Slovenská republika

Vyhlásenie autonómie bolo týždeň po mnichovskom diktáte. Česi museli odsúpiť pohraničie územia Čiech a Moravy, boli ešte v šoku, tak situáciu vnútropolitických zmätkov využila HSĽS a bola prijatá autonómia Slovenska. Autonómistický proces (krídlo) viedla HSĽS. Slovenský parlament sa nazýval Snem slovenskej krajiny.      

Na Slovensku žiadali predstavitelia HSĽS vyhlásenie autonómie. Na konferencii v Žiline 6.10.1938 sa k tejto požiadavke pripojili aj dalšie politické strany. Ústredná vláda požiadavku prijala a vymenovala autonómnu vládu na čele s Jozefom Tisom. Okrem zahraničnej politiky, armády a financií rozhodovala autonómna vláda o slovenských záležitostiach. Požiadavka autonómie Slovenska sa spomínala 1.krát už v Žiadostiach slovenského národa a v ďalších dokumentoch, ktoré nasledovali.
Vytvorila sa autonómna vláda. Jej predsedom sa stal šéf HSĽS Jozef Tiso a HSĽS sa tak stala vládnou stranou, keď sa predtým spojila s agrárnikmi, aby posilnila svoju moc. 

Česi boli z našej autonómie veľmi nervózni. Nevedeli, čo sa bude diať na Slovensku. Rozpory medzi českou a slovenskou politickou reprezentáciou vyvrcholili začitakom marca 1939. 

Homolov puč – išli fámy, že Slováci Slováci chcú vlastný štát.
V novembri 1938 sa stal československým prezidentom Emil Hácha. Ten urobil zásah proti Slovákom, čím sa ukázala nedôvera Čechov voči Slovákom. Česi vyhlásili na Slovensku stanné právo – zatýkanie radikálov HSĽS.
Hitler sa v tomto čase rozhodol využiť situáciu. Nevedel, čo by urobilo Francúzsko a VB, keby pripojil ČSR k Nemecku. Tak  Hitler pozval Tisa do Berlína a dal mu 2 možnosti:  podpora Nemecka samostatnému štátu alebo obsadí zvyšok Čiech a Moravy a rozdelil by Slovensko medzi Poľsko a Maďarsko. Tiso to predostrel slovenskému parlamentu (Snem slovenskej krajiny). Vyhlásenie Slovenského štátu 14.3.1939 všetky veľmoci uznali okrem USA. Prezidentom sa stal Jozef Tiso.
ZSSR ponúkol ČSR pomoc.

15.3.1939 začalo nemecké vojsko obsadzovať zvyšok územia Čiech a Moravy a bol vyhlásený Protektorá Čechy a Morava.
Teória menšieho zla – pomáhala vláde pri udržiavaní pomerného „pokoja“, že sa mohla opierať o túto teóriu. Táto teória v duchu „inak by bolo ešte horšie“ sa využila aj pri vyhlásení Slovenského štátu. Všetko, čo sa na Slovensku deje, by mohlo byť ešte horšie.

Slovensko bolo od začiatku totalitným štátom. Občania sa účastnili na správe štátu prostredníctvom jedinej politickej strany – HSĽS. Mala ozbrojené oddiely – Hlinkova garda. Slovenský štát bol označovaný ako deravá totalita – neprichádza voči veľkej nenávisti voči nečlenom strany, neuplatňovali sa v praxi všetky metódy totalitného režimu, neprišlo k masovému prenasledovaniu a zatýkaniu. Okrem Židov boli všetci spokojní. Naša zahraničná politika bola v súlade s nemeckou.  

HSĽS bola rozštiepená na 2 krídla:pred vyhlásením štátu:
·  Konzervatívci – umiernení – stačila im autonómia, nepožadovali okamžité vyhlásenie štátu, chceli vybudovať Slovenský štát postupne bez pomoci Nemecka. Vodca – Dr.Jozef Tiso, Karol Sidor.
·  Radikáli – chceli okamžité vytvorenie Slovenského štátu za asistencie Nemecka. Vojtech Tuka, Alexander Mach, Ferdinand Ďurčanský. slabšie
Radikáli získavajú po Salzburských rokovaniach najvýznamnejšie posty a nastáva úplná prevaha radikálov.

Významné osobnosti SR:
Jozef Tiso – prezident, predstaviteľ umierneného krídla HSĽS
Alexander Mach – minister vnútra a vrchný veliteľ Hlinkovej gardy
Vojtech Tuka – ministerský predseda a minister zahraničných vecí
Ferdinand Čatloš – minister národnej obrany
Gašpar, Sokol, ...

 22.10.1942 zákon o HSĽS – slovenský národ sa zúčastňuje na správe štátu prostredníctvom jednej politickej strany – HSĽS. Najvyšším predstaviteľom strany je vodca.
23.10.1939 bol podpísaný ochranný pomer na 25 rokov medzi Nemeckou ríšou a Slovenskou republikou. Publikované ako zákon to bolo 23.9.1940. Znamenala pre nás oklieštenie slovenskej štátnej suverenity. Od tohto sa odvíjal spoločenský život, hlavne kultúrny.   
  
Dokážte, že Slovenský štát bol satelitom Nemecka!!! – maturitná otázka
Naša závislosť od Nemecka je úplne jednoznačná – nemecký dozor nad Slovenskom umožňovala zmluva o ochrannom pomere – umožňovala mať tu pozorovateľa.      
Slovenská armáda sa zúčastnila výpravy proti Poľsku. Vyhlásili sme vojnu tomu, komu aj Nemecko – USA, ZSSR. Boli sme úzko spätý štát s Nemeckom – jeho satelit.

Tragédia slovenkých Židov
Židia sa stávali predmetom diskriminácie už počas autonómie Slovenska. V období Slovenskej republiky sa Židia stali objektom stupňovaného prenasledovania. V prvej etape (1939-1940) sa vo vzťahu k židovskému obyvateľstvu presadili predstavy umiernenej skupiny politikov. Ďalej sa obmedzil počet Židov v rôznych zamestnaniach, boli vylúčení zo štátnej a verejnej služby. Arizačný zákon z júna 1940 umožnil odňať Židom živnosti a obmedziť ich vlastnícke práva na podniky.

V druhej etape (1940-1942) po salzburských rokovaniach (27.-28.júla 1940) sa naplno uskutočnili predstavy nemeckých nacistov a radikálnej skupiny okolo V.Tuku (Tuka a Mach požadovali obdobné riešenie židovskej otázky, aké bolo v ríši. Tiso nesúhlasil). Nemecká ríša dôrazným spôsobom zasiahla do vnútornej politiky svojho satelitu. Hitler sa postavil na stranu radikálov (Tuka, Mach). Na podnet Tuku snem splnomocnil vládu, aby urobila opatrenia na ďalšiu arizáciu. 9.septembra 1941 vláda prijala nariadenie známe ako Židovský kódex.  Nariadenie umožnilo zbaviť Židov majetku i základných občianských práv a slobôd. Vychádzalo z nemeckých norimberských rasových zákonov.

Židia, vylúčení zo všetkých sfér života, sa stali nesvojprávnou masou, príťažou pre štát. Ako východisko z tejto situácie sa  ponúkalo vysťahovanie. Na rokovaniach s Nemeckom slovenská strana odmietla zvýšiť počet robotníkov, ktorí mali pracovať v Nemecku. Ako náhradu ponúkla 20 000 slovenských Židov. V.Tuka a A.Mach oznámili 3.3.1942 na zasadnutí vlády, že podľa dohody uzavretej s Nemeckom budú Židia zo Slovenska deportovaní.
Deportácie sa začali nezákonne 25.marca 1942. Sprevádzali ich surové výjavy. Židia odchádzali zo Slovenska v dobytčích vagónoch. Proti deportácii dôrazne, no bezvýsledne protestoval Vatikán.

Ako sa ukázalo, cieľom deportácii nebolo kolonizovanie ľudoprázdneho územia bývalého Poľska okupovaného Nemeckom, ale vyhladzovacie tábory, kde Židov čakali otrocké práce a smrť.

Deportácie trvali do konca októbra 1942. Neboli oficiálne zastavené. Dôvodom, prečo nepokračovali bol fakt, že už nebolo koho deportovať.  Celkovo bolo od 25.3. do októbra 1942 deportovaných 57 628 Židov. Takmer všetci zahynuli. Koncentračné tábory boli obnovené po potlačení SNP od septembra 1944 do marca 1945. 

Holokaust si v nacistických koncentračných táboroch vyžiadal životy asi 70 000 slovenských Židov, z ktorých prežilo asi len 3000. Napr. Osvienčim, Ilava (politickí väzni).  
Prezentujte svoj vlastný názor na židovskú otázku a zainteresovanosť slovenských politikov !!! – maturitná otázka
Kladom SR bolo nezávislé súdnictvo. Výrazne prospievala aj ekonomika – najmä priemyselné odvetvia spojené s vojnovou výrobou. Životná úroveň obyvateľstva bola pomerne vysoká. Slováci doma vojnu zažili až roku 1944, keď vypuklo SNP a Červená armáda sa dostala na slovenské územie.
 
Hospodársky, sociálny a kultúrny život
Pokus o hospodársku ochranu Slovenska
Na Slovensku prebiehal skrytý zápas o minimalizáciu hospodárskych strát počas vojny. Viedla ho skpiny mladých ekonómov, ktorá sa hlásila k slovu už v čase veľkej hosoidárskej krízy. Patrili do nej guvernér Slovenskej národnej banky Imrich Karvaš, riaditeľ Najvyššieho hospodárskeho úradu Peter Zaťko... Ovocím ich práce bolo stabilné hospodárstvo s voľne dostupným, vo vojnových časoch nedostatkovým tovarom. Začal sa uskutočňovať program spriemyseľňovania.

Slovensko malo aktívne saldo v zajranic´čnom obchode so všetkými krajinami, často sa označovalo za stredoeurópske Švajčiarsko a koruna dostala prezývku „tatranský dolár“. Hospodáskemu rozmachu popri vlastnej hospodárskej politike výrazne pomohla hospodárska konjunktúra, ktorá podporila zbrojársky priemysel a zvýšila dopyt po základných tovaroch bežnej spotreby, najmä potravinách.

Sociálne pomery
Slovenská republika bola agrárnou krajinou. Investície do priemyslu však vytvorili možnosť zamestnať sa v mestách.
Každodenný život ľudí ovplyvňovalo zavádzanie elektrického prúdu do domácností.

Múzy počas vojny
Vytvorením Slovenskej republiky sa nepretrhla kontinuita umeleckej tvorby. Autoritatívny režim podporoval politicky a propagandisticky angažované umenie.

Školstvo  a veda
Pomerne veľké zmeny zaznamenalo školstvo. Vyučovanie náboženstva bolo povinné. Univerzita Komenského bola premenovaná na Slovenskú univerzitu a rozšírená o prírodovedeckú fakultu.
V roku 1941 vznikla Slovenská národná knižnica so sídlom v Martine a o rok neskôr bola založená Slovenská akadémia vied a umení.  Vedecký život sa však v tej dobe sústreďoval  aj vo vedeckých odboroch Matice slovenskej. Z ďaľších inštitúcií zriadených počas Slovenskej republiky  treba spomenúť Slovenské národné múzeum v Bratislave, Štátny archeologický ústav v Martine, Štátnu hviezdáreň zriedenú na Skalnatom plese, Štátny ústav pre ľudovú pieseň, Slovenskú galériu a Štátny geologický ústav.