Vznik uhorského štátu a začlenenie územia Slovenska

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Referát
Dátum: 04.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 229 slov
Počet zobrazení: 14 692
Tlačení: 1 261
Uložení: 791
Príchod Maďarov  
Roku 896 do Podunajskej nížiny prišlo 7 nomádskych kočovných kmeňov, po vedúcom kmeni boli pomenovaní Maďari. Viedol ich najsilnejší náčelník Arpád. Pôvodne sídlili v v povodí riek Volgy a Kamy v Pouralsku. Žili tu usadlým spôsobom života, ale po vpáde a pod vplyvom turkotatárských Bulharov sa ich život zmenil na kočovný. Nedokázali sa ľahko usadiť a podnikali výboji voči okolitým štátom. Boli vynikajúci bojovníci, boli mobilní, jazdili na koni.
Roku 907 sa spojené fransko-bavorské armády stretli v troch bitkách pri Bratislave s maďarskými bojovníkmi. Maďari v bitke zvíťazili a začali obsadzovať územie Slovenska (prešli cez Slovensko v 9-10.st.) a dostali sa hlboko do Východofranskej ríše. Roku 955 sa pri rieke Lech odohrala veľká bitka medzi východofranským kráľom Ottom I. a a českým kniežaťom Boleslavom I. na jednej strane a maďarskými vojvodcami Lélom, Šúrom a Bulču na strane druhej. Pre maďarské vojsko znamenala bitka porážku takmer na hlavu. Maďari si uvedomili, že môžu existovať aj výbojných vojen a usadili sa v Podunajskej nížine.

Vznikli viaceré kniežatstvá. Kniežatstvo v Zadunajsko bolo vedúce. Zakladateľmi Uhorského štátu boli Arpádovci. Knieža Gejza roku 970 zjednotil všetkých maďarských náčelníkov a vytvoril Uhorský štát. V čase, keď sa presadzovalo kresťanstvo u všetkých pohanov pochopil, že by ho mali prijať aj Maďari. Bol to však dlhodobejší proces a musel s ním zápasiť aj jeho syn Vajk. Ten sa nechal pokrstiť a prijal meno Štefan. Po smrti svojho otca sa stal kniežaťom roku 997. Pokračoval v kristianizácii ľudu.
Roku 1000 sa stal Štefan 1. uhorským kráľom. Dynastia Arpádovcov vládla od jeho nástupu až do roku 1301. Štefan I. bol po smrti vyhlásený za svätého.

Rozčlenil Uhorsko na 45 územnoorganizačných celkov – komitátov či kráľovských žúp. Na čele žúp stál kráľom vymenovaný župan.
Slovensko malo do pol.11.st. autonómne postavenie. Na naše územie si robil nároky poľský kráľ Boleslav Chrabrý. Po viacerých nezhodách medzi ním a Štefanom obaja králi pristúpili k vzájomnej dohode  a Slovensko zostalo v rukách Štefana. Tak sa dokončil proces začleňovania Slovenska do Uhorska. Slovensko sa stalo súčasťou Uhorska roku 1018 a zostalo ňou až do roku 1918.

Ondrej II. (Jeruzalemský) – (1205 - 1235) bol slabý kráľ, ústupčivý voči šľachte. Venoval sa v zahraničnej politike predovšetkým vojenskej expanzii. Vybral sa na križiacku výpravu – neúspešná. Bol stále vo vojne, čo nevyhovovalo šľachte. Z jeho vojenských aktivít vyplývali vnútorné problémy s prázdnou štátnou pokladnicou. Rozdával kráľovské pozemky šľachte aj rozličné práva (Þodpor uhorských feudálov),  čo v konečnom dôsledku znamenalo oslabenie kráľovskej moci, pričom hrozilo rozdrobenie Uhorska.
Slobodné obyvateľstvo: cirkevné
Svetské – velmoži (dvorskí kráľovskí hodnostári)
- servienti (služby vojsku)
- slobodní (hostia - cudzinci)
- hradní jobagióni

Armáles – darovanie pôdy, ktoré sa postupne stáva dedičným.
Nižšia šľachta – zemani si vymohli spísanie Zlatej buly (1222 - 1848) – podľa nej užívali svoje práva a výsady. Šľachta mala zaručené právo neplatenia daní a právo odporu (boli dedičné). Je to ústupok na zákonné obmedzenie moci panovníka. Ondrej II. nedodržiaval ustanovenia buly, preto bola neustále upravovaná. Znamenala úpadok panovníckej moci.
Belo IV. – (1235 - 1270) syn Ondreja II., po nástupe na trón zarazil na trón zarazil rozdávanie kráľovského majetku šľachte. Snažil sa získať späť majetky, ktoré jeho otec porozdával, chcel zrušiť platnosť buly. Negatívny postoj voči šľachte sa mu vypomstil. Tá mu odmietla pomoc v rozhodujúcej chvíli – pri vpáde Tatárov 1241 – 1242. Vpád zastavil snaženie Bela IV.
V Zlatej Horde (mongolské územie) zomrel chán a jeho nástupca sa vrátil späť, aby sa stal novým chánom. To zastavilo plienenie nášho územia Tatármi, preto trval vpád tak krátko. Tatári sa na slovenské územie už nevrátili. 

V krajine nastal hlad. Belo IV. sa musel zamerať na obnovu zdevastovanej krajiny. Veľké plochy zostali vyľudnené, preto sa kráľ rozhodol pozvať nových osadníkov. Pozýval cudzincov a ponúkal im dobré podmienky na život – hlavne Nemci. Podarilo sa mu stabilizovať situáciu.

Za posledných Arpádovcov znovu nastal úpadok panovníckej moci, keď šľachta nerešpektovala panovníka. Situáciu sa snažil riešiť posledný kráľ z rodu Arpádovcov Ondrej III. , ktorým vymrela po meči roku 1301 (vymrela aj dynastia Přemyslovcov) dynastia Arpádovcov.
Po jeho smrti nastali spory o trón, z ktorých vyšli víťazne Anjuovci. (najväčší rozkvet Uhorska).

Novým uhorským kráľom sa stal Karol Róbert z Anjou. Mal ťažké podmienky, musel s armádou vybojovať svoje pozície. Roku 1312 v bitke pri Rozhanovciach  porazil na hlavu mocný magnátsky rok Omodejovcov. Pripravoval sa na porážku najmocnejšieho magnáta v Uhorsku Matúša Čáka Trenčianskeho, ten však zomrel skôr, ako to stihol spraviť.
Karol Róbert pristúpil k rozsiahlej obnove štátu. Vysporiadal sa s odbojnou šľachtou. Založil mincovne v Kremnici a v Smolníku. Uskutočnil menovú reformu. Dal raziť uhorské zlaté florény. Za jeho vlády vzrástol význam baníctva. Roku 1327 nariadil tzv. zemepanskú banskú slobodu – banícku reformu. Dovolil zemepánovi ťažiť na svojich pozemkoch rudy, ale požadoval zato platenie banskej dane. Dával miesto v úrade za zásluhy a lojalitu voči kráľovi. Karol bol dostatočne mocný, aby mohol vládnuť neobmedzene, a pretal zvolávať snem.

Karlova zahraničná politika bola rovnako úspešná ako vnútorná. Roku 1335 pozval svojich susedov českého kráľa Jána Luxemburského a poľského kráľa Kazimíra III. Veľkého do svojho sídla Vyšehrad. Dohodli sa na obchodnej, prípadne aj vojenskej spolupráci (namierené proti Rakúsku) ÞVyšehradská trojka. Roku 1339 sa stretol Karol Róbert s kazimírom a dohodli sa, že ak Kazimír zomrie bez nástupcu, nastúpi na poľský trón Karolov potomok.
Po Karolovej smrti nastúpil na trón jeho syn Ľudovít I. (1342 - 1382) – najväčšia hospodárska prosperita. Po smrti Kazimíra Veľkého nastúpil na poľský trón, vytvoril uhorsko-poľskú úniu. Vo vnútornej politike nebol taký úspešný ako jeho otec. Stabilizovala sa mena. Šľachta od neho požadovala ústupky. Kráľ odbojným šľachticom vyhovel, a potvrdil zlatým dekrétom roku 1351, že bula Ondreja II. platí. Ľudovít zomrel bez mužského potomka, mal len 3 dcéry. Po jeho smrti nastúpila na trón jeho dcéra Mária I. – 1.uhorská oficiálna kráľovná. Nevládla dlho, po jej smrti vládol jej manžel a český následník trónu Žigmund Luxemburský. (1387 - 1437)– cudzinec na tróne, brat Václava IV. Venoval sa hlavne zahraničnej politike. Organizoval križiacke výpravy proti Husitom. Mal problémy s uhorskou šľachtou – nikdy ho neprijali. Chcel vládnuť aj Čechám, ale vládol len 1 rok, lebo zomrel. Bol aj nemeckým kráľom, to bol jeho najväčší triumf.

Po jeho smrti vládol Albrecht Habsburský ako manžel Žigmundovej dcéry Alžbety – na trón nastupuje nová dynastia. Spojil tak Rakúsko, Uhorsko a Čechy. Vládol len 2 roky (nečakane zomrel). Po jeho smrti sa narodil jeho syn Ladislav Pohrobok.

Na trón nastupuje po smrti Ladislava Pohrobka Matej Korvín (Huňady) – (1458 - 1490). Keď feudáli vládli, trpelo tým poddanstvo. Matej urobil poriadok so šľachtou a tí si ho neskôr zvolili aj za kráľa - 1458. Získal prívlastok havran (Corvinus - havran) – mal v znaku havrana. Stabilizovala sa situácia v krajine. Mal obrovský príjem, zdedil obrovský majetok, bol najbohatším uhorským magnátom. Všetko financoval sám – aj obranu proti Turecku. Upevnil si svoju moc – čím mal väčší majetok, tým mal väčšiu moc. (Makiavelizmus – účel svätí prostriedky).

Mal silné žoldnierske vojsko, s ktorým bojoval proti vonkajším i vnútorným nepriateľom. Viedol domácu vojnu s bratríkmi (konečnú porážku im uštedril roku 1467 v bitke pri Rozhanovciach), zdĺhavú vojnu proti Jiřímu z Poděbrad (chcel získať českú korunu, ale uspokojil sa len s Moravou),vojnu proti Rakúsku (1477 – 1487 – dobyl Viedeň a presťahoval sa tam s celým kráľovským dvorom) a proti Turkom (1459 – 1464 – zaznamenal isté úspechy).

Uskutočnil finančné reformy, zaviedol dane od komína. Do úradov prijímal lojálných, vzdelaných a schopných ľudí. Oženil sa s neapolskou princeznou, čo prinieslo humanizmus a renesanciu do Uhorska. Bol veľmi vzdelaný (hovoril česky, poľsky, bulharsky, rusínsky), obklopil sa vzdelancami a umelcami rôznych národností (hlavne talianskej). Roku 1467 sa zaslúžil o založenie prvej univerzity na území Slovenska Academie Istropolitany – univerzita na Dunaji. Zanikla však okolo roku jeho smrti. Matej o ňu totiž stratil záujem, keď sa kráľovský dvor presunul do Viedne.

Mal len nemanželského syna. Mal sa stať kráľom, ale neprišlo k tomu. Po ňom vládla dynastia Jagelovcov (Vladislav II.).
Zdroj: kissme
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.8)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.013