Grécko - Staroveké Grécko

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča petka (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 602 slov
Počet zobrazení: 4 287
Tlačení: 242
Uložení: 263
Staroveké Grécko
 
Úvod:
Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra. Zemepisne sa vzťahuje na oblasť súčasného Grécka aj na oblasti v tom čase osídlené Grékmi - Cyprus, Turecké pobrežie Egejského mora (Iónia), Sicíliu, južné Taliansko a rozptýlené sídla na pobreží dnešného Albánska, Bulharska, Egypta, Francúzsko, Líbie, Rumunska, Španielska či Ukrajiny. Staroveké Grécko sa spravidla datuje pre celú Grécku históriu pred spojením s Antickým Rímom (okolo 3000 pred Kr. až 146 pred Kr.). Je niekedy rozšírené aj o obdobie pod Rímskou nadvládou (posledné staroveké Olympijské hry sa konali v roku 393).
 
Staroveké Grécko položilo základy západnej kultúry. Grécka kultúra mala veľký vplyv na Staroveký Rím, ktorý ju ďalej rozšíril na mnohé miesta Európy. Staroveké Grécko malo nesmierny vplyv na jazyk, politiku, vzdelanie, filozofiu, umenie a architektúru. Staroveké Grécko je kolískou antickej filozofie, ktorá sa stala základom súčasnej európskej filozofie, ale aj vedy a techniky.
 
Grécku filozofiu nazývame antickou filozofiou. Je to súhrn filozofických učení, ktoré rozvíjali myslitelia v starogréckej i starorímskej spoločnosti od konca 7. storočia až do 6. storočia pred Kr. Vznik filozofie v antickom Grécku bol dôsledkom hlbokých premien gréckej spoločnosti a človeka v nej. Pôvodná rodová spoločnosť sa rozpadá a vznikajú štáty. Majetkovú a sociálnu rovnosť v rode nahrádza sociálno-ekonomická nerovnosť vo vytvárajúcej sa otrokárskej spoločnosti. Tieto zmeny spôsobili, že zanikajú tradičné mýtické predstavy o svete a vytvárajú sa vedecké názory a abstraktno-filozofické predstavy o skutočnosti.
 
Vývoju otrokárskeho zriadenia zodpovedá aj vývoj filozofie.
 
1. Periodizácia gréckych dejín:
1.1.  Kykladská kultúra (3000 r. p.n.l.) 
1.2.  Minojská kultúra (2500-1450 r. p.n.l.) 
1.3.  Mykénska kultúra (1600-1200 r. p.n.l.) 
1.4.  Homérska doba (1200-800 r. p.n.l.) 
1.5.  Archaická doba (800-500r. p.n.l.) 
1.6. Klasická doba (500-338 r. p.n.l.) 
1.7.  Helenistická doba (338-2st. p.n.l.) 

1.1. Kykladská kultúra 
Vznikla okolo roku 3000 p.n.l. na území gréckych ostrovov Kyklady. Obyvatelia už poznali bronz a tak ho využívali na výrobu nástrojov. Mali rozvinutú remeselnú výrobu. Najznámejšími prejavmi umenia a náboženského myslenia boli biele mramorové sošky zvané Idoly, ktoré predstavovali uctievané božstvo. 

1.2. Minojská kultúra 
Rozvíja sa na Kréte v období od r. 2500-1500 p.n.l. Podľa archeologických nálezov viedli dlhý mierový život bez zbraní. Obyvatelia budovali obrovské paláce, okolo ktorých neskôr vyrastali mestá. Najznámejšie mestá boli Knóssos (hlavné mesto legendárneho kráľa Minoa, s labyrintom) a Faistos. Paláce boli bohato vyzdobené nástennými maľbami a mozaikami. Na Kréte vzniklo písmo – piktografické, neskôr pretvorené na lineárne. Táto kultúra zanikla r. 1450 v dôsledku výbuchu sopky a následného zemetrasenia. 

1.3. Mykénska kultúra 
Od roku 1800 p.n.l. začínajú územie Grécka osídľovať kmene Achájcov zo severu. V 17. st. p.n.l. vznikajú mestské štáty a to Mykény, Argos, Tiryns a Sparta na Peloponéze a Téby a Atény v strednom Grécku. Štáty pozostávali z hradu obklopeného kyklopskými hradbami. V hrade býval panovník spolu s vojenskou družinou. V podhradí žilo zasa obyvateľstvo. V rokoch 1194 až 1184 sa odohrala Trójska vojna vedená Mykéncami proti gréckemu mestu Trója, ktorej príčinou bol únos Heleny, manželky Spartského kráľa Menelaa. Mykénska kultúra zanikla sťahovaním gréckych národov okolo 12. st. p.n.l. Na toto územie prichádzajú kmene Dórov a neskôr Iónov. 

1.4. Homérska doba
 
V rokoch 1200 až 900 p.n.l. sa hovorí o gréckych dejinách ako o temnom období. Nastáva
pokles civilizačnej úrovne, prestáva sa používať písmo, takmer miznú kamenné stavby. 
Vytvárajú sa oveľa jednoduchšie sociálne vzťahy ako v obdobiach pred tým. 
Grécka spoločnosť pozostávala z: - Rody (Genos), Bratstvá (Frátrie), Kmene (Fýly). 
Rozpadlo sa spoločné hospodárenie a vzniká majetková diferenciácia (roľníci, remeselníci, bojovníci, rada starších). Prvými poľnohospodárskymi dedinami boli mestá POLIS - poľnohospodárske, vojnové a hospodárske centrum s hradbami a vyvýšeným miestom – Akropola.
Dielo Homéra Ilias a Odysea nám približuje toto obdobie. 

1.5 Archaické obdobie 
Trvalo v období od r. 800-500 p.n.l. 
V tomto období ešte väčšie prehlbovanie majetkových rozdielov, rodová aristokracia sa úplne zmocňuje politickej moci. Aristokracia je novovytvorená zložka gréckej spoločnosti. Je bohatá, vlastní pôdu. V tomto období tu už boli Ióni - pestovali obilie, olivy, hrozno, boli dobrými obchodníkmi - používali peniaze. 
Mnoho štátov – polis; slobodní obyvatelia boli len muži. 
Rozšírenie moreplavby, obdobie kolonizácie a to kvôli nedostatku pôdy v Grécku; nové územia v Malej Ázii, na pobreží Čierneho mora, v  Južnom Taliansku, na Sicílii. 
Rozširovanie obchodu vzniká nová vrstva obchodníkov. 

1. Archonti – rozdelili si funkcie kráľa – bolo ich 9 
2. Eponymos – riadil štát 
3. Basileios - náboženská funkcia 
4. Polemarchos - vojenská moc 
5. Areopág – rada starších (Areov vršok) 
6. Ľudové zhromaždenie 

1.5.1. Grécka Tyrania 
Remeselníci, ktorí získali majetok a  nepochádzali z aristokratických rodín  nemohli rozhodovať o politických veciach a tak vznikajú politické  nepokoje.
Archón Drakón spísal obyčajové právo podľa, ktorého získali politické práva aj roľníci. Vlády sa zmocnili tyrani v mestskom štáte pomocou vojenskej družiny, obmedzili moc aristokracie, rušili ich úrady, zaberali im pôdu. Boli to jednotlivci, ktorí pochádzali z aristokratických alebo remeselníckych rodín ( prípadne aj zo zmiešaných manželstiev napríklad Kypselos v Korinte – jeho matka pochádzala z aristokratickej rodiny, otec bol remeselník). Stavali monumentálne chrámy. Rozvíja sa poézia, dráma, architektúra a sochárstvo. 
Najvýznamnejšie tyranie – Samos, Korint, Megara, Sikyón, Atény. 
Tyrania sa neudržala dlho, keď splnila svoju úlohu tak ju nahradila demokratická ústava. 

1.6. Klasické obdobie 
500-338p.n.l. 
Upevňovanie mestských štátov, demokracia, vrcholné obdobie filozofie, vedy a kultúry. 

1.6.1. Sparta (vojenský štát) 
Územie Peloponézu- Dórovia. 
Vojenský a športový výcvik, už od malých detí. 
Ideál spartskej spoločnosti – sila, vojna, úspech; najväčšia cnosť – zomrieť v boji za vlasť. 
Spoločenské zriadenie: Oligarchické. 
Všetkým Sparťanom sa v dospelosti prideľovali otroci (helióti) a pozemky. 
Remeslá a obchod neboli rozvinuté a venovali sa im cudzinci nazývaný tiež aj Perioikovia -Sparta mala dvoch kráľov volených doživotne, ktorí boli kontrolovaný Eformi volenými na 1 rok. Všetci plnoprávny muži nad 30 r. sa schádzali na ľudovom zhromaždení, kde sa vyjadrovali k štátnym otázkam. Na výkon moci dohliadala rada starších – Gerúzia. 
So štátmi na Peloponéze uzatvorila spojenecké zmluvy a vytvorili Peloponézsky spolok (550 p.n.l.) 

1.6.2. Atény (kultúrny štát) 
Ležali v strednej časti Grécka – tzv. Atika. 
Rozvíjali sa okolo dvoch centier: okolo posvätného starého jadra Akropoly a okolo agory – centra verejného života. 
Okolo agory vyrástli dôležité budovy: Diov chrám, chrám Apolóna, Metroón (chrám matky bohov), bulentérion (radnica), oltár zasvätený Dvanástim bohom. 
Okolo Akropoly boli chrámy a svätyne. 
Chlapci od 6 rokov chodili do školy, učili sa čítať, písať, počítať. 
Vznikli slávne gymnáziá: Akadémia Lykeion, Kynosarges.
Štát riadili úradníci - archonti (rozdelili si funkcie kráľa), tvorili zbor 9 úradníkov, boli volený na jeden rok. 
Rozdelenie moci: riadenie štátu – archont Eponymos, náboženské funkcie – archont Basileios,
vojenský náčelník – archont Polemarchos. 
Keď skončili svoju funkciu stávali sa členom rady starších - aristokratická rada (areopág) 
Solón r. 593 vypracoval ústavu demokracie®zakladateľ Aténskej 
Obyvateľov rozdelil podľa veľkosti majetku do 4 tried, najmajetnejší mohli zastávať úrady bez ohľadu na pôvod. 
Ideálom Aténskej spoločnosti boli kultúra a bohatstvo. 

1.6.2.1. Reformy v Aténach: 
Demokratický charakter štátu (vláda ľudu). 
V klasickom období vrchol vzdelanosti a kultúry. 
Nevyhnutnosť zmeny v riadení štátu. 
1. 621 p.n.l. – DRAKONOVE ZÁKONY 
2. 594 p.n.l. – SOLÓNOVA ÚSTAVA - 4 triedy podľa majetku, vykúpil aténčanov z otroctva, bezzemkovia – téti 
3. 561-527 p.n.l. – PEISISTRATOVA ÚSTAVA 
4. 510 p.n.l. – KLEISTENOVA ÚSTAVA  - obyvateľov rozdelil podľa územnej príslušnosti na 10 fýl, každá fýla vysielala 50 členov do rady, ktorá mala 500 členov 
- pokúsil sa ústavnou cestou zamedziť tyranii ustanovením črepinového súdu 
- všetci občania si boli rovní, mali právo voliť, zastávať úrady 
- úrady sa obsadzovali žrebovaním 
- vojenský úrad stratéga sa obsadzoval výberom vhodného kandidáta 
 vytvorili zbor® z každej fýly sa volil 1 stratég  
- najdôležitejším politickým orgánom bolo ľudové zhromaždenie - Ekklesia 
- mohol sa ho zúčastňovať každý, tu sa volili úradníci, riešili spory 
- priama demokracia 
- Temistokles – politik, získal financie na výstavbu lodí, vybudoval silné loďstvo, ktoré malo veľký význam v grécko-perzských vojnách 
- v rokoch 443-429 bol hlavným stratégom Perikles – za účasť na ľudovom zhromaždení zaviedol diéty aby mohli zasadať aj nemajetný občania
- konal v prospech nemajetných- Tétov 
- začal prestavbu a výstavbu Atén – opevnil Akropolu, prestaval Parthenón, postavil divadlo 
- od r. 478 vytvárali spolky na obranu pred Peržanmi, najprv délsky námorný spolok, ktorý sa zmenil na Aténsky námorný spolok 

1.6.3. Grécko – Perzské vojny 
(klasické obdobie – 492-449p.n.l.) 
Gréci bojovali za svoju slobodu a nezávislosť s Perzskou ríšou. Perzský kráľ Kýros dobyl územia v Malej Ázii, dostal sa do susedstva gréckych kolónií na pobreží Stredozemného mora. Na čele odboja proti Perzii bolo mesto Milétos. Mestá Milétos, Efezos, Smyrna, Halikarnassos sa vzbúrili proti perzskej nadvláde. Atény im poskytli menšiu pomoc, čo využil Dareios I. a začal vojnu proti materskému Grécku. 

1.6.3.1. Perzská výprava: 492 p.n.l. 
Prudká búrka zničila perzské loďstvo pri myse Athos.
 
1.6.3.2. Perzská výprava: 490 p.n.l. 
Peržania sa vylodili pri Maratóne. Aténčania pod velením Miltiada porazili perzské vojsko pri vyloďovaní. Aténsky vojak prebehol vzdialenosť z Maratónu do Atén (42 km) a oznámil víťazstvo aténskeho vojska. Potom padol. Na pamiatku tochto behu sa stal súčasťou novodobých olympijských hier maratónsky beh. 
 
1.6.3.3. Perzská výprava: 480 p.n.l. 
Perzský kráľ Xerxes podnikol ďalšiu výpravu proti Grékom. Tí sa pokúsili zastaviť postup Peržanov v Termopylskom priesmyku. Keď grécky zradca Efialtes prezradil Peržanom tajnú cestu, spartskí vojaci pod vedením svojho kráľa Leonida zahynuli. Gréci sa stiahli na Peloponéz a Aténčania na ostrov Salamína. Peržania vyplienili Atény, Aténčania ich porazili v námornej bitke pri ostrove Salamína. Peržania v roku 479 pred Kr. utpeli porážku pri Platajach. 

1.6.4. Peloponézska vojna (431 – 404 p.n.l.)
Už v roku 478 pred Kr. začali Aténčania vytvárať spolok gréckych štátov na obranu proti Peržanom – délsky námorný spolok, ktorý sa neskôr zmenil na aténsky námorný spolok. 
 
Sparťania ovládli južnú časť Peloponézu. Medzi dvoma gréckymi mestskými štátmi rástlo napätie. Rovnaké napätie vládlo medzi aténskym a peloponézskym spolkom, ktoré vyvrcholilo v roku 431 pred Kr. prepuknutím peloponézskej vojny. Príčinou vojny bolo obchodné súperenie medzi dvoma najsilnejšími gréckymi štátmi a ich spolkami – aténskym a spartským spolkom o hegemóniu nad Gréckom. Aténčania mali výhodu v námornom loďstve, Sparťania mali prevahu na zemi. 

1.6.4.1.  Prvá fáza 
Spartské vojsko preniklo až do Atiky a spustošilo okolie Atén. Obyvateľstvo z vidieka sa stiahlo do Atén, kde prepukol mor. Aténčania zase svojím loďstvom pustošili pobrežie Sparty. 
 
1.6.4.2. Druhá fáza 
V rokoch 415 – 413 pred Kr. Aténčania podnikli výpravu na Sicíliu proti mestu Syrakúzy. Keď perzský kráľ finančne podporil Sparťanov, Aténčania boli v roku 405 pred Kr. v bitke pri Aigospotamoi porazení a v nasledujúcom roku museli uzavrieť mier. Tisíce Aténčanov padlo do otroctva. 
 
V roku 404 pred Kr. víťazní Sparťania dosadili v Aténach oligarchickú tridsaťčlennú vládu, na čele s Kritiom, ktorú pre jej surové metódy Aténčania nazvali „vláda 30 tyranov“. V nasledujúcom roku ju zvrhli. 
 
V rokoch 395 – 371 pred Kr. prebiehala korintská vojna, v ktorej proti Sparte bojovali Aténčania spolu s Tébami, Argom a Korintom. Táto vojna znamenala koniec nadvlády Sparty v Grécku. 

1.7. Helenistické obdobie
Grécko za Alexandra Macedónskeho 
Na severe Grécka ležala Macedónia, ktorá sa začala formovať za kráľa Filipa II.. Veľkú moc tam mala rada starších. Kráľ Filip II. začal rozsiahlu expanzívnu politiku a vybojoval pre Macedóniu priamy prístup k moru a ovládol polostrov Chalkidiké. Jeho hlavným cieľom bolo ovládnuť celé Grécko a zjednotiť ho pod svojou silnou vládou. 
V roku 338 pred Kr. sa stretli v bitke pri Chaironei macedónske a grécke vojská. Filip II. zvíťazil a začal proces zjednocovania celého Grécka. 
 
Jeho syn Alexander sa dostal na trón, potom čo bol jeho otec zavraždený na svadbe dcéry Kleopatry. Alexander vytvoril najväčšiu ríšu vtedajšieho sveta. Zakladal aj nové mestá. Najvýznamnejším mestom sa postupne stávala egyptská Alexandria. Vo veku 33 rokov zomrel na maláriu. 
  
Helenistické štáty
Alexander nezanechal priameho nástupcu. Skutočnú moc získali jeho velitelia: 
-  Egypt – Ptolemaios : Hlavným mestom sa stala Alexandria. Bola tu vybudovaná rozsiahla  
knižnica.
-  Sýria – Seleukos : Bola najväčšou časťou Alexandrovej ríše. Nebola však jednotná, žili tu 
rôzne národy.
-  Macedónia – Antigonos : V Macedónii a Grécku mestské štáty naďalej bojovali proti 
sebe a za svoju samostatnosť.
V Malej Ázii vznikol nový štát – kráľovstvo Pergamon. Jeho vládcovia boli Attalovci. Používali novú látku na písanie – pergamen (koža z oviec). Od konca 3. stor. pred Kr. sa helenistické štáty dostávali do konfliktov s Rímskou ríšou. Rimania vyprovokovali ozbrojené konflikty a postupne si tieto štáty podrobili. 

2. Grécka kultúra 
Rozvíjala sa dramatická tvorba a komédia. Tragédie písali Aischylos, Sofokles a Euripides, komédie Aristofanes. Dejepisectvo: zakladateľ bol Herodotos (grécko-perzské vojny), Tukydides (peloponézska vojna), Xenofón (udalosti po peloponézskej vojne). Filozofia: školy a významní filozofi, ktorí pôsobili v Grécku: eleati, atomisti, sofisti a Milétska škola; Herakleitos, Pytagoras. 
Sokrates sa zaoberal otázkou v čom spočíva šťastie človeka, údajne kazil mládež a bol odsúdený na smrť. Platón pokračoval v Sokratovom diele, založil vlastnú filozofickú školu Akadémiu 
Aristoteles sa stal učiteľom Alexandra Macedónskeho, skúmal prírodné javy, ústavy gréckych štátov, založil filozofickú školu, nazývala sa peripatetická. 
Architektúra a sochárstvo: postupne sa vytvorili 3štýli- slohy, v ktorých sa stavali významné stavby: dórsky, iónsky, korintský. 
Chrámy boli vyzdobené sochárskymi dielami, sochy zobrazovali božstvá, znázorňovali ich ako idealizovaných ľudí s vypracovanými telami, na reliéfoch boli mytologické výjavy neskôr začali zobrazovať aj politikov, rečníkov a spisovateľov.

Najslávnejší sochár bol Praxiteles, vytvoril sochu bohyne Afrodity (prvý ženský akt) Helenistické umenie: filozofi helenistického obdobia hľadali príčiny a formy pokojného života, náboženstvo bolo ovplyvnené východnými kultmi, rozšírila sa náboženská mystéria. Sochári už nezobrazovali len mladých bohov, ale začali si všímať každodenný život. Námestia, verejné budovy a ulice sú plné sôch panovníkov, ich tváre sú aj na minciach –vzniká realistický portrét. Mestá, ktoré založil Alexander Veľký majú pravidelný šachovnicový pôdorys, ulice sa pretínajú v pravých uhloch. Rozvíjali sa vedy, zakladali sa knižnice, rozvíjala sa filológia (náuka o jazyku) a história. Rozvoj aplikovanej vedy a techniky, Euklides – matematik, zhrnul základy geometrie, vynikajúcim technikom bol Archimedes (zákon o pôsobení vztlakovej sily). 

3. Olympijské hry 
Boli to celogrécke športové slávnosti a vznikli v meste Olympia. 
Prvé hry sa konali r. 776 p. n. l., súťažilo sa v behu, v hode diskom a oštepom,... 
Na hrách sa mohli zúčastňovať len Gréci, počas hier sa nesmelo bojovať – museli udržiavať posvätný mier. 
Kalokagatia – spojenie krásy a dobra, tela a duše. 
Zakladateľom novodobých olympijských hier je barón Pierre de Coubertin (r. 1896). 

Záver:  Starí Gréci uctievali veľké množstvo bohov (polyteizmus). Verili, že každý boh nad niečím vládne a že môže v niečom ľuďom pomáhať. Bohovia sídlili na hore Olymp. Ich pokrmom bola ambrózia a nektár.

Najvyšším a najmocnejším bohom bol Zeus. Vládol búrke, hromu a blesku. Jeho manželka bola Héra - najvyššia bohyňa a kráľovná všetkých bohov. Bola bohyňou rodinného života.

Diovou dcérou bola Pallas Aténa, bohyňa múdrosti, vedy a umenia a ochrankyňa smelých a bystrých mužov. Bola jej zasvätená sova. Diovým synom bol Hefaistos, boh ohňa a kováčskej práce. Svoje kováčske dielne mal pod dymiacimi sopkami. Bol to škaredý a chromý boh. Apolón bol bohom svetla, veštby a básnického umenia. Bol vodcom deviatich múz, ktoré ochraňovali jednotlivé umenia. Diova dcéra Artemis bola Apolónovou sestrou. Bola to bohyňa lovu. Bohom vojny bol Ares. Diovou dcérou bola aj Afrodita, ktorá bola bohyňou krásy a lásky. Jej syn sa volal Eros. Dionýz bol bohom vína a zábavy, bohyňou domáceho kozuba a ohňa bola Hestia. Demeter bola bohyňou roľníctva. Hermes bol poslom bohov. Mal okrídlené sandále a bol ochrancom obchodníkov a pútnikov. Poseidon vládol nad morskými vodami. Bol Diovým bratom. Trojzubec. Ďalším Diovým bratom bol Hádes, boh podsvetia, ktorý vládol v ríši mŕtvych. Hádova manželka sa volala Persefona.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.203