Staroveký Rím

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča petka (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 822 slov
Počet zobrazení: 22 026
Tlačení: 530
Uložení: 453
Staroveký Rím
 
Úvod
Dejiny Grécka a Ríma zaraďujeme medzi vrcholné dejiny staroveku – obdobie Antiky. V týchto dvoch vyspelých oblastiach a štátoch totiž civilizácia dosiahla svoj vrchol a i dnes je vzorom spoločnosti. Vytvorili sa také štátne zriadenia, vedecké myšlienky a spoločenské pomery, ktoré predbehli svoju dobu. V krajinách však bolo veľa otrokov, ktorí žiadne práva nedostali. Vo svojom projekte vám priblížim obdobie starovekého Ríma. Je to dlhé a zložité obdobie našich dejín, no zároveň veľmi dôležité. Ako raz povedal najznámejší rímsky politik G.J. Ceasar  „Alebo dosiahnuť to najvyššie, alebo radšej nič, “ tak sa aj ja pokúsim čo najlepšie spracovať túto významnú tému.
 
1. Legenda o založení Ríma
Ako vlastne vzniklo meno Rím? Plutarchos uvádza ako jednu z možností národ Pelasgov (pôvodných obyvateľov Grécka), ktorí dali mestu meno podľa „sily zbraní". Po grécky sa totiž sila povie rhómé. Iný autori sa však domnievali, že mesto je pomenované podľa ženy- utečenkine z Tróje. Žena sa volala Roma a údajne naviedla ostatné ženy z výpravy, aby spálili lode. Ľudia z Tróje hľadajúci novú vlasť teda boli nútení zostať v Itálii. Mužom sa to nepáčilo a boli rozčúlení. Keď však videli, že je tu úrodná pôda a susedia ich prijali priateľsky začali si Romu vážiť. Podľa tejto legendy si ju vážili natoľko, že podľa nej pomenovali mesto ktoré založili - Roma. Avšak príbeh Romi - Trójankya jej pôvod je veľmi sporný tak ako ostatné verzie legendy o založení Ríma. Isto najrozšírenejšou a najznámejšou (podľa Plutarcha aj najpravdepodobnejšou) verziou je príbeh o Romulovi a Removi. Tu sa však zasa dostávame do sporných uzlov legiend a bájí. Romulus je pokladaný za zakladateľa Ríma a za prvého kráľa v Ríme, no jeho pôvod je neistý rovnako ako pôvod mesta a každý ho líči inak. Legenda všeobecne najrozšírenejšia má predsa len pôvod v Tróji.

Romulus a Remus boli synmi Rey Silvie, dcéry Numitora, kráľa Alby Longy. Jej prastrýko Amulius zvrhol z trónu svojho staršieho brata Numitora a aby Rea Silvia nemala deti, ktoré by sa uchádzali o vládu, urobil z nej kňažku bohyne Vesty. Napriek tomu Rea Silvia otehotnela a porodila dvoch chlapcov. Otcom bol údajne boh vojny Mars. Keď sa kráľ Amulius dozvedel o pôrode, Reu Silviu vrhol do rieky Tiber (podľa inej legendy ju zaživa pochoval) a sluhovi prikázal jej synov zabiť, ten ich však pustil v košíku po Tiberi. Košík sa po určitej dobe zachytil pri brehu na mieste budúceho mesta Rím. Chlapcov v prvých dňoch kojila vlčica a definitívne ich zachránil pastier Faustulus, ktorý chlapcov vychovával spolu so svojou manželkou Accou Larentiou. Keď bratia dospeli, dozvedeli sa o svojom pôvode. Zabili kráľa Amulia, aby pomstili smrť svojej matky, a trón znovu získal ich starý otec Numitor. Bratia sa napokon rozhodli založiť nové mesto, v ktorom by vládli. Vybrali si miesto, kde ich vyplavil Tiber a kde bol dôležitý brod cez rieku. Romulus pluhom vyznačil pôdorys budúceho mesta, medzi bratmi však vznikol spor o to, kto bude kráľom a po kom dostane nové mesto meno. Sledovali znamenia bohov: Removi priletelo šesť orlov ako prvému, ale o chvíľu neskôr priletelo ako znamenie Romulovi dvanásť orlov a robil si nárok na vládu. V spore napokon Romulus svojho brata Rema zabilo so slovami: "Tak nech zhynie každý nepriateľ, ktorý prekročí hradby Ríma" a jeho krvou zasvätil nové mesto bohom.
 
Podľa legiend sa Romulovi pripisuje nielen založenie mesta, ale aj vytvorenie nových politických inštitúcií, založených na pokrvnom príbuzenstve:
•  kráľ (lat. rex) – bola to voliteľná funkcia, kráľ sústredil väčšinu výkonnej moci (politická, vojenská, administratívna, zákonodarná i súdna) vo svojich rukách;
•  senát – ako poradný orgán kráľa, zastúpenie v ňom mali predstavitelia najvýznamnejších rodov a rodín;
•  kúrijný snem (comitia curiata) – zhromaždenie slobodných mužov, ktorí boli schopní nosiť zbraň a bojovať vo vojsku; snem prijímal nariadenia kráľa a prenášal ich na nižšiu úroveň;
•  rodina (família) – hlava rodiny mala neobmedzenú moc života a smrti (ius vitae necisque) nad všetkými členmi rodiny (manželka, deti, vnúčence, služobníctvo). Romulus každému dospelému mužovi pridelil pre obživu dve jutrá pôdy (asi 1/2 ha).
•  Romulus si pre svoju osobnú ochranu vytvoril oddiel ozbrojených mladých mužov (lat. sa nazývali celeres – rýchli), čo nasvedčuje tomu, že medzi kráľom a senátom vznikali od začiatku politické konflikty.
Romulus v novozaloženom meste zhromaždil pastierov z pahorkov okolo Ríma, ale mesto trpelo nedostatkom žien. Preto na sviatok boha Consa pozval na náboženské slávnosti Sabínov, ktorí sídlili v ich blízkosti, a počas slávnosti Romulovi pastieri uniesli sabínske ženy a dievčatá. Medzi Sabínmi a Rimanmi sa strhol boj, sabínske ženy však vtrhli na bojisko a odprosili si mier, pretože sa nechceli stať ani vdovami, ani sirotami. Rimania a Sabíni sa nakoniec spojili a sabínsky kráľ Titus Tatius sa stal Romulovým spoluvládcom. Romulus vládol asi 32 rokov. Podľa jednej povesti ho vzali bohovia medzi seba na nebesia a neskôr bol v Ríme uctievaný ako boh Quirinus (z toho je aj čestné pomenovanie Rimanov – Quirites). Podľa inej povesti Romula zavraždili senátori, aby sa zbavili kráľovskej moci. Po Romulovej smrti sa senátori striedali celý rok pri riadení štátu (každý senátor vládol päť dní ako interrex – medzi kráľ), ale napokon zvolili za druhého rímskeho kráľa Numu Pompilia.

2. História
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr. sa rozdelil na Západorímsku ríšu (zanikla 476 po Kr.) a Byzantskú ríšu (zanikla roku 1453 po Kr.). Od ovládnutia Stredomoria sa často označuje aj ako Rímska ríša.
Poloha -  južná Európa, na Apeninskom polostrove.
Prírodné a klimatické podmienky - polostrov je hornatý, pozdĺž neho sa tiahne pohorie  Apeniny, nížiny sa nachádzajú na pobreží. Najúrodnejšou časťou bol sever – nížina v oblasti rieky Pád. Pobrežie Itálie je málo členité, teda  nevhodné na budovanie prístavov.
Podnebie -  miernejšie ako v Grécku, vlhšie.
Osídlenie Itálie - prvé kmene, ktoré si podmanili pôvodné obyvateľstvo prišli do Itálie začiatkom 1. tisícročia. Dostali spoločný názov – Italikovia. Okolo 9. st. osídlili severozápadnú časť Itálie Etruskovia, v 8. st. osídlili juh Itálie Gréci a v 5. st. sever Itálie (oblasť Pádskej nížiny) Gálovia – Kelti. Podľa nich je územie pomenované – Predalpská Gália. Najvyspelejšími kmeňmi v Itálii boli Gréci (skôr) a Etruskovia. Etruskovia pochádzali z egejsko-maloázijského ľudu, do Itálie prišli po mori. Čerpali z kultúrneho dedičstva starých otrokárskych štátov, abecedu prevzali od Grékov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, chovom dobytka, remeselnou výrobou a more plavbou. Obchodovali s Grékmi , so severnou Afrikou a s Feníciou. Nevytvorili na území Itálie centralizovanú ríšu, ale jednotlivé mestské štáty, ktoré boli vybudované, plné palácov, chrámov, hrobiek. V staviteľstve vedeli využiť klenbu a oblúk.

Periodizácia rímskych dejín :
1.Rímske kráľovstvo (753 - 510 pnl.)
2.Rímska republika (510 – 31;27 pnl. )
3.Rímske cisárstvo – Principát (31pnl - 284nl. )
  Dominát ( 284 – 476 nl. )
 
2.1 Rímske kráľovstvo  753 – 510 p.n.l.
Na čele Rímskeho mestského štátu bol etruský kráľ a senát zložený z aristokracie. Kráľ Servius Túlius uskutočnil spoločenskú reformu a posledný kráľ Tarquinius Superbus bol roku 510 odvolaný, vyhnaný a začala republika. Inštitúcie kráľovstva boli:

- kráľ - stál na čele štátu, bol vládca a najvyšší kňaz, bol volený
- senát- aristokratický poradný zbor kráľa, v podstate rada starších
- kúrijný snem - prijímal rozhodnutia kráľa

Kráľmi boli podľa legendy: Romulus, potom Numa Pompilius, Tullus Hostilius, Ancus Marcius, Tarquinius Priscus, Servius Tullius, a napokon Tarquinius Superbus. Poslední traja boli Etruskovia. Titul kráľov bol rex a boli doživotne volení s najvyššími poctami. 

Obyvateľstvo tvorili:

- patricijovia, čiže aristokracia
- plebejci, čiže potomkovia neskorších prisťahovalcov, boli to slobodní roľníci, nemohli mať vyššie pozície v zamestnaní.
- klienti, čiže ľudia závislí na bohatých ochrancoch, často prepustení otroci,
- bezzemkovia, boli slobodní nemajetní ľudia bez občianskych práv, nemali žiaden majetok
- otroci- boli neplnoprávni, osobne neslobodní, nemali ani slobodu, ani majetok, ani deti

2.2 Rímska republika  510 – 31 p.n.l.
Na čele republiky boli dvaja konzuli volení na jeden rok počas mieru alebo diktátor volený na pol roka počas vojny. Na správe sa podieľali i vysokí úradníci, senát a občiansky snem. K vysokým úradníkom patrili sudcovia, hospodári, radcovia konzulov, udržovatelia poriadku a cenzori, ktorí spisovali majetok a zaraďovali občanov do tried. Plebejci (ľud) chceli dostať politické práva, preto sa zhromaždili a volili si zástupcov - Tribúnov ľudu. Tí dostali právo veta - nesúhlasu s prijatým zákonom. Rimania mali ambíciu ovládnuť celú Itáliu. Po vojnách sa vytvoril sa tak centralizovaný štát. Potom, čo chceli Rimania získať aj Sicíliu, ktorú spravovalo Kartágo, vznikli púnske vojny. V tomto období žil Gaius Iulius Caesar, bol významný rímsky vojvodca a politik žijúci počas Neskorej rímskej republiky.

2.3 Púnske vojny 264 - 146 p.n.l.
· Prvá Púnska vojna bola boj o Sicíliu. Rimania si vylepšili loďstvo, napriek tomu prehrali. Kartágo zvíťazilo.
· Druhá Púnska vojna. Hanibal Barkas velil Kartágincom. Hanibal zaútočil na mesto Saguntum- spojenecké mesto Rimanov (to bola príčina 2. Púnskej vojny)
Skladala sa z bitky  pri Transimelskom jazere, prehrali Rimania. Potom z bitky pri Kannách, prehrali Rimania. A nakoniec bitka pri Zame - Rimania Hanibala porazili. Ušiel do Malej Ázie a spáchal samovraždu.
· Tretia Púnska vojna, Rimania vypálili mesto a úplne spustošili Kartágo.
 
2.4 Rímske cisárstvo
2.4.1  Principát 31p.n.l – 284n.l.
je obdobie po zmene rímskej republiky na rímske cisárstvo, štátna forma v Ríme, zdanlivo zachované republikánske zriadenie, avšak rozhodujúcu moc mal rímsky cisár, ktorý vystupoval ako princeps inter pares (prvý medzi seberovnými). Principát vytvoril Octavianus Augustus. Oktaviánus ponechal senát a snem, ale obmedzil ich právomoc. O všetkom rozhodoval sám. Upevnil moc krajiny silným vojskom a úradníckym aparátom. Získal tituly augustus - vznešený, cézar - cisár, imperátor - vojenský vodca, cenzor, tribún, najvyšší kňaz. Už za jeho vlády začali Rím ohrozovať zo severu Barbari. Prvá cisárska dynastia Ríma sa nazýva Júlsko - Klaudiovská a tvorili ju napr. Oktaviánus, Tibérius, Kaligula, Claudius a Nero, ktorému sa pripisuje krutosť, prenasledovanie Kresťanov a podpálenie Ríma. Ďalšou dynastiou vládnucou v 1. storočí nl. boli Flaviouci, ktorí upevnili Rím. Napokon vznikla dohoda, že cisár určí už za svojej vlády svojho nástupcu, ktorý sa stal jeho adoptívnym synom. Trajánus - 1. adoptívny cisár - pripojil k Rímu časť západnej a strednej Európy. Hadrianus začal viesť obranné vojny Ríma, určil hranice v Británii, kde dal vybudovať známy val. Markus Aurélius - filozof a spisovateľ - musel viesť obranné vojny proti barbarom žijúcim za severnou hranicou Rímskej ríše. Potom vládli viacerí ďalší cisári, medzi nimi i Septimus Severus, ktorý založil severovskú dynastiu. V krajine vzrastali kolóni - schudobnení roľníci a otroci, ktorí si prepožičali pôdu od veľkostatkárov, za čo im platili nájom.

2.4.2  Dominát
284 – 476 nl.
Potom, čo sa vlády ujal cisár Dioklecián začalo druhé obdobie cisárstva dominát. Dominát je etapa rímskeho cisárstva, ktorá nasledovala po principáte, štátna forma Rímskej ríše od 3. stor. do 5. stor. utvorená Diokleciánovými reformami, ktoré zavŕšil Konštantín I. Veľký. Cisár (dominus et deus = pán a boh) sa stal neobmedzeným vládcom. Dioklecián nastolil neobmedzenú vládu, zrušil senát a snem, urobil vojenské, správne a hospodárske reformy, keďže ríša pred začiatkom jeho vlády upadala. Spolu s ním vládol jeho spoločník a dvaja nástupcovia, takáto vláda sa nazýva tetrarchia. Založil nové hlavné mesto ríše - Konštantínopol. Cisár Teodosius roku 395 veľkú a takmer neovládateľnú Rímska ríšu rozdelil na dve časti západnú - Rím, vláda Honoria,  jazyk latinčina a východnú - Konštantínopol, vláda Arkádia a jazyk Gréčtina. O niekoľko rokov na to germánsky vodca Odoakar zosadil posledného rímskeho cisára Romua Augusta. Kultúra začína odumierať a názory ľudí ovplyvňuje kresťanstvo, začína sa rozpadávať  Rímske impérium a ZRR a VRR pretrváva ako byzantská ríša.

3.Rímska kultúra
Staroveký Rím vznikol ako mesto, postupne sa rozrástol na mestský štát a nakoniec na rozsiahlu starovekú ríšu. Rimania si podmaňovali okolité územia a prijímali kultúru ich obyvateľov. Najväčším vzorom pre nich však bola kultúra starých Grékov, ktorú ďalej rozvíjali. Preto sa dnes pre gécku a rímsku kultúru používa označenie antická kultúra.
 
3.1 Školstvo
Základné a vyššie vzdelanie Rimania získavali v školách, ktoré fungovali podľa gréckeho vzoru a malo 3 stupne. Deti od 7 do 12 rokov sa učili čítať, písať a počítať, mládež od 12do 16 rokov sa na strednom stupni učila súbor predmetov, ktoré nazývali 7 slobodných umení (gramatika, dialektika, rétorika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba) a mladí Rimania od 16 rokov mohli študovať rečníctvo (rétoriku) a rímske právo. Všeobecne používaným jazykom bola latinčina (latinský jazyk) - pôvodne jazyk kmeňa Latinov. Latinská abeceda - latinka sa vyvinula z gréckej. Gréčtina však ostala jazykom vzdelaných ľudí, preto si mnohé rodiny najímali gréckych učiteľov. Za štúdiami odchádzali Rimania do Grécka (Atény) alebo do Egypta (Alexandria).

3.2 Literatúra  
V 3. a 2. storočí nl. začala vznikať rímska literatúra. Do latinčiny preložili epos Ilias a Odysea a dokázali, že latinčina je rovnako vhodná na písanie literárnych diel ako gréčtina. Literatúra sa najviac rozvinula za vlády cisára Augusta (27-14 nl.)
 
3.2.1. Poézia
· Vergilius -epos Aeneas, ktorý rozpráva o Trójanovi menomAeneas, zakladateľovi rodu Juliovcov, z ktorého pochádzal práve cisár Augustus.
· Ovidius - Metamorfózy (Premeny), básne , ktoré čerpali námet zo starých povestí.
· Horatius - diela o živote Rimanov a ich zvykov.
 
3.2.2. Divadlo
Tragédie čerpali námet z gréckych diel, komédie čerpali námet z bežného života (autori Titus Maccius Platus, Publius Terantius Afer).
 
3.3. Veda
Veda  mala v živote Rimanov významné miesto. Poznatky z rôznych vied sprístupňovali knižnice. Rozvíjali sa predovšetkým humanitné vedy ako rétorika, geografia, dejepis, lekárstvo, matematika, na druhej strane filozofia mierne ustupuje do úzadia, rímski filozofi sa pridržiavali prevzatých gréckych filozofických smerov
 
3.4. Rečníctvo (rétorika)
Počas trvania republiky dosiahlo veľký rozkvet rečníctvo vďaka Cicerovi, ktorý študoval aj filozofiu a svoje rečnícke umenie zdokonalil na vystúpeniach na súdoch a zhromaždeniach.

3.5. Dejepis
  Hlavne cisári venovali veľkú pozornosť dielam dejepiscov.
Najznámejší autori boli:
· Titus Livius - najvýznamnejší historik, opísal dejiny od založenia Ríma až po vládu Augusta.
· Publius Cornelius Tacius - dejiny od smrti Augusta po vládu Flaviovcov.
· diktátor Caesar - Zápisky o vojne galskej.
 
3.6. Lekárska veda
Lekárske poznatky Rimania tiež preberali od podrobených národov a zdokonaľovali ich. Veľmi dbali na hygienu, preto v mestách stavali kúpele, poznali kanalizáciu, mestá boli zásobované pitnou vodou akvaduktami, kvôli častému výskytu malárie sa vysušovali bažiny, v ktorých sa darilo komárom, prenášajúcim túto chorobu. Významným lekárom bol Galenos -
rímsky lekár a spisovateľ gréckeho pôvodu, tvorca systematickej lekárskej vedy, liečil gladiátorov aj cisára Marka Aurelia.
 
 
3.7. Geografia
  Medzi najvýznamnejších učencov, ktorí sa venovali geografii patrili:
· Strabón – napísal 17 kníh, v ktorých zhromaždil geografické poznatky od Homéra až po súčasnosť.
· Gaius Plinius – autor encyklopédie (37 kníh), dve a pol knihy venoval geografii, skúmal sopečné javy.
·  Cornelius Tacitus – spis Germania – ako prvý zoznamuje Rimanov s existenciou Slovanov, žijúcich v Zakarpatí.
· Kaludius Ptolemaius – venoval sa astronomickým pozorovaniam.
 
3.8. Matematika
Rimania vytvorili tzv. rímske číslice – zapisovali ich pomocou písmen. Základné rímske číslice používané dnes sú:
· I = 1
· V = 5
· X = 10
· L = 50
· C = 100
· D = 500
· M = 1000
3.9. Právny systém
  Rimania vytvorili jednotný právny systém. Držali sa zásady: „Čo nie je zakázané, je dovolené" a „Neznalosť zákona neospravedlňuje". Na systéme rímskeho práva stoja základy mnohých právnych systémov dnešných krajín. Známe sú Zákony 12 tabúľ.
 
 
3.10. Náboženstvo
 Rimania prevzali všetkých gréckych bohov, ktorým dali latinské mená. Patrili k nim napríklad:
- na vrchole: Zeus/Jupiter, Héra/Juno 
- krása, láska: Afrodita/Venuša 
- slnko: Apolón/Apollo 
- vojna: Ares/Mars 
- lov, les: Artemis/Diana
- múdrosť: Aténa/Minerva
- plodnosť: Demeter/Ceres 
- podsvetie: Hádes/Plutón 
- oheň: Hefaistos/Vulcanus 
- more, voda: Poseidón/Neptún
 
Od 1. storočia sa začalo v Rímskej ríši šíriť kresťanstvo. Spočiatku boli kresťania prenasledovaní, mučení a zabíjaní, lebo ohrozovali politický systém Ríma (neuznávali cisárov ako bohov). V 4. storočí bolo kresťanstvo zrovnoprávnené a neskôr vyhlásené za štátne náboženstvo.
Rímske umenie čerpalo námety z etruského a gréckeho umenia. Patrili sem maliarstvo, sochárstvo a najmä architektúra.
 
3.11. Architektúra
  Mala dôležité postavenie v Rímskej ríši, o čom svedčí množstvo pamiatok z tohto obdobia. Dominovali predovšetkým chrámové stavby (Panteón - chrám zasvätený všetkým bohom),baziliky(verejné budovy, napríklad tržnice a súdy), paláce (prepychové obytné domy obkladané mramorom), veľký kanalizačný systém (Cloaca maxima), thermy (verejné kúpele s teplou vodou), dláždené cesty (Via Appia), vodovody (akvadukty), divadlá, víťazné stĺpy(Trajánov stĺp) či víťazné oblúky (Titov oblúk), centrum Ríma (Forum Romanum),mauzóleá(Hadrianovo mauzóleum) a amfiteátre (Koloseum).
 Koloseum je najznámejšia pamiatka Ríma, bolo dokončené za vlády cisára Tita okolo roku 80. Malo kapacitu až 70 000 divákov a slúžilo najmä na zápasy gladiátorov a rôznych šeliem, no bolo možné napustiť ho vodou, takže sa v ňom mohli odohrávať aj bitky na lodiach. Pod Koloseom sa nachádzala rozsiahla sieť katakomb (podzemných chodieb a miestností), ktoré slúžili ako príbytok gladiátorom a divým zvieratám pred ich účinkovaním v aréne. Rimania používali asfalt a vápennú maltu.
 
 3.12. Maliarstvo
  Maľby boli väčšinou nástenné a zničili sa spolu s budovami. Veľmi obľúbené boli mozaiky(obrazy z rôznofarebných čriepkov), ktoré zdobili steny, stropy a podlahy miestností.
 
 3.13. Sochárstvo
V Ríme sa zakladali sochárske dielne, v ktorých sa vyrábali kópie diel gréckych majstrov. Rimania tvorili najmä sochy bohov a bájnych hrdinov, sochy rímskych cisárov, významných Rimanov, výjavy z víťazných bojov - historický reliéf, ktoré zdobili stĺpy a oblúky, dokonalé portréty a posmrtné masky. Sôch sa zachovalo oveľa viac ako malieb.

Význam rímskej kultúry
Rímska kultúra a umenie ovplyvnila aj ďalšie obdobia dejín a mnohé poznatky a diela sa zachovali dodnes:
- latinčina sa stala základom románskych jazykov - francúzština, taliančina, portugalčina, španielčina, rumunčina, v stredoveku bola dlho jazykom vzdelancov a aj v súčasnosti používame latinské názvy v odbornej terminológii (medicína, biológia, právo...)
- latinská abeceda – je najpoužívanejšie hláskové písmo na svete. Obsahuje 26 písmen a s drobnými obmenami sa používa vo väčšine európskych jazykov (okrem krajín východnej Európy), v Severnej a Južnej Amerike, v subsaharskej Afrike a na ostrovoch v Tichom oceáne.
- rímske umenie (antické) ovplyvnilo neskoršie umelecké smery - humanizmus, renesanciu či klasicizmus, ktoré sa vracajú k antickým ideálom.
 
· najvýznamnejším dielom rímskej literatúry je historický epos Aeneas
· rímske sochárstvo svojím kopírovaním gréckych diel zachovalo tieto pamiatky, ktorých originály boli zničené (napríklad socha Diskobola, hlava Alexandra Macedónskeho a iné)
· vytvorili cestnú sieť a dláždené cesty
· vytvorili rímske číslice, ktoré používame dodnes.
 
Záver
Vďaka tejto práci som sa veľa dozvedela o starovekom Ríme, jeho panovníkoch, politike, kultúre a živote ľudí v tomto antickom štáte. Táto téma je tak obšírna, že by nebolo možné spomenúť všetky udalosti, známych vedcov, politikov či básnikov. No snažila som sa vybrať, podľa môjho úsudku najpodstatnejšie a najzaujímavejšie udalosti z tohto obdobia.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 7.4)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.020