Dejiny Českého štátu

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Referát
Dátum: 05.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 804 slov
Počet zobrazení: 5 389
Tlačení: 472
Uložení: 492
Slavníkovci, Přemyslovci – Bořivoj, Václav I., Přemysl Otakar I., Přemysl Otakar II., VáclavII., Václav III.
 
Na území Čiech okrem kmeňa Čechov žili aj Lužania, Lemuri, Litomeřici, Chorváti, Dudlevi a ďalší. V 2. pol. 9. stor. kmeň Čechov pod vedením rodových kniežat Přemyslovcov postupne ovládol ostatné kmene a začal budovať jednotný štátny útvar. V poslednej tretine 9. stor. na križovatke diaľkových obchodných ciest, na brode rieky Vltavy vybudovali Přemyslovci hrad, ktorý sa stal ústredným sídlom vznikajúceho štátu. V r. 882 – 894 patrili Čechy k Veľkomoravskej ríši. (Čechy sa potom osamostatnili ako prvé od Veľkomoravskej ríše.) Bolo to za kniežaťa Bořivoja.
 
Václav I. vystupuje v Prahe ako jediný vládca v Čechách (921 – 935). Keďže bol ústupčivý voči východofranskému kráľovi Henrichovi I., bola proti nemu zorganizovaná vzbura a jeho brat Boleslav ho zavraždil. Václav bol prehlásený za svätca a v neskoršej tradícii sa stal patrónom Českého štátu.

Ani Boleslavovi I. sa nepodarilo získať nezávislosť od Nemeckej ríše. Boleslav II. založil Pražské biskupctvo (nezávislosť českej cirkvi od nemeckej), dôsledne upevnil svoju kniežaciu moc aj tak, že dal vyvraždiť konkurenčný rod Slavníkovcov a Čechy zjednotil pod vládou Přemyslovcov. Vladislav II. podporoval politiku cisára Fridricha Barbarossu, a za to získal pre seba i svojich nástupcov kráľovskú korunu (1158). Odteraz nehovoríme o kniežatách, ale o kráľoch.
 
Od pol. 12. stor. začala v českých krajinách kolonizácia.
Kolonizácia – osídľovanie nových území.
Vonkajšia kolonizácia – obyvateľstvo prichádza z cudziny.
Vnútorná kolonizácia – osídľovanie nových území v rámci krajiny.
 
Vnútorná kolonizácia sa uskutočňovala iba domácim obyvateľstvom, ale v pol. 13. stor. sa uskutočnila nová kolonizačná vlna, ktorá znamenala nálev cudzích, najmä nemeckých osadníkov. Do zač. 14. stor. preniklo osídlenie hlboko do zalesnených horských oblastí.
 
Rozvíjajú sa remeslá a obchod a tiež ťažba drahých kovov – v Čechách predovšetkým striebro (Jihlava, Kutná hora). Ukážkou vysokej úrovne baníctva i mestskej organizácie banského mesta je tzv. Jihlavské banské právo Václava II. z obdobia okolo roku 1300, ktorý jednotne upravoval pomery v baníctve. Toto banské právo sa stalo základom banského zákonodárstva v strednej Európe. (Zo striebra sa začali raziť mince – České groše.)
 
V priebehu 13. stor. sa Český štát stal skutočnou stredovekou európskou veľmocou. Pevné základy k mocenskému vzostupu utvoril Přemysl Otakar I. Medzi základné právne doklady jeho vlády patrí Zlatá bula sicílska z roku 1212 :
·  uznávala právo českého panovníka na dedičný kráľovský titul
·  územie Českého štátu chápala ako nedeliteľné
 
Moc Přemyslovcov vrcholila za Přemysla Otakara II., ktorý sa snažil vládnuť centralisticky. Rozšíril svoje dŕžavy až k Jadranskému moru a jeho hlavnou ambíciou bolo stať sa rímsko-nemeckým cisárom (funkcia viac menej reprezentatívna). Hovorili mu tiež „kráľ železný a zlatý“. Tvrdo potláčal mocenské nároky šľachty. Takto sa proti nemu vytvorila v Čechách silná opozícia na čele s rodom Vítkovcov. Pokus Přemysla Otakara II. dosiahnuť cisársky trón stroskotal pre odbor rímskych kniežat aj pápeža. Za cisára zvolili bezvýznamného švábskeho grófa Rudolfa Habsburského. Prišlo k vojenskému stretu v bitke na Moravskom poli (1278), v ktorej bolo slabé Přemyslovo vojsko porazené a sám Přemysl Otakar II. padol.
 
Nový rozmach Českého štátu nastal za vlády Přemyslovho syna Václava II. , ktorý rešpektoval českú šľachtu. Vnútorné upevnenie štátu využil na výbojnú zahraničnú politiku. Získal poľskú korunu a v roku 1301 po vymretí Arpádovcov aj uhorskú korunu pre svojho syna Václava III. Václava III. však v roku 1306 v Olomouci zavraždili a ním vymrela přemyslovská dynastia. Přemyslovci vymreli po meči.  

Nástup Luxemburgovcov – Jan Luxemburský, Karel IV., Václav IV., Žigmund Luxemburský

Česká šľachta si za kráľa zvolila Jana Luxemburského. Ján Luxemburský väčšinu času trávil na európskych vojskách a v Čechách sa takmer nezdržiaval. Padol v roku 1346 v bitke pri Kesčaku.
 
Jánov syn Karol preberal moc v Čechách postupne už od roku 1333. Najprv s titulom markgróf moravský. Ako 1. český kráľ získal aj cisársku rímsko-nemeckú korunu. (Aj vďaka tomu urobil pre Čechy najviac zo všetkých panovníkov.)
 
Zlatej bule 1356 potvrdil z cisárskej moci slobody Českého štátu voči Nemeckej ríši. Český štát dosiahol veľmocenské postavenie v strednej Európe. Prispelo k tomu aj vytvorenie novej štátoprávnej inštitúcie tzv. Českej koruny, v ktorej sa postupne okolo českého kráľovstva združovali aj okolité krajiny (Morava, Sliezsko, Lužica, Kladsko a iné).
 
Pamiatky : Karlov most,
  založenie Pražskej univerzity (1348),
  Crám sv. Víta, Karlštejn (hrad, mali tam byť uložené korunovačné klenoty).
  Rozvíja sa gotika.
 
- Václav IV.
 
Žigmund Luxemburský bol rímsko-nemeckým cisárom, 50 rokov uhorským panovníkom. Vládol aj ako český kráľ. Trón získal prostredníctvom sobáša, za ženu si totiž zobral Máriu, dcéru Ľudovíta I. Veľkého. Žigmund nemal syna, ale dcéru Alžbetu, ktorá sa vydala za Alberta Habsburského.
Sústredil sa na zahraničnú politiku, organizoval križiacke výpravy. Jeho medzinárodné postavenie oslabila neúspešná výprava proti Turkom. Viedol boje proti husitom. Snažil sa vojensky potlačiť husitskú revolúciu a v roku 1420 vtrhol do Čiech. Utrpel však porážku na hore Vítkov pri Prahe.

Juraj z Poděbrad a jeho pokus o vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti v Európe
 
Po skončení husitských nepokojov sa dostáva na trón predstaviteľ českej kališníckej šľachty Juraj z Poděbrad (1438 – 1451). Juraj chcel založiť spolok európskych panovníkov na čele s francúzskym kráľom tzv. parlament, ktorý mal obmedziť moc pápeža a riešíť spory medzi európskymi panovníkmi mierovou cestou. To sa mu nepodarilo.
Zdroj: kissme
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.5)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.012