Medzinárodná situácia pred 1. svetovou vojnou

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Referát
Dátum: 07.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 243 slov
Počet zobrazení: 19 790
Tlačení: 824
Uložení: 1 130
Roku 1871 sa zjednotilo Nemecko. Tým sa vytvorili predpoklady na mohutný rozmach hospodárstva Nemecka. Rástla priemyselná výroba. Nemecko sa veľmi rýchlo dostáva na úroveň hospodárstva iných veľmocí. v objeme i modernosti priemyselnej výroby Nemecko pred 1.svetovou vojnou bolo už na druhom mieste hneď za USA. Zameralo sa na ťažký, zbrojársky priemysel, militárny charakter štátu, všetko investovali do armády. Nemecko sa neskoro zjednotilo, preto nestihlo získať kolónie. To sa stane hlavným motívom nasledujúcej vojny.
Odštartovalo sa súperenie medzi veľmocami. Navzájom súperili aj v kolóniách aj v ekonomike v Európe.
Pred prvou svetovou vojnou bolo v Európe 6 veľmocí: VB, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, R-U, Rusko.

Záujmy hl. európskych mocností Nemecko – chcelo získať v Európe veľmocenské postavenie po zjednotení, získať koloniálne panstvo. Vhodnú cestu videlo cez Balkán. Bolo pripravené použiť vojenskú silu.
VB – chcela si za každú cenu udržať prevahu na mori i svoju obrovskú koloniálnu ríšu
Francúzsko – chcelo si podržať koloniálne panstvo a získať späť Alsasko a Lotrinsko, ktoré muselo Nemecku odstúpiť po prusko – francúzskej vojne (1871) .
Rusko - sa usilovalo získať väčší vplyv na Blízkom Východe a Balkáne a ovládnuť čiernomorské úžiny Bospor a Dardanely. R-U – ako najslabšia veľmoc sa snažila o expanziu na Balkán (hľadala tak východisko zo svojich vnútorných ťažkostí). Nemohla si dovoliť kolónie.

Vytváranie vojenských blokov Každá z veľmocí sa usilovala nájsť spojenca na presadenie svojich cieľov. Tak sa začali vytvárať vojensko – politické zoskupenia. Ako prvý vznikol roku 1879 Dvojspolok – spojenectvo Nemecka (ako prvý štát hľadalo spojenca) a Rakúsko-Uhorska. Roku 1882 sa k Nemecku a k Rakúsko-Uhorsku pripojilo aj Taliansko. Vznikol Trojspolok, ku ktorému sa r. 1883 voľne pripojilo Rumunsko.

Proti nemeckej hrozbe uzavreli v r. 1892 vojenskú konvenciu Francúzsko a Rusko, neskôr r. 1904 uzavreli „srdečnú dohodu“ (srdečnú preto, lebo tieto 2 štáty po stáročia vzájomných konfliktov uzatvorili spojenecký zväzok) Francúzsko a Veľká Británia. Tento vojenský blok, ktorý dostal meno Dohoda, dotvorila zmluva medzi Veľkou Britániou a Ruskom r. 1907. Rozpory existovali, pochopiteľne, aj vo vnútri blokov. Veľkou slabosťou Trojspolku boli územné nároky Talianska Rumunska voči Rakúsko-Uhorsku.
Ohnisko vojny na Balkáne Na Balkáne sa stretali záujmy veľmocí, hlavne Nemecka, Ruska a Rakúsko-Uhorska.
Roku 1908 si R-U pripojilo Bosnu a Hercegovinu, ktorú malo dovtedy v správe.
Roku 1912 sa malé balkánské štáty zjednotili a začali vojnu proti Turecku, ktoré veľmi rýchlo porazili (1.balkánska vojna). Ukázalo sa však, že medzi balkánskymi štátmi sú vážne územné spory. Bulharsko, nespokojné s územnými ziskami v prvej balkánske vojne, napadlo Srbsko. K Srbsku sa pripojili ostatné balkánske štáty i Turecko. Táto Druhá balkánska vojna (1913) sa skončila porážkou Bulharska. Počas balkánskych vojen sa v dôsledku zainteresovanosti veľmocí ocitla Európa na okraji vojnového požiaru.
So situáciou Bosny a Hercegoviny Srbsko ako mocný štát na Balkáne nemohlo súhlasiť a chcelo to riešiť.
Okolnosti vypuknutia vojny – v Európe bolo napätie po Krymskej vojne, porušenie rovnováhy síl, vzostup Turecka, vojny na Balkáne.
Hlavnou príčinou vypuknutia 1.sv.vojny bola rozpínavosť Nemecka a nové prerozdelenie svety.
Zámienka vypuknutia 1.svetovej vojny – atentát na Františka Ferdinanda D´Este

Nemecko sa cítilo byť na vojnu pripravené, ale nechcelo vystupovať ako zjavný agresor. Vhodná zámienka sa naskytla v júni 1914, keď R-U organizovalo v Bosne a Hercegovine vojenské manévre. Konali sa provokatívne v blízkosti srbských hraníc. Následník trónu František Ferdinand D´Este prišiel na manévre a na ich záver urobil okázalú návštevu hlavného mesta Bosny – Sarajeva. V Bosne a Hercegovine bola situácia veľmi napätá. Domáce obyvateľstvo sa nezmierilo s anexiou k R-U a pre svoj odboj nachádzalo oprou v Srbsku. 28.júna 1914 boli František Ferdinand D´Este aj s manželkou zastrelení – mladý študent Gavrilo Princip (člen anarchistickej skupiny Čierna ruka).

Nemecký cisár Wilhelm III. naliehal na R-U panovníka, aby problém riešil. František Jozef sa rozhodol vyhlásiť vojnu Srbsku ako hlavnému agresorovi. Najskôr predložil Srbsku ultimátum s požiadavkami, aké Srbsko nemohlo prijať, ak sa nechcelo úplne vzdať suverenity. 28.8.1914 R-U armáda zaútočila na Srbsko – začala sa 1. Svetová vojna.
Rusko sa rozhodlo vystúpiť na obranu Srbska a začalo mobilizovať. Na to Nemecko vypovedalo 1.augusta vojnu Rusku a 3.augusta Francúzsku. 4.augusta vstúpilo do vojny na strane Dohody Anglicko. K Dohode sa pridalo aj Japonsko. Spojenci Rakúsko-Uhorska a Nemecka – Taliansko a Rumunsko vyhlásili neutralitu. Zato na strane Nemecka a Rakúsko-Uhorska vstúpilo do vojny balkánskymi vojnami neuspokojené Turecko. Vojna nadobudla dovtedy nebývalé svetové rozmery.

Vojna rozpútala v hlavných vojnu vedúcich krajinách obrovskú vlny šouvinizmu. Pred vojnou boli proti nej, nakoniec ju však schválili. Nemecko si nemohlo dovoliť začať vojnu, verejná mienka v Nemecku bola totiž proti vojne, hlásala sa spolupráca medzi štátmi.

Nemecko šlo do vojny s tým, že to bude „blesková vojna“. Počítali s tým, že Rusko nebude mať na vojnu prostriedky – to sa aj neskôr ukázalo. Ruská armáda vstúpila do vojny skôr ako sa predpokladalo, aj keď na tom bolo ekonomicky zle, dokázalo sa zmobilizovať. Vojna bola však zdĺhavá, zákopová.

Nemecký generálny štáb rátal s vojnou na dvoch frontoch – proti Francúzsku a Rusku. Pre ten prípad vypracoval plán „bleskovej vojny“, podľa ktorého mal mohutný zdrvujúci prvý úder priviesť ku kapitulácii Francúzsko a potom, kým Rusko pomaly zmobilizuje, vrhnúť sa s uvoľnenými silami proti Rusku. Tento plán skrachoval hned v prvej fáze.Rýchlo postupujúci nemecký útok sa už koncom augusta zastavil na rieke Marne.

3 fronty :
- západný – najťažšie boje
- východný – Rusko
- južný – bojovali tu hlavne Taliansko a R-U
- juhovýchodný front – Balkán, Srbsko, Čierna Hora, grécko
Fronty sa takmer nehýbali. Vývin vojny mal dramatický priebeh. Všetci podcenili východný front, ktorý sa posunul až vnútrozemia. Slováci nechceli bojovať proti Rusom – prebehy k jej armáde.

Karpatská zima (1914 – 1915)
Ruská armáda vstúpila do vojny skôr, než sa predpokladalo. Na severe, v oblasti Mazurských jazier, rýchlo postupovala proti slabým nemeckým silám a v oblasti Haliče proti Rakúsko-Uhorsku. Ešte v jeseni 1914 dosiahli ruské vojská drevene Karpát. V Karpatoch prebiehali boje počas celej dlhej zimy až do mája 1915. Počas týchto bojov prenikli ruské vojská na územie Slovenska a obsadili východoslovenské mestá Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Sninu a Humenné. Bolo to jediný krát, kedy front prvej svetovej vojny prechádzal naším územím. V máji 1915 sa nemeckým a rakúsko-uhorským vojskám podarilo vytlačiť ruské vojská ďaleko na sever.

Roku 1915 vstúpili do vojny ďalšie 2 krajiny: Taliansko na strane Dohody, teda proti svojim bývalým spojencom v Trojspolku a Bulharsko po boku Nemecka a Rakúsko-Uhorska, ktoré sa začali volať Ústrednými mocnosťami. Vstupom Talianska do vojny sa vytvoril ďalší front. Bulharsko sa po vstupe do vojny zapojilo do veľkej ofenzívy proti Srbsku. 9.októbra vojská ústredných mocností dobyli Belehrad a do konca novembra obsadili Srbsko. V januári 1916 padlo aj hlavné mesto Čiernej Hory Cetinje. Oba balkánske štáty, napriek hrdinskému odporu, podľahli obrovskej presile.

Ústredné mocnosti dosiahli značné úspechy a línie všetkých frontov prebiehali hlboko v krajinách Dohody. Roku 1916 sa Nemecko pokúsilo rozhodnúť vojnu na západnom fronte. Lenže ani bitka pri Verdune, francúzsko-anglický pokus o protiofenzívu na rieke Somme nepriniesol rozhodujúci obrat. Boli to 2 najkrvavejšie bitky, v ktorých obe strany stratili takmer 2 mil.ľudí. Výraznejšie sa posunul v lete 1916 len východný front počas ruskej, tzv. Brusilovovej ofenzívy. Počas tejto ofenzívy vstúpilo do vojny na strane Dohody Rumunsko, ale do konca roka bolo prakticky porazené. Vojna sa zmenila na zdĺhavú zákopovú vojnu. Výraznejšie sa posunul v lete 1916 len východný front. Nikto nemal dostatok prostriedkov na ukončenie vojny. USA vojnu brali ako svetovú záležitosť.

Situácia v Rusku Dlhotrvajúca vojna vyčerpávala všetky krajiny. Rusko bolo najslabším článkom vo vojne. Práve jeho angažovanosť do vojny odhalila nedostatok Ruska. Bolo najzaostalejšie, na pokraji hladu. 1.svetová vojna mala na Rusko najväčší dopad – hlad, nedostatok a rozvrat. Nespokojnosť všetkých vrstiev obyvateľstva sa obrátila proti absolutistickému režimu. Vlna protestu požadovala zvrhnutie cára. Vo februári 1917 začali nepokoje, ktoré využila buržoázia. 15.3. cár Mikuláš II. odstúpil a moci sa chopila Dočasná vláda. Februárová revolúcia zvíťazila – nástup demokracie a politického pluralizmu.

Dočasná vláda sľúbila separátny mier, ale vo vojne sa Rusku práve zadarilo, tak pokračovalo vo vojne – nesplnila sľuby. Napätie sa zvyšovalo a boľševici sa rozhodli uchopiť moc. V októbri 1917 sa začali ďalšie nepokoje – nová revolúcia nastolila vládu boľševikov. Nemecko podporilo príchod Lenina do Ruska. Lenin sa stáva lídrom boľševikov. Tak bola nastolená diktatúra proletariátu – totálna diktatúra – nástup totalizmu.

Rusko prežilo dve revolúcie. Ponúklo Nemecku a R-U separátny mier. Nemecko to vzalo ako kapituláciu a ponúklo Rusku ťažké mierové podmienky – Rusko stratilo svoj vplyv v Pobaltí. Bol podpísaný separátny mier v Brest-Litovsku 3.3.1918, kde Rusko prijalo ťažké mierové podmienky. Nemecko podľa tohto mieru dosiahlo víťazstvo na východnom fronte a súčasne tiež možnosť presunúť vojská z východného frontu na západný. Východný front bol zrušený.

V Rusku vypukla občianska vojna.
1917 – prelom vo vojne – Rusko vystúpilo a USA vstúpilo do vojny.
Vstup USA do vojny Súčasne s bojmi pozemných armád prebiehali v Baltskom a Severnom mori i v Atlantickom oceáne námorné boje a ponorková vojna. Bola vyhlásená zo strany Nemecka roku 1915. Tá zasiahla aj obchodné a osobné lode. Keď bol potopený britský parník s americkými pasažiermi, americký prezident Wilson rozhodol o zrušení Monroeovej doktríny a prerušil kontakt s Nemeckom. Nemecko odpovedalo totálnou ponorkovou vojnou – potápalo všetky lode. Wilson v januári 1918 navrhol program s názvom 14 bodov, v ktorom načrtol podmienky uzavretia mieru s Nemeckom. 6.4.1918 vypovedalo USA (vstúpilo na strane Dohody) vojnu Nemecku.
V lete 1918 prišlo k rozhodujúcemu obratu v 1.svetovej vojne porážkou Nemcov v bitke pri Amiens, ktorá mala za následok rozpad západného frontu.

Nemecko a R-U vojnu prehrali, nemali na dokončenie vojny. R-U bolo poznačené vnútornými nepokojmi a a nastal proces jeho rozpad. Vznikajú nové štáty – prevažne republiky. Nemecko čelilo vnútropolitickej kríze, cisárstvo padlo a nová republikánska vláda požiadala o prímerie. R-U kapitulovalo 3.11.1918 vo Villa Giusti pri Padove a Nemecko kapitulovalo 11.11.1918. v lesíku pri Compiégne. V 1.svetovej vojne sa začala používať moderná vojenská technika, ktorá sa dovtedy vo vojnách nevyskytovala: tanky, delostrelectvo, letectvo. Prvý krát sa vo vojne použili aj neférové prostriedky – jedovatý plyn. Vyrobili a použili ho Nemci. Prvá svetová vojna znamenala pre Európu značné materiálne, finančné, menové škody a škody na životoch, ale aj škody sociálne či mravné. Zatiaľ, čo Európa bola oslabená, veľmocou sa stali USA a postupne aj Rusko.

Koniec prvej svetovej vojny priniesol veľké zmeny na mape. Nemecké cisárstvo zaniklo, cisár Wilhelm musel odstúpiť a vznikla Weimarská republika. Rakúsko-uhorská monarchia sa rozpadla a na jej troskách vznikli nové štáty – Rakúska rep. a Maďarská republika. V roku 1918 vzniklo kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov – Juhoslávia a Československá republika.

Versaillský mierový systém
Podmienky uzavretia mieru s agresormi mala riešiť mierová konferencia vo Versailles (Zrkadlová sieň). Versaillský systém bol komplex medzinárodných mierových zmlúv a dohôd, ktoré určovali podmienky pre porazené štáty.
Hlavným orgánom bola rada desiatich. Tvorili ju 4 predsedovia vlády, prezident a 5 ministri zahraničných vecí 5 víťazných veľmocí – USA, Francúzsko, VB, Taliansko, Japonsko. Enormný vplyv mali predstavitelia troch veľmocí – USA, VB, Francúzsko.

Postoj veľmocí voči Nemecku bol odlišný. Francúzsky ministerský predseda Georges Clemencau chcel Nemecko udupať do zeme, aby sa nespamätalo, chcel ho úplne zničiť. Miernejšie stanovisko zastávali americký prezident Woodrow Wilson a britský premiér David Lloyd George. Keď bude Nemecko úplne na kolenách, bude ovľa nebezpečnejšie, ako keď by mal aspoň nejakú stabilitu. Mohol a chcel by rozpútať ďalšiu vojnu. USA a VB sa podarilo docieliť miernejší postup voči Nemecku. Po vzájomnej dohode nadiktovala Rada desiatich mierové podmienky Nemecku, Rakúsku, Maďarsku, Turecku a Bulharsku.

Mierová zmluva vo Versailles – 28.6.1918 s Nemeckom – bola to najdôležitejšia zmluva, pretože ju musel podpísať hlavný vinník. Nemecko muselo odstúpiť Francúzsku Alsasko-Lotrinsko, Sársko sa dostalo pod správu Spoločnosti národov. Muselo súhlasiť so vznikom ČSR, Poľska, so stratou všetkých kolónií. Ľavý breh Porýnia okupovala Dohoda, pravý reh do vzdialenosti 50 km bol vyhlásený za demilitarizované pásmo. Bol stanovený počet vojakov Nemecka. Nemecko muselo platiť vysoké až neúnosné reparácie (boli v následujúcich rokoch niekoľko krát znížené), Nemecko sa nesmie spojiť s Rakúskom.

Dohoda v Saint-Germain – 10.9.1919 s Rakúskom – Rakúsko uznalo samostatnosť ČSR, Juhoslávie. Z Rakúska sa stal malý stedoeurópsky štát bez mora. Rakúsko muselo akceptovať zákaz akéhokoľvek spojenia s Nemeckom. Habsburgovci mali zakázané vrátiť sa do Rakúska a snažiť sa obnoviť monarchiu.

Dohoda v Trianone – 4.6.1920 s Maďarskom – muselo uznať ČSR a Juhosláviu. Slovensko a Podkarpatská Rus boli začlenené do ČSR. Sedmohradsko a Banát prešli k Rumunsku. Juhoslávii prenechali Chorvátsko a Slavónsko. Rakúsku museli postúpiť Burgenland.
Zmluva v Neuilly – 27.11.1919 s Bulharskom
Zmluva v Sévres – 10.8.1920 – s Osmanskou ríšou – skôr ako mohla zmluva vstúpiť do platnosti, ríša sa rozpadla. Vznikla Turecká republika, s ktorou uzavreli novú dohodu roku 1923 v Lausanne.
Zmluvy boli ratifikované roku 1920 v Paríži. USA odmietol odsúhlasiť mierové zmluvy a uzavreli v auguste 1920 separátne mierové zmluvy s Nemeckom a Rakúskom.

Na mierovej konferencii sa víťazné mocnosti dohodli, že už nikdy viac nepripustia ďalšiu vojnu. Tak vznikla Spoločnosť národov roku 1920. Hlavným cieľom bolo zabezpečiť mier a dohliadať nato, aby nenastala obdobná situácia, aká viedla k prvej svetovej vojne. Nesplnila však nič zo svojho pôvodného plánu. Nikdy do ničoho nezasiahla. Rusko nemohlo vstúpiť, USA sa nakoniec tiež nestali členom. Zakladajúcimi štátmi boli tie, ktoré bojovali proti Nemecku a Rakúsku, teda aj ČSR. Spoločnosť národov zanikla počas 2.svetovej vojny a vznikla úspešnejšia Spoločnosť spojených národov.
Zdroj: kissme
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6.3)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.017