Barok

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča petka (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 707 slov
Počet zobrazení: 2 391
Tlačení: 198
Uložení: 215
Barok
   
Úvod
Barok som si za tému zvolila, pretože ma zaujíma nielen čo sa týka  histórie ale aj  umenia. Cieľom mojej práce je priblížiť ho ľuďom z umeleckej stránky a tiež objasniť jeho  vznik a historické udalosti, ktoré tento smer ovplyvnili. V práci sa budem snažiť opísať barok v jednotlivých krajinách Európy a v časových obdobiach.
 
1. Vznik baroka
Barok je označenie obdobia a umeleckého slohu 17. a 18. storočia. Ale predpokladá sa, že vznikol už v 16. storočí. Jeho vzniku predchádzali hlavne historické udalosti. V 15. storočí vznikalo v Európe počas feuduálnej krízi  reformačné hnutie, ktoré spôsobilo odtrhnutie miliónov veriacich od katolíckej cirkvi. Cirkev preto vytvorila protireformáciu, ktorou chcela tomuto zabrániť. Na čele protireformácie boli Jezuiti, ktorí na Tridentskom koncile (1545 – 1563) v Ríme presadili svoje.  Jedným z ich prostriedkov sa stalo aj umenie. Preto barok vznikol v Taliansku a pokračoval v krajinách, kde prevládla katolícka cirkev. Slovo barok vzniklo zo slova berreucco, čo znamená  veľká perla nepravidelných tvarov. Zatiaľ čo renesancia sa opierala o skutočnosť, rozum a logiku, barok naopak bral ohľad skôr na city. Barok sa prejavoval v maliarstve, sochárstve, architektúre ale aj v móde, literatúre a divadle. Barokové umenie sa postupne dostalo do všetkých krajín Európy. Európu v tomto období sužovali choroby a vojny a ľudia hľadali útechu v umení. Najskôr bol barok označenie pre nevkus a gíč. Delí sa na tri základné obdobia :
- raný (1618 – 1648)
- vrcholný (2.pol 19.stor.)
- neskorý (18. stor.)
 
2. Barok v Taliansku
Taliansko je krajinou, kde barok vznikol a z tade sa šíril do celej Európy.  Taliansko v 17. storočí nebola jednotná krajina, ako ju poznáme dnes. Tvorili ju malé štáty ako Florencia, Benátky a Janov s centrom v Ríme. Umelci tvorili nielen tu, ale aj po celej krajine. Na vrchole spoločenského a politického života v Ríme boli rodinné klany, z ktorých neskôr pohádzali pápeži. Umenie baroka sa vyznačovalo tým, že zobrazovalo život Krista a svätých. Barokovými hrdinami boli väčšinou svätci, hrdinovia alebo mudrci. Charakteristickými črtami baroka boli prečačkanosť, dynamickosť, pompéznosť, skrútené tvary a svetelné efekty, čím sa vyjadrovala nadradenosť cirkvi. Barokové umenie malo vzrušovať, ohurovať a znepokojovať. Keďže cirkev mala veľké postavenie, kostol alebo chrám bol preto hlavným objektom.
 
2.1 Architektúra
Vzorom sa stal kostol  Gesú v Ríme, ktorého autorom je Vignola – zakladateľ barokovej architektúry. Dominantou priestoru bol oltár, nad ktorým bol umiestnený obraz značných rozmerov. Dôraz sa kládol aj na akustiku a dobrú počuteľnosť.  V kostole sa nachádzalo veľa nástenných malieb a sôch a svetlo vnikalo zo všetkých strán. Toto všetko malo vyvolať dojem nebeského kráľovstva. Budovy boli stavané na nepravidelných pôdorysoch a obsahovali veľa oblúkov a krútených stĺpov. Medzi najznámejšie barokové stavby patria bazilika sv. Petra, kostol Sant Andrea, San Lorenzo atď. Vily svojou ľahkosťou  mali pripomínať vidiek. Najznámejšie sú villa Doria-Pamphili a Villa Borghese. V ranom baroku 1650-1670 dominovali mená ako Pietro da Cortona, Lorenzo Bernini a Francesco Borromini. Architektúra baroka sa vyznačovala zlatými ozdobnými prvkami, mramorovými  mohutnými piliermi  a stĺpmi. typické barokové prvky má aj námestie sv. Petra vo Vatikáne. 

2.2 Sochárstvo
Sochárstvo malo základy v renesancií a prejavovalo sa aj v architektúre. Umelec vyjadroval svoje emócie a vášne. Postavy sa snažil zachytiť v prirodzenom pohybe a dôležitá bola aj mimika. Barok bolo umenie plné protikladov. Telo je raz plné a silné inokedy zostarnuté a vychudnuté na kosť. Sochári dosahovali pôsobivosť neuveriteľnou podobou zo skutočnosťou. Príkladom toho je slávna Tritónová fontána v Ríme.  Najznámejším sochárom bol Lorenzo Bernini , ktorý vytvoril diela ako Videnie Sv Terézie a fontána na Piaza Navona v Ríme.

2.3 Maliarstvo
Cieľom barokového maliarstva bolo zvýšiť dojem citovej pôsobivosti. Jedným zo spôsobov ako stupňovať citový dojem bolo používanie iluzionizmu. Príkladom toho je aj Berníniho Svätá Terézia. Iluzionizmus bolo presné kopírovanie reality, čo malo vyvolať optický klam. Významné boli aj chrámové maľby a nástenné maliarstvo, postavy sa akoby voľne vznášali v priestore. Centrom maliarstva v Taliansku sa stala Bologna. Známi maliari tohto obdobia boli  Quido Reni (1575 – 1642), ktorého najznámejšia práca je Alanta a Hippomenes. Najznámejším však bol Caravaggio (1565 – 1609) .Bol považovaný za prvého barokového realistu. Vedel vystihnúť výraz psychologického , čo vidno na napríklad na obraze Mučenie sv. Matúša.
 
3. Barok vo Francúzsku
Barok začal postupne prenikať aj do Francúzska, i keď tam neboli najpriaznivejšie podmienky pre tento nový smer. V 17.storočí bola vo Francúzsku  absolutistická vláda na čele s Ľudovítom XIV. Situácia v krajine nebola najlepšia. Život panovníka bol veľmi nákladný a krajina sa postupne zadlžovala a ľudia museli platiť veľké dane. Okrem toho v roku 1635 Francúzsko vstúpilo do 30 ročnej vojny na čele s protestantmi. Cirkevný barok tu preto nenašiel priaznivú pôdu. Barok mal vo Francúzsku svojskú podobu, pretože sa miešal s renesanciou a klasicizmom. Prvou barokovou stavbou bola v Paríži Saint-Paul-Saint-Louis, ktorý sa ponáša na kostol Gesú v Ríme. Najslávnejšou barokovou stavbou je Versailles v Paríži, postavený na podnet Ľudovíta XIV, na ktorom mal najväčší podiel  architekt Jules Harduin Mansard (1646 – 1708). Je tiež autorom Chrámu invalidov a Trianonu v Paríži. Ale najveľkolepejšou barokovou stavbou je kostol Val-de-Grace, ktorý postavil jeden z najvýznamnejších architektov Francois Mansart. Sochárstvo bolo inšpirované Talianskym. Stavali sa pomníky a portréty panovníkov. K najznámejším sochárom patrí Jean Baptiste Chardin a Pierre Puget autor Alexandra Veľkého v Paríži. Maliarstvo tiež čerpalo z Talianska. Najznámejšími maliarmi boli bratia Antoin, Louis a Mathieau Le Nain, s ktorými sa spája sedliacka tematika . Ďalšími známymi barokovými maliarmi boli Poussin,Callot a Watteau.
 
4. Barok vo Flámsku a Holandsku
Roku 1564 vypukla v celej krajine vzbura proti Španielskym Habsburgovcom. Výsledkom boja za nezávislosť bolo, že Holandsko sa stalo nezávislou krajinou. Ale Južné Flámske ostali katolícke a politicky priliehali Španielsku až do roku 1714, keď pripadli Rakúsku. Preto sa tu barok hneď ujal. V architektúre sa jeho vplyv prejavil hlavne na kostoloch, napríklad kostol sv. Michala a chrám sv. Petra v Gente. Najvýraznejšie sa však prejavilo v maliarstve. Vedúcou osobnosťou bol Peter Rubens. Patril k najväčším barokovým maliarom. Maľoval pre šlahtu, rozmerné plátna, chrámy,obrazy so svetskou tématikou a krajinu. Pre jeho diela bola tipická dynamickosť a robustné postavy. K jeho najznámejším dielam patrí Únos Leukippových dcér, Opitý silén atď. Ďalej to bol Anthonis van Dyck, ktorý vynikal v maľbe portrétov a Jacob Jordaens.

Holandsko v umení skôr preferovalo každodenný život. Holandská architektúra a sochárstvo malo aj stopy gotiky a klasicizmu. Umenie sa tu tiež sústredilo na maľbu. Najznámejší maliar bol nadaný Rembrandt  Harmens. Tematika jeho diel je veľmi rôznorodá a svojská, od utrpenia až po komické výjavy. K jeho najkrajším dielam patria autoportréty. K najznámejším maliarom patril tiež Vermeer van Delft, ktorý zobrazoval hlavne ženy. Je autorom obrazu Mliekárka alebo Pohľad na Delft. Okrem maliarstva sa z Holandska začala šíriť aj baroková móda, ktorá sa prejavovala najmä u bohatých mešťanov.
 
4.1 Baroková móda
Nazývala sa tiež aj “parochňový sloh“, keďže v tomto období boli populárne dámske aj pánske parochne. Spoločné znaky pánskej a dámskej módy boli čipkované goliere, šperky a drahé látky. Mužský odev tvoril dlhý plášť, vojenské čižmy až po kolená, voľné rukávy a široký klobúk. Ženy najčastejšie nosili korzet a bohatú dvojitú sukňu. Materiál bol väčšinou brokát a hodváb a šaty boli kvetinových vzorov. Toto všetko dopĺňali rôzne stuhy, šperky a čipky.
 
5. Barok v Španielsku
17. storočie v Španielsku, v ktorom vládli Habsburgovci, sa pokladá za obdobie hospodárskeho a politického úpadku. Ľudia museli platiť veľké dane a preto v krajine vypukli ľudové povstania. Okrem toho krajinu oslabila aj 30 ročná vojna s Francúzskom o Španielske dedičstvo. Španielsko bolo tiež aj najkatolíckejšou európsku  krajinou, a preto tu mal barok ideálne podmienky. Španielsky barok sa vyznačoval zvýšenou dekoratívnosťou a pozlátenými prvkami. Barokové stavby sa nachádzajú po celej krajine,  napríklad kostol San Esteban v Salamanke alebo katedrála v Granade. Maliarstvo a sochárstvo je realistické ale dominujú v ňom aj náboženské námety. K známym španielskym maliarom patrí Veláquez. Tvoril najmä portréty z kráľovského dvora a k jeho dielam patrí portrét Filipa IV. alebo Dvorné dámy. Známi sú tiež aj maliari ako Goya, ktorého predmetom maľby sa neskôr stala hlavne spoločenská situácia v krajine ďalej sú to El Greco, Murillo a Ribera.
 
6. Barok v Anglicku
V dejinách Anglicka bolo 17. storočie obdobím veľkých zmien. Občianska vojna v rokoch 1642 – 1649 mala za následok zvrhnutie Stuartovcov a nastolenie republiky a neskôr po revolúcií nastúpil na trón Holanďan Viliam III. Oranžský. Všetky udalosti mali vplyv aj na umenie. Anglikánska cirkev nedala možnosť umelcom tvoriť. Často boli preto povolávaní barokoví umelci z iných krajín, ale anglická architektúra mala svoj osobitý charakter. Medzi najvýznamnejšie stavby patrí katedrála svätého Pavla v Londýne a hrad Howard v Yorkshire.
Maliarstvo bolo obmedzené väčšinou iba na portréty. K najznámejším portrétistom patrí Peter Lely.
 
7. Barok v Rusku
Do Ruska prenikol Barok cez Ukrajinu a Poľsko. V Rusku dochádza v 2. polovici 17. storočia k reformám a veľkému kultúrnemu rozkvetu. Barok sa v Rusku stal dekoratívnejším a ozdobnejším, tým že nadviazal na Ruskú tradíciu. Vzniká tzv. ruský barok. V tomto čase sa začína aj s výstavbou Petrohradu, ktorý sa stal najkrajším a najväčším mestom Európy. Jeho výstavby sa zúčastňujú viacerí významní architekti: Andreas Schlutter, Jean Baptiste Le Blond a Bartolomeo Rastrelli, staviteľ zimného paláca. Architektúra sa začína výrazne meniť. Drevené stavby v Moskve nahradili budovy z kameňa a tehál a pribudli kostoly s nástennými maľbami. V maliarstve prevláda portrétna maľba a jej hlavným reprezentantom je Dimitrij Levickij.
 
8. Barok na Slovensku
V čase, keď k nám prenikol barok, vládli u nás Habsburgovci pretože Slovensko bolo časťou Uhorska. Toto obdobie bolo politicky a hospodársky ťažké, pretože Slovensko muselo odolávať Osmanským vojskám a organizovali sa tiež protihabsburgské povstania. Barok na Slovensku bol skôr klasicizujúci. Dôležitými centrami bola Trnava a Bratislava. Na Slovensku vzniklo mnoho barokových kostolov, ako kostol sv. Jána v Trnave, kláštor v Podolínci alebo jezuitský kostol v Košiciach. V architektúre ale aj sochárstve prevládali diela cudzokrajných umelcov.  V maliarstve však vynikali mená ako Jakub Bogdan a Ján Kupecký.
 
9. Barok v Česku
Situácia v krajine bola ovplyvnená porážkou na Bielej hore r 1620. Keďže v krajine prevládal feudálny režim, barok sa sem dostal veľmi ľahko. Stavitelia, sochári a maliari boli pozvaní z cudzích krajín. Príkladom je aj talian Jan Santini, ktorý vytvoril tzv. českú barokovú gotiku. Ferdinad Kaňka, autor kostola sv Klimenta je tiež slávny barokový autor. Známe stavby sú Matyašova brána, Valdštejnský palác a Tyršuv dúm. V maliarstve prevládali autoportréty, ale aj diela so svätskou tematikou. Český barokoví maliari sú Karel Štreta, Václav Hollar a Petr Brandl.
 
Barokové divadlo, hudba a literatúra
Autory sa vracali k antike. V popredí boli kulisa a scéna a na texty sa nekládol veľký dôraz. Hry vychádzali predovšetkým z vkusu panovníckeho dvora a šlachty. Vznikli nové druhy divadla ako opera a balet. Slávni dramatici tohto obdobia boli: Moliére, Racine, Shakespeare. Vznikli nové hudobné žánre opera, oratórium alebo kantáta. V hudbe boli znázonované  city, pátos a tragédia. Známi skladatelia boli Bach, Händel a Vivaldi.

Záver
V mojej práci som sa snažila splniť ciele, ktoré som si vytýčila. Môj zámer bol stručne a v kocke, ale hlavne výstižne oboznámiť s významným obdobím v novovekých dejinách ľudstva – barokom, ktorý sa charakteristicky odzrkadlil vo viacerých oblastiach ľudského života, pričom v krajinách, ktoré som spomenula, sa charakter baroka prejavoval rôzne. V projekte som spomenula aj umelcov, ktorý reprezentovali jednotlivé krajiny. Dozvedela som sa že barok bol špecifické obdobie z ktorého ostali pamiatky až do dnes a ktoré ovplyvnilo aj nasledujúce umelecké slohy.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.026