Staroveké orientálne štáty

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Referát
Dátum: 04.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 417 slov
Počet zobrazení: 25 218
Tlačení: 1 149
Uložení: 1 002

Staroveké orientálne štáty

Starovek (3500/3000 pr.n.l. – 476 n.l.) – začal sa vznikom písma. Štáty sa delili do 2 skupín:
· Orientálne štáty – Mezopotámia, Egypt, India, Čína – v povodiach veľkých riek.
· Antické štáty – (otrokárske) Grécko, Rím
Starovek položil základy štátu , práva, ústavy, kultúry a civilizácie.

Príčiny vzniku orientálnych štátov:

Potreba organizovania práce pri budovaní kanálov alebo zavlažovaní si vynútila vznik prvých mestských štátov (okolo roku 3100 p.n.l.). štát je organizácia.  
Mezopotámia  
Vznikla v povodí riek Eufrat a Tigris na území dnešného Iraku, zasahovala aj do Turecka či Iránu.
Patrí medzi závlahové štáty (resp. štáty so závlahovým hospodárstvom) spolu s Egyptom, nachádzajú sa v oblasti úrodného polmesiaca.

Hlavné znaky závlahových štátov:

1.  Poloha v povodí veľkých riek
2.  Striedanie obdobia dažďov a obdobia sucha
Spoločnosť sa delila na skupiny:
1.  Vládnuca vrstva – panovník, kňaz, úradník, vojenský hodnostár, pisár
2.  Ovládaná vrstva – slobodní roľníci (muškéni, remeselníci, otroci)

Ľudia si tu vytvorili rodové občiny, ktoré sa rozvojom remesiel, poľnohospodárstva a obchodu rozširovali a opevňovali, zmenili sa tak na mesta, ktoré mali charakter samostatného celku s úradnickým a štátnym aparátom – mestské štáty.

Najskôr stál na čele mesta kňaz. Centrom mesta bol chrám (zasvätený nejakému bohovi), ktorý bol náboženským, politickým, hospodárskym strediskom a skladiskom úrody a všetkých výrobkov. Na vrchole chrámu bol zikkurat (stupňovitá stavba).

Kňaz spravodlivo rozdeľoval výrobky, úrodu v rovnakom množstve všetkým obyvateľom, nebola tu spoločenská nerovnosť Þ chrámové hospodárstvo. Vzniklo písmo a funkcia pisára (osobitná funkcia, väčšina obyvateľov bola negramotná).

Mestá pociťovali neustálu hrozbu od nepriateľských kmeňov. Vznikla funkcia vojenského veliteľa a postupne aj panovníka. Vojenský veliteľ vytlačil z vedenia mesta kňaza a stal sa hlavou mesta, čiže panovníkom. Za centrum mesta stanovil palác, v ktorom sídlil so svojou vojenskou družinou. Vládca prebral prerozdeľovaciu funkciu od kňaza, vzniklo tzv. palácové hospodárstvo - postavené na výmennom obchode, vzniká spoločenská nerovnosť. Panovník bol považovaný za zástupcu bohov.
Na území Mezopotámie sa vystriedalo niekoľko štátnych útvarov. Mali formu buď mestských štátov (menšie rozlohou, mesto + okolie – napr. sumerské mestské štáty) alebo prvých teritoriálnych štátov (veľká územná rozloha, mestský štát + iný mestský štát  – Akkadská ríša). 

Štátne útvary na území Mezopotámie

1.  Sumerské mestské štáty – 3500 – 2000 p.n.l. – na juhu Mezopotámie, napr. Ur, Uruk, Umma, Kiš. Epos o Gilgamešovi. Okolo roku 2000 p.n.l. ich napadli Elamiti, krátko nato prenikli zo Sýrie nomádski Amoriti, vyhnali Elamitov a z Babylonu si spravili nové hlavné mesto. Týmto sa končí sumerský starovek. Sumeri vynašli koleso, hrnčiarsky kruh. Z pohybu Mesiaca odvodili kalendár. Okolo roku 3400 p.n.l. Sumeri vynašli jednoduchú formu písma, ktorým si zaznamenávali obchodné transakcie. Najskôr to boli značky, neskôr sa z neho vyvinulo klinové písmo. Vtláčalo sa do hlinenej tabuľky. Písmo sa postupne začalo používať na rôzne účely – právne kódexy, historické kroniky, listy, náboženské a literárne texty.

2.  Akkadská ríša – 2300 – 1900 p.n.l. – v strede  Mezopotámie, 1.teritoriálny (centralizovaný) štát. Okolo roku 2340 p.n.l. Sargon I. dobyl všetky mestské štáty a zjednotil do jednej ríše – Akkadská ríša. Po jeho smrti ríša začala upadať. Znovu sa objavili samostatné mestské štáty, ale len na krátko. 

3.  Starobabylonská ríša – 1900 – 1600 p.n.l. – v strede Mezopotámie, semitské kočovné kmene Amoritov ovládli stred Mezopotámie, kde založili vlastné mestské štáty po vzore sumerských mestských štátov. Od Sumerov prevzali aj kultúru. Najvýznamnejším panovníkom bol Chammurapi (v Babylone sa dostal do popredia). Násilím zjednotil celú Mezopotámiu. Bol považovaný za boha, aj tak vystupoval. Položil základy orientálnej despocie (neobmedzená forma vlády panovníka v ázijskom prostredí). Spísal najstarší zákonník – tzv. Chammurapiho zákonník – zhrnul zákony v oblasti trestného, občianskeho, rodinného, hospodárskeho a postihoval všetky vrstvy obyvateľstva na základe zásady Oko za oko, zub za zub.
4.  Asýrska ríša – 16.st. – 7.st.p.n.l. – na severe Mezopotámie,1. hlavné mesto Aššur. Knižnica kráľa Aššurbanipala bola v hlavnom meste Ninive.
5.  Novobabylonská ríša – 7.st. – 6. St.p.n.l. – zanikla, keď ju dobyli Peržania
6.  Perzská ríša – 6.st. – 330 p.n.l. – dobyl ju Alexander Macedónsky
Mezopotámia bola domovom najvyspelejších štátov sveta, avšak okolo roku 550 p.n.l. upadala a nástupom kresťanstva zanikla úplne. Mardukova cesta, visuté záhrady kráľovnej Teramis (Babylon), 
 
Egypt
Životne najdôležitejším faktorom bola rieka Níl. Ľudia si stavali osady, ktoré sa spájali do väčších územných celkov – 42 nómov (okresov). Nómy sa časom spojili do dvoch veľkých Horného Egypta (ležal južnejšie, na hornom toku rieky Níl, bližšie k prameňu) a Dolného Egypta (severnejšie, na dolnom toku rieky, skôr pri delte). Kráľovstvá viedli proti sebe neustále vojny, z ktorých vzišiel víťazne roku 3100/3000 p.n.l. kráľ Horného Egypta Meni. Zjednotil Egypta a vytvoril nové hlavné mesto Mennofer (Memphis). 

Rozdelenie spoločnosti:
1.  Faraón – považovaný za Boha, bol stelesnené božstvo, uctievali ho, vlastnil všetku pôdu
2.  Vezír – zástupca panovníka, najvyšší sudca a veliteľ vojska. Neskôr boli dvaja
3.  Nomarchovia – správcovia krajov, nomov, vyberali dane, udržiavali zavlažovacie zariadenie, zabezpečovali pracovníkov na štátne stavby
4.  Vysoké kňažstvo – mali vysokú autoritu, mali centrálny kult boha slnka, boli ekonomicky silní, pôdu dostali ako dar od faraóna.
5.  Nižší úradníci – pisári, dozorcovia, vyberači daní, vojaci
6.  Roľníci - remeselníci – platili dane, pracovali na kráľovských stavbách a na zavlažovacích zariadeniach
7.  Otroci – vojnoví zajatci

Stará ríša – na juhu siahala po prvý katarakt Nílu. V tomto období sa stavali pyramídy. Prvá pyramída – stupňovitá pyramídy faraóna Džosera, ďalšie: Chufevova (najväčšia)-Cheopsova (najstaršia) v Gíze, Chefrenova, Menkaurova. Uctievali boha slnka RA a kult boha mŕtvych USIRISA. Ríša sa rozpadla z dôvodu ekonomického kolapsu, centralizovaný štát sa rozpadol na nómy.

Stredná ríša – o znovuzjednotenie ríše sa zaslúžil Amenenhet I. na Sinaji sa budovali pohraničné pevnostiproti kočovníkom – Vládcove múry. Faraóni robili výboje do Núbie. Južná hranica bola na 2.katarakte. Zaviedla sa koregencia – spoluvláda (aby sa zabezpečil plynulý prechod vlády z otca na syna, bol následník vyhlásený za spoluvládcu) ako nová forma riadenia štátu. Ríša zanikla kočovným kmeňom z Ázie – Hyksósov. Nastáva druhé prechodné obdobie. Mali novú bojovú techniku, používali dvojkolesové vozy a kone.
Nová ríša – Hyksósovia boli vyhnaní. Krajina sa zjednotila. Hlavným mestom bolo Véset (Théby). Neúmerný vzrast moci kňazov a bohatstva chrámov. Egypťania podnikali výbojné vojny do Núbie a Palestíny. Najväčší rozmach bol za vlády Thutmose III. (15.st.p.n.l.). Vďaka koristi sa Egypt stal najbohatšou svetovou ríšou.

Amenhotep IV. Achnaton (14.st.p.n.l.) zaviedol náboženskú reformu a kult jediného boha Atona. Bol to prvý pokus o monoteizmus. Zrušil všetkých bohov Amon. Chcel tým obmedziť moc amonových kňazov, avšak neúspešne – jeho nasledovník sa vrátil k Amonovi. Postavil nové hlavné mesto Achetaton. Mal za manželku Nefertiti.

Tutanchamon – bol bezvýznamný panovník, ale jeho hrobka sa našla nevykradnutá.
Ramesse III. – odrazil morské národy, za jeho vlády bol prvý známy štrajk v dejinách. Mal konflikt s Chetitmi (bitka pri Kadeši), vznikla zmluva o priateľstve a spolupráci – prvá v dejinách.

Neskoré obdobie – striedali sa na tróne slabí panovníci a často boli cudzie dynastie. V 7.st.p.n.l. dobyli Egypt Asyrčania a neskôr Peržania. V roku 332p.n.l. Alexander Macedónsky oslobodil Egypt, po jeho smrti vládli Ptolemaiovci a v roku 30p.n.l. bol súčasťou Ríma.

Veda
Astronómia – predpovedali záplavy, zatmenia slnka,...
Matematika – poznali desiatkovú a 60-kovú sústavu, vyvinuli sa metódy násobenia, delenia, počítania so zlomkami, geometria obdĺžnika
Lekárstvo – výborné poznatky z anatómie
Kultúra
Písmo : Hieroglyfy – obrázkové
Hieratické – posvätné tesali sa do kameňa a písali na papyrus
Démotické – ľudové 
Egyptské písmo rozlúštil Champollion. 
Pamiatky
·  Pyramídy, Chrám v Dér el, Chrám v Abu Simbel (dal ho postaviť Ramessse II.), súbor pohrebísk v Salkare (dal postaviť Džoser na ploche 8 km), sfingy v Gíze (symbol panovníkovej moci, strážcovia záhrobia), údolie kráľov (na pochovávenie aristokratov a faraónov), Amonov chrám v Karnaku a Luxore, chrám v Edfu, chrám v Dendere.
  
Staroveká India

K dejinám Indie sa vzťahuje arabská kultúra
Šudrovia – najnižšia spoločenská vrstva, sluhovia
Kasty – spoločenské triedy, na kasty sa začala deliť ázijská spoločnosť, prechod z jednej kasty do druhej bol vylúčený
Brahmani – kňazi
Kšatrovia – bojovníci, vládnuca vrstva
Vaišiovia – remeselníci, roľníci, obchodníci
Budhizmus  - vznikol v 6.st.p.n.l – náboženstvo bez Boha, zakladateľom bol Budha a cieľom ľudského snaženia je nirvana –stav večnej blaženosti.

Kurssi indian rupia (INR) - India

Staroveká Čína

Vynálezy – pušný prach, kompas, papier, hodváb, porcelán
 
Rozdiely medzi orientálnymi starovekými štátmi a klasickými otrokárskymi štátmi :
V orientálnych štátoch je jediná forma vlády – orientálna despocia (panovníci sa vyhlasovali za bohov alebo ich zástupcov na zemi)
Orientálne štáty sú zároveň závlahové štáty, nachádzajú sa pri riekach:
Mezopotámia – Eufrat a Tigris
Egypt – Níl
India – Indus a Ganga
Čína – Jang-Ce-Tiang a Chuang Che

Zdroj: kissme
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.3)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.015