ČSR v medzivojnovom období – 1918-1939

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča milena (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 15.07.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 944 slov
Počet zobrazení: 10 300
Tlačení: 399
Uložení: 366
ČSR v medzivojnovom období – 1918-1939
ČSR vzniklo 28.10. 1918 – je to jeden z nástupníckych štátov. Do nového štátu sa spojili: Slovensko, Čechy, Morava a Sliezsko, Podkarpatská Rus(do 1945). Problémom nástupníckych štátov boli menšiny: hlavne nemecká a maďarská. ČSR malo asi 13 600 000 obyvateľov, z toho na Slovensku žilo asi 3 milióny obyvateľov. Najpočetnejší boli Česi, potom Nemci a nakoniec Slováci. Najvyššiu moc na Slovensku malo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska so sídlom najprv v Žiline, potom v Bratislave. Tento orgán existoval do roku 1927. V máji 1919 maďarská armáda obsadila 2/5 Slovenska, ale dohodové vojská ich vytlačili z územia Slovenska. Hranice Slovenska boli dohodnuté v Trianone v roku 1920.
 
V zahraničnej politike sme sa orientovali na Francúzsko. Boli sme členom Malej dohody, členom Spoločnosti národov. V 30. rokoch sme sa zblížili so ZSSR. Vzťahy s Maďarskom boli napäté.
 
Politický systém:
29.2. 1920 bola prijatá ústava: vzor americká a francúzska ústava, platila do konca 1. republiky. ČSR sa stalo republikou, ako jeden z nemnohých štátov sme si zachovali demokraciu. Štát bol centralizovaný, o všetkom sa rozhodovalo v Prahe. S takýmto modelom neboli spokojní Slováci.
Najvyšším zákonodarným orgánom bolo Národné zhromaždenie. Parlament bol dvojkomorový. Výkonným orgánom bola vláda: vlády boli koaličné.
 Dôležitou osobou bol prezident: volený na sedem rokov parlamentom– Masaryk do roku 1935(veľká autorita), Beneš(do 1938), Hácha do 1939, vtedy ČSR zaniklo.
 
Politické strany: niektoré pôsobili na celom území ČSR, niektoré iba na Slovensku. Sociálnodemokratická strana: celočeskoslovenská. Na S na čele Ivan Dérer. Išlo o ľavicovú stranu, zameriavala sa na riešenie sociálnych a hospodárskych problémov. Volili ju robotníci, mestské vrstvy. Bola vo všetkých koaličných vládach.
 
Komunistická strana: celočeskoslovenská, na jej čele stál Klement Gottwald. Volili ju hlavne poľnohospodárski robotníci na Slovensku. Jej cieľom bolo nastoliť socializmus.
 
Agrárna strana: celoštátna. Na Slovensku ju reprezentoval Milan Hodža. Opora roľníci, inteligencia. Bola vo všetkých vládach. Milan Hodža sa v roku 1935 stal 1. predsedom vlády Slovákom.
 
Slovenská ľudová strana, neskôr Hlinkova slovenská ľudová strana: HSĽS – na Slovensku najpopulárnejšia. Vplyv katolíckej cirkvi, aj jej vodca Hlinka bol kňazom. Jej cieľom bola autonómia pre Slovensko. K jej predstaviteľom patril aj Tiso, Tuka.
 
Slovenská národná strana: iba na Slovensku, strana evanjelikov. Na čele spisovateľ a kňaz Martin Rázus.
 
Aj národnostné menšiny mali svoje strany: v 30. rokoch bola silnou stranou Karpatonemecká strana, odnož českej Sudetonemeckej strany. Na jej čele bol v Čechách  Henlein a u nás Karmasin. Maďari v 30. rokoch volili Zjednotenú maďarskú stranu na čele bol Esterházy, má v Košiciach bustu, lebo bol poslancom za naše mesto.
 
Slovensko sa členilo na 6 žúp, my sme patrili do Košickej župy. Od 1927 bolo nové členenie na krajinu Českú, Moravsko-sliezsku, Slovenskú, Podkarpatskoruskú.  V roku 1928 vláda a Vatikán podpísali zmluvu Modus vivendi.

Hospodárstvo

ČSR patrilo medzi vyspelejšie nástupnícke štáty. Naša ekonomika bola orientovaná na vývoz, a tak sme mali problém s trhmi. Česká ekonomika bola odlišná od slovenskej. Čechy boli priemyselná krajina, Slovensko agrárna.
Mnohé české značky sú známe aj dnes: Škoda Plzeň, obuv Baťa, zbrojovka Brno, automobily Tatra, motocykle Jawa, lietadlá Avia, známe bolo české sklo a krištáľ atď. Slovenská ekonomika mala v českej silného konkurenta.
Po vzniku ČSR došlo k odluke od rakúskej a uhorskej meny. Vznikla vlastná mena koruna, autorom menovej odluky bol minister financií Rašín.
V roku 1919 bol prijatý zákon o pozemkovej reforme, zákon o elektrifikácii, o výstavbe železníc, bol zákonom stanovený 8 hodinový pracovný čas, podpora v nezamestnanosti. Na Slovensku v rokoch 1920-1929 zaniklo 167 priemyselných závodov, v tlači sa to nazývalo odbúravanie priemyslu, išlo skôr o reštrukturalizáciu. Zánik závodov spôsobil nárast nezamestnanosti, vznikli hladové doliny. Svetová hospodárska kríza zasiahla ČSR veľmi intenzívne. Nezamestnaných bolo 1 milión, na Slovensku 300 tisíc. Kríza zasiahla aj mladých, ktorí si nevedeli nájsť adekvátnu prácu.
Národohospodári sa usilovali povzniesť na Slovensku zaostalé regióny. Kríza bola prekonaná v 2/2 30. rokov výstavbou ciest, železníc, hydroelektrární na Váhu, výrobou zbraní.
 
ČSR v 30. rokoch – na ceste k rozpadu republiky
 
Dôsledok krízy: Slováci odsudzujú centralistický spôsob vládnutia.  Snaha o decentralizáciu. HSĽS razila heslo Slovensko Slovákom.
 
Prejavom nespokojnosti boli oslavy tisícročného výročia vysvätenia 1. kostola na území Slovenska  v Nitre v roku 1933.  Spočiatku cirkevná akcia sa zmenila na protičeskú demonštráciu. Po nástupe Hitlera k moci sa aktivizujú sudetskí Nemci. ČSR sa cíti ohrozené fašistickým Nemeckom. V roku 1935 sa konal parlamentné voľby, na Slovensku vyhral autonomistický blok, teda spojenie HSĽS a SNS. Vytvorila sa nová vláda, na jej čele bol Slovák Hodža, agrárnik.
 
V 1935 sa konali aj prezidentské voľby, vyhral ich Beneš.
 
1938 sa stupňuje v ČSR napätie. Sudetskí Nemci na pokyn Hitlera stupňujú svoje požiadavky. Ich cieľom je pripojenie Sudet k Nemecku.
 
V marci 1938 vstúpili Nemci do Rakúska a pripojili ho k Ríši. Na rade je ČSR. Západné štáty nás nútia k ústupkom, vedú politiku appeasementu, teda ustupujú Hitlerovi, aby udržali mier.
V 1938 Hodža podal demisiu, padla vláda, za predsedu vlády bol menovaný generál Syrový. Naša armáda mobilizuje.
 
Hitler zvolal do Mníchova konferenciu, kde sa malo rozhodovať o ČSR, ale bez našej účasti. Konferencie sa zúčastnili N – Hitler, Taliansko – Mussolini, Francúzsko – Daladier, Anglicko – Chamberlain. Účastníci rozhodli o územných požiadavkách voči ČSR – 29.9. 1938. Západ nás zradil Ostali sme osamotení. Obyvatelia boli odhodlaní brániť územnú celistvosť štátu. Mníchovský diktát prezident prijal. Veľké sklamanie v ČSR. Z vojenského hľadiska sme proti Nemcom nemali veľké šance, ale národ by sa nemal vzdávať bez boja.
Beneš abdikoval po Mníchove, prezidentom sa stal Hácha.
 
Prebiehali rokovania medzi slovenskou a maďarskou delegáciou o južných hraniciach Slovenska, bez úspechu. Preto sa stretli vo Viedni ministri zahraničných vecí Nemecka a Talianska(Ribbentrop a Ciano) a podpísali 2.11. 1938 Viedenskú arbitráž, na základe ktorej sa zmenili hranice.
Dôsledky oboch konferencií: ČSR stratilo 5 miliónov obyvateľov, 30% územia, 40% priemyslu atď. ČSR v podstate prestalo existovať.
 
Situáciu využili Slováci a 6.10. 1938 v Žiline vyhlásili autonómiu. Predsedom slovenskej autonómnej vlády sa stal Jozef Tiso. ČSR sa zmenilo na federáciu s názvom Slovenská krajina. Naďalej trvali rozpory medzi slovenskými a českými politikmi, ktoré vyvrcholili v marci 1939 rozpadom ČSR a vznikom samostatného štátu Slovákov.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.026