Dejiny Anglicka

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: sp-prace (12)
Typ práce: Referát
Dátum: 04.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 083 slov
Počet zobrazení: 10 235
Tlačení: 761
Uložení: 623
Osídľovanie britských ostrovov:
1.  Hyperborejci = Iberovia – 3000-3.st.p.n.l. – kruhovitý komplex balvanov v Stonehenge
2.  Príchod Keltov – 3.st.-55p.n.l.
3.  Rímska invázia, keltský ústup na sever – 1.st.p.n.l.-4.st.n.l. – rímska invázia začala r.55 p.n.l. Rimania prichádzali do kontaktu s keltským obyvateľom, ktoré bolo do r.43, kedy Rimania dobyli Veľkú Britániu, buď podmanené alebo vytlačené do najsevernejších častí – Škótska a Írska. O príchode Keltov svedčia tzv.vitrifikované pevnosti. Vitrifikácia (zosklenie) sa zakladala na tom, aby múry z navŕšených kameňov v ohni vytvorili homogénny (jednoliaty) celok.

Do r. 78 n.l. sa Rimanom podarilo podrobiť si celé územie dnešného Anglicka a celého Walesu a do r. 181 si dočasne podrobili aj zvyšok ostrovov s výnimou Škótska a Írska a vytvorili tu jednu z mnohých rímskych provincií Britannia. Tým získali na niekoľko storočí nadvládu nad keltským ostrovom. Obyvatelia provincie Britannia sa nazývali Briti a vládol v nej rímsky mier („pax romana“).

Väčšina Keltov, ktorí boli vyhnaní do Škótska, vytvorili kmene, najznámejšie sú kmene Kaledóncov a Piktov. Sú skutočnými prapredkami dnešného pôvodného škótskeho obyvateľstva. Z dôvodu narastajúceho vplyvu voči rímskej nadvláde na Britských ostrovoch. Podnikali lúpežné výpravy do oblastí pod rímskou nadvládou. Kaledónci boli jedným z nemnohých keltských kmeňov, ktoré síce dokázali Rimania poraziť, ale nedokázali podrobiť.
4.  nájazdy Germánov a Frankov – 4.st. – od roku 367 musela britannia čeliť tlaku ďalších barbarov, Frankov a Sasov, no rímske légie ich odrazili. Po r. 395, kedy prišlo k rozdeleniu Rímskej ríše, Britannia pripadla na posledných zhruba 15 rokov Západorímskej ríši.

5.  Odchod Rimanov – okolo r.410 – Rimania ovládali dnešné Anglicko a Wales až do roku 407. Po odchode Rimanov sa nepodmanené keltské kmene zo Škótska vracali a znovu osídľovali územia, ktoré boli ich pôvodným domovom.
6.  Príchod Anglov, Sasov a Jutov – 5.-6.st. – asi od roku 450 v priebehu 5.a 6.st. začali Britské ostrovy dobývyť germánske kmene Anglov, Sasov, Jutov najmä z Dánska a Šlesvicka – Holštajnska. Koncom 5.st a začiatkom 6.st. boli saské invázie na určitý čas oslabené a útoky odrazené.
7.  Anglosaská Británia – Anglosasi po ťažkých bojoch Kaledóncov a Piktov porazili a tí boli opäť donútení stiahnuť sa na sever. Germáni si založili 7 menších. Viac menej nezávislých kráľovstiev. (Sasi – Sussex, Wessex,Essex, Jutovia – Kent, Anglovia – East Anglia, Mercia, Northumbria).
Roku 685 škótski Piktovia zvíťazili v bitke pri Dunnichen Mere nad Anglosasmi, v dôsledku čoho sa stanovila presná hranica anglosaskej mocenskej oblasti nazvaná Firth of Forth. 8.  Vikingovia – koniec 8.st.-11.st. – roku 793 sa v Anglicku objavili prví Vikingovia – Normani (najmä Dáni) a od pol.9.st. sa tam začali usádzať. Medzitým sa roku829 podarilo kráľovi Egbertovi z kráľovstva Wessex prvýkrát zjednotiť všetkých 7 anglosaských kráľovstiev. Za vlády

Alfréda veľkého
ako kráľa Wessexu sa roku 871 Vikingovia pokúšali získať kráľovstvo. Po 9.bitkách v jednom roku ich definitívne porazil v roku 878 a prinútil ich podpísať Wedmorskú dohodu, ktorá rozdeľovala Anglicko na 2 časti. Anglosaský juh a dánsky sever, tzv. Danelagh. Za vlády Alfrédových nástupcov roku 940 Anglicko získalo opäť oblasť Danelagh a Anglicko sa za panovania Edgara znovu zjednotilo. Roku 1016 Dáni pod vedením Knuta II. Veľkého porazili Anglosasov. Knut sa stal až do roku 1035 anglickým kráľom. Lepšie vzťahy medzi Dánmi a Anglosasmi nastali za vlády príslušníka wessexského rode Eduarda Vyznávača. Ten sľúbil svojmu príbuznému, vojvodovi Normandie, Viliamovi („Dobyvateľ“), že po jeho smrti získa anglický trón, čo vyvolalo odpor anglosaskej šľachty. Ten vyvrcholil bitkou pri Hastingse 14.10. 1066, v ktorej bol Eduardov syn Harold II. porazený a zabitý Normanmi, ktorých viedol vojvoda Viliam Dobyvateľ. Po víťazstve a korunovácii 25.12.1066 upevnil Viliam Dobyvateľ svoju vládu tým, že rozdelil majetok padnutých alebo vzbúrených Anglosasov medzi svojich normandských barónov a zaviedol gregoriánsku reformu.   Viliamovi Dobyvateľovi sa podarilo definitívne zjednotiť Anglicko a vytvoril silný feudálny štát. Za jeho panovania bola vypracovaná Kniha posledného súdu („Domesday Book“) – sčítanie ľudu a majetku. Zahrnuje údaje o rozlohe poľnohospodárskej pôdy, počte obyvateľov, o stavoch dobytka, o poľnohospodárskom náradí a celkových príjmoch z jednotlivých panstiev. Súpis sa stal podkladom na stanovenie daní. Syn Viliama I. Dobyvateľa Henrich I. (1100 - 1135) pokračoval v budovaní štátneho aparátu, zlepšoval súdnictvo, financie aj správu koruny. V štáte získala rozhodujúcu úlohu stála Kráľovská rada, ktorá zasadala nepretržite, na rozdiel od Veľkej rady (2x do roka). Veľká rada bola predchodcom parlamentu (Snemovňa lordov), Kráľovská rada predchodcom dnešnej vlády (Snemovňa reprezentantov). Kráľovská rada: lord komorník, najvyšší stolník, najvyšší sudca, pokladník, neskôr sa spojením funkcie pokladníka a justiciára vytvoril úrad kancelára strážcu pokladu. Po smrti Henricha I. vypukla občianska vojna. Na základe kompromisu medzi bojujúcimi stranami sa anglickým kráľom stal pravnuk Viliama I. Dobyvateľa Henrich II. z rodu Anjou, nazývaný Plantagenet. Vládol v Anglicku, Normandii, v rozsiahlych francúzskych dŕžavách, ženbou získal Akvitánske vojvodstvo. Po smrti Henricha II. sa francúzsky kráľ rozhodol využiť oslabenie Anglicka a začal otvorený vojnový konflikt. Novým kráľom sa stal Richard I. Levie srdce (1189 - 1199). Bol zväčša mimo územia Anglicka (zúčastňoval sa križiackych výprav) a počas jeho neprítomnosti vládol jeho brat Ján („Bezzemok“). Po Richardovej smrti sa rozpútal boj o trón, v ktorom zvíťazil Ján Bezzemok. Stratil však všetky dŕžavy vo Francúzsku. Bol slabý panovník. Neúspechy Jána Bezzemka využila bohatá šľachta a Londýnčania a donútili ho 15.júna 1215 podpísať tzv, Veľkú listinu slobôd (Magna charta libertatum). Bola to zmluva medzi kráľom a šľachtou. Zabezpečovala šľachte: ·  Kontrolu kráľovského súdnictva ·  Ustanovenie veľkej rady – mala kontrolovať kráľovskú moc
·  Právnu istotu pre všetky ostatné vrstvy
·  Každému slobodnému občanovi zaručovala, že ho nebudú svojvoľne prenasledovať a súdiť ho môžu len stavovsky seberovní a podľa zákonov krajiny

Kráľ v nej potvrdil svetskej i duchovnej šľachte rozsiahle slobody: uznal slobodnú voľbu biskupov a opátov, zaviazal sa, že nebude porušovať obyčajové právo,... Jej podpísaním bola kráľovská moc v Anglicku oslabená. Kráľ nechal oklieštiť svoju moc v prospech šľachty. Znamenala základ parlamentarizmu v Anglicku. Angličania začali budovať parlamentarizmus veľmi skoro.

Anglicko a Francúzsko viedli proti sebe storočnú vojnu (1337 - 1453). Mali medzi sebou zlé vzťahy od nástupu Viliama I. Dobyvateľa (mal svoje léna na území Francúzska). Začala ako boj o léna. Po skončení vojny vypukla občianska vojna – vojna ruží (1455 - 1485) – medzi dvomi rodmi – Lancasterovci (S - v znaku majú červenú ružu) a Yorkovci (J, Wales, biela ruža) o trón. Zvíťazila vedľajšia vetva Lancasterovcov – Tudorovci. Henrich Tudor porazil a zabil Richarda III. V bitke pri Bosworthe roku 1485. Henrich Tudor sa potom zasnúbil s Alžbetou Yourkskou. Sobáš potomkov oboch rodov Červenej a Bielej ruže definitívne ukončil vojnu dvoch ruží. Henrichom Tudorom nastupuje na trón nová dynastia Tudorovcov. Vládli absolutisticky, starali sa o záujmy iných. Henrich VIII. sa chcel nechať rozviesť, lebo mu manželka nedala nasledovníka. Dostal sa do konfliktu s rímskokatolíckou cirkvou. Ako anglický kráľ sa potom, čo mu  pápež odmietol rozvod, za najvyššiu hlavu cirkvi. Tak vzniká anglikánska cirkev. 
Zdroj: kissme
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.020