Slovenské národné povstanie

SNR mala podľa Vianočnej dohody, v ktorej sa domáci odboj zjednotil, za úlohu pripraviť SNP. Museli hľadať nadšencov v rade dôstojníkov, ktorí by chceli toto povstanie a nevyzradili by ich. SNR oslovila podplukovníkov Jána Goliana a Rudolfa Viesta, ktorí plánovali a pripravovali povstanie. Začali okolo seba zhromažďovať ľudí.

Boli vypracované 2 varianty povstania:
1.  Priaznivý - povstanie sa mali začať po posune červenej armády k východnej hranici Slovenska a jej prechode na naše územie. Červená armáda potom mala začať oslobodzovať naše územie a potom aj územie Čiech a Moravy.

2.  Núdzový – v prípade, že by Nemecko začalo obsadzovať Slovensko skôr, ako príde červená armáda, povstanie má začať v tomto variante.
Povstanie si vyžaduje hlavne materiálne zabezpečenie, zbrane a osobnosti. Komunisti (pracovali ilegálne) sa na povstaní podieľali, ale nebolo to z ich iniciatívy.

V rokoch 1943 – 44 bolo prelomové obdobie 2. Svetovej vojny a mnohí politici vymýšľali riešenia, ako reagovať na budúcu porážku Nemecka, lebo potom padne aj Slovenský štát. 
Veliteľ slovenskej armády, generál a minister národnej obrany Ferdinand Čatloš (minister fašistickej vlády) v čase prípravy SNP začal pripravovať plán vojenského prevratu na odstránenie režimu vlády.

Aj Čatloš aj SNR hľadali v sieti veliteľov svojich ľudí, a tak sa stalo, že aj SNR aj Čatloš oslovili toho istého dôstojníka – Staneka. Stanek prezradil SNR, že Čatloš pripravuje prevrat. V tom čase mala odletieť delegácia SNR do Moskvy z letiska 3 Duby, aby konzultovali ďalší postup povstania. Z 3 Dubov však odleteli Čatlošovi ľudia. Po 2 dňoch sa do Moskvy dostala aj  delegácia SNR. Tak sa prezradil Čatlošov plán – Čatlošovo memorandum vojenského prevratu. Rokovania v Moskve prebiehali zdĺhavo, ZSSR nemalo veľký záujem na uskutočnení povstania.

Na prelome 1943 – 44 sa začali aktivizovať partizánske skupiny. Ich problémom bolo velenie. Podnikali neriadené neplánované akcie. Nespolupracovali s civilným obyvateľstvom a to bolo pri povstaní treba. Partizáni počas rokovaní slovenskej delegácie v Moskve postrieľali členov nemeckej vojenskej misie, ktorá na Slovensko prišla skontrolovať situáciu po útokoch sabotérov. Na tento podnet Hitler poslal na Slovensko armádu a Nemci začali obsadzovať Slovensko.

Povstanie sa začalo v núdzovom variante pod heslom:“začnite s vysťahovaním“ 29.8.1944 (štátny sviatok). Najviac sa spoliehalo na 2 divízie stiahnuté na východ, avšak tie zlyhali, lebo ostali bez velenia. Na Slovensku vypukol chaos, povstanie nebolo dobre pripravené. Vypuklo v Banskej Bystrici. Nemecké jednotky divízie odzbrojili tie sa potom stiahli do hôr a spolu s partizánmi, ktorý počas povstania dostali velenie, bojovali ďalej. Partizáni boli porazení, tak sa stiahli a bojovali ďalej po partizánsky.
Deklarácia SNR – 1.9.1944 – SNR sa v nej oficiálne predstavila ako vrcholný orgán povstania. Prihlásila sa k spolužitiu s Čechmi. SNR sa vyhlásila aj za vládu aj parlament. K tomu boli vydané aj ďalšie nariadenia.

Červená armáda išla cez Dukliansky priesmyk. Veľmi sa na pomoc neponáhľal. Bolo to veľmi dramatické. Priesmyk zdržal postup armády. Prví vojaci prešli priesmykom 6.10.1944. Začalo sa oslobodzovanie Slovenska. Prvá bola oslobodená obec Kalinovo. 4.4.bola oslobodená Bratislava, 11.4. Skalica.
Slovenská vláda utiekla do zahraničia, potom boli ale aj tak vydaní pred súd. Golian a Viest boli odvlečení do koncentračného tábora v Nemecku a zavraždení.

5.5. vypuklo protifašistické povstanie v Čechách, ktoré zdržalo nemecké jednotky v ustupovaní. 
Do začiatku povstania Slováci nepocítili, že je vojna. Teraz cez Slovensko prechádzal front a to už civilné obyvateľstvo pocítilo. Ľudia si vytrpeli veľa – vypálené dediny, vyvraždené obyvateľstvo. Obnovili sa deportácie do Osvienčimu.

V povstaní sa sformovala demokratická strana, ktorá bola dominantná na Slovensku do roku 1948.
Význam SNP – SNP patrí k najväčším protifašistickým vystúpeniam v Európe. Slováci tak dokázali, že nie sú národ spolupracujúci s Nemeckom a dali sme tak najavo, že sme proti fašistickému režimu – nepodporovali sme ho, nesúhlasili sme s ním.
 
Spoločné body Košického vládneho programu, Vianočnej dohody a Deklarácie SNR:
- zahraničnopolitická orientácia na ZSSR
- orientácia viac doľava – ľavicová vláda
- vzťah medzi Čechmi a Slovákmi – sme si rovní
 
V apríli 1945 prišli predstavitelia SNR na Slovensko. 5.4. 1945 bol vydaný Košický vládny program – program 1.československej vlády. ČSR má mať režim ľudovej demokracie, zákaz niektorých politických strán. Až do februára 1948 bola ČSR demokraciou.