Slovenská republika – 14.3.1939 až 1945

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: milena
Typ práce: Referát
Dátum: 15.07.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 360 slov
Počet zobrazení: 7 399
Tlačení: 448
Uložení: 446
Slovenská republika – 14.3. 1939 až 1945

- Udalosti pred vyhlásením SR
Mníchovská konferencia a Viedenská arbitráž z roku 1938 oklieštili územie ČSR. Slováci 6.10. 1938 vyhlásili autonómiu, o ktorú sa usilovali niektoré politické strany. V súčasnej situácii však autonómia už nebola konečným cieľom, ale vyhlásenie samostatnosti. Určujúcou veľmocou v strednej Európe bolo Nemecko, ktoré chcelo zlikvidovať zvyšok ČSR. Podnecuje slovenských politikov, aby vyhlásili samostatnosť. Na prelome 1938/39 narastá nedôvera medzi slovenskými a českými politikmi. Vyústilo to do vojenského zásahu na Slovensku v noci z 9. na 10. 3. Slovenská autonómna vláda na čele s Tisom bola odvolaná, na čele novej vlády bol Sidor. Nemci ho žiadajú, aby vyhlásil samostatnosť, ale on odmietol, a preto sa Nemci obrátili na Tisa. Odcestoval do Berlína, kde sa stretol s kancelárom Hitlerom, ktorý mu dal dve alternatívy:
buď vyhlási samostatné Slovensko pod ochranou Nemecka
 alebo ponechá Slovensko vlastnému osudu( tým myslel maďarským požiadavkám ). Tiso povedal, že on samostatnosť nemôže vyhlásiť, iba snem.

- Vyhlásenie samostatnosti
14.3. 1939 poslanci hlasovaním, tzv. aklamáciou( povstaním ) jednomyseľne hlasovali za samostatnosť. Vznikla Slovenská republika. Na druhý deň nemecké vojská obsadili Čechy a Moravu a začlenili do Nemecka. To je koniec ČSR(1918 – 1939 ).
  3. Vzťahy s Nemeckom
SR 23.3. 1939 podpísalo tzv. ochrannú zmluvu s Nemeckom. Tá zmluva obmedzovala suverenitu SR. SR bola satelitom Nemecka, člen Paktu troch(N, T, J). Uznalo ju 27 štátov.
Minister zahraničných vecí Ďurčanský sa usiloval o nezávislú politiku, ale narazil na odpor Nemcov, a preto na rokovaniach v Salzburgu v roku 1940 bol odvolaný a nahradený pronemecky orientovaným Tukom.
SR sa po boku Nemecka zapojila do vojny proti Poľsku a ZSSR. Vojnu s Rusmi sme vnímali ako vojnu proti boľševizmu. Na ruský front SR vyslala dve divízie: rýchlu, ktorej velil generál Turanec, dostala sa na Kaukaz, ale neskôr skoro celá padla do ruského zajatia. Zaisťovacia divízia zabezpečovala komunikácie a jej veliteľom bol generál Malár.

- Pomery v SR
Vojnová SR nebola parlamentnou demokraciou ako ČSR. Presadil sa autoritatívny systém vlády, boli obmedzené občianske práva.
21.7. 1939 bola prijatá ústava. Podľa nej zákonodárnu moc mal snem s 80 poslancami. Jeho predsedom bol Sokol. Prezidentom bol Jozef Tiso, bol volený snemom. Tiso bol aj predseda HSĽS a od roku 1942 mal titul vodca. Výkonnú moc mala vláda. Predsedom vlády aj ministrom zahraničných vecí bol Vojtech Tuka.

Mládežnícke organizácie: Hlinkova mládež, Hlinkova garda.
V politike prebiehal boj medzi umiernenou a radikálnou skupinou. K US patrili: Tiso, Sivák, Medrický. Opierali sa o HSĽS, boli konzervatívni, kresťansky orientovaní, nepreberali nacistické vzory. K RS patrili: Tuka, Mach. Opierali sa o HG, obdivovali Nemecko. Aj keď boli málopočetní, mali silné pozície vo vláde, lebo Mach bol minister vnútra a veliteľ HG.

- Vzťah k menšinám
Na území okliešteného Slovenska žilo 85% Slovákov. Čechov z pôvodných 120 000 ostalo 30 000. Na ich uprázdnené, často lukratívne miesta nastúpili Slováci. Nemecká menšina, asi 130 000, bola zvýhodňovaná. Na jej čele bol Karmasin. Na jeseň 1944 hromadne opustili SR v obave pred partizánmi. Maďarov ostalo na Slovensku 50 000 a ich záujmy obhajoval gróf Esterházy.
 Diskriminovanou skupinou boli Židia. V roku 1940 bol prijatý arizačný zákon na základe ktorého mohli Židom odňať živnosti a obmedziť ich vlastnícke práva. 9.9. 1941 vláda prijala Židovský kódex: zbavili ich majetku, občianskych práv, zakázali sa manželstvá medzi Židmi a Nežidmi. Museli byť označení žltou hviezdou, nesmeli chodiť do parkov, na kúpaliská, do kina, divadla... Stala sa z nich masa ľudí, ktorá bola vytesnená na okraj spoločnosti. Začali deportácie do táborov v Poľsku. Prvý transport odišiel 25.3. 1942 a v októbri transporty ustali. Vatikán protestoval. Umiernená skupina bola pasívna, všetko organizovala radikálna skupina.  V čase od marca do októbra bolo vyvezených 57 628 Židov, skoro všetci zahynuli. Po obsadení Slovenska nemeckými vojskami v lete 1944 boli transporty obnovené: 13 500 ľudí bolo odvlečených. Táto udalosť je najväčšou hanbou slovenského národa počas existencie vojnovej SR. Najviac výčitiek je na adresu prezidenta, mal v spoločnosti autoritu a keby sa proti transportom postavil, asi by sa situácia vyvíjala inak. Existovali výnimky, udeľoval ich aj prezident alebo ministerstvá a chránili pred transportom celé rodiny. Spolu zahynulo asi 70 000 Židov.

- Hospodársky, sociálny a kultúrny vývoj
Veľké banské, chemické a zbrojárske podniky ovládli nemecké firmy. Hospodárstvo Slovenska hospodársky riadili: minister hospodárstva Medrický, guvernér Slovenskej národnej banky Karvaš a šéf Najvyššieho hospodárskeho úradu Zaťko. Zabezpečili stabilitu ekonomiky, vznikali nové podniky, budovali sa priehrady na Váhu, zvýšila sa zamestnanosť, ale to aj preto, že Česi museli opustiť Slovensko, Židia boli vyradení z ekonomického života, mnohí pracovali v Nemecku a časť obyvateľstva bola v armáde. Slovensko bolo označované ako stredoeurópske Švajčiarsko.
Rozvíjala sa aj kultúra, niektorí spisovatelia boli v službách štátu: napr. Milo Urban bol šéfredaktor Gardistu, denník radikálnej skupiny, Vzniklo Slovenské národné múzeum, Slovenská galéria atď.

- Odboj
Nie každý bol spokojný s pomermi v SR. Časť politikov, ktorí boli aktívni pred rokom 1939, emigrovala. Vyvíjali činnosť v zahraničí. Odboj  delíme na zahraničný a domáci. Zahraničný odboj : centrami v zahraničí boli: Paríž, Londýn, Moskva. V Paríži zo slovenských politikov pôsobili: Milan Hodža a Štefan Osuský – obaja chceli obnoviť ČSR, ale žiadali pre Slovákov viac práv ako sme mali v 1. ČSR. V Londýne pôsobil bývalý prezident Beneš, ktorý tiež chcel obnoviť ČSR, ale aby bolo opäť centralistické. V Moskve pôsobil komunistický predstaviteľ Klement Gottwald.
Od roku 1941 VB a ZSSR neuznávali domácu vládu Tisa, ale československú vládu v Londýne. Beneš sa spočiatku orientoval iba na západné mocnosti, ale keď bolo jasné, že ČSR oslobodia Rusi, podpísal zmluvu o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci zo ZSSR dňa 12. 12. 1943. Bol to začiatok sovietizácie ČSR. Cez vojnu nás ovládali Nemci a po vojne Rusi.
K aktivitám zahraničného odboja patrí vytvorenie vojenských jednotiek, ktoré bojovali proti Nemcom( je to obdoba légií z 1. svetovej vojny). Zúčastnili sme sa obrany VB: vyznamenal sa letec Oto Smik. Naši vojaci bojovali v severnej Afrike pri Tobruku. Gabčík a Kubiš v roku 1942 uskutočnili úspešný atentát na Heydricha( bol to nemecký ríšsky protektor v Čechách, teda mal v Čechách najvyššiu moc. Bol to jediný úspešný atentát na vysokého nemeckého činiteľa počas vojny). Najviac našich vojakov bolo v ZSSR, najprv tam vznikla vojenská jednotka, potom 1. čsl. armádny zbor na čele s generálom Slobodom. Títo vojaci spoju s Červenou armádou viedli ťažké boje o karpatské priesmyky, aby sa dostali na územie Slovenska a začali ho oslobodzovať. Domáci odboj: jeho cieľom bolo poraziť fašizmus a odstrániť režim SR. Delil sa na komunistický a občiansky. Na čele komunistického bol Osoha a chceli spočiatku sovietske Slovensko, ale potom aj oni boli za obnovu ČSR ako federatívneho štátu. Komunistický odboj organizoval v horách partizánske jednotky. Občiansky odboj reprezentovali členovia agrárnej strany: Ursíny a Lettrich. Ich programom bola obnova ČSR, pre Slovensko autonómiu. V roku 1943 sa komunistický a občiansky odboj zjednotili. Výsledkom bolo podpísanie Vianočnej dohody v roku 1943. Na základe dohody vznikla SNR, ktorá mala zorganizovať ozbrojené povstanie. SNR spolupracovala s vojenským ústredím, ktoré malo na starosti vojenské otázky. Členovia SNR: Ursíny, Lettrich, Josko, Šmidke, Husák, Novomeský. S povstalcami spolupracovali Karvaš a Zaťko.

- Povstanie: 29.8. 1944 – 27.10. 1944
V staršej literatúre sa hovorilo Slovenské národné povstanie. Plán povstania bol taký: povstanie vypukne vtedy, keď Rusi prekročia Karpaty. Dve východoslovenské divízie dislokované na východe Slovenska sa zapoja tak, že pomôžu Rusom urýchlene prejsť cez Karpaty. Ruské velenie nedôverovalo vojenskému ústrediu, ale urýchľovalo rozvoj partizánskeho hnutia.

S partizánmi si nevedela poradiť Tisova vláda, a preto požiadala Nemcov o pomoc. Nemecké vojská vstúpili na územie Slovenska 29.8. 1944. Vtedy veliteľ vojenského ústredia vydal heslo: Začnite s vysťahovaním! To bol signál začiatku povstania. Nevýhodou bolo, že Rusi ešte bojovali v Karpatoch a povstalcom nemohli prísť na pomoc. Dve divízie na východe Slovenska Nemci rýchlo odzbrojili, a tak sa nemohli do povstania zapojiť. Povstanie sa obmedzilo iba na hornaté stredné Slovensko. Západné Slovensko ostalo verné Tisovi.

Strediskom povstania bola Banská Bystrica. Zloženie povstalcov: asi 50 000-60 000 vojakov, ktorým velil Golian a Viest a 12 000 partizánov. Medzi armádou a partizánmi vládlo napätie. Nemeckých síl bolo okolo 35 000 až 40 000 s veliteľom Hoffle. Nemci mali lepšie zbrane, výcvik. Boje o Strečno, Malú Fatru,  Telgárt atď. Banská Bystrica padla 27.10. 1944 a tým povstanie skončilo. Golian a Viest boli zajatí a zomreli v tábore. Povstalci sa stiahli do hôr a čakali na príchod ruskej armády. Červenej armáde a 1. čsl. armádnemu zboru sa podarilo prebiť sa cez Karpaty Duklianskym priesmykom 6.10. 1944 a  začali oslobodzovať Slovensko. 4.4. 1945 sa dostali do Bratislavy a oslobodili ju. Pred príchodom Rusov vláda SR na čele s Tisom utiekla do Rakúska, ale Američania ich vydali. Neskôr Tisa popravia. Do ZSSR boli odvlečení: Čatloš, Sokol, Turanec, Esterházy. Niektorí politici emigrovali. Vojna sa skončila a rozhodovalo sa o smerovaní ČSR. Napriek tomu, že sme boli satelitom Nemecka, vďaka povstaniu sme sa stali členmi protihitlerovskej koalície. Napriek chybám v priebehu povstania každý zápas proti zlu má svoj význam. Aj keď sme v povstaní prehrali, dôležité bolo, že sme ho organizovali.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.048 s.
Zavrieť reklamu