Kultúrne historické pamiatky na Slovensku

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: petka (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 13.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 777 slov
Počet zobrazení: 2 670
Tlačení: 221
Uložení: 266
Kultúrne historické pamiatky na Slovensku - Drevené kostolíky slovenskej časti Karpatského pohoria (UNESCO)
 
Úvod
Slovensko je nepochybne oblasťou, ktorú sa oplatí navštíviť a spoznávať. A drevené kostolíky iste patria k najzaujímavejším objektom záujmu turistov.
 Vzhľadom na to, že som v minulosti navštívil niektoré drevené kostolíky, kde som mohol vidieť aj ich interiér, som sa rozhodol pre spracovanie tejto témy vo svojom projekte. Drevené kostolíky slovenskej časti Karpatského pohoria, zapísané v zozname Svetového dedičstva pozostávajú z dvoch rímskokatolíckych, troch protestantských a troch gréckokatolíckych kostolov, postavených v 16. a 18. storočí. Každý s týchto kostolíkov ukrýva v sebe veľa tajomstiev, a každý má svoju bohatú históriu. Chcel by som sa hlavne zamerať na históriu, zaujímavosti, stavbu, pôdorys a pod. Dúfam, že aj vás táto téma rovnako zaujme ako mňa.
  
Kedy boli drevené kostolíky zaradené do zoznamu UNESCO?
V roku 2008 bolo osem historických drevených kostolíkov, nachádzajúcich sa na severovýchode Slovenska, zapísaných do zoznamu UNESCO. Dostali tak najvyššie ocenenie, aké sa dá získať. Najstaršie kostoly pochádzajú zo 16.storočia a v niektorých sa dodnes konajú bohoslužby.  
Do zoznamu UNESCO boli zapísané drevené kostoly v týchto mestách a obciach:
Gréckokatolícke kostoly:
- V Ruskej Bystrej
- V Ladomírovej
- V Bodružale
Rímskokatolícke kostoly:
- V Tvrdošíne
- V Hervartove pri Bardejove
Evanjelické kostoly:
- V Kežmarku
- V Hronseku
- V Leštinách
 
Tieto predstavujú dobrý príklad bohatých miestnych tradícií v sakrálnej architektúre, poznačenej stretnutím rímskej a byzantskej kultúry. Tieto budovy majú typologické odlišnosti v rozložení jednotlivých častí podlažia, interiéru a zovňajšku vzhľadom na príslušné religiózne zvyklosti. Nesú svedectvo o hlavných architektonických a umeleckých trendoch v čase ich výstavby a prispôsobeniu špecifickému geografickému a kultúrnemu kontextu. Interiéry sú vyzdobené maľovanými stenami a stropmi a ďalšími umeleckými prácami, ktoré obohacujú ich kultúrny význam. Drevené kostoly slovenskej časti Karpatského pohoria, ilustrujú spolunažívanie rozdielnych náboženských vierovyznaní na malom teritóriu strednej Európy. Séria pozostáva z ôsmych kostolov, rímskokatolíckych, protestantských a gréckokatolíckych, ktoré boli postavené medzi 16. a  18. storočím, väčšinou v celkom izolovaných dedinách, používajúc drevo ako hlavný materiál a tradičné stavebné techniky. Napriek spoločným črtám ich koncepcie, kostoly predstavujú určité tvarové odlišnosti, v súlade s príslušnou vierou, vyjadrené v ich plánoch, interiéri a vonkajšom vzhľade. Drevené kostoly ponúkajú výrazné svedectvo o tradičnej sakrálnej architektúre severo - západného karpatského regiónu a multietnický a multikultúrny charakter pomerne malého územia, kde sa stretli a zmiešali latinské a byzantské kultúry. Luteránske kostoly slúžia ako výnimočný príklad náboženskej tolerancie v Uhorsku počas obdobia krvavého anti-Habsburgskému odporu a povstania počas 17. storočia. Typický vzhľad, konštrukcia a niekedy vcelku naivná dekorácia pochádza zo skorších miestnych tradícií, čiastočne ovplyvňovanými profesionálnymi architektonickými konceptmi gotického, renesančného a barokového štýlu. Západný (latinský) a východný (ortodoxný) spôsob budovania stavieb, odzrkadľujú v týchto drevených budovách tvorbu špecifickej sakrálnej architektúry s rôznorodým dizajnom a technickým riešením a osobitým dekoratívnym výrazom. V rámci jednotlivej charakteristiky sú ich konštrukčné materiály dobre uchované, tiež pôvodný dizajn a tvar, materiály a ich funkcia je zachovaná.
 
Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Mikuláša Biskupa v Ruskej Bystrej
Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Mikuláša Biskupa v Ruskej Bystrej bol postavený na začiatku 18. storočia. Drevená trojdielna zrubová stavba pozostáva z oltárnej miestnosti, lode a podvežia. Oltárna miestnosť má polygonálny (6-uholníkový) tvar. Strecha je šindľová. Jej takmer pravidelný valbový tvar, ktorý pripomína tradičné roľnícke domy, je narušený jednou väčšou vežou nad babincom a maličkou vežičkou nad oltárnou časťou. Interiér v barokovom a rokokovom štýle pochádza zo začiatku 18. storočia.
 
Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Michala Archanjela v Ladomirovej
Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Michala Archanjela v Ladomirovej je zrubový trojpriestorový sakrálny objekt. Veža kostola dominuje nad babincom. Pozoruhodnú charakteristiku sakrálneho komplexu určuje exteriérová stupňovitá dynamická strecha, ktorá je pokrytá šindľom. Kostolík bol postavený v roku 1742 bez použitia jedného klinca. Pri chráme stojí samostatná zvonica so stĺpikovou konštrukciou. Areál, ktorého súčasťou je aj cintorín, je oplotený zrubovou ohradou. Umelecky hodnotný ikonostas a oltár pochádzajú z polovice 18. storočia. Ide o päťradovú drevenú architektúru vyplnenú ikonami, z ktorých časť bola zničená v 2. svetovej vojne.
 
Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Mikuláša v Bodružale
Gréckokatolícky Kostol sv. Mikuláša v Bodružale patrí k najstarším dreveným sakrálnym stavbám východného obradu na Slovensku. Kostol má tri veže. Konštrukcia je zrubová v tvare troch štvorcov rozostavených v jednej osi od východu na západ, v exteriéri obložená doskami. Rozmiestnenie jednotlivých častí kostola symbolizuje Svätú Trojicu. Kostolík bol postavený v roku 1658. Je to trojdielna zrubová stavba s bohato členenou šindľovou strechou a troma na západ sa zvyšujúcimi vežami. Areál chrámu je obklopený zrubovou ohradou so šindľovou strieškou. V interiéri sa zachovali zvyšky nástenných malieb z polovice 18. storočia. Ikonostas s viacerými ikonami pochádza z konca 18. storočia. V lete roku 2004 prebiehala komplexná rekonštrukcia.
 
Rímskokatolícky drevený Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne
Rímskokatolícky drevený Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne pochádza pôvodne z konca 15. storočia, v 17. storočí nasledovala renesančná prestavba.
V kostole môžeme obdivovať barokový oltár z konca 17. storočia, neskoro renesančnú kazateľnicu z roku 1654, ktorá zobrazuje postavy evanjelistov, ako aj maľby zobrazujúce apoštolov, obraz Svätého Juraja ako zápasí s drakom a neopakovateľnú zbierku domácich malieb. Profesionálna rekonštrukcia a reštaurácia získala kostolu v roku 1993 ocenenie EUROPA NOSTRA.
 
Rímskokatolícky drevený Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove
Rímskokatolícky drevený Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove vznikol v období 1500. Je najstarší a najzachovanejší drevený kostol na území Slovenska. Najvzácnejšiu časť interiéru kostola predstavujú gotické obrazy a nástenné maľby z obdobia od roku 1655 a 1805.
 
Evanjelický drevený artikulárny kostol v Kežmarku
Drevený artikulárny kostol v Kežmarku pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov. V 2. polovici 17. storočia v Habsburskej monarchii zosilnel absolutistický režim, čo malo za následok potláčanie evanjelického protestantizmu. Proti tomuto krutému útlaku sa v roku 1678 rozpútalo kurucké povstanie pod vedením kežmarského veľmoža Thökölyho. Jeho úspechy, ako aj strach pred Turkmi donútili panovníka Leopolda I. k ústupkom. V roku 1681 zvolal do Šopronu snem, ktorý vyniesol aj 25. – 26. zákonný článok – artikulu, ktorý povoľuje výstavbu kostolov po jednom v každom slobodnom kráľovskom meste – akým bol aj Kežmarok – a po dva v každej stolici. Od tejto artikuly je odvodený aj názov kostolov. Artikulárne kostoly museli stáť na okraji obcí, mimo mestských hraníc. Na ich stavbu sa nesmel použiť kameň ani železo. Stavať sa mohli teda jedine z dreva. Tieto kostoly nesmeli mať veže, zvony a vchody museli byť odvrátené od obce. Pôvodne bolo postavených 9 artikulárnych drevených kostolov, z ktorých sa do dnešného dňa zachovalo iba 5.

Kežmarský kostol je postavený z dreva. Aj pri spájaní drevených trámov použili stavitelia drevené klince. Fasáda kostola je z hlinenej mazanice. Prvý kežmarský artikulárny kostol bol postavený v rokoch 1687 – 1688. K prestavbe na dnešný vzhľad došlo až v roku 1717. Finančne na stavbu kostola prispeli protestanti z celej severnej Európy, keďže švédsky a dánsky kráľ nariadili na tento účel urobiť vo svojej krajine zbierky. Traduje sa, že pri stavaní pomáhali švédski námorníci a zanechali po sebe pamiatku – vrch interiéru pripomína obrátenú provu lode a okná sú okrúhleho tvaru – ako na lodiach. Kostol má pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža. Klenba spočíva na štyroch točených nosných stĺpoch a na obvodových múroch kostola. Stavba je zrubová z trámov červeného smreku. Oltár a kazateľnicu zhotovil Ján Lerch z Kežmarku v rokoch 1718 – 1727.
 
Evanjelický drevený artikulárny kostol v Hronseku
Drevený artikulárny kostol v Hronseku pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov. V 2. polovici 17. storočia v Rakúsko-Uhorsku zosilnel absolutistický režim, čo malo za následok potláčanie evanjelického protestantizmu. Proti tomuto krutému útlaku sa v roku 1678 rozpútalo kurucké povstanie pod vedením kežmarského veľmoža Thökölyho. Jeho úspechy, ako aj strach pred Turkmi donútili panovníka Leopolda I. k ústupkom. V roku 1681 zvolal do Šopronu snem, ktorý vyniesol aj 25. – 26. zákonný článok – artikulu, ktorý povoľuje výstavbu kostolov po jednom v každom slobodnom kráľovskom meste a po dva v každej stolici. Od tejto artikuly je odvodený aj názov kostolov. Artikulárne kostoly museli stáť na okraji obcí, mimo mestských hraníc. Na ich stavbu sa nesmel použiť kameň ani železo. Stavať sa mohli teda jedine z dreva. Tieto kostoly nesmeli mať veže, zvony a vchody museli byť odvrátené od obce. Pôvodne bolo postavených 9 artikulárnych drevených kostolov, z ktorých sa do dnešného dňa zachovalo iba 5. Chrám musel byť postavený celý z dreva bez použitia kovových prvkov, nesmel mať vežu a vchod nesmel byť priamo z ulice. Kostol začali stavať v roku 1725 a na jeseň 1726 bol hotový. Má pôdorys kríža, je 8 m vysoký, 26 m dlhý, 11 m široký a má 30 okien. Stĺpy sú dubové a ostatné časti kostola sú zväčša smrekové. Kostol má 1 100 miest na sedenie. Súčasný organ postavil banskobystrický majster Martin Podkonický v roku 1764. Nádvorie kostola zdobia 4 mohutné lipy, z ktorých dve sú také staré ako kostol. Súčasne s kostolom bola v roku 1726 postavená aj zvonica.
 
Evanjelický drevený artikulárny kostol v Leštinách
Drevený artikulárny kostol v Leštinách pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov. V 2. polovici 17. storočia v Rakúsko-Uhorsku zosilnel absolutistický režim, čo malo za následok potláčanie evanjelického protestantizmu. Proti tomuto krutému útlaku sa v roku 1678 rozpútalo kurucké povstanie pod vedením kežmarského veľmoža Thökölyho. Jeho úspechy, ako aj strach pred Turkmi donútili panovníka Leopolda I. k ústupkom. V roku 1681 zvolal do Šopronu snem, ktorý vyniesol aj 25. – 26. zákonný článok – artikulu, ktorý povoľuje výstavbu kostolov po jednom v každom slobodnom kráľovskom meste a po dva v každej stolici. Od tejto artikuly je odvodený aj názov kostolov. Artikulárne kostoly museli stáť na okraji obcí, mimo mestských hraníc. Na ich stavbu sa nesmel použiť kameň ani železo. Stavať sa mohli teda jedine z dreva. Tieto kostoly nesmeli mať veže, zvony a vchody museli byť odvrátené od obce. Pôvodne bolo postavených 9 artikulárnych drevených kostolov, z ktorých sa do dnešného dňa zachovalo iba 5.

Drevený artikulárny evanjelický kostol s drevenou zvonicou v Leštinách pochádza z roku 1688. Vnútorné zariadenie kostola pochádza zo 17. – 18. storočia. Celý interiér je bohato vymaľovaný. Návštevníka zaujme najmä hlavný oltár zo začiatku 18. storočia, lavice s erbami, renesančná krstiteľnica zo 17. storočia, kópia pohrebnej zástavy J. Zmeškala a epitaf M. Meška z roku 1753.
 
Záver
Drevenú architektúru nepovažujem za symbol biedy, ako je to na Slovensku obvyklé. Mrzí ma, že cirkvi stavajú nové murované chrámy a na tie staré drevené niekedy zabúdajú. Je našou prvoradou povinnosťou, aby sme tieto kultúrne a historické hodnoty uchovali aj pre budúce generácie v takom stave, aby sa rovnako ako my mohli tešiť z ich poznávania. Máme v nich pamiatku,  ktorá pripomína kľukatú cestu, ktorou musel prejsť slovenský národ, aby sa povzniesol na úroveň ostatných kultúrnych národov.

Aby sme si zachovali svoju vlastnú históriu a kontinuitu s ňou. Aby sme mali vlastné tradície, aby sme sa mohli oprieť o vlastnú minulosť, lebo človek bez minulosti je človek bez koreňov. Naše kultúrne pamiatky nie sú len svedectvom našej bohatej histórie, tradícií a architektúry. Sú predovšetkým obrazom o našej súčasnosti. O spoločnosti a dobe, ktorú práve žijeme. Chrániť si vlastnú minulosť a históriu je dôležité, aby sme nestratili vlastnú identitu. Aby sme vedeli kto sme a odkiaľ pochádzame.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.016