlavný ríšsky zákon SRRNN

– Vydal ju Karol IV. Luxemburský (rod Luxemburgovcov) – mal funkciu RN cisára a nem. kráľa

– Niektoré ustanovenia platili do 1806
OBSAH (význam):
-Upravovala postavenie českého kráľa vo vzťahu k SRR a českému štátu – dávala výnimočné postavenie českého kráľa a č. štátu, pretože v prípade, že v Česku vymrie vládnuci rod po meči a praslici, č. snem má právo sám si zvoliť českého kráľa
-Cisár nemohol udeľovať č. štát ako léno
-Č. kráľ má právo raziť si vlastné zlaté aj strieborné mince
-Najdôlež. ustan.:o tom, kto volí RN cisára -> volilo ho 7 kurfirstov ( 4 svetský,3 cirkevný)

– Najviac RN cisárov bolo z rodu Habsburgovcov : Rudolf Habsburský, Henrich Habsburský

– Rod Luxemburgovcov končí Žigmundom Luxemburským a potom sú opäť Habsburgovci, na čele SRR až do 1806

Kláštory

Proces: 1. kláštory zakladali pútnici, kt. trávili čas c modlitbách a vykonávali misijnú činnosť
V rannom stredoveku sa stali kláštory centrom civilizácie
V 6.-8. storočí – zákl. znakom bolo prijatie regule( súhrn pravidiel)

1.kláštor založil Benedikt z Nursie ( benediktíni) v Monte Casino

– regula Ora et labora (Modli sa a pracuj)

– benediktínske kláštory boli 1. nemocnice a nocľahárne
Ďalšie kláštory vznikali z iniciatívy rozšíriť benediktínsku rehoľu do celej Európy – vzniká významný kláštor v Cluny (Franc) – dodržiavajú pravidlá chudoby a pokory

Význam: šírili kultúru a vzdelanosť – vydávali umelecké a vedecké diela – skriptória, knižnice, venovali sa písaniu ( viď. Karolínska renesancia), – priniesli nové poznatky v oblasti poľnohospodárstva – trojpoľný systém ( jarina, ozimina, úhor)

Ďalší rád: františkáni – František z Assisi
-Obd. 12.-13. Storočia
-Tzv. rád minoritov – žobravý rád – kladú dôraz na chudobu – žili z milodarov a ich hl. úlohou bolo šíriť Božie slovo

Ďalší rád : dominikáni – sv. Dominik – to čo aj františkáni

Scholastika – myšlienkový systém v stredoveku, kt. úlohou bolo vysvetliť a odôvodniť všetky cirkevné dogmy a pravidlá ; opierala sa o Bibliu