2. svetová vojna: 1.9.1939 až 2.9.1945

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča milena (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 15.07.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 170 slov
Počet zobrazení: 4 995
Tlačení: 330
Uložení: 332
2. svetová vojna: 1.9. 1939 až 2.9. 1945
Hlavným vinníkom vojny sú štáty Osi: Nemecko, Taliansko a Japonsko. K vojne prispeli aj západné mocnosti politikou appeasementu (ustupovania) rozbúrenej situácie a politikou ústupkov Hitlerovi. Do vojny sa zapojilo 70 štátov a 110 miliónov vojakov.
 
Ešte pred vojnou začala agresívna politika: najprv Taliani obsadili Etiópiu, potom Japonsko vpadlo do Mandžuska v Číne, Nemecko anektovalo Rakúsko a ČSR bolo oklieštené stratou Sudetonemeckých oblastí a juhu Slovenska.
 
V auguste 1939 nečakane podpísali ZSSR a Nemecko pakt o neútočení. Dohoda sa volá pakt Molotov – Ribbentrop, lebo ju podpísali ministri zahraničných vecí ZSSR a Nemecka. Zmluva mala aj tajnú časť, v ktorej si oba štáty rozdelili Poľsko a iné oblasti.
 
Zámienka vojny: nemeckí vojaci v poľských uniformách prepadli nemeckú vysielačku v Hliviciach.
 
Vojna vypukla 1.9. 1939. Nemci viedli bleskovú vojnu(blitzkrieg). Poľsko nemala dobre vyzbrojenú armádu, a tak v priebehu mesiaca kapitulovali. 17.9. z východu Poľsko napadli Rusi(Rusi poľských dôstojníkov zákerne zavraždili v Katynskom lese). Poľsko bolo rozdelené takto: západ bol pričlenený k Nemecku, východ k ZSSR a stred sa nazýval generálny gouvernement a bol tiež ovládaný Nemcami. Nik Poľsku neposkytol pomoc napriek zmluvám.
 
Agresia ZSSR: okrem Poľska obsadili Litvu, Estónsko a Lotyšsko a pričlenili ich k ZSSR. Požiadali Fínsko o posunutie hraníc v prospech ZSSR, keď Fíni odmietli, vypukla rusko – fínska vojna(november až február 1939-1940). Vojnu vyhrali Rusi. ZSSR obsadil aj rumunské územie Besarábie a Bukoviny a pripojil k svojmu štátu. Nemci na ruské kroky nereagovali vďaka paktu Molotov – Ribbentrop.
 
V apríli 1940 pokračovali nemecké útoky. Nemci obsadili severské štáty Nórsko a Dánsko. V Nórsku sa k Nemcom pridal Quisling, takých zradcov nazývame kolaboranti. Švédsko bolo neutrálne, odtiaľ Nemci privážali železnú rudu.
 
V máji 1940 zaútočili Nemci na Benelux a Francúzsko. Francúzsko bolo nepripravené a už 22.6. kapitulovali. Časť F Nemci okupovali, ale na juhu sa vytvoril kolaborantský štát na čele s maršálom Petainom(peténom). Sídlom vlády bolo mesto Vichy. Mimo Francúzska sa formovali sily, ktoré chceli nacizmus poraziť, na ich čele stál de Gaulle.
 
V auguste až septembri prebiehala letecká vojna o Britániu. Pomoc poskytli aj slovenskí, českí, poľskí letci v RAF. Nakoniec sa luftwafe vzdala plánu dobyť Britániu. V tom čase bol na čele Anglicka Winston Churchill, ktorý nebol ochotný ustupovať Nemcom.
 
Prebiehala aj vojna na mori v Atlantickom oceáne, lebo nemecké ponorky potápali anglické a americké lode, ktoré zásobovali obyvateľstvo.
Okrem Nemcov sa na bitkách podieľali aj Taliani. Ich cieľom bola Afrika, lebo túžili dobyť Egypt. Po neúspechoch požiadali o pomoc Nemcov, ktorí vyslali do severnej Afriky Rommela. V apríli 1941 zaútočili Nemci na Juhosláviu a Grécko, ktoré obsadili. Chorváti sa pridali na stranu Nemcov a založili si samostatný chorvátsky štát na čele s Ante Paveličom. Okrem ZSSR a VB Nemci ovládli celú Európu, buď priamo štáty okupovali alebo tam dosadili im blízkych ľudí.
 
Útok na ZSSR začal 22.6. 1941. Plán napadnutia sa volal Barbarossa. Nemci útočili od Severného mora po Čierne. ZSSR bol nepripravený, lebo Stalin veril paktu Molotov – Ribbentrop. Zároveň koncom 30. rokov prebiehali v Rusku čistky v armáde. Takže mnohí vynikajúci velitelia boli popravení alebo odsúdení. Nemci postupovali tempom 50 km za deň. V Rusku sa vojna začala nazývať Veľká vlastenecká vojna. Rusku poskytli pomoc aj Američania a Angličania napriek tomu, že mali výhrady k ruskému totalitnému systému. Ruské obyvateľstvo a továrne boli evakuované na východ Ruska. Nemci v Rusku uplatňovali taktiku spálenej krajiny. Všetko ničili, jednotky SS strieľali komunistov, Židov. Nemecký útok na severe smeroval k Leningradu, ktorý bol obkľúčený od septembre 1941 až do roku 1944, teda 900 dní. Veľká väčšina obyvateľstva zomrela od hladu.
 
Armáda stred útočila na Moskvu, ale skorý nástup zimy ich zastavil. Vojaci nemali zimné oblečenie. Medzitým Rusi pripravili protiútok pri Moskve a generál Žukov v decembri 1941
zatlačil Nemcov od Moskvy.
 
V čase bojov o Moskvu Japonci 7.12. 1941 prepadli tichomorskú základňu Američanov Pearl Harbor. Američania vstúpili do vojny a vojna sa rozšírila o boje v Pacifiku.  Rok 1942 – boje pokračujú na všetkých frontoch. Nemci pripravujú ofenzívu na juhu Ruska s cieľom dobyť Povolžie, Kaspické more, teda získať prístup k rope. Tu od leta 1942 až do februára 1943 prebiehala rozhodujúca bitka 2. svetovej vojny, bitka o Stalingrad. Na čele 6. nemeckej armády bol Paulus, ktorého vojaci sa prebili do mesta, ale Rusi bojovali o každú ulicu, dom, byt. Ruská ofenzíva obkľúčila nemeckú armádu, pretože Hitler zakázal ustúpiť a neskôr kapitulovať, Nemci boli porazení a prišli o celú 6. armádu.
 
Boje pokračovali aj v severnej Afrike, kde po počiatočných úspechoch Rommela, nadobudli prevahu Angličania na čele s Montgomerym. Angličania porazili Nemcov pri Alamajne. V bojoch v Pacifiku sa šťastie obrátilo na stranu Američanov, ktorí porazili japonské loďstvo pri súostroví Midway. Veliteľ Američanov admirál Nimitz a Japoncov admirál Jamamoto.
 
V lete 1943 na ruskom fronte pri dedinke Prochorovka pri meste Kursk prebiehala najväčšia tanková bitka vojny. Vyhrali ju Rusi a od tohto momentu Nemci iba ustupujú na ruskom fronte. V čase, keď prebiehala bitka pri Kursku, na Sicílii sa vylodili anglo-americké vojská, ktoré začali oslobodzovať Taliansko od fašizmu. Mussolini bol zvrhnutý a zatknutý a Taliani sa pridali na stranu Američanov a Angličanov. Nemci neboli ochotní  zmieriť sa so situáciou. Oslobodili Mussoliniho a obsadili sever a stred Talianska. Celý rok prebiehali boje o Taliansko.
 
Spojenci v boji proti fašizmu: ZSSR, USA a VB sa stretli na konferencii v Teheráne, aby koordinovali svoje vojenské plány. Voláme ich veľká trojka: ZSSR zastupoval Stalin, Ameriku prezident Roosevelt a VB predseda vlády Churchill. USA a VB sľúbili, že otvoria 2. front v Európe, aby pomohli Rusom poraziť Nemecko. Rokovalo sa o povojnovom usporiadaní sveta. ZSSR sľúbil, že po skončení vojny v Európe vstúpi do vojny proti Japonsku. Konferencia prebiehala na konci roka 1943. Rok 1944: pokračujú boje na východnom fronte, v Rusku, ale ruskí vojaci sa dostali na hranice svojej krajiny a pokračujú v oslobodzovaní strednej Európy.
 
6.6. 1944 sa anglo-americké vojská vylodili v Normandii(sever Francúzska). Vrchným veliteľom bol generál Eisenhower. Postupne sa vylodilo 3 milióny vojakov. Obranu Francúzska mal na starosti Rommel. Spojenci rýchlo postupovali a oslobodili celé Francúzsko. V lete bol uskutočnený atentát na Hitlera. Neúspešný atentát mal uskutočniť von Staufenberg. Mnohí generáli videli, že vojnu prehrali, ale Hitler chcel pokračovať v bojoch.
 
V lete 1944 bol spojencami oslobodený Rím.
 
Rusi v lete stáli pri Visle( v tom čase prebiehalo vo Varšave povstanie obyvateľov proti Nemcom). Rusi nič neurobili preto, aby Poliakom pomohli. Povstanie bolo utopené v krvi a Varšava zničená. V decembri 1944 na západnom fronte Nemci prešli nečakane do protiofenzívy v Ardenách, ale nakoniec boli porazení. V lete bol zvrhnutý fašizmus v Bulharsku a Rumunsku. Juhoslávia sa oslobodila sama, lebo tam bolo silné partizánske hnutie na čele s Titom.
 
Vo februári 1945 sa konala 2. konferencia spojencov na Kryme, v meste Jalta. Rokovalo sa o tom, čo bude s Nemeckom po vojne, o potrestaní zločincov a o hraniciach, hlavne poľsko-ruských a poľsko-nemeckých.
 
Rok 1945: pokračuje oslobodzovanie Európy, zo západu prichádzajú Anglo-Američania a z východu postupujú Rusi. Anglo-Američania bombardujú systematicky nemecké mestá. Rusi sa blížia k Berlínu. 30.4. 1945 Hitler spáchal samovraždu. Berlín dobyli ruské vojská. Vojna skončila podpísaním kapitulácie buď 7.5. alebo 8.5. 1945.
 
Vojna v Tichomorí ešte pokračovala. Až zhodenie jadrových zbraní na Hirošimu a Nagasaki donútilo Japoncov kapitulovať 2.9. 1945. 
 
Na prelome júla a augusta 1945 sa konala 3. konferencia Veľkej trojky v nemeckom Postupime. Zúčastnili sa jej Stalin, za VB nový ministerský predseda Attlee(etli) a nový americký prezident Truman. Rokovali hlavne o Nemecku, mali vzniknúť 4 okupačné zóny: americká, sovietska, anglická a francúzska. Nemecko malo byť demilitarizované, denacifikované, demokratizované. Východné hranice Nemecka mali byť na Odre a Nise. Bolo rozhodnuté o odsune Nemcov z ČSR, Maďarska a Poľska.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 2.8)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.011