Pamiatky UNESCO na Slovensku

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 13.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 533 slov
Počet zobrazení: 5 257
Tlačení: 390
Uložení: 346
Pamiatky UNESCO na Slovensku
 
Úvod:
Slovensko je pomerne malá krajina v strede Európy. Hovorí sa, že je dostatočne malá na to, aby sa dala celá spoznať, a dostatočne veľká na to, aby sa do nej zmestili takmer všetky známe prírodné fenomény. Odpradávna tu bol bohatý kultúrny život, čoho dôkazom sú nálezy, napríklad moravianska venuša vyrezaná v období gravettienskej kultúry asi okolo r. 22 500 pred Kristom. Našli ju v roku 1938 na otvorenom táborisku lovcov mamutov v Moravanoch nad Váhom. A práve v tom je primát Slovenska. Všetko, čo ponúka jeho príroda, krajina a jej historické pamiatky i jednotlivé sídla. Všetky pozoruhodnosti a tajomstvá sú ukryté akoby v malej škatulke. Sú to poklady, ktoré sa odkryjú hlavne tým, ktorí ich dokážu vnímať aj srdcom. Mnohým z nich sa svojou jedinečnosťou podarilo dostať do zoznamu prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Slovenská republika sa stala členským štátom UNESCO 9. februára 1993 podpisom a uložením listiny o prijatí Ústavy UNESCO u vlády Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.

Lokalitý zapísané v zozname UNESCO:
 
- Banská Štiavnica s technickými pamiatkami okolia
- Spišský hrad s okolitými pamiatkami
- Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec
- Historické jadro mesta Bardejov
- Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúku
- Jaskyne Slovenského krasu
- Karpatské bukové pralesy
- Nehmotné pamiatky UNESCO - fujara
 
V mojej práci sa budem venovať kultúrnym pamiatkam.
 
Banská Štiavnica s technickými pamiatkami okolia
 
Banské múzeum v prírode
Banské múzeum v prírode bolo pre verejnosť otvorené v roku 1974 v pôvodnej Ondrejovej striebornej a zlatej bani zo 16. storočia. Nachádza sa asi 2 kilometre od mesta Banská Štiavnica. Múzeum má nadzemné i podzemné zbierky. V nadzemí možno vidieť pôvodné banské stavby a stroje vrátane unikátneho vodného stroja z roku 1881. Podzemná expozícia je umiestnená na dvoch podlažiach – v hĺbke 33 a 45 metrov. Sprístupnených je viac ako 1000 metrov podzemných chodieb. Nachádzajú sa tu banské pracoviská, náradie, je ilustrovaný spôsob ťažby od 16. storočia dodnes.

Štôlňa Glanzenberg

Najnovšou sprístupnenou expozíciou Slovenského banského múzea je dedičná odvodňovacia štôlňa zo 14. storočia, jedna z najstarších v štiavnickom regióne. Jedinečná štôlňa, ktorá sa preslávila tým, že do nej fárali kráľovské návštevy Banskej Štiavnice v 18. a 19. storočí. Okrem iných do štôlne Glanzenberg fáralo aj monacké knieža Albert, bývalý prezident SR Rudolf Schuster, ale aj súčasný prezident SR Ivan Gašparovič. Na počesť týchto návštev sa za tzv. cisárskymi schodmi (40 m pod povrchom) nachádzajú pôvodné pamätné tabule. Otvorená v júli 2003.
 
Starý zámok
Patrí k neodmysliteľným dominantám niekdajšieho slobodného kráľovského mesta. Vznikol renesančnou prestavbou pôvodnej románskej trojloďovej baziliky z prvej tretiny 13. storočia. Prestavba na centrálnu protitureckú pevnosť v rokoch 1546 – 1559 vytvorila z hlavnej lode kostola nádvorie. Do bývalých bočných lodí vložili poschodia a miestnosti sprístupnili aj pavlačami. Zosilnili obvodové múry a na všetky štyri nárožia pridali charakteristické pozorovateľne. Posledná výraznejšia stavebná úprava sa uskutočnila začiatkom 20. storočia, keď sa pustnúca pevnosť premenila na múzeum. Súčasťou opevneného areálu je aj karner – dvojpodlažná pohrebná kaplnka v prízemí vyzdobená figurálnou, v 2. polovici 15. storočia aj ornamentálnou nástennou maľbou.

Nový zámok

Nový zámok je šesťposchodová renesančná stavba so štyrmi baštami postavená v rokoch 1564 – 1571, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Zámok pôvodne slúžil ako strážna veža v protitureckých bojoch. Pre svoju dominantnú polohu sa využíval aj ako mestské živé hodiny (každú štvrťhodinu sa z veže oznamoval presný čas trúbením).

Spišský hrad s okolitými pamiatkami


Spišský hrad (Obr.2)
Patrí medzi najrozsiahlejšie hradné komplexy Európy a je najväčším hradom na Slovensku. Jeho rozloha je unikátna - viac ako 41tis. m2. Ľudia s jeho stavbou začali v 12. storočí a svoju mohutnosť získal počas nasledujúcich 600 rokov. Hoci prvá historická zmienka o hrade pochádza až z roku 1120, archeologické doklady svedčia o osídlení hradného kopca už v 4. storočí pred naším letopočtom. V 12. storočí sa spomína ako župný hrad. V prvej polovici 13. storočia hradnú akropolu chránilo kamenné opevnenie, ktoré hrad ubránilo pred tatárskym vpádom v roku 1241. V areáli hradu v tom čase postavili románsky palác a obytnú vežu. Po polovici 13. storočia k nim pribudol prepoštský palác a dnes už neexistujúca románska kaplnka. V 14. storočí rozšírili hrad o stredné nádvorie so vstupnou bránou a barbakánom. V polovici 15. storočia vybudovali rozsiahle dolné nádvorie, ktorého vznik sa viaže k pobytu vojsk Jána Jiskru z Brandýsa v službách kráľa Ladislava Pohrobka. Neskôr bol hrad vlastníctvom Thurzovcov, potom Zápoľských a po roku 1636 Czákyovcov, ktorí boli jeho poslednými vlastníkmi až do roku 1945. Na hrade sa vystriedali mnohí špáni, sem-tam sa tu zastavili kadejakí králi a tiež kadejakí obliehatelia i tí, čo nemuseli obliehať a predsa hrad pokorili. Napokon v roku 1780, na konci istého dňa, z hradu namiesto veží stúpali k nebu už len stĺpy dymu. Požiar. Nepriateľ číslo jeden. Ešte aj sami poslední majitelia z rodu Czákyovcov mu zasadili zdrvujúcu ranu. Stal sa pre nich zdrojom stavebného materiálu na stavbu početných kaštieľov v okolí. Pospolitý ľud nasledoval príklad svojich grófov. Dnes to však nie je len obyčajná slovenská ruina, lež prekrásna románsko-gotická architektúra v nádhernej krajine Rozsiahle výskumy, konzervácia a vybudovanie expozície v posledných rokoch znamenali nové oživenie tejto významnej pamiatky a sprístupnenie celého areálu verejnosti. Pre turistov sú veľkou atrakciou ukážky historických bojových umení či sokoliarstva. Hrad bol taktiež mnohokrát miestom natáčania mnohých filmov ako napr. Dračie srdce a iné.
 
Spišské Podhradie
Mesto Spišské Podhradie bolo na počiatku skutočne podhradím, osadou hradných služobníkov. Vznikla v 12. storočí. Príchodom osadníkov z Flandier, po tatárskom vpáde, začal zrod mesta. No kráľ Žigmund ho spolu s ďalšími spišskými mestami v roku 1412 zálohoval Poľsku. Záloh trval 360 rokov. Usadili sa tu postupne obyvatelia rôznych národností i náboženstiev. V roku 1614 sa podhradská radnica stala svedkom významnej evanjelickej synódy. Mesto žilo hlavne z obchodu a remesiel. Šťavnaté a pikantné spišské párky miestnych mäsiarov mestečko preslávili. Evanjelický kostol, synagóga, románska veža farského kostola, gotické tabuľové maľby, kláštor Milosrdných bratov a socha Immaculaty sú určite dôvodom, prečo spojiť návštevu hradu i s návštevou jeho podhradia.
 
Spišská kapitula
Vrch Svätého Martina. Takto, po latinsky, v stredoveku volali kopec vypínajúci sa zo západnej strany nad podhradím Spišského hradu. Rozsiahla diecéza zaberá územie Spiša, Liptova a Oravy. Predchodcom biskupského sídla bol asi zaniknutý kláštor povyše, ktorý odhalili archeologické vykopávky v 20. storočí. Vedľa kláštora začalo neskôr vyrastať opevnené cirkevné mestečko. Jedinečná románsko-gotická katedrála, pôvodne románsky biskupský palác, kňazský seminár, hodinová veža so vstupom do francúzskeho parku a ulica lemovaná kanóniami. Dnešná Spišská Kapitula. Nenadarmo jej hovoria aj malý slovenský Vatikán...
 
Žehra
Nad malou dedinkou Žehra, na miernej vyvýšenine, čnie románsko-gotický kostolík Ducha Svätého. Jeho drevenú cibuľovitú strechu veže vidieť už zďaleka. Kostol je takmer od podlahy až po strop posiaty freskami z 13. až 15. storočia. Najznámejšia z nich, freska nazývaná Strom života, predstavuje genialitu stredovekého umenia. Pomocou symbolov rozpráva príbeh Knihy kníh. Nebyť moru v 17. storočí, fresiek by nebolo. Nevedomky ich zachránili Žehrania, keď steny svätyne prekryli vápnom...
 
Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec
Vlkolínec
Živá obec pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry, ktorá bola Slovenskou vládou roku 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu. Vlkolínec je svahová obec a leží v nadmorskej výške 718 m n. m. v juhovýchodnom výbežku Národného parku Veľká Fatra, v bočnom údolí Revúckej doliny, na južnom úpätí vrchu Sidorovo, ktorý Vlkolínčania od pradávna nazývali Žiar1099m n.m., v okolí s členitými vápencovými terasami (v blízkom okolí obce Vlkolínec sú prírodné pamiatky, geologické útvary, Dogerské skaly, Vlčia skala, Krkavá skala) a vzácna flóra (vlhké biotopy) a fauna, Vlkolínec je vzdialený od Ružomberka asi 10 km úzkou cestou cez mestskú časť Biely Potok.
Jedna z povestí hovorí, že názov obce Vlkolínec je odvodený od výskytu vlkov v tejto lokalite; znakom obce je (bola) heraldická ruža s ihličnatým stromom na pažiti. Pravdepodobne prvá písomná zmienka o obci Vlkolínec je z roku 1376, keď sa spomína ako jedna z častí mesta "ulíc" Ružomberka. Vlkolínec bol sedliacko - želiarskou obcou. V roku 1625 mala obec Vlkolínec 4 sedliacke usadlosti a 5 želiarskych domácností. V roku 1771 vypukol spor "ulíc" s mestom, známy ako vzbura štyroch ulíc proti Ružomberku, do ktorej sa Vlkolínec zapojil. V roku 1869 mal Vlkolínec najviac obyvateľov 345. Najviac domov bolo vo Vlkolínci roku 1944 spolu 82, keď následne počas Slovenského národného povstania, v októbri 1944 časť obce vyhorela (13 domov). Ľudová architektúra Vlkolínca je typická pre horské usadlosti, drevené zrubové domy vrchárskeho typu s omietkou pastelových farieb (biela, modrá, svetlo-okrová), strechy pokrýva drevený šindeľ. Obec Vlkolínec predstavuje najzachovalejší a najucelenejší urbanistický celok pôvodných ľudových stavieb v strednej Európe. Vďaka periférnej polohe zostal zachovaný nielen historický charakter sídla Vlkolínc a okolitej prírody, ale aj vonkajší vzhľad objektov i vnútorné usporiadanie väčšiny domov. V súčasnosti je obec Vlkolínec stále živá s počtom obyvateľov 35 stálych, ktorí bývajú v 18-tich domoch z celkového počtu 55 domov. Ostatné obydlia vo Vlkolínci v prevažnej miere využívajú ľudia z celého Slovenska ako chalupy na rekreáciu.
 
Historické jadro mesta Bardejov
Bardejov
V období, keď v roku 1376 Bardejov získal štatút slobodného kráľovského mesta, bola už zástavba okolo obdĺžnikového trhového námestia opevnená. Severnú stranu námestia uzatváral rímskokatolícky farský Kostol sv. Egídia zo začiatku 14. storočia, prestavaný v prvej polovici 15. storočia na trojlodie. Napriek regotizačným úpravám exteriéru kostola po požiari v roku 1878 sa v kostole zachovalo unikátne interiérové vybavenie. Jeho najpozoruhodnejšiu súčasť tvorí súbor 11 neskorogotických krídlových oltárov, patronátne lavice a kamenné pastofórium z roku 1465. Dominantou námestia je symbol svetskej moci – neskorogotická mestská radnica zo začiatku 16. storočia. Renesančné portály a arkier na západnej strane jej však dávajú punc prvej renesančnej stavby na Slovensku. Dnes sústreďuje najvzácnejšie exponáty Hornošarišského múzea.

Osobitnú pozornosť si zasluhuje mestské opevnenie, ktoré ako jedno z najdokonalejších gotických mestských opevnení budované od polovice 14. storočia, je významnou súčasťou európskeho i svetového fondu kultúrneho dedičstva. V druhej etape modernizácie opevnenia, ktorá prebehla v prvých desaťročiach 15. storočia, zosilnili hlavný hradbový múr murovanou ochodzou, vybudovali predsunutú parkanovú líniu, rozšírili priekopu, pred veže postavili kamenné predbránia s padacími mostmi. Väčšina bášt pochádza z 15. a začiatku 16. storočia, barbakány sú výsledkom tretej etapy prác, ktorú vyvolalo hroziace turecké nebezpečenstvo.

Pätnáste a čiastočne i 16. storočie sa nesú v znamení ekonomického rozmachu, ktorý súvisel s rozvojom remesiel, najmä s výrobou a predajom plátna a čulým obchodným ruchom v meste. Meštianske domy majú svoj základ práve v tomto období. V prvej polovici 15. storočia bolo v meste už asi 500 domov. Charakterizuje ich zakončenie vysokými štítovými strechami a pôvodne gotická mázhauzová, neskôr prevažne dvojtraktová dispozícia. Neskoršie renesančné či barokové úpravy vyvolávala buď potreba opráv po požiaroch, alebo rozširovanie obytnej funkcie na úkor hospodárskej. Bardejovské meštianske domy sú predstaviteľmi rozvinutej meštianskej kultúry, ktorú vytváralo mnohonárodnostné etnikum a mnohokultúrna spoločnosť. Koncept stredovekého Bardejova sa vyhol dramatickým veľkoplošným demoláciám. Pamiatková rezervácia bola v ňom vyhlásená v roku 1950 a od roku 2000 je zapísaný v zozname UNESCO.
 
Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúku
 
Evanielický drevený artikulárny kostol v Hronseku (Obr.6)
Chrám musel byť postavený celý z dreva bez použitia kovových prvkov, nesmel mať vežu a vchod nesmel byť priamo z ulice. Kostol začali stavať v roku 1725 a na jeseň 1726 bol hotový. Má pôdorys kríža, je 8 m vysoký, 26 m dlhý, 11 m široký a má 30 okien. Stĺpy sú dubové a ostatné časti kostola sú zväčša smrekové. Kostol má 1 100 miest na sedenie. Súčasný organ postavil banskobystrický majster Martin Podkonický v roku 1764. Nádvorie kostola zdobia 4 mohutné lipy, z ktorých dve sú také staré ako kostol. Súčasne s kostolom bola v roku 1726 postavená aj zvonica.

Evanjelický drevený artikulárny kostol v Kežmarku

Kežmarský kostol je postavený z dreva. Aj pri spájaní drevených trámov použili stavitelia drevené klince. Fasáda kostola je z hlinenej mazanice. Prvý kežmarský artikulárny kostol bol postavený v rokoch 1687 – 1688. K prestavbe na dnešný vzhľad došlo až v roku 1717. Finančne na stavbu kostola prispeli protestanti z celej severnej Európy, keďže švédsky a dánsky kráľ nariadili na tento účel urobiť vo svojej krajine zbierky. Traduje sa, že pri stavaní pomáhali švédski námorníci a zanechali po sebe pamiatku – vrch interiéru pripomína obrátenú provu lode a okná sú okrúhleho tvaru – ako na lodiach.

Evanjelický drevený artikulárny kostol v Leštinách

Drevený artikulárny evanjelický kostol s drevenou zvonicou v Leštinách pochádza z roku 1688. Vnútorné zariadenie kostola pochádza zo 17. – 18. storočia. Celý interiér je bohato vymaľovaný. Návštevníka zaujme najmä hlavný oltár zo začiatku 18. storočia, lavice s erbami, renesančná krstiteľnica zo 17. storočia, kópia pohrebnej zástavy J. Zmeškala a epitaf M. Meška z roku 1753.

Gréckokatolícky drevený kostol sv. Michala Archaniela v Ladomírovej

Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Michala Archanjela v Ladomirovej je zrubový trojpriestorový sakrálny objekt. Veža kostola dominuje nad babincom. Pozoruhodnú charakteristiku sakrálneho komplexu určuje exteriérová stupňovitá dynamická strecha, ktorá je pokrytá šindľom. Kostolík bol postavený v roku 1742 bez použitia jedného klinca. Pri chráme stojí samostatná zvonica so stĺpikovou konštrukciou. Areál, ktorého súčasťou je aj cintorín, je oplotený zrubovou ohradou. Umelecky hodnotný ikonostas a oltár pochádzajú z polovice 18. storočia. Ide o päťradovú drevenú architektúru vyplnenú ikonami, z ktorých časť bola zničená v 2. svetovej vojne

Gréckokatolícky drevený kostol sv. Mikuláša Biskupa v Ruskej Bystrej

Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Mikuláša Biskupa v Ruskej Bystrej bol postavený na začiatku 18. storočia. Drevená trojdielna zrubová stavba pozostáva z oltárnej miestnosti, lode a podvežia. Oltárna miestnosť má polygonálny (6-uholníkový) tvar. Strecha je šindľová. Jej takmer pravidelný valbový tvar, ktorý pripomína tradičné roľnícke domy, je narušený jednou väčšou vežou nad babincom a maličkou vežičkou nad oltárnou časťou. Interiér v barokovom a rokokovom štýle pochádza zo začiatku 18. storočia.

Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Mikuláša v Bodružale

Gréckokatolícky Kostol sv. Mikuláša v Bodružale patrí k najstarším dreveným sakrálnym stavbám východného obradu na Slovensku. Kostol má tri veže. Konštrukcia je zrubová v tvare troch štvorcov rozostavených v jednej osi od východu na západ, v exteriéri obložená doskami. Rozmiestnenie jednotlivých častí kostola symbolizuje Svätú Trojicu. Kostolík bol postavený v roku 1658. Je to trojdielna zrubová stavba s bohato členenou šindľovou strechou a troma na západ sa zvyšujúcimi vežami. Areál chrámu je obklopený zrubovou ohradou so šindľovou strieškou. V interiéri sa zachovali zvyšky nástenných malieb z polovice 18. storočia. Ikonostas s viacerými ikonami pochádza z konca 18. storočia. V lete roku 2004 prebiehala komplexná rekonštrukcia.

Rímskokatolícky drevený Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove

Rímskokatolícky drevený Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove vznikol v období 1499 – 1500. Je najstarší a najzachovanejší drevený kostol na území Slovenska. Najvzácnejšiu časť interiéru kostola predstavujú gotické obrazy a nástenné maľby z obdobia od roku 1655 a 1805.

Rímskokatolícky drevený Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne

Rímskokatolícky drevený Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne pochádza pôvodne z konca 15. storočia, v 17. storočí nasledovala renesančná prestavba.V kostole môžeme obdivovať barokový oltár z konca 17. storočia, neskoro renesančnú kazateľnicu z roku 1654, ktorá zobrazuje postavy evanjelistov, ako aj maľby zobrazujúce apoštolov, obraz Svätého Juraja ako zápasí s drakom a neopakovateľnú zbierku domácich malieb.
 
 
Záver
V mojej práci som sa venoval kultúrnemu dedičstvu Slovenska, ktoré je zapísane v zozname UNESCO. Mojím cieľom bolo ukázať rozmanitosť a pestrosť aj takej malej krajiny ako je Slovensko. Podľa môjho názoru Slovensko takým je. Ďaľším dôkazom sú pripravované projekty, ktoré by sa mali zaradiť do zoznamu UNESCO. Sú to tieto:
- Limes Romanus
- Tokajská vinohradnícka oblasť
- Gejzír v Herľanoch
- Prírodné rezervácie Tatier
- Mykoflóra Bukovských vrchov
- Lúky a pasienky Slovenska
- Pamätník Chatama Sófera
- Historícké jadro Košíc
 
Všetky tieto pamiatky by sme mali chrániť a starať sa o ne, ale aj o ostatné. Sú naším bohatstvom a mali by sme ich zachovať aj pre ďaľšie generácie.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.028 s.
Zavrieť reklamu