Pravek

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Referát
Dátum: 08.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 762 slov
Počet zobrazení: 12 899
Tlačení: 634
Uložení: 776
Je najstaršie a najdlhšie obdobie ľudských dejín – 3 mil. – 3200 p.n.l.
 
Pravek
®doba kamenná
- Paleolit (staršia d.k.) – 3.mil – 10 000 p.n.l.
- Mezolit (stredná d.k.) – 10 000 – 8 000 p.n.l.
- Neolit (mladšia d.k.) – 8 000  - 3200 p.n.l.
- Eneolit – neskorá doba kamenná 
  Chalkolit – doba medená, obdobie výroby kovov
®doba brondzová – 2500 – 1500 p.n.l.
®doba železná – 1500 – 0 (prechod k staroveku)
- halštatská kultúra
- laténska kultúra
 
hominizácia proces poľudštenia, ústup zvieracieho vzhľadu: menšia čeľusť, zmenšenie teľa, zanikanie nadočnicových oblúkov, nos, formuje sa ruka, vzpriamenie postavy (predĺženie dolnej, skrátenie hornej končatiny, ochlpovanie)
spoločenská deľba práceoddelenie remesiel od hospodárstva
prirodzená deľba prácemedzi mužom a ženou – začína v paleolite
matriarchátvýsledné postavenie v spoločnosti má matka – udržovateľka rodu
patriarchátmužská vláda, s výrobou remelných produktov sa mení matriarchát na patriarchát.
Neolitická revolúciaprechod od lovu a zberu k výrobnému hospodárstvu
Krajina úrodného polmesiacaúzemie v Malej Ázii medzi riekami Eufrat a Tigris, výborné podmienky pre pestovanie.
Charakter pravekej spoločnosti V praveku bola beztriedna spoločnosť, ľudia sú si rovní, to však neplatí v chalkolite – ľudia začali domestikovať zvieratá (prvá bola koza) a začali obrábať pôdu. Pre lepšie obrábanie pôdy potrebovali lepšie pracovné nástroje. Spoločnosť sa preto začala deliť na remeselníkov (vyrábajú nástroje) a roľníkov (obrábajú pôdu). Roľníci sú chudobnejší – sú odkázaní na počasie. Remeselníci bohatnú. Þ eneolit – 2.deľba práce medzi roľníkom a remeselníkom.

Vývinové formy človeka Človek sa vyvinul z prokonzula. Jeho vývin má znaky človeka aj opice, majú strašne veľa spoločných znakov.
- Homo habilis  - zručný    
- Homo erectus – vzpriamený
- Homo sapiens – rozumný (neandrtálec)
- Homo sapiens sapiens – človek dnešného druhu (australopitecus – prvý predchodca človeka).
Významné praveké náleziská - osada Neandrtal v Nemecku
- S Francúzsko – jaskyne Lascaux, Altamira
- Gánovce – homo sapiens neandrtálec (odliatok lebky)
- Šaľačasť lebky ženy
- Moravany nad Váhom – mamutovina
- Hurbanovo, Nitra – lineárna keramika
- Jaskyňa Domica – Bukohorská kultúra
Nástroje Pästné kliny, driapadlá, hrubé čepele ® oštep ® luky, harpúny ® neolitický kosák, ...
 
V chalkolite sa tvorí nová vrstva obyvateľstva – bojovníci.
Redistibutívne  hospodárstvo – prerozdeľovanie potravín
- Chrámové hospodárstvo – o rozdeľovaní rozhodovali kňazi, 1.mestá, 1.štáty
- Palácové hospodárstvo – riadiacu funkciu prebrali v štátoch vojenskí náčelníci, bývajúci v palácoch.
 
Kelti Stredná a západná Európa doby železnej bola svedkom príchodu Keltov (halštatská kultúra). Kelti boli bojovníci, ktorí na domestikovaných koňoch, čo bolo vtedy vzácne, a ozbrojení účinnými železnými zbraňami rýchlo ovládli obchodné cesty vedúce z európskeho vnútrozemia na pobreží Stredozemného mora a vybudovali si nedobytné pevnosti na strategicky dôležitých kopcoch.

Kelti sú indoeurópsky národ, ktorý pôvodne sídlil pravdepodobne na území dnešného Francúzska od 4.st. p.n.l.

Približne od roku 450 p.n.l. nastala ďalšia fáza sťahovania keltských kmeňov. Ich kultúra sa nazývala laténska kultúra. Niektoré kmene vpadli do Itálie, kde porazili Etruskov, osídllili ich územie a pd vedením Brenna dobyli samotný Rím. Iné kmene išli na východ do Malej Ázie a zaútočili na Delfy. Ďalšia vlna zasa išla na západ do Galie a Británie. Okrem určirých regionálnych rozdielov boli pre keltské kmene spoločné ich náboženské obrady, jazyk a aristokratická spoločnosť bojovníkov majúcich hrdinské ideály a značnú dávku samoľúbosti, ale tiež obdivujúcich poznanie a rétoriku. Dosahovali veľkých víťazstiev. Chýbal im však zmysle pre organizáciu, v dôsledku čoho im rímske vojská zasadili definitívnu porážku. Víťazstvo Rimanov u Telamonu v roku 225 p.n.l. bolo začiatkom pádu Keltov. V strednej Európe Kelti neodolali útokom germánskych kmeňov. Keltské tradície prežívali už len na odľahlých britských ostrovoch.

Od konca 3.st.p.n.l. začali budovať opevnené sídla mestského typu – oppidá, ktoré boli centrami rozsiahlych oblastí. Vysokú úroveň u Keltov dosiahla remeselná výroba, vyspelé bolo tiež hutníctvo železa. Vyrábali špecializované nástroje (vrtáky, dláta, sekery, ...), zbrane (dýky, kopije, štíty a meče) a šperky (prstene, náhrdelníky...). keramiku vyrábali už na hrnčiarskom kruhu. Veľký význam mali v keltskej spoločnosti náboženstvo a zvláštnu skupinu tvorili kňazi – druidi.

Keltská spoločnosť – fungovala v podstate ako feudálne spoločnosť. Kelti sa vo svojej dobe delili do kmeňov, nikdy netvorili súvislý štátny útvar. Hlavou kmeňa bol kráľ. Významný podiel na vláde mala aj rada starších. Súčasťou spoločnosti je aj šľachta alebo ľudia majúci väčší počet pozemkov a k tomu odvodzujúci pôvod od všeobecne uznávaného urodzeného človeka. Ďalšou skupinou je obyčajný ľud, ktorý sa zaoberá poľnohospodárstvom, obchodom a remeslami.

Keltské náboženstvo – keltské a rímske náboženstvo – u obidvoch je viacero bohov. Rozdiel je však v tom, ako bohovia podľa predstáv ľudí vyzerali. U Rimanov sú to klasickí ľudia, zatiaľ čo u Keltov ide o neosobných duchov alebo príšery.

Keltská ekonomika – rozvoj sekundárnej sféry hospodárstva, priemyslu (potravinársky pr. - pivo), spracovanie kovov (klasické železo, bronz, farebné kovy). Kelti obchodovali vzájomne medzi sebou, potom ešte s Rimanmi.      

Infografika: Pravek

Infografika: Pravek
Zdroj: kissme
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 3.9)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.028