Staroveké Grécko

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Chlapec sp-prace (12)
Typ práce: Referát
Dátum: 08.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 623 slov
Počet zobrazení: 22 470
Tlačení: 1 362
Uložení: 1 384
Hlavná príčina vzniku starovekých štátov : Stavba kanálov si vyžadovala organizáciu práce. Obdobia sa od seba odlišujú formami vlády.
 
Na území Grécka sa vyvíjajú 2 typy mestských štátov – AténySparta.
 
Periodizácia gréckych dejín
·  Mykénske obdobie
·  Temné obdobie (Homérske) (1100 – 800 pred.Kr.)
·  Archaické obdobie  (800 – 500 pred. Kr.)
·  Klasické obdobie  (500 – 338 pred. Kr.)
·  Helenistické obdobie  (338 – 30 pred Kr.)
 
Líšia sa formami vlády.
 
Prírodné podmienky a osídlenie
 
Hornatá krajina, prístup k moru, 20% územia vhodných pre poľnohospodárstvo, chov dobytka, oviec, kôz. Veľké nerastné bohatstvo – mramor, ložiská kovov. Vynikajúca poloha – na križovatke medzi Európou a Áziou a medzi Čiernym a Stredozemným morom.

Na konci 3. tisícročia pred Kr. vznikli na území Grécka 3 veľké civilizačné okruhy :
-   kykladská kultúra – ostrovy v Egejskom mori (Kyklady), idoly – sošky z bieleho
  mramoru znázorňujúce prevažne nahé ženské postavy
-   minojská kultúra – Kréta, palác tvoril komplex budov, chodieb a schodísk
rozmiestnených okolo nádvoria, obrázkové – piktografické písmo,
z neho lineárne písmo A a B
-   mykénska kultúra – pevnina Grécka, strediská Mykény, Argos, Téby, Atény, Sparta ...

Grécke kmene sa sťahovali do Grécka postupne : Achájci, Ióni, Dóri (kon. 12. stor., zač. 11. stor. pred Kr.). Jednotlivé kmene (fýly) sa delili na menšie jednotky (rody), a tie zase na rodiny.

Pojmy
 
Otrokárska demokracia – forma vlády v starovekých štátoch, kedy sa na správe štátu
podieľajú všetci osobne slobodní obyvatelia (teda nie otroci). Má
preto prívlastok otrokárska, lebo sa na otrokov nevzťahuje.
 
Demokracia – vláda ľudu, demokracia vyžaduje rovnaké práva.
 
Timokracia – vláda bohatých bez ohľadu na urodzenosť.
 
Aristokracia – rodová šľachta, formuje sa z vojenskej vrstvy bojovníkov.
 
Ranná grécka tyrania – prechodná forma vlády v starovekých gréckych štátoch, kedy sa
  schopný politik zmocní vlády v štáte. Vládne ako diktátor, oslabí
  moc aristokracie a podporuje rozvoj remesiel a obchodu.
 
Veľká grécka kolonizácia – súvisí s Aténami. Obyvatelia si začali hľadať miesta, kde by sa
usídlili. Mestské štáty vznikali na pobreží Čierneho mora,
v Malej Ázii, pri Stredozemnom mori. Má veľký dopad na
hospodárstvo. Tí, ktorí mali peniaze, dali sa pestovať vinič
a olivy.
 
Grécko – perzské vojny (492 – 449 pred Kr.)
Gréci bojovali za svoju slobodu a nezávislosť s Perzskou ríšou. Perzský kráľ Kýros dobyl územia v Malej Ázii, dostal sa do susedstva gréckych kolónií na pobreží Stredozemného mora. Na čele odboja proti Perzii bolo mesto Milétos. Mestá Milétos, Efezos, Smyrna, Halikarnassos sa vzbúrili proti perzskej nadvláde. Atény im poskytli menšiu pomoc, čo využil Dareios I. a začal vojnu proti materskému Grécku.
 
Perzské vojny proti Grékom sa skončili neúspechom. V roku 449 pred Kr. bol podpísaný mier, ktorým Peržania uznali nezávislosť gréckych mestských štátov v Malej Ázii. Vojnu začali Peržania, zvíťazili tu však Gréci, lebo mali oveľa lepšie demokratické zriadenie. Gréci zvíťazili vo vojnách vďaka posádkam lodí – Tétov.
 
1. perzská výprava (492 pred Kr.)
Prudká búrka zničila perzské loďstvo pri myse Athos.
 
2. perzská výprava (490 pred Kr.)
Peržania sa vylodili pri Maratóne. Aténčania pod velením Miltiada porazili perzské vojsko pri vyloďovaní. Aténsky vojak prebehol vzdialenosť z Maratónu do Atén (42 km) a oznámil víťazstvo aténskeho vojska. Potom padol. Na pamiatku tochto behu sa stal súčasťou novodobých olympijských hier maratónsky beh.
 
3. perzská výprava (480 pred Kr.)
Perzský kráľ Xerxes podnikol ďalšiu výpravu proti Grékom. Tí sa pokúsili zastaviť postup Peržanov v Termopylskom priesmyku. Keď grécky zradca Efialtes prezradil Peržanom tajnú cestu, spartskí vojaci pod vedením svojho kráľa Leonida zahynuli. Gréci sa stiahli na Peloponéz a Aténčania na ostrov Salamína. Peržania vyplienili Atény, Aténčania ich porazili v námornej bitke pri ostrove Salamína. Peržania v roku 479 pred Kr. utpeli porážku pri Platajach.
 
Peloponézska vojna (431 – 404 pred Kr.)
 
Už v roku 478 pred Kr. začali Aténčania vytvárať spolok gréckych štátov na obranu proti Peržanom – délsky námorný spolok, ktorý sa neskôr zmenikl na aténsky námorný spolok.
 
Sparťania ovládli južnú časť Peloponézu. Medzi dvoma gréckymi mestskými štátmi rástlo napätie. Rovnaké napätie vládlo medzi aténskym a peloponézskym spolkom, ktoré vyvrcholilo v roku 431 pred Kr. prepuknutím peloponézskej vojny. Príčinou vojny bolo obchodné súperenie medzi dvoma najsilnejšími gréckymi štátmi a ich spolkami – aténskym a spartským spolkom o hegemóniu nad Gréckom. Aténčania mali výhodu v námornom loďstve, Sparťania mali prevahu na zemi.
 
Prvá fáza
Spartské vojsko preniklo až do Atiky a spustošilo okolie Atén. Obyvateľstvo z vidieka sa stiahlo dio Atén, kde prepukol mor. Aténčania zase svojím loďstvom pustošili pobrežie Sparty.
 
Druhá fáza
V rokoch 415 – 413 pred Kr. Aténčania podnikli výpravu na Sicíliu proti mestu Syrakúzy. Keď perzský kráľ finančne podporil Sparťanov, Aténčania boli v roku 405 pred Kr. v bitke pri Aigospotamoi porazení a v nasledujúcom roku museli uzavrieť mier. Tisíce Aténčanov padlo do otroctva.
 
V roku 404 pred Kr. víťazní Sparťania dosadili v Aténach oligarchickú tridsaťčlennú vládu, na čele s Kritiom, ktorú pre jej surové metódy Aténčania nazvali „vláda 30 tyranov“. V nasledujúcom roku ju zvrhli.
 
V rokoch 395 – 371 pred Kr. prebiehala korintská vojna, v ktorej proti Sparte bojovali Aténčania spolu s Tébami, Argom a Korintom. Táto vojna znamenala koniec nadvlády Sparty v Grécku.

Vývin aténskej demokracie
 
Drakón
Archont Drakón bol poverený spísať obyčajové  právo v Aténach – prvé písané aténske právne normy (621 pred Kr.), podľa ktorého získali politické práva (voliť a byť volení) aj roľníci.

Solón
V Aténach v r. 594 – 593 pred Kr. Solón upravil ústavu tak, že obyvateľov rozdelil podľa veľkosti majetku do 4 majetkových tried a príslušníci najmajetnejšej triedy mohli zastávať úrady bez ohľadu na pôvod. Bohatší mali najväčšie práva a zároveň najväčšie povinnosti.

Kleistenes  
Kleistenes v roku 508 pred Kr. uskutočnil v Aténach reformu Solónovej ústavy. Rozdelil obyvateľstvo podľa územnej príslušnosti (bydliska) na 10 fýl tak, aby ani v jednej nemala aristokracia prevahu, čím minimalizoval jej vplyv. Fýly mali rozhodujúcu úlohu v politickom živote. To je odrazom priamej demokracie. Kleisténes zaviedol ostrakizmus – tzv. črepinový súd.

Perikles
Bol stratég. Zaviedol diéty. Preto otrokárska demokracia dosahuje vrchol za Perikla. Každý kto chcel, mohol prísť na zhromaždenie. toto súvisí s rozvojom vzdelanosti. Chudobným občanom umožňoval bezplatný prístup na náboženské slávnosti.
Na aténskom demokratickom živote sa mohli zúčastňovať len plnoletí slobodní muži narodení v Aténach. Boli z nej vylúčení poloslobodní obyvatelia, otroci, cudzinci, ženy a deti.
 
Porovnanie štátneho systému v Sparte a v Aténach
 
Atény

Mykénske – kráľ

Homérske – kráľovstvo
 
Archaické – vláda aristokracie – Archonti (mohol sa ním stať aristokrat)
Namiesto kráľov sa volili úradníci pochádzajúci z aristokratických rodín.  
V Aténach to boli archonti (9), ktorí si rozdelili funkcie kráľa. Ich príslušníkom
sa mohol stať len človek z radov rodovej šľachty. Boli volení na 1 rok. Medzi
ich povinnosti patrilo podieľať sa na vedení štátov. Keď archonti skončili svoju
funkciu, stávali sa členmi rady starších (aeropág).
 
Archonti:
– archont eponymos (riadil štát)
– archont basileios (vykonával náboženské funkcie)
– archont polemarchos (vojenský náčelník)
 
Klasické – ranná grécka tyrania (Peisistratos)
  Stupňujúce sa napätie využili silní jednotlivci – tyrani. Najvýznamnejšie tyranie
  vznikli na ostrove Samos, v Korinte, v meste Megara a Sikyón, a aj v Aténach, kde
  vládol tyran Peisistratos. Keď tyrania splnila svoju úlohu (zlomila moc
  aristokracie), odstránili ju a nahradili demokratickou ústavou.
 
– timokracia (Solón)
 
– otrokárska demokracia (Kleistenes, vrchol za Perikla)
Ako prostriedok ochrany aténskeho zriadenia zaviedol Kleisténes ostrakizmus – 
tzv. črepinový súd, ktorý rozhodoval o vypovedaní občanov z mesta, ktorých
upodozrievali zo snáh o nastolenie tyranie. Je to forma priamej demokracie.
 
Helenistické – absolútna forma vlády
  
Sparta
Sparta predstavuje špecifikum. Spartu si založili Dóri.
 
Obyvateľstvo :
a) vládnuci Sparťania – jediní plnoprávni občania. Všetci vládnuci Sparťania sa považovali
za aristokraciu.
b) perioikovia – cudzinci v Sparte, bývajúci okolo, osobne slobodní, ale neplnoprávni
   občania, povinní platiť dane a slúžiť vo vojsku
c) heilóti – otroci (podrobení, zotročení roľníci). Otrokov bolo viac ako Sparťanov.
 
Na čele Sparty stáli 2 králi (2 archágetovia), volení vládnucou vrstvou, ktorí boli v čase vojny vrchní velitelia armády (dedičná doživotná funkcia). Ich činnosť kontrolovala gerúzia – rada starších, ktorá mala správne, súdne a zákonodárne právomoci Bol tu ešte zbor 5 volených úradníkov – zbor 5 eforov, čo boli volení najvyšší úradníci s najvyššími kompetenciami apellá, t. j. ľudové zhromaždenie Sparťanov
 
Spartská štátna ústava je typ zmiešanej ústavy. Má prvky :
-  kráľovské / monarchistické (králi)
-  aristokratické (gerúzia)
-  demokratické (volia aj kráľov, aj eforov)

Helenistické Grécko
 
Grécko za Alexandra Macedónskeho
Na severe Grécka ležala Macedónia, ktorá sa začala formovať za kráľa Filipa II.. Veľkú moc tam mala rada starších. Kráľ Filip II. začal rozsiahlu expanzívnu politiku a vybojoval pre Macedóniu priamy prístup k moru a ovládol polostrov Chalkidiké. Jeho hlavným cieľom bolo ovládnuť celé Grécko a zjednotiť ho pod svojou silnou vládou.
V roku 338 pred Kr. sa stretli v bitke pri Chaironei macedónske a grécke vojská. Filip II. zvíťazil a začal proces zjednocovania celého Grécka.
 
Jeho syn Alexander sa dostal na trón, potom čo bol jeho otec zavraždený na svadbe dcéry Kleopatry. Alexander vytvoril najväčšiu ríšu vtedajšieho sveta. Zakladal aj nové mestá. Najvýznamnejším mestom sa postupne stávala egyptská Alexandria. Vo veku 33 rokov zomrel na maláriu.
 
Helenistické štáty
Alexander nezanechal priameho nástupcu. Skutočnú moc získali jeho velitelia:
Egypt – Ptolemaios : Hlavným mestom sa stala Alexandria. Bola tu vybudovaná rozsiahla 
knižnica.
Sýria – Seleukos : Bola najväčšou časťou Alexandrovej ríše. Nebola však jednotná, žili tu
rôzne národy.
Macedónia – Antigonos : V Macedónii a Grécku mestské štáty naďalej bojovali proti
sebe a za svoju samostatnosť.
 
V Malej Ázii vznikol nový štát – kráľovstvo Pergamon. Jeho vládcovia boli Attalovci. Používali novú látku na písanie – pergamen (koža z oviec). Od konca 3. stor. pred Kr. sa helenistické štáty dostávali do konfliktov s Rímskou ríšou. Rimania vyprovokovali ozbrojené konflikty a postupne si tieto štáty podrobili.

Grécka kultúra
 
Homérske obdobie
Homérov epos Odysea
 
Temné a archaické obdobie
filozofia – veda, ktorá sa zaoberá pohľadmi na svet (milovať múdrosť).
filozofi : Táles, Anaximandros, Anaximenes
Školám sa hovorilo peripatetické. Kalokagatia – súlad medzi vzdelanosťou.
Prvé olympijské hry sa konali v roku 776 pred Kr.
 
Grécke obdobie
básnici :  tragédia – Aischyles, Sofokles, Euripides, komédia – Aristofanes
dejepisectvo – Herodotos, Tukydides, Xenofón
filozofi (sofisti) – Sokrates, Platón, Aristoteles
 
Helenistické obdobie  
rozsiahle knižnice
filológia – náuka o jazyku
veda a technika – Euklides, Archimedes
Zdroj: kissme
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.016