Praha - kultúrna pamiatka UNESCO

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča petka (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 13.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 574 slov
Počet zobrazení: 2 931
Tlačení: 223
Uložení: 240
Praha - kultúrna pamiatka UNESCO
 
Úvod:
Túto tému som si zvolila, z toho dôvodu, že Česká republika patrí v súčasnosti medzi relatívne veľmi bohatých strážcov pokladu, chránených UNESCOM- v rámci celej planéty Zem. V roku 2003, sa s celkovým počtom 12 lokalít zaradila do prvej dvadsiatky najbohatších zemí sveta. V súčasnosti pripadá 1 poklad na 830 000 obyvateľov.   Organizácia Spojených národov (OSN), je medzinárodná organizácia združujúca väčšinu štátov na Zemi. Myšlienka založiť svetovú organizáciu, ktorá by sa snažila  o mier, vznikla na konci prvej svetovej vojny. Lídri víťazných mocností založili vo Versailles Spoločnosť národov. Druhá svetová vojna bola dôkazom jej zlyhania. Už v roku 1942 však americký prezident Franklin D. Roosevelt  použil termín Spojené národy. S blížiacim sa koncom vojny sa blížil aj vznik OSN. Oficiálne OSN vznikla 24. októbra 1945, potom ako bola Charta ratifikovaná piatimi stálymi členmi Bezpečnostnej rady Čínou, Francúzskom, Ruskom, USA, Spojeným kráľovstvom  a väčšinou z ďalších 46 signatárskych krajín.

UNESCO (Organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru), je medzinárodnou organizáciou systému OSN, ktorá má mandát na rozvoj kultúrneho potenciálu svetového spoločenstva, kultúry, vedy a vzdelávania. Pomohla pri vzniku medzivládnych programov v oblasti hydrológie, oceánografie, geológie a životného prostredia. Pod patronátom UNESCO vznikol rad medzinárodných dohovorov vzťahujúcich sa na autorské práva, ochranu pamiatok a iné. Česko získalo členstvo  v UNESCO 9. februára 1993 (Česko-slovensko bolo zakladajúcim členom UNESCO).
 
V Českej republike boli v roku 1992 zapísané prvé pozoruhodné klenoty do UNESCO, medzi nimi aj:
PRAHA- ako jedna z najväčších pamiatkových lokalít sveta
 
Praha býva nazývaná “Zlatou a stovežatou“, jej veže dal kedysi pozlátiť cisár Karol IV. Veží je v Prahe mnoho, v súčasnosti ich je viac než 500. Základ historického jadra mesta tvorí stovka pamiatkových objektov, medzi nimi je viac než 20 zapísaných do fondu národných kultúrnych pamiatok. Je tu tiež prístupných viac než 70 múzejných a ďalších objektov s expozíciami, medzi nimi sa niektoré radia medzi múzeá i galérie svetového významu. 
Praha má tri najživnejšie turistické centrá.

Prvým z nich je dnešné srdce mesta  „ Zlatý kríž“. Jeho areál ohraničujú tri významné budovy- Národné múzeum, Národné divadlo a Prašná brána. Zlatý kríž je centom obchodného i spoločenského života Prahy. Jedná sa o nehnuteľnosť  postavenú v roku 1929 talianskou poisťovacou  spoločnosťou  a chránenou pamiatkovým úradom. 

 „Kráľovská cesta“ je názov  historickej  trasy centrom českého hlavného mesta Prahy, po ktorej prechádzali nastávajúci králi  ku korunovácií. Ako prvý prešiel korunovačnou cestu roku 1438 Albrecht II. Habsburský, ako posledný  rakúsky cisár Ferdinand V. Dobrotivý roku 1836. Trasou slávnostne prechádzali i významní poslovia a hostia z cudzích zemí.  
 
„Pražský hrad“
je najväčším obývaným hradom sveta, hovorí populárna Guinessova kniha rekordov. Pražský hrad je najvýznamnejšia stavebná pamiatka Prahy i celej Českej republiky, sídlo prezidenta ČR, najznámejšia  a najcharakteristickejšia dominanta hlavného mesta Česka. Nachádza sa na miernej vyvýšenine v pražskej mestskej štvrti Hradčany, nad ľavým brehom rieky Vltavy.

Počiatky siahajú do polovice 9. storočia. Prvé knieža kresťanov- Bořivoj, tu založil hradisko, ktoré sa neskôr stalo sídlom kráľovského rodu Přemyslovcoc. V 12. storočí bolo hradisko opevnené kamennými hradbami. Hrad sa stal sídlom českých kráľov. K prvému naj väčšiemu rozkvetu došlo v 14. storočí- za vlády Karola IV., kedy sa stal cisárskou rezidenciou. Koncom 15. storočia bola gotická prestavba za vlády Vladislava Jagellovského. V renesančnom slohu za vlády Habsburgovcov v 16. storočí. Výstavba vyvrcholila za vlády cisára Rudolfa II.- na prelome 16. a 17. storočia. Hrad sa v tej dobe stal významným európskym strediskom vedy i umení. K poslednej, celkovej prestavbe Hradu, realizovanej v štýle rokokového klasicizmu, došlo za vlády cisárovnej Márie Terézie.

Hrad má tri vstupné brány. Hlavná z nich, baroková Mrežovaná brána, je zdobená plastikami „Bojujúcich gigantov“ a vedie od západu na prvé nádvorie. Z tade Matyášovou bránou na druhé nádražie, obklopené krídlami Nového paláca. V bráne- po pravej strane postupuje Paccasiho schodište, vedúce k reprezentačným priestorom prezidenta republiky. V pravom rohu paláca je kaplnka svätého Kríža (Baroková stavba, zdobená sochami svätých- Petra a Pavla), v ľavom severnom krídle Nového paláca potom Obrazáreň Pražského hradu, s expozíciou obrazov 16. a 17. storočia. V horných podlažiach Nového paláca sa nachádza reprezentačná Španielska sála a Rudolfova galéria, kde boli sústredené umelecké zbierky cisára Rudolfa II. Vstup do hradu je možný aj cez Prašný most. Tretiemu nádvoriu dominuje katedrála Svätého  Víta, s kaplnkou Svätého Václava  a s hrobkou českých kráľov   ( Je najväčšia z pražských svätýň a jedným z najväčších gotických chrámov Európy.) Pozornosť púta 16 metrov vysoký monolit, vytesaný z jedného kusa žuly a taktiež kópie gotickej sochy Svätého Jiřího, ktorej originál, pochádza až z dávnych dôb roku 1373, je umiestnený  v Jiřském kláštore. V priestoroch nádražia je možné vzhliadnuť aj zbytky najstarších kostolov. V južnom krídle Starý kráľovský palác, ktorý bol až do 16. storočia sídlom českých kráľov.( V Vladislavskej  sále bol zvolený aj posledný prezident Českej republiky. Z východného okna susednej  Českej kancelárie, došlo v roku 1618 k „ Pražskej defenestrácií“= vyhodenie z okna miestodržiteľov kráľa- Martinec, Slavat a pisár Fabrícius. Táto udalosť dala základ českému stavovskému povstaniu a stala sa rozbuškou tridsať ročnej vojny.) Jiřské námestie je ukončené bazilikou a kláštorom Svätého Jiřího, s expozíciou starého českého umenia napr. Unikátna socha Brigity predstavujúca rozkladajúce sa dievča, dávno po smrti. Vytesal ju taliansky umelec Spinetti, aby mu bol odpustený trest za jej vraždu. A s náhrobkami rodu Přemyslovcov. Korunovačné klenoty sú umiestnené pod 7 zámkami, ich kľúče vlastní 7 inštitúcií . Zahŕňajú: svätováclavskú korunu, žezlo a jablko, plášť a štólu. V severnom opevnení Hradu, stojí Pražská veža- Mahulka , v ktorej je inštalovaná expozícia umeleckých remesiel rudolfínskej doby a história opevnenia Pražského hradu. Predstavuje tiež pevnosť, z ktorej nebol vypálený jediný výstrel. Napriek tomu zažila nesmierny výbuch. Vojaci švédskej okupačnej armády sem zašli so zapálenými pochodňami. Veža,  vybuchla a celá sa nadvihla, silné steny však dosadly na pôvodné miesto. 
„Katedrála Svätého Víta“ predstavuje najväčšiu svätyňu Prahy a súčasne jeden z najväčších chrámov celej Európy. Vo zvonici katedrály, je umiestnený Zvon „Zikmund“. Patrí medzi najväčšie zvony sveta- jeho výška dosahuje 203 cm, priemer 260 cm a váha 16 ton.  Bronzové dvere sú zdobené reliéfy s výjavmi z histórie chrámu a z legiend o svätom Václavovi a Vojtechovi. V chóre katedrály, pred hlavným oltárom stojí kráľovské mauzóleum a pod ním, v podzemí chrámu kráľovská hrobka. Chór obklopuje veniec gotických kaplniek. V niektorých z nich sú pochovaní panovníci a svätí patróni Českej zeme.

 „Náhrobok Jána Nepomuckého“ bol odliaty z 20 metrických centov čistého striebr a. Predstavuje postavy, symbolizujúce Mlčanlivosť, Múdrosť, Silu, Spravodlivosť.
„Národné múzeum“- stráži zbierku nevyčísliteľných hodnôt, sú medzi nimi tisíce unikátov. K raritám patrí kostra veľryby, vážiaca viac ako 4 tony a dlhá 22,5 metra. Kostra zápachom, ktorý pri preparácií vydávala, spôsobila protesty Pražanov- dlho nebolo isté, či bude v múzeu inštalovaná. Odmasťovanie robila firma, ktorej zamestnanci už nemohli vydržať zápach veľryby a tak bolo odmasťovanie prerušené a veľryba, sa dlhé roky návštevníkom odvďačovala odkvapkávaním veľrybieho oleja. Nachádza sa tu tiež vyhynutý vták „ Blboun nejapný“. Jeho pozostatky sú mimoriadnym unikátom, jediné na svete. Vták sa nachádzal v zbierke Rudolfa II. z kadiaľ bol vyhodený na smetisko. Tam boli jeho pozostatky nájdené a uschované.

„Múzeum hračiek“ predstavuje druhú najväčšiu zbierku starých hračiek v rámci celej planéty Zeme. Pôvodne gotická budova, pochádza z dôb vlády kráľa Přemysla Otakara II. Neskôr bola sídlom Detského domova. Dnes fasádu zdobí sgrafitová omietka. Návštevníci múzea sa môžu tešiť na unikátne historické hračky, ktoré pochádzajú z Európy až Ameriky. Hračky, ktoré sú vystavené v Múzeum hračiek boli vyrobené z dreva alebo plechu a patrili stredným alebo vyšším vrstvám obyvateľov. Múzeum hračiek je pre návštevníkov otvorené denne.

 „Národná galéria“ je druhou najväčšou v Európe, po parížskom Louvri. Má kolekciu obrazov  jedného z najväčších svetových majstrov- Pabla Picassa, bola vylúpená, obrazy však boli nájdené a vrátené späť. Ohromná zbierka obsahuje veľké množstvo Českej a slovenské obrazy a sochy, vrátane diel Gutfreund, Kupka, Fila, Beneš a Bohumil Kubišta . The international collection includes myriad works by Picasso, Rodin, Gauguin, Cezanne, Monet, Van Gogh, Renoir and Klimt among others; many of these are donations from the famed collection of art historian Vincenc Kramář. Medzinárodná zbierka zahŕňa bezpočet diel Picassa, Rodin, Gauguin, Cezanne, Monet, Van Gogh, Renoir a Klimt okrem iného, ​​mnohé z nich sú dary od známeho zbierky historika umenia Vincenta Kramářa. It is housed in different locations within the city, the largest being the Veletržní Palác. Je umiestnená v rôznych lokalitách na území mesta, najväčší je v Veletržnom paláci. Its history dates back to the 18th century (exactly February 5, 1796), when a group of prominent representatives of Bohemia patriotic aristocracy and Enlightened middle-class intellectuals decided to elevate what they called "debased artistic taste" of the local population. Jeho história siaha až do 18. storočia, kedy sa skupina významných predstaviteľov slovenských vlasteneckých aristokratov a osvietení meštiansky intelektuáli  rozhodol povýšiť čo oni volali "nižšia umelecký vkus" miestneho obyvateľstva. It houses the National Gallery's collection of modern art. To ubytuje zbierka Národnej galérie moderného umenia. The institution, which received the title Society of Patriotic Friends of the Arts established the Academy of Fine Arts and the Picture Gallery. Inštitúcia, ktorá dostala titul Spoločnosť priateľov vlasteneckých umenie založil Akadémiu výtvarných umení a Galéria. In 1918 the Picture Gallery became a central collection of newly formed Czechoslovakia .

 „Národné divadlo“ predstavuje monument, jeho scéna je považovaná za najkrajšie dielo architektúry českého národa zo 16. storočia. Národné divadlo v Prahe patrí medzi najznámejšie divadlá v Českej republike. Novo renesančná budova divadla od Josefa Zítka je jednou z najvýznamnejších stavieb v zemi jak z hľadiska obecne národnekulturneho, historického, tak i z hľadiska čiste architektonického. Divadlo je 26 m vysoké. Veľmi dobrá akustika a počuteľnosť i v najvrchnejších poschodiach. Nad hľadiskom visí dve tony ťažký luster o šírke 3 metre a diaľke 5,5 metra, ktorý má 260 lampičiek. Opravuje sa v pôvodnom priestore, kam sa podľa potreby vysunie. Medzi javiskom a hľadiskom sú 3 opony. Železná opona pre prípad požiaru, druhá opona namaľovaná Vojtěchem Hynaisem oslavuje obetavosť českého národa pri budovaní Národného divadla a tretia opona je červená, zamatová a rozťahuje sa ručne. Nad oponami môžete vidieť nápis „Národsebe“, ktorý vystihuje spolu s Hynaisovou oponou občanov, ktorí darovali peniaze na výstavbu budovy. Nad oponou sa také nachádza plastická Štyrchova figurálna zbierka. V divadle sa nachádza i varhany.
 
„Poštové múzeum“ chráni jedinečné unikáty, medzi nich patrí 1. Známka sveta „Penny Black“ z Veľkej Británie, aj prvá československá známka- „Hradčany“. V expozícii Poštového múzea v Prahe, sa nachádzajú bohaté zbierky poštových známok. Besides a complete collection of Czechoslovak and Czech Republic stamps, there are also exhibits of classic European postage stamps, including a study collection of classic Austrian stamps that is greatly valued by philatelists. Okrem kompletnej  zbierky  československých a slovenských známok republiky, tam sú tiež exponáty z klasickej európskej poštové známky, vrátane štúdie zbierky klasických rakúskych známok, ktorý je veľmi cenený .Another pride of the collection is the world's first newspaper stamp – the Austrian Merkurs. K pýcham zbierky je na svete prvé novinové známky - rakúskej Merkury. The Postal Museum owns the world's only block of eighty so-called Blue Merkur stamps, which is exhibited only on special occasions. Poštové múzeum vlastní na svete jediný blok osemdesiat takzvaný Blue známky Merkúr, ktorý je vystavený len pri zvláštnych príležitostiach. Also important, and available for public viewing, are a collection of so-called Russian Zemstvo stamps, a bequest to the museum from the architect Lada–Yakushevich, a descendent of emigrants to pre-war Czechoslovakia, and stamps of old German states. Tiež dôležité, a je k dispozícii  zbierka takzvaný ruský známky Zemstvo, odkaz múzeu od architekta Lada-potomka ruských emigrantov, aby pred vojnou Československa, a známok starých nemeckých štátov.
 
„Bertramka“ uchováva medzi svojimi unikátmi 13 vlasov Wolfganga Amadea Mozarta. Sú jediným pozostatkom tela slávneho virtuóza,  nakoľko jeho hrob vo Viedni je neznámy. Stála expozícia sústreďuje dobové doklady, tisky, rytiny, rukopisy, listy, obrazy, notové záznamy, hudobné nástroje a ďalšie pamiatky na Mozartovej návšteve Bertramky a Prahy. Obsahuje i zaujímavé dokumenty o histórií usadlosti a Mozartových kontaktoch s významnými českými hudobníkmi vrátane jeho hostiteľov na Bertramke a dlhoročnými priateľmi manželmi Duškovými..

„Staromestský orloj“ je starý viac než 500 rokov, patrí medzi naj pamätnejšie v Európe. Prehliadku apoštolov zahajuje zvonením kostlivec, symbol smrti. Kýva na svojich dvoch susedov- Turka, Márnivca  a Lenivca, tí však vrtia hlavami a naznačujú, že ešte nechcú zomrieť. Sú to staroveké astronomické  hodiny, umiestnené na južnej strane Staromestskej radnice. V strede dominuje astronomický ciferník a pod ním kalendárna doska. Orloj je ďalej doplnený sochami po okrajoch, bustou anjela medzi oknami  apoštolov a ozvučeným kohútom v hornej časti nad oknami. Na astronomickom ciferníku, odvodenom od astrológom, ide odčítať rôzne časy, astronomického cykly, polohu Slnka a ktorým súhvezdím zverokruhu práve prechádza polohou Mesiaca nad nebo pod horizontom, jeho fázy a postavenie vzhľadom k Slnku. Z kalendárovej  dosky ide odčítať aktuálny mesiac, deň a nepohyblivé sviatky kresťanského kalendára. Nad astronomickým ciferníkom sú dve okná, v nich sa pohybujú  apoštoli. Orloj je ďalej doplnený sochami po okrajoch, bustou anjela  medzi oknami  apoštolov a ozvučeným kohútom v hornej  časti nad oknami.

„Palác Goltz- Kinských“, predstavuje najkrajšiu rokokovú stavbu v Prahe. Z balkónu predniesol v roku 1948 historický prejav budúci prezident Klement Gottwald. Jeho predslov sa stal signálom k nasledujúcemu komunistickému prevratu. Súčasný objekt vznikol prestavbou troch starších objektov v 2. polovici 18. storočia. Pomenovaný je po dvoch hlavných držiteľských rodoch. Od roku 1949 je objekt sídlom Národní galérie, ktorá v paláci prezentuje svoje  expozície.

„Karlov most“
- predstavuje najpamätnejší monument a javisko drám histórie národa. Na rozkaz českého kráľa Václava IV., tu bol utopený  Ján Nepomucký. Po celé desaťročia- v rokoch 1621-31, boli na Staromestskej veži vystavované hlavy českých pánov, popravených po bitke na Bielej hore. Je najstarší stojaci most cez rieku Vltavu v Prahe a druhý najstarší zachovaný most  v Česku. Bol založený cisárom Karolom IV., výstavba bola zahájená v roku 1357, pod vedením jedného z najslávnejších architektov všetkých čias- Petra Parléře. Karolov most bol až do roku 1841 jediným mostom cez Vltavu v Prahe, a bol tiež jediným spojovacím bodom (okrem prievozníkov) medzi Starým Mestom, Pražským hradom a inými štvrťami. 

„Karlova univerzita“- bola založená kráľom českým a cisárom ríše rímskej- Karel IV. Stalo sa tak v roku 1348. Prvé roky po založení nemala vlastnú budovu, prednášalo sa v chrámoch, kláštoroch a súkromí. V roku 1386 pre ňu kráľ Václav IV. kúpil dom mincmajstra Jana Rotlera, dnešní Karolín. Dom nechala univerzita upraviť, vnútri bola aula, byty majstrov, kúpele, zbrojnica a vezenie. V 18. Storočí bola barokovo prestavaná, podľa projektu architekta F. M. Kaňka. Je najstaršia univerzita v strednej Európe a popredná česká vysoká škola, ktorá sa skladá zo 17 fakúlt sídliacich predovšetkým v Prahe ale aj v Plzni a Hradci Králové. 

„Prašná brána“
je neskoro gotická stavba. Jedná sa o jeden zo symbolov Prahy. Pôvodne stála na jej mieste jedna z brán staromestského opevnenia. Neskôr si uvedomovali, že polorozpadnutá stavba robí mestu hanbu o to viac, že v jej blízkosti stál Kráľov dvor, sídlo mladého Vladislava Jagelovského. Rozhodli sa ju zbúrať a na jej mieste postaviť novú, ktorá by viac než zárukou bezpečnosti bola dôstojnou vizitkou Starého Mesta.

Jej výstavba začala v roku 1475 . Brána, pôvodne nazývaná Nová, bola založená takmer deväť metrov pod úrovňou dnešného terénu a bola vysoká 42 metrov. Stavba však zostala nedokončená, pretože po presťahovaní kráľa Vladislava na Pražský hrad v roku 1483 stratili Staromestskí o jej dostavbu záujem. Preto bola asi len provizórne zastrešená. Postupne stratila akúkoľvek funkciu a dokonca sa uvažovalo nad jej zbúraním. Asi od polovice 18. storočia slúžila ako sklad strelného prachu; preto sa jej začalo hovoriť Prašná.Dnes je Prašná brána vysoká 65 metrov, vyhliadkový priestor je vo výške 44 metrov a vedie naň 186 schodov.

Záver:
Tento projekt ma veľmi bavil, pretože v Prahe je nesmierne veľa zaujímavých budov a priestorov a veľmi ma mrzí, že som musela vybrať len niektoré. Musím sa priznať, že v Prahe som bola len raz ale aj napriek tomu ma očarila svojou atmosférou. Toto leto sa tam určite vyberiem aj s moju rodinou, pretože som sa dozvedela veľmi veľa o jednotlivých miestach a budem vynikajúci sprievodca. Som nadšená týmto miestom, vôbec som nečakala také množstvo nádhery koncentrovanej na ploche Prahy. Myslím si a dúfam, že po od prezentovaní môjho projektu, mi dajú za pravdu moji poslucháči, že Praha si skutočne zaslúži patriť do dedičstva pod krídlami UNESCA, pretože má čo ponúknuť zo svojho bohatstva. Každý si tam nájde niečo svoje, pretože je nesmierne rôznorodá. Vidieť takú nádheru stojí za to. 
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5.5)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.021