Humanizmus a renesancia

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča petka (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 279 slov
Počet zobrazení: 3 666
Tlačení: 231
Uložení: 270
Humanizmus a renesancia
 
Úvod
Tému renesancia a humanizmus som si vybrala z dôvodu mojej záľuby v umení. Umenie ma zaujímalo od detstva a myslím si, že obdobie renesancie  (začiatok 14. storočia – prvá polovica 16. storočia) patrí medzi zásadné medzníky v dejinách umenia. Tému renesancie a humanizmu som sa rozhodla spracovať z pohľadu jej vývoju v dejinách. Od jej začiatkov v talianskej Florencii až po zaalpský humanizmus v Európe. O téme renesancia a humanizmus existuje nesmierne množstvo výtvarných kníh a internetových odkazov, preto predpokladám, že s nedostatkom informácii nebude problém. Cieľom mojej práce je zjednodušiť a zovšeobecniť túto rozsiahlu tému a priblížiť ju každému nielen milovníkom umenia.
 
Humanizmus a renesancia
 
Čo je to renesancia
Slovo renesancia pochádza z talianskeho slova rinascimento- znovuzrodenie, návrat. Renesancia je rozsiahle kultúrne hnutie, ktoré sa prejavilo v Taliansku vo Florencií začiatkom 14. storočia. Pomaly ho pripravovali filozofi, spisovatelia, politici a umelci. Spisovatelia ako Petrarca a Boccacio sa chceli vrátiť k čistote textov a obnoviť gréčtinu a latinčinu. Toto hnutie môžeme chápať ako obnovu antických ideálov v talianskej literatúre. Menila sa aj politická organizácia a poukazovalo sa viac na práva občanov. Ďalej sa toto hnutie šírilo v priebehu 15. storočia  až do prvej polovice 16. storočia. Definitívne zmenilo tvár Európy.
 
Čo je to humanizmus
Humanizmus je myšlienkové spoločenské a umelecké hnutie, ktoré sa šírilo rovnako ako renesancia od 14 .storočia  z Talianska do zvyšku Európy .Slovo humanizmus pochádza z latinského slova humanus= ľudský. Vzdelanci študovali antické filozofické a literárne diela, kde stredom úvah nebol boh ako v stredoveku, ale človek. Humanizmus je často považovaný za začiatok renesancie. Jeho cieľom bolo obrodenie človeka v zmysle antických ideálov, návrat k pozemskému svetskému životu, právo na radosť a šťastie.
 
Spoločné znaky humanizmu a renesancie
· V centre záujmu stál človek, oslava jeho dôstojnosti, nadania a rozumu( racionalizmus= uctievanie ľudského rozumu)
· Zdôrazňovali právo človeka na radostné prežívanie pozemského života, lásku ku kráse a prírode(senzualizmus= zmyslové poznanie)
· Prehlboval sa záujem o človeka a jeho osobnosť(antropocentrizmus)
· Zdôrazňoval sa význam jednotlivca(individualizmus)
· Odmietali feudálne a cirkevné myslenie
· Hlavný dôraz kládli na vzdelanie a výchovu(základ prvých svetských škôl)

Renesančná architektúra
V 15. storočí prevládal názor, že umenie má svoje vlastné zákony a tie sú v úzkom vzťahu zo zákonmi, ktorými sa riadi celý vesmír. Podnetom na slohový prechod od gotiky k renesancii sa stali zmeny v chápaní sveta a rozvoj obchodu a podnikania už nezávislého od feudálnej šľachty. V

Taliansku sa renesančná architektúra delí na:
1.  rannú- quatrrocento (1420-1500)
2.  vyspelú- cinquecento (1500-50)
 
Ranná renesančná architektúra(quatrrocento)
Najvýznamnejším predstaviteľom rannej renesančnej architektúry bol pravdepodobne Filippo Brunelleschi (1377-1446).Preslávil sa stavbou kupoly Katedrály Panny Márie Kvetinovej(Santa Maria del Fiore)vo Florencii. Táto prvá monumentálna stavba renesancie, bola vytvorená z dvoch pol guľovitých kupol položených na seba a vyzdvihnutá bez použitia stredovekých skruží. Ďalšie Brunelleschiho stavby: kaplnka Pazziovcov v kostole Santa Croce a kostol svätého Vavrinca nájdeme tiež vo Florencií. Jeho žiak Michelozzo sa inšpiroval Brunelleschiom a postavil palác Mediciovcov, ktorý sa neskôr považoval za typ florentského paláca. Ďalší významný predstaviteľ quatrrocenta bol Leon Alberti taliansky renesančný teoretik umení, filozof, spisovateľ, poet, architekt, maliar, hudobník a kryptografik, briliantný diskutér a vyjnikajúci atlét. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí  kostol San Sebastiano v Manove  a bazilika Sant Andrea della Valle v Ríme.
 
Vyspelá renesančná architektúra (cinquecenta)
V 16. storočí sa z Ríma stalo nové centrum kultúry. V Ríme sa rozvinula najklasickejšia forma renesančnej architektúry ,ktorá čerpala z rannej renesančnej architektúry a z antického hlavného  mesta Rímskej ríše. Architektúra sa už zbavila prísnosti, ktorá ju charakterizovala vo Florencií. Vystriedala ju záľuba v dekorácií ,ktorú možno sledovať v takých dielach ako brána hradu Angevinovcov v Neapole od Francesca Lauranu alebo kurtizánsky kláštor v Pavii. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov vyspelej renesančnej architektúry patrili Michelangelo Buonarroti a Raffael Santi.

Renesančné sochárstvo

Rovnako ako architekti, aj renesanční sochári založili svoje hľadanie na štúdiu grécko-rímskej kultúry. Vývoj talianskeho renesančného sochárstva podmienilo úsilie dosiahnuť maximálnu vernosť zobrazenia. Príkladom tohto sú anatomické štúdiá ľudského tela vychádzajúce z Polykleita. Záujem renesančných umelcov o návrat antiky sa prejavil v znovuobjavení jazdeckých sôch a tkz. basreliefe(sploštenej plastike).Sochárstvo sa kvôli individualizmu v časoch renesancie oslobodzuje od architektonických hraníc, ktorým bolo podriadene v stredoveku. Občas malo určitý sklon ku gigantizmu. Začiatky renesancie v sochárstve sa spájajú s Lorenzom Ghibertim, ktorý vytvoril Rajskú bránu baptiséria vo Florencii. Najvýznamnejším sochárom svojej doby bol Donato Donatello (1386-1466).Medzi najvýznamnejšie Donatellove diela patrí socha Svätého Juraja a socha Dávida z bronzu. Donatellovi vďačíme za prvú bronzovú jazdeckú sochu od rímskych čias, sochu Gattamelatu v Padove. Donatello je často považovaný za veľkého znalca duševného výrazu. Tváre Donatellovových sôch vyjadrujú niečo, čo antický umelci nepoznali- duševné rozpoloženie plné vedomia svojej vlastnej psychológie. Ďalším významným sochárom rannej renesančnej architektúry bol Luca della Robbia. Tento taliansky sochár sa preslávil objavením polychrómovanej glazovanej terakoty. Spôsob výroby sa uchoval v tajnosti v rodine Robbiovcov, ktorá vlastnila celú dielňu. Z tejto dielne vynikli ešte viacerí, ako Andrea della Robbia a Giovanni della Robbia. Z predstaviteľov sochárstva vyspelej renesančnej architektúry sa najviac vyníma Michelangello Bounarotti.

Jeho sochy sú dodnes celosvetovo známe a majú vysokú umeleckú hodnotu. Najznámejšie z nich sú: Pietta, socha Mojžiša, Dávid a tri veľmi známe sochy na náhrobku Mediciovcov: Úsvit, Noc a Deň. Ďalší  sochári z obdobia cinquencenta boli Cellini, Ammannati a Giambologna.Z  nich sa najviac preslávil Giambologna. Jeho súsošia Únos Sabiniek a Herkules krotiaci kentaura Nessa sú v súčasnosti vystavené vo Florencii. Po celé  16. storočie prevláda v sochárstve vplyv Michelangela, i keď často dohnaný do krajnosti voľbou zložitých kompozičných schém. V roku 1584 vydal istý Bernardo Campi dielo Názory na maliarstvo v ktorom maliarom radil: Kreslite nielen podľa prírody, ale aj podľa sôch. Je to najspoľahlivejšia príprava na vlastnú umeleckú prácu.
 
Maliarstvo v renesancií
V renesančnom maliarstve  v protiklade so sochárstvom a architektúrou chýbali antické vzory. Maliarstvo dosiahlo mimoriadny rozmach vďaka využitiu stojana, plátna a rozpúšťadiel oleja. Začiatok renesančného maliarstva uviedla roku 1425 freska mladého florentského maliara Messacia(1401-1428) s názvom Svätá Trojica v kostole Santa Maria Novella a jeho freska Vyhnanie Adama a Evy z raja, nachádzajúca sa na kaplnke Brancacciovcov, Florencia. Messacio prvý raz v maliarstve uplatnil výskumy Ghibertiho, Brunelleschiho alebo Donatella, týkajúce sa zachytenia reality v umeleckom diele. Aj ďalší  maliari prvej polovice 15. Storočia  ako Fra Angelica alebo Paolo Uccello sa sústreďovali na hľadanie perspektívy a na účinky svetla a farieb. V období Messacia, nemožno hovoriť o vlastnom renesančnom maliarstve aj keď vtedy vznikol nový trend v renesančnom maliarstve tkz. „okno“. Tento trend vymyslel umelec Giotta a spočíval v tom, že sa obraz premenil na „okno“. Od druhej polovice storočia sa objavila nová generácia maliarov s ktorých najvýznamnejší bol nesporne Piero della Francesca(1416-1491).Tento taliansky renesančný matematik a maliar, patrí spolu so Sandrom Botticellim medzi vrcholných predstaviteľov florentskej renesančnej maľby. Zaslúžil sa o výrazný pokrok v oblasti kompozície, využívania svetla a farieb. Najvýznamnejšie Francescove dielo je obraz Bičovanie v Urbine. Ďalším  významným predstaviteľom bol Andrea Mantegna(1431-1506) so svojím obrazom Smrť Panny, ktorý sa dnes nachádza v Madride. Na sklonku storočia vynikalo v maliarstve umenie Sandra Boticceliho(1445-1510). Boticcelli vo svojich obrazoch využíval možnosti kresby a zároveň zaviedol mytológiu. Boticcelli je autorom prvého ženského aktu v Zrodení Venuše.Na prelome 15. a 16. storočia sa objavil skutočný „renesančný človek“ Leonardo da Vinci(1452-1519).Leonardo da Vinci priviedol maliarstvo k dokonalosti. Leonardov význam spočíva tak v kvalite jeho diel, ako vo výnimočnosti jeho umeleckých návrhov. Politická a náboženská podpora umenia zo strany pápežov umožnila, aby výtvarné umenie prvých rokov 16. Storočia, ktorom sa miešala antika s kresťanským dedičstvom dosiahlo svoj vrchol. Popri Leonardovi da Vinci poznáme aj iných tiež veľmi známych maliarov 16. storočia Raffaela a Michelangela. Michelangelove najvýznamnejšie diela sú Kupola Baziliky svätého Petra v Ríme, úprava Kapitolského námestia tiež v Ríme a potom socha Dávida alebo fresky na Sixtínskej kaplnke. Kým Michelangelova tvorba sa vyznačovala expresívnosťou Raffaelove umenie vyniká ako najjasnejšie vyjadrenie rovnováhy a predstavuje vznešený štýl- bella maniera- poznačený extrémnou jemnosťou.
 
Veľkí humanisti v umení
 
Leonardo da Vinci (1452-1519)
Taliansky génius, ktorý bol azda najvšestrannejším géniom všetkých čias. Venoval sa nielen maliarstvu a sochárstvu ale zaoberal sa aj inžinierskymi stavbami, anatómiou, botanikou, matematikou, fyzikou a filozofiou. Vo väčšine vynálezov predbehol možnosti svojej doby. Nepokojný bádavý duch bránil Leonardovi dokončiť začaté diela. Leonardo raz povedal: „Kým som si myslel, že sa učím žiť, učil som sa umierať“. Striedavo žil a pracoval v Miláne a vo Florencii. Najdôležitejšie z jeho vlastných malieb počas obdobia v Miláne bola Madona v skalách. V rokoch 1495 až 1497 pracoval Leonardo na veľkolepom diele Posledná večera. Vo Florencii, Leonardo namaľoval veľa portrétov, ale najznámejším je bezpochyby Mona Lisa. Je autorom početných poznámok a slávneho Traktátu o maliarstve, v ktorom predstavil  myšlienku nadradenosti maliarstva nad ostatnými umeniami. Leonardo da Vinci  zaviedol do umenia tkz. Sfumato(dymové nanášanie farby a obrysov tak, aby tvary prechádzali jeden do druhého).

Rafael Santi (1483-1520)
Taliansky renesančný maliar a architekt florentskej školy  a najmladší z trojice velikánov vrcholnej renesancie- od Leonarda ho delilo 31 rokov od Michelangela osem. O Raffaelovi už ako o 18 ročnom hovorili ako o majstrovi. Svojou freskou Aténska škola vo Vatikáne dosiahol vrchol geometrickej prísnosti majstrov minulého storočia. Pápežský dvor ho zahŕňal množstvom zákaziek. Raffael ako zapálený humanista  rozvíjal aj architektonické projekty ako napríklad konštrukcia Chrámu svätého Petra vo Vatikáne. Bol to muž príjemného vzhľadu s gavalierskym správaním a bol obľúbený vo vyššej spoločnosti a bol priateľom významných kardinálov tej doby. Zomrel v deň svojich 38 narodenín roku 1520. Na jeho náhrobku je nápis vytvorený spisovateľom a básnikom kardinálom Pietrom Bembo: „Tu leží Raffaello, za ktorého života sa Príroda obávala, že nad ňou zvíťazí, keď zomrel túžila zomrieť s ním“.
 
Michelangelo Bounarotti (1475-1564)
Geniálny sochár, maliar architekt a básnik Michelangelo je jedným z najväčších umelcov všetkých čias. Výrazne ho v jeho umeleckom živote ovplyvnil Donatello. Renesančný ideál krásy stelesnil v monumentálnom Dávidovi, venovanom rodnej Florencii. Mal temperamentnú a výbušnú povahu. Údajne mal počas života roztržky aj s Leonardom. Napriek jeho sochám Pietty alebo Mojžiša je známy pre freska na Kupole Sixtínskej kaplnky. Spolu s Leonardom a Raffaelom sa zaslúžil o zmenu postavenia umelcov, ktorých dovtedy považovali iba za obyčajných remeselníkov. Ako 30- ročného ho nazývali Il divino, božský, pretože sa jeho nadanie tešilo všeobecnému obdivu.
 
Renesancia mimo Talianska
(Zaalpská renesancia)
Holandsko

Z Talianska sa renesančné myšlienky šírili do Holandska hlavne v maliarstve. V 15. storočí umelci vo Flámsku sa snažili zachytiť okolitú realitu a experimentovali z perspektívou. Vznik olejovej techniky sa pripisuje významnému nizozemskému maliarovi Janovi van Eyckovi(1400-1441).Ďalší holandský umelci boli Rogier van der Weyden, ktorý sa preslávil osobitým stvárnením tradičných náboženských motívov. Skutočný rozvoj renesancie v Holandsku nastal v 16. storočí otvorením prístavu v Antverpách, ktoré zabezpečovalo námorne spojenie s okolitými krajinami a najmä s Talianskom. Z tejto generácie treba spomenúť najmä Hieronyma Boscha(1450-1516),ktorého umenie bolo plné alegórií a magických odkazov. Hieronymus Bosh je často považovaný za najväčšieho fantazijného maliara všetkých čias. Jeho vrcholným dielom je obraz s názvom Záhrada rozkoší, vystavený v Madride. V sochárstve 16. storočia vynikla osobnosť Jacqua Dubroeuqa. V Holandsku ďalej vynikol Lucas van Leyden(1494-1562), ktorý sa preslávil maľbami  ako Klaňanie sa zlatému teľaťu alebo posledný súd z múzea v Leydene a obraz s názvom Lót a jeho dcéry(Louvre, Paríž).Bol považovaný za holandského Albrechta Dürera.
 
Nemecko

Do Nemecka sa renesancia dostáva približne v 16. storočí. Nemecké maliarstvo ovládla úžasná osobnosť Albrechta Dürera(1471-1527).Bol to nemecký grafik a maliar. Albrecht Dürer bol synom zlatníka a najprv sa učil u svojho otca. Preslávil sa ako tvorca expresívnych, veľmi podrobných drevorytov. Návštevy Talianska mali rozhodujúci vplyv na jeho život. On sám svojím severským realizmom do istej miery ovplyvnil talianske umenie, najmä rozvoj krajinomaľby ako zvláštneho žánru. Dürer sa raz vyjadril: Tu v Taliansku som vážený pán, kým doma som parazit. Jeho umenie spájalo výtvarný prejav talianskej renesancie a symbolizmus neskorej gotiky. Medzi najvýznamnejšie diela Albrechta Dürera patrí jeho Autoportrét, Klaňanie sa mudrcov, Svätý Hieronym alebo štyria apoštoli. Stal sa hlavným sprostredkovateľom talianskych myšlienok na severe a jeho vplyv sa šíril po Európe. Dürerov vplyv sa prejavil u takých maliarov ako Lucas Cranach Starší, ktorý bol hlavný portrétista Luthera a Hans Holbein Mladší, spojený z reformáciou. Obdobie prvej polovice 16. storočia  sa Dürerovov zásluhou stalo zlatým vekom nemeckého maliarstva.
 
Španielsko

Renesancia sa začala objavovať na Pyrenejskom polostrove až v 16. Storočí. Najvýznamnejší maliar bol maliar, sochár a architekt prezývaný El Greco. Je známy pre svoje kľukaté podlhovasté figúry a často aj fantastické alebo fantazmagorické zafarbenie. Jeho najznámejšie diela sú Pohľad na Toledo, Otvorenie piatej pečate, El expolio. El Greco je modernými odborníkmi považovaný za individuálneho umelca, ktorý nepatrí do žiadnej konvenčnej školy.

Francúzsko
Za uvedenie renesancie do Francúzska možno vďačiť vojenským výpravám do Milánskeho kniežatstva, ktorá podnikli Ľudovít XII. A Karol VIII. Koncom 15. storočia. Priviedli do Francúzska takých talianskych renesančných majstrov ako Leonardo da Vinci, Benventuto Cellini, Serlio a Francesco Primaticcio. Napriek úsiliu panovníkov o prítomnosť talianskych maliarov- nemali taliansky majstri rozhodujúci vplyv na  francúzskych umelcov. V 16. storočí vzniká tkz. Fontainebleauská škola(bola to skupina umelcov pôsobiaca na zámku Fontainableau, ktorá som vymanila spod talianskeho vplyvu ale zároveň si osvojili myšlienky renesancie).Najväčší záujem o talianskych umelcov bol v sochárstve o talianske náhrobné pomníky. Najvýznamnejší sochári tej doby boli Pierre Lescot a Jean Goujon. Z maliarov francúzskej renesancie treba spomenúť maliarov ale hlavne drevorytcov Rossu a Primaticcia a potom Jeana Foucheta a Francoisa Clouet, ktorý bol vynikajúci portrétista.

Anglicko
Umenie  v Anglicku v 16. storočí ovpľyvnil pretestantský zákaz zobrazovať scény z náboženskou tematikou, ako aj nedostatok dvorných mecenášov. Tieto dôvody mali zásadný vplyv na anglickú renesanciu. Anglická renesancia sa začala rozvíjať nástupom Tudorovcov(1485-1558), najmä vládou Henricha VIII. a neskôr jeho dcérou Alžbetou I. sa začala tkz. Alžbetínska renesancia. Najvýznamnejší umelec Alžbetínskeho obdobia bol Robert Smithson. Anglický maliari a sochári preberali renesančné prvky od flámskych umelcov ako napríklad Holbien alebo Anthonis Moro.Za obdobia panovania Márie Tudorovej(1556-1558) sa ustanovil portrét za hlavnú tému  anglických maliarov. Z umelcov tých čias vyniká Nicholas Hiliard(1547-1619), ktorý vniesol do portrétu väčšiu psychologickú hĺbku ako jeho predchodcovia.

Česko(rudolfínske umenie)

Rudolfínska doba je známa svojou architektúrou, ktorá sa rozvinula za vlády RudolfaII. Rudolf II. bol známy ako "cisár ezoterikov , alchymistov a astrológov". Na svojom dvore sústredil učencov a mágov z celého sveta. Najznámejší z nich boli astrológ Edward Kelley, John Dee, Tycho de Brahe a Johannes Kepler. Rudolfa preslávila i jeho veľkolepá zbierka obrazov a iných umeleckých artefaktov. O jeho slávnej galérii, ktorú však mal česť vidieť iba málokto, sa hovorilo po celej Európe.

Záver
V mojej práci som rozoberala tematiku renesancie a humanizmu. Táto téma je naozaj nesmierne rozsiahla, ale vďaka sestriným výtvarným knihám z vysokej školy som mala dostatok materiálov o renesancii. Táto práca mala pre mňa určitý význam dozvedela som sa niekoľko nových informácii, ktoré možno v živote využijem. Po spracovaní mojej práci som dospela k názoru, že renesančné umenie je veľmi zaujímavá téma, ktorej by sa mohol venovať väčší priestor na školách. 
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 8)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.017