Staroveké Grécko

Staroveké Grécko 
 
1.Úvod
V jaskyni Petronela, severne od Solúne boli objavené najstaršie dôkazy o ľudskom osídlení dnešného gréckeho územia, ktoré pochádzajú z doby okolo 500 000 pred. n. l. Je to kostra mladého neandertálca a tepelne spracované zvyšky jedla.  Na letných dovolenkách s rodičmi sme navštívili viaceré miesta Stredozemného mora, Krétu, Atény. Dozvedela som sa, že táto oblasť bola osídlená ľuďmi v neolite, ktorí sa venovali pestovaniu obilia a už v 7-mom storočí pred. n. l. vytvárali prvé osady.  Všade sme videli zvyšky veľmi starých stavieb, od palácov z obrovských kvádrov, po zvyšky prepracovaných, maľovaných stavieb ako v paláci Knósos. Pri tom sme navštívili aj múzeá v Knósose a Aténach, kde sú uložené tisíce nálezov a archeologických výskumov. Od jednotlivých sošiek prevažne zobrazujúce ženy, až po obdivuhodne vypracované šperky, zlaté posmrtné masky, nájdené v hroboch v Mykénach.  Preto som sa rozhodla urobiť si o týchto veciach akýsi jednoduchý, ale predsa faktami podložený prehľad. V mojej práci som sa zamerala na štyri dôležité obdobia, ktoré podľa toho čo som sa o nich dočítala boli veľmi významné pre rozvoj starovekého Grécka.
  
2.Kykladská kultúra
Pokladá sa za úplne prvú kultúru na území Grécka. Názov naznačuje, že sa sústreďovala na Kykladských ostrovoch a počítala sa do obdobia okolo 3000 pred n. l.Hlavnou devízou ostrovov bola výroba vzácnych predmetov a následný námorný obchod. Znalosti spracovania drahých kovov sa preniesli i na ďalšie územia, z ktorých najvýznamnejšia bola Kréta, ktorá prevzala prvenstvo.
 
3.Minojská kultúra
Minojská kultúra bola civilizácia doby bronzovej. Jej dnešný názov je odvodený od panovníka Minosa, ktorý podľa legendy vybudoval palác Labyrint, v ktorom držal Minotaura, bytosť s býčou hlavou a ľudským telom. Vrchol dosiahla táto kultúra medzi rokmi 2200-1450 pred n. l. a o ktorom aj starí Gréci vedeli len z legiend. Až koncom 19-teho storočia kúpil britský archeológ sir Arthur Evans pozemky, na ktorých sa mal palác nachádzať a behom jedného roka odkryl pozostatky obrovského paláca.

3.1.Obyvateľstvo
Pôvod Minojcov nie je jednoznačný. Buď to boli potomkovia zberačov plodov a neskôr začali pestovať plodiny, chovať zvieratá a vyrábať prvé nástroje, alebo to boli prisťahovalci dokonca aj z gréckych ostrovov. Podľa fresiek , ktoré sa zachovali hlavne na stenách palácov, boli nízkeho vzrastu, tmavých očí a kučeravých vlasov. Muži boli tmavšej pleti ako ženy.

3.2.Organizácia života
Postupným rozvojom civilizácie vznikali menšie kráľovstvá a v stredominojskom období tam bola jednotná monarchia na čele s kráľom Minosom. Hlavným mestom bol Knósos a kráľ mal najvyššiu štátnu, súdnu a cirkevnú moc.

3.3.Písmo
Minojci na začiatku používali hieroglyfy, z neskoršieho obdobia boli objavené hlinené tabuľky, ktoré podľa typov pomenovali na lineárrne písmo A a B. Dodnes lineárne písmo A zostáva záhadou a jazyk ktorý predstavuje nie je príbuzný so žiadnym známym jazykom. Písmo B, ktoré je mladšie bolo z časti rozlúštené v polovici 20-teho storočia pred n. l. Ide o rannú formu gréčtiny, ktoré používali aj mykénčania.

3.4.Kultúra
Umenie bolo vysoko kultivované, zachované vázy a kanvice patria k vrcholom vtedajšej svetovej keramiky. Z neskoršieho obdobia sa zachovali prekrásne amfóry s malými uchami. Mnohé boli obrovských rozmerov, slúžili na uschovávanie obilia, oleja. Nájdené boli sošky, ktoré však boli väčšinou len malé, do 25 cm. Najčastejšie zobrazovali buď hadiu bohyňu alebo kňažky s hadmi ovíjajúcimi sa im okolo rúk. Prekrásna je aj keramika z oblasti Gurníska, ktorej nádoby majú často guľovitý tvar. Na čiernom podklade sú zdobené prevažne morskými živočíchmi, najmä sépiami. Krajina tiež čulo obchodovala s inými krajinami, napr. s Egyptom čo dokladajú napodobeniny skarabeusov a dovážaná slonovina.

3.5. Architektúra
V období 1700-1400 pred n. l. nazývanom aj obdobím nových palácov boli postavené obrovské, rozľahlé a mnohoposchodové paláce vyzdobené maľbami, freskami z bežného života  s vyobrazením zvierat, delfínov aj ľudí. Paláce ako Faistos, Zákros, Knósos nemali hradby, lebo krajina mala silné loďstvo , ktoré chránilo ostrov. Tieto mestá, ako aj dediny na okolí boli spojené sieťou kameňmi dláždených ciest.   Architektúra bola veľmi vyspelá. Najvýznamnejším palácom bol Knósos, ktorý mal premyslený kanalizačný systém s trojakým potrubím pre pitnú vodu, dažďovú vodu a odpad. Všetky paláce mali obdĺžnikové námestie, okolo ktorého boli rozmiestnené viacposchodové obytné a obradné priestory a možno aj svätyne. Samostatné chrámové stavby neboli nájdené. Bohato a zložito boli zdobené hlavné vstupy, stĺpové schodištia. Schodištia boli osvetlené buď priamo alebo svetlíkmi. Strechy boli rovné. Steny so štukovou omietkou zdobili fresky a maľby. Vo všetkých palácoch sa nachádzali kúpele, slúžiace na obradnú očistu. Takisto tam bola sústava stĺpov a dverí, ktoré sa zatvárali a otvárali podľa toho, aká bola teplota v miestnosti žiaduca.

3.6.Obchod
Krajina využívala svoju polohu a čulo obchodovala najprv s okolitými ostrovmi, Anatóliou, kde bola rozvinutá výroba kovových predmetov, ktoré postupne začali vyrábať domáci remeselníci. Postupne sa špecializovali na zbrane, výrobky pre spotrebu, nádoby, či stavebné pomôcky. Krajina rozšírila obchod s Egyptom, Mezopotámiou a inými krajinami, ktoré tiež vplývali na jej rozvoj.

3.7.Zánik 
Kultúra zanikla postupne. V roku 1470 pred n. l. vybuchla v Egejskom mori sopka na ostrove Théra a podľa dnešných znalostí bola nasledovaná mohutnou vlnou tsunami, čo spustošilo krajinu. Potom ostrov ovládli Achájci- Mykénčania z pevniny, ktorí však prevzali z poškodeného ostrova aj časti kultúry. Neskoršie mali nepriaznivý vplyv zmeny klimatu a útoky ďalších národov.
 
4.Mykénska kultúra
Mykény boli najvýznamnejším mestom v hornatej východnej časti polostrova Peloponéz, Ďalšími mestami boli Argos, Sparta, Tyris, v strednom Grécku hlavne Téby a Atény.

4.1.Obyvateľstvo
Mykénčania, známi aj ako Achájci, pravdepodobne prišli z Balkánu a začali si stavať na svahoch hôr dediny. Tieto neskôr prerástli do veľkých palácov, ktoré boli opevnené. Obyvateľstvo sa zaoberalo remeslami, výrobou zlatých šperkov, tkaním látok, výrobou zbraní. Boli výbojní, dobili Krétu a ďalšie ostrovy. Mykénčania používali lineárne písmo B.

4.2.Architektúra
Postupným zväčšovaním obydlí, rozvojom hospodárenia, nadobúdali majetok, vznikali sídla bohatých obyvateľov. Ešte než začali stavať pevnosti, začali stavať v veľkých kamenných kvádrov hrobky v tvare úľov. V roku 1874 Heinrich Schliemann našiel v Mykénach hrobku- Átreovu pokladnicu, ktorá mala vchod vysoký 6m., ktorý sa otváral do priestoru o pôdoryse 14x14 m. a ktorý bol vysoký 13. Táto pokladnica obsahovala nesmierny poklad, zlaté šperky, posmrtné masky, zlaté predmety. Väčšina týchto predmetov sa nachádza v Národnom múzeu v Aténach.  Mykénska akropola bola obohnaná mohutnými balvanmi, ktoré ju obopínali a boli nazývané kyklopskými hradbami, lebo Gréci verili, že ich postavili obry Kyklopy. Tieto slúžili k bezpečnej ochrane, pretože štáty boli v neustálom nebezpečí, keďže panovníci vlastnili veľké bohatstvo. Vstup, hlavný vchod do akropoly, je pomerne úzka brána, postavená z troch balvanov, ktorá má nad prekladom dvoch levov vytesaných do skaly. V hrade sídlil kráľ, jeho rodina a vojenská družina, ostatné obyvateľstvo bývalo v okolí.   Okolo 13-teho storočia pred n. l. postihla mykénske paláce skaza, možno ju spôsobili útoky tzv. morských národov.
 
5.Obdobie temna
V rokoch 1200-1800 pred n. l. nastáva rozvrat, úpadok kultúry. Po zániku Mykénskej civilizácie sú paláce náhle opustené a o štyroch storočiach nemáme prakticky žiadne správy o Grécku. Vieme, že obyvateľstvo zabudlo písať, vymreli vzdelaní obyvatelia. Na prelome storočia prišlo do Grécka množstvo kmeňov, hlavne výbojní Dórovia. Títo hlavne na Peloponéze, Kréte ovládli a zotročili miestne obyvateľstvo.
 
6.Archaické obdobie
Na konci doby temna, asi v 8 storočí pred n. l. naviazali Gréci zase väzby s národmi strednej Ázie. Od Feničanov prevzali hláskové písmo alfabetu, odkiaľ sa potom šírila do zvyšku Európy.   V tomto období nastáva vzostup spoločnosti trvajúci asi 400 rokov, čím sa stalo Grécko hospodárskou veľmocou a kultúrnym centrom. Nastáva obdobie rozvoja miest, ich zväčšeniu, hľadá sa pôda na obrábanie, nastáva aj rozmach moreplavby a s tým súvisí aj veľká Grécka kolonizácia. Gréci postupne osídľujú pobrežie Stredozemného mora, neskoršie Čierneho mora. Niektoré mestá, ktoré založili, existujú dodnes( Marseille, Istambul, Neapol). Grécko je hornatá krajina a preto nemohli vznikať väčšie organizované celky a rozvíjali jednotlivé mestské štáty- polis. Na Peloponéze Sparta, v strednom Grécku najmä Atény na pobreží Stredozemného mora. Nastáva obdobie rozvoja miest, ich zväčšenie. V tomto období tu žili okrem Achájcov a Dórov aj Ióni, ktorí sa živili prevažne pastierstvom, pestovali olivy, vínnu révu  a boli aj dobrými remeselníkmi, už v 7 storočí pred n. l. používali peniaze, ktoré grécke mestá používali ako medzinárodné platidlo.  V Olympii sa od roku 776 pred n. l. konali raz za štyri roky sviatky mieru, mladosti a kultúrnej jednoty Grékov. Mohli na nich súťažiť len sporo odetí muži. Športovci prinášali obetné dary soche boha Dia, považovanej za jeden zo siedmych divov sveta, počas celej olympiády horel olympijsky oheň.  Víťazi boli považovaní za národných hrdinov a získavali vavrínový veniec, amforu naplnenú olivovým olejom a mohli si dať postaviť sochu v životnej veľkosti. Počas trvania hier bol na celom území Grécka vyhlásený mier. Pri tejto príležitosti vystupovali aj filozofovia, básnici a dejepisci, ktorí prednášali svoje diela.

6.1.Atény
6.1.1.Organizácia spoločnosti
Veľká grécka kolonizácia (750-550 pred n. l.) viedla nielen k rozvoju obchodu a kultúrnym kontaktom, ale aj k politickým zmenám. V mestských štátoch najprv vládli králi, ktorých podporovala vojenská družina, z nej vznikla rodová aristokracia. Táto postupne obmedzila moc kráľa a namiesto neho začali riadiť mestský štát volení úradníci pochádzajúci z aristokratických rodín. V Aténach to boli deviati archonti a rada starších(areopág). Keďže počas kolonizácie zbohatla vrstva remeselníkov a obchodníkov bez urodzeného pôvodu, začali požadovať podiel na riadení mestského štátu. Ich nespokojnosť viedla k reformám politického zriadenia, najviac na zmien sa udialo v Aténach.
Reforma Solónova: Aténsky archot Solón roku 594 pred n. l. rozdelil slobodných občanov nie podľa pôvodu, ale podľa majetku do štyroch skupín a podľa toho im určil ich práva a povinnosti. Najbohatší občania mohli riadiť štát, chudobnejší mali iba právo voliť  a v armáde slúžili ako veslári alebo ako pomocné oddiely. Napriek tomu v niektorých mestských štátoch získali moc tyrani a bola nastolená tyrania(samovláda jedného jedinca), čomu sa nevyhli ani Atény.  V ďalších storočiach sa ďalej vyvíjala demokracia v Aténach. Boli realizované ďalšie významné reformy, najmä Kleisténova, kedy demokracia a spoločnosť boli na vrchole.

6.1.2.Kultúra
Nastáva veľký rozmach výtvarného umenia, nádherná keramika, literatúra, dodnes známe diela Homéra Illias a Odyssea.

6.2.Sparta
Jeden z mestských štátov v Grécku sa odlišoval nielen svojim politickým systémom, ale aj zvláštnym vojenským spôsobom života.
 
6.2.1.Obyvateľstvo
Sparta sa nachádzala na Peloponézskom polostrove, jej zakladateľmi boli Dóri, ktorí si podmanili pôvodné obyvateľstvo. Keďže títo obyvatelia sa často búrili, Sparťania sa rozhodli stať vojenským štátom. Obyvatelia sa rozdeľovali do niekoľkých skupín: Sparťania – plnoprávni občania, ktorí nadobúdali občianske práva od 30-teho roka života, v 8. Storočí ich bolo asi 10 000 a ich počet stále rástol, perioikovia – cudzinci, slobodní, ale neplnoprávni občnania, ktorí sa živili remeslami a obchodom, heilóti- otroci, ktorí patrili štátu, pôvodní obyvatelia, ktorých spolu s pôdou prideľovalu Sparťanom

6.2.2.Organizácia spoločnosti 
Spartu riadili dvaja králi: pochádzali z rodov Ágidovcov, Eurypontovcov, ktorí spolu viedli vojsko, a v meste vykonávali iba náboženské funkcie. Radu starších , gerúziu, tvorili dvaja králi a 28 členov, starších ako 60 rokov, ktorí pripravovali zákony. Päť eforov: boli volení každoročne, dozerali na život v Sparte, výcvik, kontrolovali kráľov pri vojenských výpravách a ak sa správali zbabelo, mohli ich dať odsúdiť aj na smrť. Apellá: ľudové zhromaždenia občanov starších ako 30 rokov, ktoré schvaľovali zákony navrhnuté gerúziou.

6.2.3.Vojenský spôsob života
Každého novorodenca prehliadali úradníci a ak bol slabý, nechali ho zomrieť na opustenom mieste.   Chlapci do 7 roku vyrastali v rodine, potom ich vychovával štát v družinách podľa veku. Každú viedol 20-ročný muž, neposlušnosť sa trestala bičovaním. Chlapci jedli skromnú stravu, mali jeden kus odevu, chodili bosí. Ich výcvik tvoril beh, skok do diaľky, zápasenie, vrhanie oštepom s diskom, učili sa však aj písať, čítať, hudbu, spev a tanec, spamäti ovládali Homéra a zákony Sparty. Od 12 rokov mali ešte chudobnejšiu stravu, ktorú si prilepšovali krádežami, čím si cvičili obratnosť a múdrosť, nemali sa pri tom dať chytiť. Raz za rok na jar boli niektorí mladí muži bičovaní pred oltárom Artemidy, pričom nesmeli dať najavo bolesť, takže niektorí pri tom zomreli. Od 15 rokov sa mohli zúčastňovať  hostín, ak sa ich niekto niečo spýtal, mohli odpovedať. V 18 rokoch sa stali dospelými, prechádzali vojenským výcvikom a zúčastňovali sa tzv. kryptérií, čiže cez deň sa schovávali a cez noc robili výpravi proti heilótom. V 20 rokoch sa stávali vojakmi a vytvárali družiny po 15 mužov, ktorá spávala v jednom stane. Ako 30 roční si mohli založiť rodinu, ale iba občas dostali povolenie ju navštevovať. Od štátu dostali pôdu a heilótov. Časť úrody si ponechávala rodina, zvyšok bol odvádzaný do kasární pre vojakov.   Dievčatá nemali takú prísnu výchovu, ale tiež sa kládol dôraz na to, aby okrem domácich prác, vedeli aj brániť mesto pre nepriateľmi a heilotmi a boli zdravé, aby dokázali rodiť zdravé deti. Preto sa cvičili v päťboji ale aj v tanci a loptových hrách, dokonca organizovali športové súťaže.

7.Záver
V mojej práci som sa pokúsila urobiť prehľad jednotlivých období rozvoja starovekého Grécka. Na podrobnejšie oboznámenie som si vybrala štyri veľmi dôležité obdobia, ktoré ovplyvnili civilizáciu nielen Rímsku, ale aj celoeurópsku. Princípy tejto demokracie s určitými zmenami prijali Rimania do svojho republikánskeho zriadenia a využívame ich dodnes aj my. V politike využívame najmä nepriamu (zastupiteľskú) demokraciu, čiže zvolíme si poslancov do parlamentu a oni, naši zástupcovia, navrhujú a schvaľujú zákony. Podobne prebiehajú voľby mestských, obecných a krajských zastupiteľstiev. V našom parlamentom systéme využívame aj prvky priamej demokracie v prípade referenda, voľby prezidenta, primátorov obcí.  Pri tejto práci som zistila, že starodávna grécka kultúra bola významnou vo svojom historickom období, dodnes nestratila svoj význam a k jej odkazu sa budú spoločnosti vždy vracať.