Zámorské objavy (15. – 18. storočie)

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: petka (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 13.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 858 slov
Počet zobrazení: 6 508
Tlačení: 295
Uložení: 320
Zámorské objavy (15. – 18. storočie)
 
Úvod
Tému zámorské objavy som si vybral hlavne z dôvodu, že už ako malého chlapca ma zaujímali objavy ako také a sám som sa hral na akéhosi bádateľa. Rád som sa vžíval do kože slávnych objaviteľov pričom som objavoval len malé kopce za domom, no mne to pripadalo ako by som bol prvý človek čo tam vkročil. Práve preto obdivujem ľudí, ktorí to v minulosti dokázali a našli ich vlastný kúsok raja, ktorý objavili nielen sami pre seba ale aj pre všetkých ostatných ľudí. Niektorí objavovali tajné a nové miesta, iní zas vyvracali teórie, ktoré boli v ich dobe priam nemysliteľné. Touto prácou by som Vám chcel priblížiť ľudí, ktorých si vážim a ich objavy, ktoré zmenili svet a zapísali do histórie.
 
1. História zámorských ciest
Za zámorské objavy sa považujú objavné cesty zemepisného charakteru, ktoré sa odohrávali hlavne v 15. až 18. storočí no naďalej pokračovali až do 20. storočia. Ide o cesty európskych moreplavcov, ktoré sa považujú za najdôležitejšie objavné cesty vôbec. V rámci nich vznikli aj prvé koloniálne ríše a to španielska a portugalská. Z histórie poznáme veľa priekupníkov zámorských ciest ako napríklad  Egypťanov, ktorí začali podnikať náročné obchodne cesty po Níle až do Červeného mora a to len pre získavanie tovaru a za obchodom. Niektoré zmienky dokonca uvádzajú, že po zlato a striebro putovali do Sýrie, po cín až do Španielska a drevo, ktoré pre nich malo veľmi veľkú hodnotu dovážali až z Fenície. Pre náročnosť ciest museli mať Egypťania po ruke veľmi schopné námorníctvo s kvalitnými plavidlami a disciplinovanou posádkou. To znamenalo bezpečné prepravovanie tovaru aj zo vzdialených mocností.

Za vynikajúcich moreplavcov boli považovaný aj Feníčania,  známy hlavne svojim námorným obchodom, ktorý mal dosah v celom Stredozemí. Po zlomení Krétskej moci začali budovať obchodné stanice po celom Stredomorí. Najznámejšou z týchto staníc bolo určite Kartágo, založené osadníkmi z Tyru. Vplyv Feníčanov siahal po celom južnom pobreží Stredozemného mora až za Gibraltár a aj do južnej Hispánie, južnej Itálie, na Cyprus a na Krétu. 

2. Príčiny zámorských ciest
Hlavnými príčinami, ktoré viedli Európu k objavovaniu boli hlavne nedostatky drahých kovov, ktoré sa používali na výrobu a razenie vtedajších mincí, výrobu šperkov a doplnkov. Nakoľko boli európske doly maximálne vyčerpané, ľudia boli nútený hľadať nové cesty na ich získavanie. Potrebné a nedostatkové kovy boli hlavne striebro a zlato. Jedna z ďalších príčin prišla v roku 1453 keď Turci dobyli Konštantínopol a tým zablokovali dôležitú obchodnú cestu medzi Európou a Áziou. No v tomto čase existovali len dve cesty do Ázie a to prvá cez Konštantínopol a Krym a druhá viedla cez Červené more. Nakoľko Európanov odjakživa priťahoval Orient hľadali nové cesty ako sa do týchto krajín dostať. Európa potrebovala svoj obchod pretlačiť aj do týchto krajín takisto ako potrebovala nové suroviny, ktoré tieto krajiny potrebovali. Rozvoj obchodu bol v tom čase viac než dôležitý. Takisto dôležité bolo aj zdokonaľovanie lodí a navigácie.   
 
2.1. Predpoklady
Medzi predpoklady zámorských ciest patrilo celkové zdokonaľovanie námorníctva ako takého ale hlavne zvyšovanie kvality a odolnosti lodí, prepracovanejšia technika stavby a takisto aj vyššia efektivita. Samozrejme sa to týkalo aj navigačných zariadení. Išlo o podrobnejšie zakresľovanie máp, testovanie kompasov v praxi a sextanty, ktoré sa začínali používať čoraz častejšie. Lode sa už neplavili len pri pobreží ale mohli si dovoliť vyplávať aj na šíre more nakoľko im to už vtedajšie vynálezy dovoľovali. Práve toto boli predpoklady pre úspešné zahájenie doby plnej zámorských objavov. Zmenil sa aj názor na svet, čo bolo tak isto dôležitým predpokladom na podniknutie ciest. 
 
3. Objavné plavby
Začiatky éry zámorských objavov sa spájajú s Portugalskom. Ako prvá bola zaznamenaná expanzia proti severoafrickým Maurom pod vedením Jána I. Avizovského. Mesto Ceuta, severoafrické pobrežie, bolo dobyté roku 1415 a v roku 1420 boli objavené Kapverdské a Azorské ostrovy. Plavby okolo afrického pobrežia prebiehali pod záštitou princa menom Henrich Moreplavec. Gil Eanes roku 1434 na príkaz Henricha Moreplavca oboplával mys Bajador, čím sa dokázala priechodnosť cesty južnou trasou do Indie. Práve počas plavieb okolo afrického pobrežia sa začínali vytvárať prvé kolónie.
 
3.1. Bartolomeo Diaz
Portugalský moreplavec, ktorý ako prvý oboplával mys Dobrej nádeje a tým dosiahol najjužnejší cíp Afriky. Pochádzal zo slávnej rodiny moreplavcov, ktorí ako prvý oboplávali mys Bajador a objavili Zelený mys na západnej strane afrického kontinentu. V roku 1487 opustili dve karavely s výtlakom 50 ton prístav v Lisabone a vydali sa popri africkom pobrežím smerom na juh. Bartolomeova cesta však mala pokračovať až do Indie no nakoľko na jeho lodi vypukla vzbura, ktorú podnietil nedostatok potravín ale aj nepriazeň počasia, ktorá ich údajne dosť často sprevádzala. Paradoxom je že Diaz objavil mys Dobrej nádeje až na spiatočnej ceste. Pomenoval ho Cabo Tormentoso, čo znamenalo v preklade Nepokojný mys. Bohužiaľ názov sa neujal nakoľko kráľ sa bál že vďaka jeho názvu bude ostatných moreplavcov len odpudzovať premenoval ho na Cabo de Boa Esperanca , čo v preklade znamená mys Dobrej nádeje.

Diasove karavely pristáli v Lisabone v roku 1488. Za svoje činy si užil mnoho priazne a je záhadou prečo pred skúseným veteránom dostal pri výbere veliteľa veľkej indickej expedície prednosť Vasco da Gama. Bartolomeo Diaz zomrel pri Cabralovej výprave do Indie, kde nepriazeň počasia a silná búrka zničila štyri expedičné lode. Zomrel pri myse Dobrej nádeje, ktorý sám objavil.
 
3.2.Krištof Kolumbus
Janovský moreplavec v španielskych službách, ktorý objavil Ameriku pre Európu dneška a to v roku 1492.  Kolumbus vôbec netušil o fakte, že medzi Európou a Áziou sa nachádza niečo iné ako šíri oceán ale nakoľko vychádzal z teórie, že Zem je guľatá odhodlal sa vydať na cestu do neznáma. Jeho plán však mal pár nedomyslených detailov a to: ako sa bude orientovať na šírom mori kde nebude nablízku žiadna pevnina, kde zoženie peniaze na svoju plavbu a čo lode. Po dlhých rokoch čakania prišla odpoveď, panovníci Izabela I. a Ferdinand II. mu dali tri lode a to Santa Mariu, Ninu a Pintu. Nakoniec nazhromaždil aj 90 člennú posádku pre darované lode. Už 12. októbra 1492 presne po 37-dennej plavbe Krištof Kolumbus pristál na druhej strane Atlantiku a to presne na Bahamských ostrovoch. Prvý objavený ostrov dostal názov San Salvador.

Druhá výprava na ktorú sa vydal s bratmi Diegom a Bartolomejom dňa 25. septembra 1493 so 17 loďami skončila objavením Jamajky, Portorika, Santa Cruz a Dominiky. Tretia výprava pri ktorej 30. mája 1498 pristál na pobreží juhoamerickej pevniny sa však skončila nepriaznivo nakoľko sa musel v okovách na rozkaz kráľovnej vrátiť naspäť do Španielska, nakoľko si istý dvoran prišiel k záveru, že zbytočne prelievajú španielsku krv. Pri poslednej a to štvrtej výprave sa snažil objaviť úžinu cez ktorú by sa lode mohli dostať do Ázie. Nanešťastie výprava sa skončila neúspechom. Zomrel 20. mája 1506 s pocitom, že kontinent, ktorý objavil ani nenesie jeho meno. No Kolumbus nebol prvý, čo dosiahol pobrežie Ameriky. Dnešné zmienky takmer presne dokazujú, že brehy Ameriky dosiahli už Vikingovia okolo roku 1000. Potvrdzujú to hlavne mapy na jednej z nich je zakreslený takmer presne Island, Grónsko a aj severná časť Ameriky. Mená v texte presne ukazujú na jednu zo severských mocností, spomína sa tu Bjarni Herjulfsson a Leif Erikson.
 
3.3.Amerigo Vespucci
Taliansky obchodník, cestovateľ a kartograf, ktorý pochádzal z bohatej florentskej rodiny. V roku 1492 opustil Florenciu a vydal sa do Seville v Španielsku, kde sa vo svojich štyridsiatich rokoch stal riaditeľom námornej spoločnosti. Tá dodávala lode a náradie na dlhšie plavby, napríklad aj pre tretiu a štvrtú Kolumbovu výpravu. Až neskôr dostal prvú príležitosť vyplávať na dlhšiu cestu, čo ho nesmierne potešilo nakoľko už od mala chcel objavovať nové svety. Jeho nadšenie bolo podčiarknuté aj vtedajšími Kolumbovými úspechmi. A tak sa zapojil do pátrania po ceste do Ázie západnou cestou. Vyplával presne 10. mája 1497. Predpokladá sa, že práve počas tejto plavby sa mu podarilo podrobne preskúmať Mexický záliv a USA až po záliv Svätého Lawrenca. Z plavby sa však veľa dôkazov nezachovalo.

V roku 1499 podnikol Amerigo ďalšiu plavbu pričom smeroval na ostrovy Cape Verde. Pristál niekde na pobreží Brazílie. Preskúmal časť Brazílie, ústie Amazonky a pri ceste naspäť aj Kubu a Bahamy odkiaľ doniesol aj pár domorodcov z Nového sveta do Španielska.  Roku 1501 presne 19. mája  vyrazil na svoju tretiu plavbu, kde bol veliteľom Gonocalo Coelho, ďalší zo známych španielskych moreplavcov. Objavili Cape Santo Agostinho, miesto, ktoré leží výbežku dnešnej Brazílie. Dostal sa až do Argentíny. Na poslednej výprave preskúmal pobrežie Južnej Ameriky. V roku 1504 sa posádka vrátila späť do Španielska aby opísali objavy a ihneď boli zapísané na mapy.  Nemecký kartograf Martin Waldseemuller, po objavení nového sveta navrhol nazvať ho podľa jeho objaviteľa Ameriga Vespucciho Amerika. Tak sa aj stalo a názov sa ujal. Amerigo zomrel v roku 1512 na maláriu.   
 
3.4.Vasco da Gama
Portugalský námorník a objaviteľ, jeden z najznámejších objaviteľov svojej doby. Absolvoval tri cesty do Indie čím zabezpečil koloniálnu dominanciu Portugalska. Lisabon opustil 8. júla 1497 so štyrmi plachetnicami, karaka São Gabriel, karaka São Rafael, karavela Berrio, zásobovacia loď, ktorej meno je dodnes nie je známe. Po niekoľkých povinných zastávkach na východoafrickom pobreží dosiahol dňa 20.mája 1498 indický subkontinent a to presne pri meste Kalikut. Druhú výpravu do Indie už podnikol Vasco da Gama ako admirál, pričom velil 10vojnovým lodiam, ktoré mali za úlohu upevnenie Portugalskej moci v Arabskom mori a na pobreží Indie. Požitím násilia najskôr potopil jednu arabskú flotilu a hneď a neskôr si začal podmaňovať obyvateľstvo a tým položil základy Portugalskej Indie. Tretiu výpravu roku 1524 podnikol už ako čerstvo vymenovaný miestokráľ Indie. No po pár mesiacoch však umrel. 
 
3.5. Fernando Magalhães
Portugalský moreplavec v službách španielskej koruny, ktorý dokázal celému svetu, že Zem je naozaj guľatá. Písal sa 20. august 1519, keď sa zo Seville vyplavilo 5 lodí. Trinidad ako vlajková loď a sprievodné San Antonio, Concepción, Victoria a Santiago. Cieľom bolo dosiahnutie ázijských brehov, presnejšie súostrovie Muloky, tiež známe ako ostrovy korenia. Všetky vtedajšie plavby sa uskutočňovali smerom na východ no Magalhãesova flotila sa vybrala sme smerom na západ.

Cesta mala za úlohu dokázať priechodnosť západnej cesty ale pri jej úspechu by opadli všetky vtedajšie pochybnosti o to, že Zem je v skutočnosti guľatá. Plavba úspešne postupovala cez Tenerife cez rovník dosiahli aj dnešné Rio de Janeiro. Popri juhoamerických brehoch, kde preskúmali La Platu a neskôr prenikli až do patagónskych vôd.

V marci 1520 sa rozhodli zakotviť a prečkať nepriazeň zimného počasia v zálive sv. Juliána. Tu neskôr vypukla vzbura, ktorá však bola potlačená, no vyžiadala si životy pár kľúčových ľudí expedície. Misia pokračovala no bola sprevádzaná veľkou nepriazňou, loď Santiago bola zničená v búrke. San Antonio dezertovala a vrátila sa naspäť do Španielska. Magalhães objavil 21. októbra prieliv medzi Ohňovou zemou a Čile, ktorý dodnes nesie jeho meno. Prielivom preplával až do oceánu, ktorý nazval Tichý oceán a to hlavne pre pokojnú plavbu a priaznivý vietor, ktorý flotilu sprevádzal. Výprava však skoro štyri mesiace nenarazila na žiadnu pevninu a tak námorníci umierali na nedostatok jedla vody a vitamínov.

No 6. marca 1521 dorazili na Mariánske ostrovy, kde doplnili zásoby a už 9. marca výprava opäť pokračovala a 16. marca dorazili na ostrov Homonhon na Filipínach. Tu posádku tvorilo už len 150 z celkových 237 mužov. Tu sa posádka dokázala dohovoriť s tunajším kmeňom, nakoľko ich tlmočník rozumel reči ich kmeňa. Magalhães si vymenil vzácne dary s kráľom  Limasawy rádžom Ka Lambom. Tomu Magalhães sľúbil pomoc pri vojne zo susedným kmeňom. No pri tejto vojne Magalhães zomrel a to presne 27. apríla 1521. Výprava však pokračovala aj bez neho a posádka dosiahla Borneo a neskôr aj Malucké ostrovy, kde pre kráľa nabrala korenie a vybrala sa späť do Španielska. No späť sa vracia len jedna loď a to Victoria a len 17 mužov.    
 
Záver
Nakoniec práce by som si dovolil tvrdiť, že počas tvorenia práce som zistil mnoho nových informácií o ktorých som doteraz nevedel a verím, že moja práca pomôže všetkým čo ju budú čítať.  Dúfam, že Vám rozšíri obzory aspoň tak ako mne a že si z nej zoberiete mnoho užitočných poznatkov .
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.021