Útok na Pearl Harbor

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 11.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 619 slov
Počet zobrazení: 9 408
Tlačení: 544
Uložení: 546
Útok na Pearl Harbor
 
Úvod
V treťom ročníku sme dostali všetci tretiaci za úlohu, vybrať si dve témy, ktoré budeme spracovávať doma počas maturitného týždňa na našej škole. Môj prvý projekt je z oblasti dejepisu. Vybrala som si ho kvôli tomu, že o rok budem chcieť z tohto predmetu maturovať a myslím, že keď sa dozviem niečo viac o danej téme, ako sme sa učili na hodine, budem to pre nás len užitočné. Témou môjho projektu je 2. svetová vojna, bližšie útok na Pearl Harbor. Dôvod, prečo práve 2. svetová vojna je ten, že ju  prežili mnohí naši starí rodičia. Už len predstava, že všetko sa to odohralo pred niekoľkými desiatkami rokov, je z jednej strany neuveriteľná, ale hlavne zhrozujúca.
Neviem si  predstaviť, kedy sa niečo podobné stalo v tejto dobe. Budem sa vám snažiť objasniť bližšie informácie o tejto téme. Čo je to Pearl Harbor? Kde sa nachádza? Čo všetko sa udialo ? Prečo sa to udialo? Koľko ľudí umrelo... Mnohí z vás možno ani nevedia odpovedať na tieto otázky

1 Pearl Harbor
Pearl Harbor bola Tichomorská najväčšia základňa loďstva USA na Havajskej základni, ktorú 7.decembra 1941 nečakane napadli japonské letecké jednotky. Táto základňa bola vzdialená 15 km od Honolulu na Havajských ostrovoch. Touto udalosťou sa premenila vojna v celosvetový konflikt.
 
2 Príčina útoku

Japonsko žiadalo, aby USA uvoľnili japonské fondy a zastavili námornú expanziu v Tichomorí. Cordell Hull, ktorý bol ministrom zahraničných vecí Spojených štátov, súhlasil s týmito požiadavkami za podmienok, že Japonsko odíde z Číny a Indočíny. Japonsko ďalej plánovalo využiť príležitosť, ako zlepšiť svoju pozíciu a tým rozšíriť svoje sféry vplyvu do oblasti juhovýchodnej Ázii, získať nové územia a zdroje surovín. Mala vzniknúť tzv. Veľká východoázijská sféra vzájomnej prosperity. Pre Japoncov predstavovali americké vojnové lode zo základne Pearl Harbor vážne ohrozenie týchto predstáv. Cieľom útoku bolo zabrániť protiútokom USA zničením ich 4 útočných lodí. Japonci počítali, že oslabia americkú schopnosť podniknúť ofenzívu po dobu 6 mesiacov, ktoré budú dôležité pre ich dokončenie plánovaných akcií. Plán tejto akcie vypracoval admirál Isoroko Jamamoto, vrchný veliteľ Spojeného loďstva. Sám nebol jeho zástancom, pretože si vojnu so Spojenými štátmi pôvodne neprial.
 
3 Útoky na základňu

Útoky boli naplánované na koniec týždňa, kedy sa americké loďstvo vracalo po týždňovom výcviku do prístavu. Japonské torpédové lietadlá a strmhlavé bombardéry sprevádzané stíhačkami, boli nasadené v nedeľu ráno, keď skončila službu nočná radarová obsluha. Rozsah japonských náletov na americkú základňu nemali obdobu. 7. decembra 1941 havajského času spozorovala americká mínolovka USS Condor cudziu ponorku pred vstupom do Pearl Harbor. Najprv sa im ju nepodarilo lokalizovať, ale po niekoľkohodinovom hľadaní ju  potopili. Dôkladnosť japonského plánovania a úspešného načasovania zanechali pôsobivý dojem. Útok na takúto obrovskú vzdialenosť bol možný len vďaka doplňovania paliva počas cesty, čo posádka lietadlových lodí prvýkrát cvičila tri týždne pred odletom.  Bol to masový útok za pomoci dvoch vĺn lietadiel zo šiestich lietadlových lodí. Američanov útok prekvapil. Väčšina námorníkov na lodiach si ani neuvedomili, že lietadlá na oblohe sú japonské, pokiaľ nezačali vybuchovať prvé bomby a torpéda.
 
3.1 Prvá vlna útoku
V deň útoku sa flotila nachádzala 35O kilometrov severne od Oahu, ostrova havajského súostrovia. Japonské lietadla museli vzlietať za silného vetra a pri rozbúrenom mori, čo boli najhoršie podmienky, s ktorými sa flotila počas svojej trinásťdňovej cesty z Kurilských ostrovov stretla. Napriek tomu sa celá prvá vlna, dostala do vzduchu počas 15 minút. V čase 6 hodín 05 minút prekvapivo zaútočilo viac ako 100 japonských lietadiel s 800 kg priebojnými bombami, pod velením kapitána Mitsua Fučida, na americkú flotilu v prístave. Do 8 hodiny a 30-tej minúty  pokračovalo zhadzovanie bômb a torpéd na vojnové lode, prístavné nádrže a letecké plochy. Prvá vlna bola zložená zo 49 bombardérov Kate, 51 strmhlavých bombardérov Val a 43 stíhačiek Zero. Počas tohto útoku Japonci stratili len dve lietadlá.
 
3.1.1 Výsledok prvej vlny útoku

Prvá vlna spôsobila značné škody, predovšetkým útok bombardérov Kate na „Battleshio Row“ (rad vojnových lodí), kde kotvilo 7 vojnových lodí. Ako prvá bola zasiahnutá vojnová loď California, postupne boli zasiahnuté všetky vojnové lode- Arizona, Maryland, Nevada, Oklahoma, Pennsylvania, Tennesse a West Virginia. Arizona bola pri nálete potopená a neskôr bola premenená na pamätník tých, ktorí v Pearl Harbore umreli. Oklahoma sa prevrátila a po vylovení bola daná do šrotu. Ostatné vojnové lode, viac či menej poškodené, boli opravené. Pri neutralizácií americkej vzdušnej sily na Oahu boli mimoriadne úspešné aj strmhlavé bombardéry a stíhačky Zero.

3.2 Druhá vlna útoku
Druhá vlna preletela v čase 7 hodín a 15 minút. Tvorilo ju 54 bombardérov Kate, 78 bombardérov Val a 35 stíhačiek Zero, pod velením poručíka Šigekazu Šimazaki, ktoré boli nasadené, aby  za hodinu dokončili tzv. dielo skazy. Útok zo vzduchu podporovalo 5 malých ponoriek, vypustených z materskej ponorky poblíž vjazdu do prístavu Pearl Harbor v priebehu noci.
 
3.2.1 Výsledok druhej vlny útoku
Druhá vlna bola menej úspešná, väčšinou preto, že dym z horiacich nafty unikajúci zo zasiahnutých vojnových lodí, zakryl útočníkom výhľad. Kapitán Micuo Fučida lietal od jedenástej hodiny nad Pearl Harborom a odhadoval škody. Keď pristál na Akagi snažil sa presvedčiť Naguma o nutnosti vyslať tretiu vlnu lietadiel. Nagumo sa však domnieval, že urobil všetko, čo bolo v jeho silách, a preto poslal ostatným lodiam správu, že japonské sily sa sťahujú.
 
4 Celkové škody a straty
Celkovo si útok vyžiadal 18 lodí, buď potopených, zničených alebo poškodených, 189 zničených a 174 poškodených lietadiel. Celkovo bolo zabitých alebo zranených 3 748 vojakov a počet civilných obetí dosiahol 103.
 
4.1 Americké straty
Boli zničené len 3 lode, vojnové lode Arizona a Oklahoma a cvičná loď Utah. Arizona bola zasiahnutá pumou, ktorá prenikla do predného muničného skladu lodi a spôsobila obrovský výbuch a následný požiar. Zabitých bolo takmer tisíc mužov jej posádky a loď sa potopila behom 9 minút. Všetky štyri lode sa podarilo vytiahnúť a po rozsiahlej rekonštrukcii sa vrátili do služby. Škody na ostaných vojnových lodiach a pomocných lodiach boli len malé.
 
4.2 Japonské straty
Dosiahli 29 lietadiel a minimálne 111 ďalších lietadiel bolo poškodených. Pre všetky úspechy, ktoré docielili, mal tento útok pre Japonsko katastrofálne následky. Priviedli do vojny Spojené štáty.
 
5 Rozhodnutie  Američanov
Aj z výroku  Roosevelta: „7. december 1941 vojde do histórie ako deň podlosti a hanby“ po útoku na Pearl Harbor je zrejmé, že neočakávaný útok bol veľkým šokom pre Američanov, z ktorého sa však rýchlo spamätali a po vstupe USA do vojny spolu s Churchilom a Stalinom sa postavili na čelo úsilia Spojencov o konečné víťazstvo nad nacistickým Nemeckom. Po útoku na základňu USA prestali váhať. Dovtedy sa veľká časť bránila, aby boli Spojené štáty priamo zatiahnuté do vojny, teraz obe komory odsúhlasili vyhlásenie vojny Japonsku 8. decembra 1941. Vojnu Japonsku vypovedala aj Británia, Taliansko a Nemecko ju zase vypovedali USA. Spojené štáty šli do vojny naplnený spravodlivým hnevom a odhodlaním bojovať do úplného víťazstva alebo porážky. Útok donútil americké námorníctvo k prebudovaniu taktických formácií skôr okolo lietadlových než vojnových lodí a ku spusteniu okamžitej vojny proti japonským obchodným lodiam prostredníctvom neobmedzenej ponorkovej kampane. Okrem toho boli americké straty relatívne malé. V priebehu vojny zaradilo americké vojenské námorníctvo do služby celkovo 104 doprovodných  lodí, 8 bojových  lodí, 46 krížnikov, 349 torpédoborcov, 493 doprovodných torpédoborcov a 203 ponoriek. 
 
6 Vlastná práca
Ako vlastnú časť tohto projektu som zvolila dotazník, týkajúci sa mojej témy – útoku na Pearl Harbor. Pri začatí dotazníka som mala obavy, lebo táto téma sa až tak podrobne nepreberá na školách, ale pri výsledkoch som  zostala milo prekvapená. Dotazník nájdete ako prílohu č.
 
6.1 Vyhodnotenie dotazníka
V dotazníku som položila 5 otázok z toho len 4 sa týkali vedomostí k danej téme. Posledná otázka sa týkala, akú školu navštevuje respondent. Dotazník vyplnilo  30 študentov, navštevujúcich gymnázium, obchodnú akadémiu a strednú odbornú školu. Snažila som sa osloviť najmä študentov môjho ročníka, pretože obdobie druhej svetovej vojny sa preberá v treťom ročníku. Prvá otázka sa týkala základni Pearl Harbor či vedia, čo to je. Prekvapujúco až 66,7 % respondentov odpovedalo správne z toho 1/3 správnych odpovedí bola od študentov z gymnázia. Druhá otázka sa týkala, kedy sa uskutočnil útok sa základňu. Na túto otázku  bola menšia úspešnosť, len 53% študentov odpovedalo správne. Tretia otázka bola otvorená a respondenti mohli sami napísať, čo považujú za správnu odpoveď. Štvrtá, posledná vedomostná otázka, sa týkala koľkými náletmi Japonci porazili americkú základňu, kde si mohli vybrať z troch možností. Pri tejto otázke bola 56,7 % úspešnosť. Poslednou, nevedomostnou otázkou, som zisťovala z ktorej školy daný respondent je. 43,3 % študentov bolo z gymnázia, 33,3% bolo z obchodnej akadémie a 23,3% bolo zo strednej odbornej školy.
 
Záver
V tejto práci som sa rozhodla popísať udalosti týkajúce sa druhej svetovej vojny. Opísala som bližšie útok na najväčšiu americkú základňu loďstva Pearl Harbor. Pri spracovaní tejto témy som sa dozvedela omnoho viac, ako na hodine dejepisu. Keďže ma veľmi baví dejepis, bolo to pre mňa veľmi zaujímavá taktiež aj užitočná robota. 

Zaujímavosťou je, že 7. decembra 2011 si Spojené štáty pripomenuli 70. výročie útoku na Pearl Harbor a tým aj svoj vstup do druhej svetovej vojny. Zátoka Pearl Harbor vyžaruje v súčasnosti takú nefalšovanú havajskú pohodu, až je ťažké uveriť, akú dôležitú úlohu zohralo toto miesto v druhej svetovej vojne. Na prvý pohľad dnes Pearl Harbor rozhodne nepôsobí ako spomienkové miesto na udalosti z druhej svetovej vojny. Význam tohto zálivu však človek zistí, keď sa k nemu priblíži: Pearl Harbor je totiž dodnes základňou amerického námorníctva, a tak ani dnes nie je problém vidieť tu ukotvené námorné bojové lode. Pre laika je dokonca v niektorých prípadoch ťažké rozlíšiť, či sú lode historickým exponátom z čias vojny alebo či ide o súčasné najmodernejšie plavidlá, pre nezasvätených vyzerajú niektoré až prekvapivo podobne.    

Ako vlastnú prácu som zvolila dotazník. Myslím si, že nebol až taký jednoduchý, ale dávala som ho vypracovať mojim rovesníkom, pretože táto téma sa preberá v treťom ročníku na stredných školách. Zvolila som tri druhy študentov, tí, ktorí navštevujú gymnázium, tí, ktorí navštevujú obchodnú akadémiu a tí, ktorí navštevujú strednú odbornú školu. Dotazník obsahoval 5 otázok z toho len 4 z nich boli vedomostné. Pri každej otázke mali na výber z troch odpovedí, kde pri jednej len z dvoch , ku ktorej mali napísať, čo si myslia. Neprekvapujúco najviac správnych odpovedí mali študenti z gymnázia. Možno len preto, že sme to len nedávno preberali.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.021 s.
Zavrieť reklamu