Medzinárodný vývoj medzi dvomi svetovými vojnami

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Referát
Dátum: 08.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 523 slov
Počet zobrazení: 8 408
Tlačení: 592
Uložení: 748
Vývoj v Rusku po 1.svetovej vojne
Ešte počas 1.svetovej vojny v októbri 1917 prišlo v Rusku k boľševickému prevratu, ktorý na dlhé desaťročia nastolil v v tomto štáte totalitný režim. Nie všetky sily v Rusku sa však s týmto vývojom zmierili a prišlo tu k občianskej vojne. V tejto vojne intervenovali európske veľmoci v prospech demokratických síl (tzv. bielogvardejcov). V dôsledku hospodárskej vyčerpanosti tesne po 1.svetovej vojne však boli nútené intervenciu ukončiť a boľševici získali kontrolu nad celým ruským územím.
K pôvodnému ruskému územiu bolo postupne pričlenené ďalšie oblasti a v roku 1922 bol vytvorený Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR).

Vývoj v Nemecku po 1.svetovej vojne
Nemecko sa stalo po 1.svetovej vojne najväčším európskym problémom. Až do nástupu Hitlera k moci (1933) bolo nazývané Vaimarskou republikou. Vaimarská republika bola vlastne snahou o vybudovanie demokratického systému. Ale úspech tejto snahy bol do značnej mieri podmienený hospodárskou situáciou v krajine. Táto sa totiž rapídne zhoršovala. Na mnohých miestach prichádzalo k nepokoju.
Nebezpečný vývoj v Nemecku so znepokojením sledovali USA. V roku 1925 bol prijatý tzv. Davesov plán. Jeho cieľom bolo stabilizovať nemecké hospodárstvo a vytvoriť tak podmienky pre platenie reparácií.
Koncom 20-tych rokov sa síce Nemecku podarilo prekonať krízu, ale reparácie aj naďalej predstavovali pre ekonomiku veľké bremeno. V roku 1929 bol prijatý ďalší plán amerického finančníka Younga. Tento plán stanovil konečnú výšku reparácií, zmiernil ročné splátky a zrušil dozor nad nemeckou ekonomikou. Youngov plán bol prijatý v januári 1930 na konferencii v Haagu.

Spoločnosť národov – pôsobila v rokoch 1920 – 1939, jej sídlom bola Ženeva. Už na parížskej konferencii sa k nej prihlásilo 45 štátov. Nemecko bolo prijaté za člena v roku 1926. Myšlienky zaistenia celosvetového mieru viedli politikov k pokusom o presadenie všeobecného garančného paktu, ale rokovania sa vliekli a nakoniec bol na konferencii v Locarne v roku 1925 prijatý len rýnsky garančný pakt. Od roku 1926 sa datujú rozsiahle rokovania o odzbrojení. Do nich sa od roku 1927 zapojila aj ZSSR.

Brand – Kellogov pakt (známy tiež ako Parížsky pakt) – 1928
Táto medzinárodná zmluva má svoj názov odvodený od mena francúzskeho ministra zahraničných vecí Aristide Brianda a amerického štátneho sekretára Franka Kelloga. Štáty, ktoré uvedený pakt prijali (viac ako 60) sa slávnostne zaviazali, že v budúcnosti nebudú spory riešiť vojnou. Problémom paktu bola však jeho deklaratívnosť, pretože nestanovoval pre prípad porušenia žiadne sankcie a neobsahoval program odzbrojenia.

Nástup totalitných režimov
Z reakcií na prvú svetovú vojnu sa zrodili 2 nové hnutia – komunizmus a fašizmus. Obidve tieto hnutia sú totalitárne. Totalitný režim je taká forma vlády, ktorá nad občanmi zavádza totálnu (úplnú) kontrolu za účelom zavádzania ideológie, ktorá hodlá zmeniť spoločnosť. Podľa svojho ideologického zdôvodnenia sú fašizmus a komunizmus protikladné. Presadzovaním svojej ideológie však používajú rovnaké metódy.

Charakteristika totalizmu
- Je odstránená politická pluralita – vládne jedna politická strana
- Jedinec je absolutne podriadený štátu
- V mene ideológie je možné páchať aj najťažšie zločiny
- Sú potlačené základné a občianske práva
- Silná armáda a polícia
- Zneužívanie masovo-komunikačných prostriedkov na propagandu
- Ideológia je aj v obsahu vzdelávania v školách
- Silná štátna kontrola ekonomiky

Nástup Stalina k moci
Sovietsky komunistický režim sa formoval ako totalitný už za Leninovho vedenia, ale výrazne sa jeho črty prehĺbili po nástupe Stalina. Tento postupne nastolil plnú osobnú diktatúru. Vyžadoval bezpodmienečnú poslušnosť bez ohľadu na racionalitu. Vypracoval teóriu o zostrovaní triedneho boja za socializmu a v mene tohto hesla zahájil aj fyzickú likvidáciu „nepriateľských tried“. Svojej osobnej autorite a a imperiálnym zahraničnopolitickým záujmom sovietskeho štátu podriadil plne aj činnosť Komunistickej internacionály – t.j. medzinárodnej organizáciu komunistických strán založenej v marci 1919.
Ak komunizmus bol v povojnovom období relatívne uzavreným a jednotne organizovaným hnutím, fašistické hnutie takúto jednotu nemalo. Slovom fašizmus sa označujú hnutia, ktoré nemusia mať vo všetkých krajinách totožné prvky. O čistom fašizme vlastne môžeme hovoriť len v prípade Talianska a Nemecka, lebo len tu sa stretávame so snahou mobilizovať všetky ľudské, ekonomické aj vojenské zdroje k príprave na ozbrojený konflikt, ktorý má týmto režimom priniesť rozhodujúci úspech v snahe ovládnuť ďalšie národy a štáty.

Zrod fašizmu v Taliansku
Fašistické hnutie sa pôvodne zrodilo v Taliansku. Jeho iniciátorom a vodcom sa stal bývalý radikálny socialistický novinár Benito Mussolini. K jeho prvým prívržencom patrili predovšetkým tí, ktorí boli nespokojní s nedocenením talianského prínosu k víťazstvu Dohody v 1.svetovej vojne. Zoskupovali sa v ozbrojených skupinách – bojových zväzoch (Fasci di combattimento) – odkiaľ pochádza názov fašizmus. Ich počet rýchlo rástol a v roku 1922 mali 250 000 členov. Na konci októbra 1922 bol vyhlásený „Pochod fašistov na Rím“. Prakticky bez boja sa zmocnili vlády v štáte. Mussolini sa stal ministerským predsedom. V Taliansku bola nastolená totalita. Všetky zákony musela schvaľovať Veľká fašistická rada. Túto menoval „DUCE“-vodca, teda Mussolini.
Fašizmus sa rozšíril aj do ďalších krajín Európy (Taliansko, Portugalsko, Bulharsko, Rumunsko, Španielsko, Grécko, Nemecko, Maďarsko, Juhoslávia, Poľsko, Litva, Rusko) a latinskej Európy.

Nemecko
V Nemecku sa formuje svojbytná forma fašizmu – nacizmus, resp. nacionálny socializmus. Nemecká nacistická strana NSDAP sa rýchlo stávala masovou stranou. Hitler v svojej propagande využíval všeobecnú nespokojnosť Nemcov s Verssailským systémom. Hitlerovým programovým vyhlásením bola kniha „Mein Kampf“.
Teoretickým podkladom Hitlerovej politiky sa stal spis jeho hlavnej ideologickej opory W.Rosemberga Mýtus dvadsiateho storočia, ktorý otvorene vyhlasoval rasistické a antisemitské heslá a požiadavky. Tie boli spojené s pokrivenou aplikáciou Nietzscheovej filozofie nadčloveka.
Nacionálnym programom NSDAP sa stalo Veľké Nemecko a spojenie všetkých Nemcov z okolitých krajín do jedného štátu. Zároveň Hitler vyhlásil nový Drang nach Osten – teda ťaženia na Východ, kde sa mali predovšetkým uplatniť nacistické dobyvačné plány. Veľkú úlohu pri presadzovaní nacistických požiadaviek a pri ceste nacistov k moci zohrávali aj elitné ozbrojené oddiely SA a SS.

30-te roky
na prelome 20.a 30.rokov sa odohrali dôležité zmeny v svetovom vývoji. Hospodárstvo väčšiny krajín sveta postihla ťažká hospodárska kríza, ktorá mala ďalekosiahle politické a morálne dôsledky.
Nástup hospodárskej krízy sa začal tzv. čiernym štvrtkom na newyorskej burze (24.10.1929), ktorý znamenal totálny krach obchodu s cennými papiermi a akciami. Z USA sa kríza rozšírila do celého sveta. Svoj vrchol dosiahla v roku 1932. Krízu sprevádzala obrovská nezamestnanosť a zlyhanie sociálnej siete. V dôsledku toho rástli sociálne nepokoje.
Ekonomické teórie a praktická politika vlád postihnutých štátov sa snažili kríze čeliť. Z praktických krokov, ktoré uskutočnili jednotlivé vlády, je zaujímavé riešenie v USA, Francúzsku a Švédsku:
- New deal prezidenta Rooswelta v USA – zaviedol štátny dozor nad bankami, urobil devalváciu dolára, reformoval poľnohospodárstvo, organizoval štátne objednávky pri stavbe telekomunikácií a pod.
- Ľudový front vo Francúzsku – všetky ľavicové strany sa združili do tzv. Ľudového frontu, ktorý získal vo voľbách 1936 podporu väčšiny Francúzov a vytvoril vládu Léona Bluma. Táto sa zamerala predovšetkým na sociálne oblasti. Zoštátnila železnice, zbrojársky priemysel, zvýšila úlohu odborov, uzákonila 40 hodinový pracovný týždeň.
- Švédska cesta z krízy – Švédska sociálna demokracia vytvorila v roku 1932 vládu, ktorá uskutočňovala politiku výhodných úverov a rozsiahly program verejných prác a od roku 1936 vyhlásila program tzv. štátu blahobytu, ktorý sa jej aj z veľkej časti podarilo realizovať najmä vďaka tomu, že Švédsko si v konfliktoch 20.storočia zachovalo svoju neutralitu.

Nemecko
Hospodárska kríza postihla Nemecko mimoriadne silno. V tejto situácii sa vzťahy na politickej scéne vyostrili. Radikalizovali sa ultraľavičiari aj ultrapravičiari. Za aktívnej podpory predstaviteľov zbrojárskeho priemyslu získali nakoniec prevahu pracovné sily. Diktátorským ambíciám NSDAP vyšiel v ústrety prezident Hindenburg a v januári 1933 menoval do funkcie ríšskeho kancelára Adolfa Hitlera. (viď. Učebnica str.32-33).

Noc dlhých nožov – 30.6.1934 povraždili oddiely SS na Hitlerov rozkaz tisícku príslušníkov SA a politikov, ktorí boli Hitlerovi nepohodlní. Jednalo sa prakticky o čistku v NSDAP. Bezprostredným vykonávateľom policajnej svojvôle sa stala štátna tajná polícia Gestapo. Nemecko sa tak stalo klasickým príkladom totalitného policajného štátu. V politickej sfére uplatňoval režim vodcovský princíp (vodca = Fuhrer). V hospodárskej oblasti sa Nemecko zameralo na zbrojársky priemysel, aby sa rýchlo pripravilo na vojnu.

Norimberské zákony – v septembri 1935 boli prijaté rasové protižidovské zákony (najmä zákon o ochrane nemeckej krvi a cti)

Krištáľová noc – november 1938 – noc, počas ktorej Nemci rozpútali vlnu násilia proti Židom.

Stalinizmus – vývoj v ZSSR medzi dvomi svetovými vojnami
ZSSR sa svetová hospodárska kríza príliš nedotkla, čo vyvolalo záujem v zahraničí. Na prelome 20.-30. rokov sa v ZSSR uskutočňovala kolektivizácia poľnohospodárstva (násilné zdruštevňovanie).
V roku 1934 ZSSR vstúpil do Spoločnosti národov. Uzavrel tiež spojenecké zmluvy s Francúzskom a ČSR. V ZSSR sa postupne vláda komunistickej strany zmenila na vládu jednej osoby – Stalina.

Stalinský teror
V roku 1934 za záhadných okolností zavraždili Stalinovho popredného spoločníka S.M. Kirova. Potom Stalin vydal zvláštny dekrét na boj s terorizmom, ktorý umožňoval rýchle odsúdenie k trestu smrti. Čistkám padli za obeť tí, ktorí v minulosti Stalinovi oponovali – Kamenv, Zinovjev, ale aj vedúce osobnosti armády – maršal Tuchačevský.

Svet speje k novej vojne – prehľad udalostí
- september 1931 – Japonsko napadlo Čínu
- 1935 – Hitler zaviedol všeobecnú brannú povinnosť
- 1935 – Taliansko napadlo Etiópiu
- 1935 – občianska vojna v Španielsku
- 1936 – Nemecko obsadilo demilitarizované pásmo v Porýní
- november 1936 – Japonsko a Nemecko podpísali tzv. Pakt proti Kominterne a vzniká os Berlín- Rím – Tokio
- leto 1938 – Japonsko sa dostáva do konfliktu so ZSSR v oblasti Mongolska
- marec 1938 – Anschluss Rakúska
Zdroj: kissme
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.3)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.036