Chammu-rabiho zákonník

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča petka (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 293 slov
Počet zobrazení: 3 455
Tlačení: 264
Uložení: 277
Chammu-rabiho zákonník
 
ÚVOD
Nudná téma? Pre niekoho možno áno, ale fanúšikovia dejepisu ju určite ocenia. Chammurapiho zákonník som si vybrala z dôvodu, že chcem ísť študovať právo a keď som prvý krát videla obsah zákonov v Chammurapiho zákonníku niektoré mi prišli také absurdné, až som sa rozhodla spracovať túto tému podrobnejšie.
 
1.Historický kontext
 
Mezopotamská civilizácia, jej história a obyvateľstvo
Mezopotámia je považovaná za srdce oblasti známej pod názvom „Úrodný polmesiac“, siahajúci od sýrskeho stredomorského pobrežia až k ústiu Eufratu a Tigrisu. Jej pôda bola určená hlavne na poľnohospodárstvo, ktoré tu malo vysokú výnosnosť. Popri poľnohospodárstve to bolo aj pestovanie ovocných stromov, hlavne datlovej palmy. Poloha Mezopotámie bola významná aj z hľadiska rozvoja obchodu, nakoľko sa nachádzala v oblasti obchodných križovatiek karavánnych ciest spájajúcich  Stredomorie s Iránom a Indiou, maloázijskú oblasť s Arábiou aj s Egyptom. Mezopotámia bola z časti na ňom závislá, nakoľko jej oblasť bola chudobná na stavebniny ako drevo, kameň a kovy. Obchodnou výmenou ich vymieňala za produkty, na ktoré bola naopak bohatá a to stavebnými produktmi, vlnou a látkami. Preto stavebníci a obchodníci boli nosnými stĺpmi pre hospodársku prosperitu Mezopotámie, čo im prinieslo veľkú pozornosť i od vladárov. Postupná deľba práce vytvorila v tom čase aj početné špecializované činnosti – remeslá. ktorými si zaoberali už prví Sumeri. No ani na poľnohospodárske a stavebné dary Mezopotámskej oblasti nebolo možno spoliehať, s čím súvisí rozvoj vied, odborných znalostí, ale i prvé písané zmluvy a právne predpisy.

Chammurapiho ríša, jej vznik, vzostup a pád
Na konci 3. tisícročia pred Kristom začali prenikať do Metzopotámie Amorejci (Amoriti), kočovné kmene žijúce v stepiach v blízkosti Mezopotámie. Keď prenikli do Mezopotámie, začali si podmaňovať jednotlivé štáty, pričom preberali sumerskú kultúru, vzdelanosť i použitie klinového písma a zakladali vlastné mestské štáty, z ktorých najsilnejším sa stal Babylon. Tu aj zakladajú dynastiu, ktorej prvým členom bol nezávislý vladár Sumuabum. Pripojil k Babylonu Sipúpar a Dilbat. Jeho nástupca Sumula´el (1880 – 1845), získal dočasne Kiš a Marda. Od prvých piatich vladárov amorejskej dynastie sa nezachovali nápisy. Nikto z nich ešte nevytvoril väčší mocenský celok. Aj začiatok vlády šiesteho člena dynastie, Chamurapiho (1792 – 1750), nepriniesli väčšie zmeny, tie nastali až na konci jeho panovníckeho obdobia v Babylone. Prvých 30 rokov bolo ako keby skúškou, pri ktorej si vladár amorejskej dynastie s nomádskymi predkami, osvojoval vlastnosti vzorného štátnika a panovníka: učil sa poznávať hranice svojich možností, mal vyvinutý zmysel pre umenie diplomacie (udržoval si aj spravodajskú sieť), obratný propagandista, psychológ a znalca verejnej mienky, ale i dobrý politický a obratný vojenský taktik, ktorý si vedel vybrať skúsených a spoľahlivých radcov.

Vzrast Babylonu za Chammurapiho vlády možno sledovať i podľa jednotlivých časových období jeho panovania a podľa prológu k jeho zákonníku. Chammurapi budoval ríšu tak ako na upevňovaní hospodárskeho potenciálu svojho územia, tak aj na jeho rozširovaní vojenskými výbojmi. Základ prosperity závisel od využitia vodných tokov, predovšetkým od Eufratu a preto najväčšiu časť svojho úsilia venoval Chammurapi jeho kontrole s jeho povodím a významným obchodným cestám. Pri expanzívnej politike Chammurapi ani nepreceňoval svoje možnosti a sily, ale ani nepodceňoval sily súperov a taktiež nebol zaslepený túžbou po rýchlom a nadmernom úspechu. Osvojil si metódu, ktorú francúzi nazývajú „olúpavanie artičokov“.
 
Chammurapiho vlády, možno vidieť, ako chcel postupovať. Dátová formula pre druhý rok znie: „zaviedol poriadok v zemi.“ Siedmy rok vlády sa označuje dátovou formulou: „Uruk a Isin boli dobyté“, ďalší rok bol nazvaný podľa výpravy proti Jamutbalu, po ročnej odmlke došlo k novým výpravám. Pre 10. a 11. rok Chammurapiho vlády uvádzajú dátové formule pády miest Malgum, Rapiqum a Šalibi. Potom nasledovala doba sedemročného, v skutočnosti však „ozbrojeného“ mieru. Chammurapi, ako vieme z dátových formúl, staval nielen chrámy a kanály, ale aj opevnenie.

Dátová formula pre 32. rok vlády (1762) hovorí: „Hrdina Mardukov, pôvodca triumfu, silnou rukou odmrštil v boji vojska Ešnuny, Subartu a Gutia, zmocnil sa zeme Mankisum a územia pri Tigrise až k zemi Subartu.“ Formula pre rok 1761 pripomína vybudovanie kanálu s názvom „Chammurapi je pokladom ľudu a miláčikom bohov Anua a Enlila“, ale ohlasuje tiež víťazstvo nad mestami Mari a Malgum. Keď sa obe tieto mestá po dvojročnej nadvláde Chammurapiho proti nemu vzbúrili, boli ich hradby zbúrané. Zimrilim, vladár Mari, až donedávna Chammurapiho spojenec, sa stal nepriateľom číslo jedna – Chammurapi už jeho spojenectvo nepotreboval. Datovacia formula sa nezmieňuje o dobití Aššuru ani Ninive, obe mestá sú však citované v prológu Chammurapiho zákonníka ako posledné v rade získaných miest.

Vo vrcholných rokoch Chammurapiho vlády je Babylon centrom pevne stmelenej ríše, obdobou III. urskej dynastie. Bol to pozoruhodný úspech, dosiahnutý za cenu nemalých hospodárskych obetí celej zeme. Rozhodne nebol úmerný efermérnosti výsledkov imperialistickej politiky vladára, pretože predovšetkým nevykorenil po dlhé storočia vžitý partikularizmus, hlavne mezopotámskeho juhu.. Ten sa prejavil až za Chammurapiho nástupcu Samsuiluny. Ostatne už sám Chammurapi bol v 38. a 39. roku svojej vlády nútený chrániť hranice ríše proti nájazdom horských kmeňov. To boli prvé predzvesti koncov, ku ktorým po poldruha storočia aj prišlo.

Babylonská ríša, tak ako ju vytvárala amorerjská dynastia do. Značne pokročilá civilizácia a kultúra obyvateľstva, usadlého v mestských sídliskách a podrobeného ústrednej moci vladára stojí proti v podstate kmeňovému zriadeniu kočovných Amorejcov, ktorí nepocítili nutnosť inej spoločenskej organizácie, okrem takej, ktorá im poskytovala ich rodová občina, ktorej náčelník vykonával nad ňou svoju patriarchálnu moc.

Chammurapi dovŕšil túto syntézu dvoch kultúr a civilizácii. Zostal Amorejcom predovšetkým prostredníctvom svojho mena a snáď i zdržanlivosťou k prehláseniu svojej osoby za boha, Amorejcom ostal v zdôraznení vojenskej zložky v správe ríše proti civilnému byrokratickému aparátu. Verný amorejskej dynastii, Chammurapi ponecháva aspoň reziduum občín, ktoré stavia však do služieb ríšskej idey a nemenej i ríšskej pokladne. Na druhej strane sa Chammurapi predstavuje ako despota, zakladá centralizačnú a inifikačnú  politiku na vzoroch veľkých sumerských i akkadských predchodcoch. Názov ríše „Sumer a Akkad“ síce nasvedčuje dualizmus, úradnou rečou je však len akkdčtina. Sumerčtina sa vyskytuje len v ojedinelých stavebných nápisoch alebo v konvenčných zmluvných klauzulách a zostáva uchovaná v liturgii.
Chammurapi tiež zamýšlal zaviesť ústredného boha. Prehlasoval zaňho Marduka, až dovtedy menej významné babylonské božstvo. Božstvo na reliéfe Chammurapiho zákonníka, odovzdávajúce Chammurapimu odzanky vladárskej moci, sa považuje dnes skôr za Marduka, aj keď predtým sa v ňom kôr videl Šamaš.

Chammurapi vyjadril svoje postavenie absolútneho monarchu úradným titulom „kráľ Sumeru a Akkadu“, „kráľ štyroch svetových strán“ (alebo priamo „kráľ, ktorý privádza k poslušnosti štyri strany sveta“). V prológu sa taktiež nazýva „Slnkom Babylonu, ktoré dáva vychodiť svetlu nad zemou Sumeru a Akkadu“, v epilógu sa vracia k titulu sumerských vladárov, „pastier, ktorý sa stará o blaho ľudí“. Chammurapi znamenal najvyšší bod, ku ktorému Mezopotámia dovtedy došla.

2. Zákony
 
,,Oko za oko, zub za zub.“
(• 2) Ak niekto niekoho obvinil z čarodejníctva, ale nepreukázal mu to, ten kto bol obvinený z čarodejníctva, pôjde k Rieke, do Rieky sa ponorí a ak ho Rieka zdolá, ten, kto ho obvinil, si vezme jeho majetok: ak Rieka tohto človeka očistí a on vyjde neporušený, bude ten, kto ho obvinil z čarodejníctva, potrestaný smrťou: ten, kto sa ponoril do rieky, odnesie si majetok toho, kto ho obvinil.  (• 8) Ak niekto ukradol dobytča, buď ovcu, buď osla, buď prasa alebo loď, ak (sú tieto veci) boha (alebo) ak (sú) paláca, zaplatí tridsaťnásobok: ak (sú) muškena, zaplatí desaťnásobok: ak zlodej nemá čo dať, bude potrestaný smrťou. (• 15) Ak niekto nechal prejsť mestskou bránou otroka alebo otrokyňu paláca, buď otroka alebo otrokyňu muškena, bude potrestaný smrťou. (• 21) Ak sa niekto prebúral do domu, bude pred touto dierou potrestaný smrťou a obesia ho. (• 25) Ak v dome niekoho vypukol požiar a niekto, kto prišiel hasiť, uprel pohľad na veci vlastníka domu  a veci vlastníka domu si vzal, tento človek bude hodený do tohto ohňa. (• 26) Ak vojak rédum alebo vojak báirum, ktorý dostal rozkaz, aby šiel na kráľovu výpravu, nešiel, avšak dojednal si náhradníka a poslal ho ako svojho zástupcu, tento vojak rédum alebo voja bá´irum bude potrestaný smrťou: ten, kto ho udal, si vezme jeho majetok.  (• 42) Ak si niekto prenajal (prepachtoval) pole na obrábanie, avšak na poli nevypestoval obilie, preukážu mu, že na poli (patričnú) prácu nevykonal: majiteľovi poľa dá obilie (pomerne) podľa (výťažku) svojho suseda. (• 57) Ak sa pastier nedohodol s majiteľom poľa o spásaní trávy prascami a nechal svoje pole prascom spásať bez súhlasu majiteľa, majiteľ poľa svoje pole pozbiera (urobí zber): pastier, pastier, ktorý bez súhlasu majiteľa nechal pole spásať prascom, nameria nad to (za) 1 bur plochy 20 gurov obilia. (• 102) Ak obchodník dal splnomocnencovi bezúročne peniaze a on tam, kam prišiel, zaznamenal stratu, vráti obchodníkovi celú časť peňazí. (• 103) Ak pri svojej ceste ho nepriateľ pripravil o všetko, čo viezol, splnomocnenec pri bohu odprisahá a bude oslobodený od zodpovednosti. (• 108) Ak krčmárka neprijala obilie na zaplatenie piva (však), prijala peniaze podľa veľkej váhy, alebo znížila množstvo piva vo vzťahu k množstvu obilia, túto krčmárku usvedčia a hodia do vody. (• 109) Ak krčmárka, v dome ktorej sa spolčovali podvratníci, a (ak) ona týchto podvratníkov nechytila a nepriviedla do paláca, bude táto krčmárka potrestaná smrťou. (• 116) Ak rukojemník zomrie v dome svojho veriteľa na bitie alebo týranie, majiteľ rukojemníka usvedčí svojho obchodníka (t.j. veriteľa): ak ide o syna svojprávneho občana, zaplatí jednu tretinu miny striebra, okrem toho stratí všetko, čokoľvek dal (ako pôžičku). (• 117) Ak niekoho zaťažoval (trápil) dlh a on predal svoju manželku, svojho syna alebo svoju dcéru, alebo ich dal ako rukojemníkov pre dlh, budú v priebehu troch rokov pracovať v dome ich kupca alebo ich veriteľa: vo štvrtom roku bude uskutoční ich prepustenie. (• 119) Ak niekoho zaťažoval (zvieral) dlh a on predal svoju otrokyňu, ktorá mu porodila deti, pán otrokyne naváži striebro, ktoré obchodník odvážil a vykúpi svoju otrokyňu. (• 126) Ak niekto, komu sa jeho vec nestratila, vyhlásil „moja vec sa stratila“, a (ak) na svojom mestskom obvode (bábtum) podal sťažnosť, jeho obvod ho pred bohom usvedčil, že sa jeho vec nestratila: tu on vráti svojmu obvodu vec, ktorej sa domáhal dvakrát. (• 127) Ak niekto ukázal prstom na kňažku éntum/ugbabtum alebo manželku plnoprávneho občana, a neusvedčil ju, tohto človeka pred sudcami zbijú a oholia polovicu jeho hlavy. (• 129) Ak niečia manželka bola prichytená, že súloží s iným mužom, zviažu ich a hodia do vody. Ak pán manželky nechá svoju manželku nažive, tiež kráľ nechá nažive svojho služobníka. (• 131) Ak manželku obvinil jej manžel, avšak ona nebola prichytená, keď spala s iným mužom, odprisahá pri bohu a vráti sa do svojho domu. (• 132) Ak na niečiu manželku bolo ukázané prstom kvôli inému mužovi, ona však nebola s iným mužom pristihnutá, keď u neho spala, ponorí sa kvôli svojmu mužovi do rieky. (• 135) Ak niekto bol odvedený ako (vojnový) zajatec a v jeho dome niet z čoho žiť, (ak) jeho manželka pred jeho návratom vstúpila do domu iného muža a porodila (mu) deti, (ak) manžel sa potom vrátil do svojej obce, táto žena sa vráti k svojmu manželovi: deti pôjdu (každé) za svojím otcom. (• 137) Ak si niekto zaumienil vyhnať kňažku šugítum, ktorá mu porodila deti, alebo kňažku nadítum, ktorá mu obstarala deti, tejto žene sa vráti veno a dá sa jej polovica poľa, záhrady a zariadenia a ona bude vychovávať svoje deti: keď vychová svoje deti, zo všetkého, čo (jej) bolo dané pre deti, dajú pre ňu podiel ako jednotlivému dedičovi a ona si bude môcť vziať manžela svojho srdca. (• 141) Ak manželka niekoho, ktorá u neho býva, si zaumienila, že odíde, a (ak) hospodári do svojho vrecka, premrhá rodinný majetok, uráža svojho manžela, usvedčia ju: a ak sa jej manžel vyslovil za jej vyhnanie, vyženie ju: na cestu a na rozlučné nebude jej dané nič: ak sa jej manžel vyslovil, že ju nevyženie, vezme si inú ženu (ako manželku): ona (prvá) žena bude v dome svojho manžela pobývať ako otrokyňa. (• 143) ak nedbá o svoju počestnosť a odchádza, premrháva rodinný majetok, uráža svojho manžela,
túto ženu hodia do vody. (• 153) Ak niečia manželka dala usmrtiť svojho manžela kvôli inému mužovi, túto ženu narazia na kôl. (•  154) Ak niekto mal styk so svojou dcérou, tohto človeka vylúčia z obce. (• 157) Ak sa niekto po smrti svojho otca vyspal v lone svojej matky, upália ich obidvoch. (• 185) Ak si niekto vzal ako syna nemluvňa od jeho narodenia a vychoval ho, tento osvojenec nemôže byť vymáhaný späť. (• 188) Ak si remeselník vzal dieťa na vychovanie a vyučil ho svojmu remeslu, nemôže byť vymáhané späť. (• 189) Ak ho nevyučil svojmu remeslu, tento osvojenec sa vráti do svojho otcovského domu. (• 192) Ak syn palácového zamestnanca girseqúa alebo syn kňažky zirkum povedal svojmu pestúnovi alebo svojej pestúnke „nie si mojím otcom, nie si mojou matkou“, odrežú mu jazyk. (• 193) Ak syn palácového zamestnanca girseqúa alebo kňažky zirkum vypátral dom svojho otca a pohrdol svojim pestúnom alebo svojou pestúnkou a vrátil sa do domu svojho otca, vybijú mu oko. (• 195) Ak dieťa udrelo svojho otca, utnú mu ruku. (• 196) Ak plnoletý občan  vybil oko plnoprávnemu občanovi, vybijú mu oko. (• 197) Ak zlomil kosť plnoletého občana, zlomia mu kosť. (• 198) Ak vybil oko muškenovi alebo zlomil kosť muškena, zaplatí jednu minu striebra, (• 199) ak vybil oko otrokovi niekoho alebo zlomil kosť otroka niekoho, zaplatí polovicu jeho kúpnej ceny. (• 209) Ak plnoprávny občan udrel dcéru plnoprávneho občana a spôsobil, že potratila plod, zaplatí desať šekelov striebra za jej plod. (• 210) Ak táto žena zomrela, usmrtia jeho dcéru. (• 218) Ak lekár vykonal na plnoprávnom občanovi bronzovým nožom ťažkú operáciu a spôsobil smrť plnoprávneho občana, alebo bronzovým nožom otvoril očný nádor plnoprávneho občana a zničil (pri tom) jeho oko, useknú mu ruku. (• 219) Ak lekár vykonal na otrokovi muškena bronzovým nožom ťažkú operáciu a spôsobil jeho smrť, nahradí otroka za otroka. (• 230) Ak staviteľ spôsobil smrť dieťaťa majiteľa, usmrtia dieťa tohto staviteľa domu. (• 263) Ak nechal zahynúť dobytča alebo ovcu, ktoré mu boli zverené, nahradí ich majiteľovi dobytča za dobytča, ovcu za ovcu. (• 264) Ak pastier, ktorému boli zverené na pasenie prasatá alebo dobytok, prijal mzdu v plnej výšky a jeho srdce bolo uspokojené, (potom) zmenšil počet prasiat alebo dobytka, zmenšil prírastok, dá prírastok a výťažok podľa znenia zmluvy. (• 278) Ak si niekto kúpil otroka (alebo) otrokyňu a od jeho (kúpy) nie je ešte celý mesiac a objavila sa u neho padúcnica, vráti (ho) predávajúcemu a kupec si vezme peniaze, ktoré zaplatil. (• 282) Ak otrok povedal pánovi „nie si mojím pánom“, jeho pán usvedčí, že je jeho otrok a utne mu ucho.

ZÁVER
Mojím cieľom bolo priblížiť život v starovekom Babylone a myslím, že sa mi to aj podarilo. Tvorba tohto projektu mi dala kopu nových informácii, ktoré sa mi určite zídu v mojom budúcom štúdiu práva.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014