Praveké nálezy - Slovensko

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: petka (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 14.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 602 slov
Počet zobrazení: 4 461
Tlačení: 253
Uložení: 237
Praveké nálezy - Slovensko
 
Úvod
Pravek. Môžeme ho označiť ako jedno z najdôležitejších období v dejinách. Človek sa vyvíjal, objavoval, začal rozvíjať umenie a fantáziu. Pamiatky a nálezy z tohto obdobia sú rovnako zaujímavé ako obdivuhodné.
Už v predhistorickom období človek začal vyjadrovať svoj vzťah k prírode a svetu inak ako rečou, a to obrazom. Kreslil na steny jaskýň a vyrezával drobné sošky z kostí zvierat. Bol nútený chrániť sa pred divou zverou, a tak staval drevené chatrče zasadené na koloch v plytkej vode. Medzi najzvláštnejšie pamiatky tejto doby však patrí bezpochyby monumentálna architektúra. Stavby z neopracovaných obrovských balvanov, tzv. megalitické stavby. Táto téma ma zaujala, lebo sa chcem o pravekom osídlení na Slovensku dozvedieť viac. V mojej práci sa zameriam na pamiatky a nálezy z pravekých čias, ktoré sa uchovali na našom území.
 
1.  Periodizácia praveku a praveké nálezy na Slovensku
 
1.1. Periodizácia praveku
Pravek je najstaršie a najdlhšie obdobie v dejinách ľudstva. Trval od vzniku človeka na zemi až po vynájdenie písma. O tomto období vieme iba to, čo sa archeológom podarilo zistiť z nálezov, ktoré „vykopali“. Sú to väčšinou veci dennej potreby ako keramika, nástroje, zbrane, ale tiež zvyšky obydlí a ľudské kostry. Pravek môžeme rozdeliť na štyri hlavné obdobia. Starší – paleolit, stredný – mezolit, mladší – neolit a neskorší – eneolit alebo chalkolit.
Paleolit alebo aj staršia doba kamenná sa datuje približne od 2,5 miliónov rokov p. n. l. do roku 8000 p. n. l. a delí sa na tri podskupiny. Starší paleolit ( 2,5 mil. – 250 tis. p. n. l. ), stredný paleolit ( 250 tis. – 40 tis. p. n. l. ) a mladší paleolit ( 40 tis. – 8 tis. p. n. l. ). Mezolit, stredná doba kamenná trvala približne od roku 8000 p. n. l.  do 6500 p. n. l.. Mladšia doba kamenná, neolit, sa datuje od roku 6500 p. n. l. približne do roku 4000 p. n. l.. Eneolit, trval len do roku 3000 p. n. l., kedy nastupuje bronzová doba. Pravek vo všetkých kútoch sveta netrval rovnako dlho. Kým v Egypte či Mezopotámii vznikali už prvé štáty, stredná Európa bola ešte v hlbokom praveku. Preto do tejto práce zahrniem aj bronzovú a železnú dobu, hoci v Prednej Ázii sa obdobie bronzovej doby radí už k staroveku. 
 
1.2. Praveké nálezy na Slovensku
1.2.1. Paleolit
Prvého pračloveka evidujeme na území Slovenska už približne pred 250 tis. rokmi.  Z tohto obdobia sa zachovali najmä rôzne kamenné nástroje. Stopy najstaršieho osídlenia jaskyne sa našli v jaskyni Horná Túfna pri Banskej Bystrici, kde sa našlo 270 pravekých kostí zvierat. Bolo medzi nimi šesť lebiek, z ktorých jedna mala dĺžku skoro pol metra. Významným paleolitickým náleziskom sú aj Šahy. Zachránilo sa tu niekoľko nástrojov, odštiepky  z opálu, chalcedónu a obsidiánu. Na juh od Šiah, sa našlo veľké množstvo kremenných odštiepkov. V Devínskej Novej Vsi, dnes v časti Bratislavy, sa nachádza veľký vápencový kameňolom. Počas prvej svetovej vojny sa našlo v Capfeho štrbine, pomenovanej podľa vtedajšieho majiteľa kameňolomu Helmuta Capfeho, sedem kompletných kostier rodu Pliopithecus, ktorý sa pokladá za možného predka ľudoopov. Dnes sú uložené vo Viedni v múzeu Natürhistorisches Museum. V Bratislave sa tiež našlo niekoľko typických nástrojov tohto obdobia – pästných klinov.

V roku 1951 sa v hnedouhoľnej bani v Novákoch našla kostra, ktorá údajne patrila samici s mláďaťom, geologický výskum hovoril, že mohlo ísť o Ramapitheca – prvý rod, ktorý bol priamym predchodcom rodu Homo. Bohužiaľ, vedúci pracovníci sa obávali, že keď prerušia práce,  nesplnia úlohy prvej päťročnice a prikázali robotníkom nález zneškodniť a utajiť.
V strednom paleolite sa začal objavovať človek neandertálsky (Homo Sapiens Neanderthalensis). Praveký človek využíval najmä teplé minerálne pramene, ktoré mu poskytli vhodné zimovisko. Postupným vrstvením z nich vznikli travertínové kopy. Najdôležitejšou z nich je dnes už skoro úplne vyťažená travertínová kopa v Gánovciach pri Poprade. Našli sa v nej odtlačky tiel hadov, korytnačiek, iných pravekých zvierat ale aj výliatok ženskej lebečnej dutiny. Taktiež z koryta Váhu pri Šali bola vybagrovaná čelová kosť ženy a 2 kosti iného jedinca. V mladšom paleolite sa vyvinul človek dnešného typu Homo Sapiens Sapiens.  Boli to lovci mamutov. Ich prvé stopy v podobe driasadiel, listovitých hrotov, klinkov a iných nástrojov sa našli neďaleko Piešťan v jaskyni Čertova pec. Odhaduje sa, že exempláre sa mohli po prvý raz použiť ako hroty diaľkových zbraní, dokonca šípov.

V Moravanoch nad Váhom neďaleko Piešťan, v jednom z táborísk lovcov mamutov sa našla 7,6 cm vysoká soška ženy vyrezaná z mamutoviny – mamutieho kla (obr.2). Dnes známa ako Moravianska venuša patrí k najvýznamnejším pravekým nálezom na Slovensku. Jej vek sa odhaduje na 24 800 p. n. l.. V súčasnosti ju môžeme vidieť na výstave klenotov dávnej minulosti na Bratislavskom hrade.  V tomto období sa vyskytovali už dokonalejšie nástroje ako kostienkovité nože (správnejšie išlo o dlátka), rydlá a nízke škrabadlá. Veľmi bohatá je kostená, mamutovinová a parohová výroba. Od ihly (ešte bez uška), cez lyžice, mlaty, harpúny, kopije, kopáče, kyjaky po drviče z mamutích klov.
 
1.2.2. Neolit
S novým obdobím sa objavil človek – roľník. Objavujú sa tiež nové nástroje ako sekery, dláta, kliny, kosáky, kladivká, kamenné mlynčeky a jednoduché drevené tkáčske krosná. Toto obdobie je známe ako obdobie neolitickej revolúcie, kedy sa objavuje prvé roľníctvo a domestikácia prvých zvierat. Umenie sa zameriavalo hlavne na vytváranie sošiek žien, ktoré symbolizovali plodnosť a na zdobenie keramiky.

Pravekí roľníci už od konca 5. tisícročia p. n. l. využívali jaskyňu Domica ako úkryt a dočasný príbytok. V Domici archeológovia našli množstvo rôznych predmetov ako ohniská s úlomkami ražňov, kamenné sekery a mlaty, hlinené nádoby s jedinečným vzorom, ale aj hrebene a rybárske háčiky. V jaskyni Domica sa našla aj najstaršia nástenná kresba na Slovensku. Bola kreslená uhľom.
 
Prvá neolitická soška, ktorá sa na území Slovenska našla bola Hrádocká venuša (obr.3). Je to plastika sediacej ženy a bola vyobrazená na dvojkorunovej minci. Na jej nálezisku v  Nitrianskom Hrádku pri Šuranoch je postavený tiež monumentálny pamätník Hrádockej venuše. Osídlené bolo aj okolie Meroviec a Dudiniec. Dôkazom je nález keramického materiálu ale aj kostier v skrčenej polohe. Išlo o hroby orientované západo - východným smerom. Okolo hlavy nebožtíkov sa našli kolekcie keramiky – misky, misy, naberačky, a tiež  vázy.
 
1.2.3. Eneolit
Eneolit sa vyznačuje vynálezom kolesa, domestikáciou koňa, začiatkom používania kovov – medi a zlata a dokonale vyvinutou keramikou.
Objavuje sa patriarchát, posilňuje sa úloha muža v spoločnosti, sú známe prvé remeslá ako hrnčiarstvo a baníctvo. V tomto období sa presadzuje tzv. kanelovaná keramika charakteristická svojou žliabkovitou textúrou. Významné sú nálezy zo Zvolena – Borová hora, kde sa našiel hrobový, ale aj iný materiál. Z pravekého sídliska Borová hora sa zachovala plastika tučného barana na nízkych nohách s pekne vymodelovanou hlavou. Pravdepodobne súvisela s rituálnymi zvykmi pravekého ľudu na konci doby kamennej.
 
1.2.4. Bronzová doba
Asi pred 8 tis. rokmi začali ľudia získavať prvé skúsenosti so spracúvaním kovov. Do Európy kov dorazil však až okolo roku 3000 p. n. l.. Dôležitým pokrokom v dobe bronzovej je stavanie hradísk. Typické je mohylové pochovávanie zosnulých. Na začiatku ľudia vyrábali predmety z voľne sa vyskytujúcej medi a hrudiek zlata, ktoré tvarovali ťažkými kameňmi. Postupne sa však remeselníci naučili kovy taviť a liať do foriem a spoznali prednosti kovu oproti kameňu. Dali sa z neho vyrábať predmety zložitých tvarov (nástroje, zbrane, šperky) a keď sa predmety poškodili, kov sa roztavil a mohol sa znova použiť. Bronzová doba sa delí na tri časti : staršiu dobu bronzovú (1900 – 1500 p. n. l.), strednú dobu bronzovú (1500 – 1200 p. n. l.) a mladšiu dobu bronzovú (1200 – 700 p. n. l.).

Tak ako v každom období praveku na rôznych územiach sveta žili rozličné kultúry, ktoré používali iné nástroje a žili iným spôsobom života.
Medzi najvýznamnejšie nálezy z tejto doby patria napríklad hrob ženy – kňažky slnečného kultu, ktorý sa našiel v Dedinke a súdiac podľa výbavy patrí medzi najvýznamnejšie nálezy žien  z 13. storočia p. n. l. na svete. Európskym unikátom je tiež hlinený vozík na kolieskach, ktorý slúžil ako hračka pre deti. Našiel sa na významnom nálezisku z doby bronzovej – v Košickej kotline pri obci Nižná Myšľa. Na Spiši sa našlo 26 bronzových kosákov, čo môžeme tiež zaradiť medzi ojedinelé nálezy na Slovensku.
Pri Budmericiach vykopali archeológovia pozostatky osady zo staršej doby bronzovej. Nález obsahoval množstvo keramických a bronzových predmetov a nádob, ale aj zachovanú kostru asi 30 – ročnej ženy a dve stehenné kosti.
V Senici sa prednedávnom našlo mnoho kusov keramiky, ale aj masívne jantárové šperky, archeológovia odhadujú, že pochádzajú z obdobia mladého eneolitu až po začiatok stredoveku. Najvýznamnejšími nálezmi sú však hroby z doby bronzovej. Jediný neporušený hrob je hrob bojovníka s dýkou a ihlicou v skrčenej polohe.
 
1.2.5. Železná doba
Doba železná sa delí na dve obdobia : staršia doba železná – Halštatská (700 – 400 p. n. l.) a mladšia doba železná – Laténska (400 – 0 n. l.).
Železo sa rozšírilo po celej Európe asi okolo roku 800 p. n. l. a odštartovalo jej rýchly vývoj. Železo sa pri kovaní za tepla neroztavilo ako bronz, ale zmenilo sa na pružný kov, ktorý sa ďalej zohrieval a kul. K hlavným nálezom z tohto obdobia patria keramické tvary, hlinená zvieracia plastika, pečatidlá. K pozoruhodným pamiatkam patrí železná sekerka s ramienkami z Vinného – zatiaľ jediný doklad z územia Východoslovenskej nížiny.

Pre Slovensko znamená doba železná príchod keltských kmeňov - bojovníkov, ale aj majstrov remeselnej výroby, pre Európy počiatky formovania sa prvých národov. S príchodom Keltov sa menia aj objavené nálezy. Našli sa hlavne výzbroje a výstroje bojovníkov – železné meče, sekáčovité nože, kopije, ďalej honosné spony rôznych tvarov a veľkostí, náramky, ťažké železné opasky s bronzovými príveskami a pod. Zo ženských hrobov s oveľa rozmanitejšou výbavou pochádzajú najmä ozdoby šiat – bronzové spony rôzneho tvaru, puklicové nánožné kruhy, pásové reťaze so záveskami, náramky, prstene a iné šperky.
 
Záver
Pred dva a pol miliónom rokov bol kameň najcennejšou surovinou, ktorú ľudia poznali. Z kameňa si vyrábali nástroje a zbrane. Postupne si začali vyrábať dokonalejšie a špecializované nástroje. Ľudia prešli v praveku, najdlhšom období v dejinách, najrozsiahlejším vývojom. Nálezy z tohto obdobia patria k najvzácnejším. V mojej práci som sa snažila priblížiť časť histórie, ktorá je síce dávno minulá, no stále aktuálna. 
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.015