Pokus o vybudovanie socializmu a komunizmu

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: milena (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 15.07.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 831 slov
Počet zobrazení: 4 233
Tlačení: 304
Uložení: 299
Pokus o vybudovanie socializmu a komunizmu

Osnova:
1. Slovensko na križovatke – 1945-1948
2. Nástup socializmu až po pokus o jeho reformu
3. Obrodný proces v roku 1968
4. V opozícii voči socializmu
5. Pád komunistického režimu a cesta Slovenska k samostatnosti a do EÚ
Slovensko na križovatke

Pretože Slovensko sa oslobodzovalo dlhšie časové obdobie, prvá povojnová vláda sa zišla v Košiciach a vyhlásila svoj program: Košický vládny program dňa 5.4. 1945. V ňom sa písalo o zákaze pravicových strán(týkalo sa to HSĽS), vysídlení  obyvateľov nemeckej národnosti, zriadení retribučných súdov(súdia spätne, teda zločiny z rokov 1938 až 1945), o pozemkovej reforme i poštátnení kľúčového priemyslu. V roku 1945 zanikla Slovenská republika a bola obnovená ČSR, ale bez Podkarpatskej Rusi, ktorá pripadla ZSSR.

Politický systém v rokoch 1945 – 1948
: volal sa ľudovodemokratický, lebo zdrojom moci mal byť ľud. Politické strany boli združené v Národnom fronte. Opozícia bola zakázaná. Až do prvých povojnových volieb, ktoré boli v roku 1946, vládol prezident cez dekréty(v televízii môžete počuť o Benešových dekrétoch). V rokoch 1945 až 1948 bol prezidentom opäť Beneš. Na Slovensku existovali dve politické strany: DS(Demokratická strana) a KSS(Komunistická strana Slovenska). Na čele DS bol Ursíny a neskôr Lettrich a na čele KSS Šmidke. V máji 1946 sa konali prvé povojnové voľby a zároveň posledné demokratické voľby až do 1990, keď padol socializmus. Na Slovensku zvíťazila DS, získala 62% a KSS 30%. V celočeskoslovenskom meradle zvíťazila KS. Dôvodom víťazstva DS na Slovensku bola jej kresťanská, národná a sociálna orientácia. Najvyšším orgánom na Slovensku bola SNR, ktorá vznikla počas Povstania, jej výkonným orgánom bol Zbor povereníkov. Komunisti chceli oslabiť DS, ktorá mala najviac kresiel v SNR a ZP, a preto 3 pražskými dohodami jej odobrali kompetencie. Teda aj komunisti vládli centralisticky,  z Prahy. Komunisti sa usilovali zdiskreditovať DS. ŠTB(štátna bezpečnosť) vykonštruovala spojenie DS so zahraničnou emigráciou(Sidor, Ďurčanský). Bez dôkazov údajne odhalila protištátne sprisahanie a následne urobili zmeny v Zbore povereníkov v neprospech DS. Konal sa proces s bývalým prezidentom Tisom, 18.4. 1947 bol popravený obesením.

Hospodárstvo 1945-1948: po vojne sme dostávali pomoc UNRRA, OSN ju organizovala v podobe potravín, šatstva. Po vojne boli poštátnené banky, poisťovne, veľké závody. Ekonomika sa začala riadiť plánmi. Odmietli sme Marshallov plán ekonomickej pomoci Európe pod nátlakom ZSSR. Skonfiškovala sa pôda Nemcom, Maďarom a kolaborantom. Došlo k vysídleniu nemeckej menšiny na základe pokynov Postupimskej konferencie. Dekréty Beneša zbavili Nemcov a Maďarov občianskych práv a majetku. Vysídlenie Nemcov sa udialo na základe kolektívnej viny a dnes sa hodnotí negatívne. Zdôrazňujú sa kultúrne a morálne škody pri tomto akte.

Otázku maďarskej menšiny zahraničie neriešilo. Riešila ho československá vláda: 40 000 Maďarov bolo vysídlených do Sudet na uvoľnené miesta po Nemcoch. Ďalej prebiehala výmena obyvateľstva: do ČSR prišlo 72 000 Slovákov z Maďarska a 90 000 Maďarov zo Slovenska odsunuli do Maďarska. Tretím spôsobom bola reslovakizácia Maďarov.

Nástup socializmu až po pokus o jeho reformu

V roku 1948 rástlo napätie v ČSR. Rozhodovalo sa o budúcej orientácii ČSR. Ministri československej vlády za tri politické strany: lidovú, národnosocialistickú a DS podali demisiu dňa 20.2. 1948. Bolo ich spolu 12 a členov vlády bolo 26. Predsedom vlády od volieb 1946 bol komunista Klement Gottwald, ktorý naliehal na prezidenta Beneša, aby demisiu prijal a vymenoval novú vládu bez ministrov, ktorí demisiu podali. Komunisti sa rozhodli využiť vládnu krízu na štátny prevrat. Komunisti zmobilizovali ulicu a  24.2. prebiehal generálny štrajk na podporu takého riešenia vládnej krízy, akú chceli komunisti. Nakoniec Beneš demisiu prijal a riešenie vládnej krízy bolo ústavné. Komunistický prevrat sa uskutočnil bez protestov dňa 25.2. 1948.

Nová ústava bola prijatá 9.5. 1948 a prezident ju odmietol podpísať a následne podal demisiu. Novým prezidentom sa stal Gottwald(1948- 1953). Nové voľby sa konali v máji 1948 – už neboli slobodné. Nemci a Maďari nemohli voliť a opozícia nebola možná. Začalo budovanie socializmu podľa ruského vzoru. Začali vykonštruované procesy: najprv s predstaviteľmi DS, potom s katolíckou cirkvou, strednými a veľkými roľníkmi, ktorých volali kulaci, podnikateľmi, inteligenciou atď. Akcia B – vysídlenie nepohodlných ľudí z mesta na vidiek. Prebiehal proces s katolíckymi biskupmi: Vojtaššák, Buzalka, Gojdič – dostali doživotie. Proces s partizánskym veliteľom Žingorom- poprava. Podobné procesy boli aj v Čechách: proces s Miladou Horákovou – poprava, protesty vo svete aj Einstein. Komunisti podľa ruského vzoru hľadali nepriateľov aj vo vnútri strany: poprava generálneho tajomníka KSČ Slánskeho. Poprava komunistického ministra zahraničných vecí Clementisa.
Proces s buržoáznymi nacionalistami: nedostali trest smrti, lebo Stalin už nežil. Súdení boli: Husák, Okáli, Horváth, Novomeský. Cirkev bola podriadená štátnemu dozoru. Počas Akcie K v noci z 13. na 14. 4. 1950 obsadila ŠTB mužské kláštory. Akcia R organizovaná proti rehoľným sestrám. Akcia P násilné zlúčenie gréckokatolíckej cirkvi a pravoslávnou. Štátnou politikou bol ateizmus.

Všetci ľudia sa museli organizovať: mládež v Pionierskej organizáciiSocialistickom zväze mládeže. Pracujúci boli povinne v ROH(Revolučné odborové hnutie). O všetkom v spoločnosti rozhodovala strana a ľudia, ktorí boli v strane. Po smrti Gottwalda sa prezidentom stal Antonín Zápotocký(1953 – 1957). V Moskve sa konal v roku 1956 historický XX.  zjazd KSSZ. V tajnom referáte nástupca Stalina Nikita Chruščov podrobil Stalina ostrej kritike. Kritika vyvolala šok v socialistických krajinách, hlavne v Maďarsku a Poľsku. V roku 1957 Zápotocký zomiera a za prezidenta bol zvolený stalinista Antonín Novotný(1957 – 1968). Nová ústava z roku 1960 konštatovala víťazstvo socializmu. Došlo k zmene názvu štátu na Československá socialistická republika – ČSSR. V roku 1963 sa 1. tajomníkom ÚV KSČ stal Slovák Alexander Dubček. Táto funkcia bola najvyššia v štáte. ÚV znamená Ústredný výbor a ten ovládal celý život spoločnosti. S menom Dubčeka je spojená snaha o reformu, teda nápravu socializmu.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.036