ČSR pred 2. svetovou vojnou

1918 – 1938 – na hraniciach ČSR sa dohodlo na konferencii vo Versaile. Skutočným garantom našich hraníc bola pevnosť versailského systému. vzťah medzi existenciou Československa a Versaillským systémom je priamoúmerný – ak je nepevný versaillský systém, sú nestále aj čs. hranice, ktoré sú od samého začiatku nepevné.
  Snahy československej diplomacie o vytvorenie kolektívnej bezpečnosti  
1933 – Hitler-nemecký ríšsky kancelár, mení sa situácia, všetky štáty musia zmeniť zahraničnú politiku. Hitler na Československo kládol územné požiadavky.
Po roku 1933 chcel Hitler pomstu za Versaile, hranica Nemecka by sa mala posunúť.

Všetky susedné štáty okrem Rumunska mali voči Československu územné požiadavky. Preto bolo hlavným cieľom československej zahraničnej politiky usporiadať vzťahy k susedom a konsolidovať podľa možnosti medzinárodné postavenie republiky. 

ČSR bolo od začiatku mnohonárodnostným štátim. Mali sme problémy s Maďarskom a Poľskom. Najviac ohrozovaní sme boli Maďarmi – chceli obnovenie monarchie a chceli, aby južná časť Slovenska patrila Maďarom. S Poľskom boli problémy o sporných oblastiach – Tešínsko a Morava. 
Revizionistickými požiadavkami (zmena Versaillského systému) Maďarska boli okrem Československa ohrozené aj Rumunsko a Juhoslávia. Mali spoločného nepriateľa, preto v rokoch 1920-21 uzavreli systém zmlúv o vzájomnej hospodárskej a vojenskej pomoci proti nárokom maďarov – Malá dohoda.
Vzťahy so Sovietskym zväzom sa postupne zlepšovali, európske štáty s ním odmietali rokovať, tak ako aj s Nemeckom.

S VB sme mali veľmi chladné vzťahy. VB podporovala požiadavky obnovy monarchie. Naša jednostranná orientácia na Francúzsko sa nám stala osudnou, padli sme do nemilosti VB.

Konferencia v Janove v roku 1922, na ktorej sa účastnili okrem európskych krajín aj Sovietske Rusko s Nemecko, sa skončila neúspechom. Mala riešiť hospodársku spoluprácu v Európe. Počas jej rokovania došlo v Rapalle k podpísaniu dohody medzi sovietskou delegáciou a Nemeckom. Československo v júni 1922 podpísalo dočasnú obchodnú zmluvu so Sovietskym Ruskom, aj keď oficiálne diplomatické vzťahy sa ešte medzi oboma štátmi neuzavreli.

Medzi VB a Francúzskom  prebiehalo neustále súperenie, boli neustále v konflikte. Československo malo výborné kontakty s Francúzskom, také sme však nedosiahli s VB – fandili Maďarom. Prílišná orientácia na Francúzsko sa nám stala osudnou, lebo keď  sa Československo spojilo s Francúzskom (československo-francúzska zmluva z januára1924), dostalo sa do nemilosti VB.

1925 – konferencia v Locarne – výsledkom rokovania bolo uzavretie garančného paktu – hranice Nemecka na západ sú garantované, expanzia na východ je však možná. Francúzski diplomati chceli ustálenie hraníc aj na východe, to sa nepodarilo – neúspech francúzskej a československej zahraničnej politiky. 

Boli uzavreté zmluvy Francúzska s Poľskom a Československom – sľubovali vzájomnú vojenskú pomoc. Mala vynahradiť neúspech v Locarne. 
Vo februári 1933 bol prijatý nový organizačný pakt Malej Dohody ktorý mal posilniť medzinárodné postavenie. Československá zahraničná politika začala hľadať možnosti zblíženia so ZSSR.

Roku 1934 (1935) vstúpilo ZSSR do OSN. ČSR sa cíti ohrozené a snaží sa rozšíriť svoje zmluvy. 

V máji 1935 podpísalo ČSR so ZSSR zmluvu o vzájomnej pomoci (Beneš si uvedomoval, že bez ZSSR sa to v európskej politike nedá) – zmluvný systém Francúzsko, ČSR, ZSSR- ČSR sa obávalo závislosti od ZSSR (ČSR pomôžu Francúzsko a ZSSR len súčasne, ak zasiahne Francúzsko, zasiahne aj ZSSR). Francúzsko rozšírilo zmluvu o VB Þ Francúzsko zasiahne len keď zasiahne VB – závislosť od VB, zmluvá bola zbytočná.
 
Postoj Nemecka voči ČSR  
Likvidácia Československa bola jedným z  hlavných cielov Hitlerovej politiky. Usiloval sa Československo medzinárodne izolovať. Proti Československu využíval nepriateľstvo Maďarska a Poľska. Hitler využíval nemecké národné menšiny – v ČSR robili obrovské problémy. Hitler podporoval K.Henleina a jeho Sudetonemeckú stranu a tak legálnou cestou ovplyvňoval ČSR.

Voľby roku 1935 ukázali, že Sudetonemecká strana sa stala najsilnejšou politickou stranou v ČSR, jej vplyv ešte vzrástol a Henlein a jeho strana sa stali poslušným nástrojom Hitlera – pracovali na rozbití a likvidácii ČSR zvnútra (Hitler sa bál vojenského konfliktu, aj keď len s ČSR).
Po Anschlusse Rakúska (porušil versailské dohody) v marci 1938 bolo na rade ČSR. Útok na ČSR mal byť diplomatický.

Plán akcie proti ČSR – zelený prípad. Nemci prišli s požiadavkou autonómie. Henlein mal stupňovať podmienky. Hitler si vzal za zámienku na zákrok proti ČSR ochranu nem.obyvateľstva v ČSR. Išlo ale o rozbitie republiky, nie o národné požiadavky Nemcov. Hitler nemal vysporiadané vzťahy so ZSSR, tak si netrúfal obsadiť celé ČSR. Nemecko sa začalo zaujímať o územia, ktoré obývali Nemci. Slováci nemajú ešte stále autonómiu. Naša vláda ustupovala požiadavkám Sudetonemeckej strany, tak stupňoval jej tlak na československú vládu. 

Koncom mája hitler vyhlásil , že je pevne rozhodnutý zničiť Československo vojenskou silou. Počítal pritom s pomocou Poľska a Madarska a ich vojenským vystúpením. Pre Hitlera bolo najvýhodnejšie dosiahuť medzinárodnú izoláciu Československa. 
 
 
Postoj Anglicka a Francúzska k požiadavkám Nemecka na ČSR
  Hitlerovi nekládli VB a Francúzsko odpor (zaujali politický ústup – politika appeasmentu - vo Francúzsku politické vraždy objednané Nemeckom, silné fašistické hnutia vo Francúzsku a VB) a ten, kedže bol hráč, skúšal postupovať a keď mu nikto nebránil, postupoval ďalej a stupňoval svoje požiadavky zahraničnej politiky.

Hitler rozbehol rokovania s Fran. a VB, čo si myslia o jeho požiadavkách. Britská vláda zaslala do Československa lorda Runcimona (germanofil, zástupca madarských požiadaviek, pronemecky orientovaný), sprostredkovateľa medzi českoslov.vládou a Henleinom, aby posúdil situáciu medzi Slovákmi a Nemcami. Ten odsúhlasil, že požiadavky sudetských Nemcov sú opodstatnené. Československá vláda začiatkom augusta prijala oficiálne Henleinove požiadavky.

Henlein a jeho strana sa 12.9.pokúsili o puč – skončil sa fiaskom.
Československá vláda bola vo veľmi ťažkej situácii, spoliehala sa na pomoc ZSSR (orientácia na ZSSR) a Francúzska. Beneš vedel, že ČSR nemá nato, aby sa vzoprel Nemecku a VB. Predpokladal, že nemecko sa dostane do konfliktu s Francúzskom a VB. Predpokladal aj vytvorenie protihitlerovskej koalície.
Čs.vláda bola pod veľkým tlakom zvonka i zvnútra zo strany Henleina a KSČ (odpor voči nemeckým požiadavkám). V ČSR prišlo k čiastočnej mobilizácii. To Hitler nečakal a Nemecko následne nato stiahlo svoje požiadavky.
Hitler sa 15.9.1938 stretol s britským ministerským predsedom Chamberlainom, ktorý na stretnutí vyhlásil, že nemá zásadné námietky proti odstúpeniu českého pohraničia Nemecku. Chamberlaine ubezpečil Hitlera, že v pláne proti ČSR – zelený prípad nebude zasahovať. 
Na zasadnutí OSN 21.9.1938 bránil sovietský komisár zahraničných vecí ČSR. Československá vláda však 21.9.prijal nem.požiadavky.
 
Mníchovská konferencia (Mníchovský diktát-o nás bez nás) - 29.9.1938 sa v Mníchove stretli zástupcovia Nemecka, Talianska, VB a Francúzska – Hitler, Mussolini, Chamberlain a Daladier, aby bez účasti Československa rozhodli o osude ČSR. Mussolini predložil návrh, ktorý vypracovali Nemci. Podstatou bola požiadavka odsúpenia pohraničných oblastí Čiech a Moravy Nemecku. Návrh bol prijatý a československá vláda ho musela tiež prijať 30.9.1938. ZSSR nám ponúkol pomoc aj bez účasti Fran., ČSR to odmietlo, Beneš sa obával prílišnej orientácie na ZSSR.

Na Slovensku žiadali predstavitelia HSĽS vyhlásenie autonómie. Na konferencii v Žiline 6.10.1938 sa k tejto požiadavke pripojili aj dalšie politické strany. Ústredná vláda požiadavku prijala a vymenovala autonómnu vládu na čele s Jozefom Tisom. Okrem zahraničnej politiky, armády a financií rozhodovala autonómna vláda o slovenských záležitostiach. Požiadavka autonómie Slovenska sa spomínala 1.krát už v Žiadostiach slovenského národa a v ďalších dokumentoch, ktoré nasledovali.
 
Viedenská arbitráž 1938- na začiatku novembra sme odstúpili požiadavkám Maďarska a Polska.
Nasledoval sled dramatických udalostí, ktoré sa dotkli československého obyvateľstva. Mníchovský diktát predstavoval  iba začiatok protičeskoslovenskej akcie. Cieľom bolo pričlenenie Čiech a Moravy k Veľkonemeckej ríši. Vznikla otázka, čo so Slovenskom. Najvhodnejším riešením bolo urobiť zo Slovenska samostatný štát podriadený Nemecku. Nato hodlal Hitler využiť slovenských ľudákov. Hitler hrozil rozdelením Slovenska medzi Maďarsko a Polsko.

Vnútropolitická kríza vyvrcholila začiatkom 1939. V dňoch 4.-6.3. prostredníctvom HSĽS prijalo záver, že samostatný slovenský štát sa má budovať postupne. Napätie na Slovensku narastalo. Nacisti robili na predstavitelov ľudákov nátlak, aby vyhlásili slovenský štát. J. Tiso aj nový predseda slov.vlády Karol Sidor odmietli. Hitler pozval Tisa do Berlína a ponúkol mu 2 alternatívy: vyhlásiť slovenský štát alebo ponechať Slovensko vlastnému osudu – rozdelenie medzi Maďarsko a Poľsko. 14.3.1939 na zasadnutí slvenského snemu  bola vyhlásená Slovenská republika. 15.3.1939 okupovali nemecké vojská české krajiny, kde Hitler vyhlásil Protektorát Čechy a Moravu. Likvidácia Československa bola zavŕšená.