Mária Terézia - Seminárna práca z dejepisu

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Salome
Typ práce: Ostatné
Dátum: 02.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 794 slov
Počet zobrazení: 11 410
Tlačení: 550
Uložení: 550
Dôvodom výberu tejto témy bol obdiv voči Márii Terézii za jej prínos užitočných reforiem nielen svojej krajine, ale aj budúcnosti. Mojím cieľom bolo bližšie sa oboznámiť s dôvodmi a priebehom týchto reforiem. Prostriedky na túto tému som získala z encyklopédie a zo životopisného príbehu Habsburgovcov.

Dcéra Karola IV. a Alžbety Kristíny. Druhú ženu na uhorskom tróne a panovníčku v niekoľkých krajinách, ktorej nástupníctvo zabezpečil otec Pragmatickou sankciou, očakávali ťažké roky vládnutia. Predchádzajúce obdobie jej zanechalo neblahé dedičstvo.

Nástup mladej ženy na trón (mala vtedy 23 rokov)využili niektorí panovníci na to, aby jej predložili územné požiadavky a aby zároveň predniesla svoje návrhy. Snem, zvolaný na jún 1741 do Bratislavy, sa ostro postavil najmä proti želaniu Márie Terézie, aby sa stal František Lotrinský spoluvládcom. Zatiaľ musela ustúpiť a krátko na to ju slávnostne korunovali v Bratislave. Jej manžel sa však nesmel zúčastniť ani na slávnostnom sprievode. V septembri 1741 prijala panovníčka na Bratislavskom hrade členov snemu a prosila o pomoc. Síce bez dieťaťa v náručí, zato s použitím „ženských zbraní“. Reč prerušovala, aby si utrela slzy. Prítomných priviedla do varu a k „spontánnej prísahe“. Až na zasadnutí snemu o desať dní neskôr sa zjavil vedľa nej šesťmesačný syn, aby vystupňovala psychologický nátlak na príslušníkov uhorskej šľachty. Uhorské stavy sa nakoniec uzniesli podstatne zvýšiť vojenskú pomoc na obranu dynastie proti početnej koalícii, ktorá medzitým vznikla.

Pragmatická sankcia sa spočiatku presadzovala sľubne. Iba bavorský kurfist priamo a jednoznačne odmietol právoplatnosť Márie Terézie. Zasiahol Fridrich II.. Presviedčal ju o priateľstve a mierových úmysloch. Požadoval však odškodné v Sliezsku. Práve ono bolo slabo chránené napriek tomu, že bolo priemyselne najrozvinutejšie zo všetkých provincií. Po dvoch Sliezskych vojnách a po sedemročnej vojne nezískala lepšiu náhradu a navyše ohrozila existenciu celej ríše. Hlavní protivníci Rakúska Francúzsko, Španielsko a Bavorsko sa dohodli, že budú podporovať bavorské nároky. Pripojil sa aj Fridrich II. čím mu uznali zabratie Sliezska. František Lotrinský, poverený velením nad jednotkami v Čechách, kládol Bavorom a Francúzom slabý odpor. Výsledkom bola strata Prahy. Mária Terézia rokovala s Fridrichom II. o prímerí. Konečná úprava hraníc v Európe uzavretím mieru sklamala všetky habsburské ambície. Mierom konečne získala Pragmatická sankcia medzinárodné uznanie. Františka Lotrinského korunovali za cisára. Mária Terézia získala za vojen politické skúsenosti a aj sebavedomie panovníčky, ktorá má vždy posledné slovo.

Chcela získať čas na reformy, ktoré pokladala za nevyhnutné na obnovenie moci a prestíže habsburskej monarchie. Preskúmala situáciu v jednotlivých krajinách a provinciách a hľadala možnosti, ako zvýšiť príjmy štátu, zlepšiť efektívnosť správy a upevniť silu stálej armády. Jej rozhodovanie o vnútropolitických veciach obmedzovali ústavy krajín a skutočná moc stavov. Jej ministri a vedúci kancelárií boli sprostredkovateľmi medzi panovníkom a stavmi. Svoje postavenie využívali na získavanie výhod a obohacovanie sa. Usilovala obmedziť moc magnátov. Mladá panovníčka chcela zmenu „starého systému“. Nenápadne a nenásilne vymenila svoju tajnú radu, čo umožnilo nástup nových ľudí. Hybnou silou ďalšieho politického diania bol gróf Haugwitz -odovzdanie vyberania daní z rúk šľachty do správy štátnych vyberačov. Príjmy štátu sa tým zdvojnásobili. Šľachta sa upokojila až keď zistila, že správa armády celkom prešla do rúk Márie Terézie.

Dôležitým dodatkom finančných a administratívnych reforiem bola prestavba armády, hospodárstva a poľnohospodárstva. Krajina tým bola stálym agrárnym dodávateľom do väčšiny monarchie a aj prípadným exportérom. Vzniká štátna kontrola a mestská polícia.

Tereziánske reformy síce narušili, ale nezmenili hierarchiu sociálnych vzťahov. Mária Terézia však zásadne odmietla zmeniť postavenie poddaných: „...lebo niet krajiny, kde by sa nerobil rozdiel medzi pánom a poddaným. Keby bol roľník oslobodený od povinností voči pánovi, zdivel by a pána by to rozhorčilo a všeobecne by to znamenalo porušiť spravodlivosť.“

V polovici päťdesiatych rokov dosiahla hlavný cieľ svojej prvej vlny reforiem. Pomaly sa zvyšoval aj stav armády. Priaznivo sa zmenilo aj medzinárodné postavenie monarchie.

Sedemročná vojna sa skončila všeobecnou únavou a mier nepriniesol veľké zmeny hraníc. Sliezsko musela úplne odpísať. Vojnové straty narástli do štátneho dlhu.

V období činorodej práce zasiahla Máriu Teréziu staroba. Sklamanie z reakcií tých, ktorým chcela reformami prospieť, pocit márnosti nad odporom, ktorý jej dobre mieneným plánom kládlo okolie. Dala si ostrihať dlhé vlasy, šperky rozdala deťom a obliekala sa iba do čierneho. Nevzdávala sa moci do poslednej chvíle. Neustále ju neopúšťali myšlienky na smrť. O to rozhodnejšie podporila po epidémii čiernych kiahní očkovanie. Najväčšmi ju zasiahlo úmrtie mladej vnučky. Napísala vtedy: „Už nemám síl znášať takéto údery. Mám už dosť tohto sveta...“ Sobáše jej detí boli predovšetkým politickou záležitosťou.

Na viedenskom dvore kryštalizovali reformy a politické názory dvomi smermi- radikálnym Jozefovým a konzervatívnym cisárovnej. Svojho osobného lekára poverila reformou univerzitného štúdia. V každej dedine vznikli tzv. triviálne školy. Zásluhou Márie Terézie bolo aj vydanie trestného zákonníka pre všetky dedičné krajiny.

Mária Terézia zomierala dlho. Posledné dva dni sedel pri nej v izbe syn a následník trónu cisár Jozef II..

Zdroje:
- Ladislav Švihran - Kto nám vládol
- Jan Galandauer
- Miroslav Honzík- Osud trónu habsburského
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.013