Antické Grécko

Antické Grécko
 
Úvod
Tému Antické Grécko som si vybrala najmä preto, že mi bola z ponúkaných tém najbližšia. V mojej práci sa budem najskôr venovať obyvateľstvu starovekého Grécka, ich zvykom, úrovni, vzdelanosti či pôvodnom území na ktorom sa usadili ďalej sa budem venovať rozličným obdobiam, vojnám, ale aj rozkvetu a úpadku Atén či Sparty. Téma Starovekého Grécka je tak obšírna, že by nebolo možné spomenúť všetky udalosti, známych vedcov či básnikov. No snažila som sa vybrať, podľa môjho úsudku najpodstatnejšie a najzaujímavejšie udalosti z tohto obdobia.
 
Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra. Datuje sa pre celú Grécku históriu až po spojenie s Antickým Rímom, teda zhruba od roku 3000 pred n.l. až 146 pred n.l. Staroveké Grécko položilo základy západnej kultúry, ba malo nesmierny vplyv na jazyk, politiku, filozofiu, vzdelanie, umenie či architektúru. Taktiež mala Grécka kultúra vplyv na Staroveký Rím, ktorý ju šíril ďalej do mnohých miest Európy.
 
1. OBYVATEĽSTVO
1.1.  ACHÁJCI
Asi od 1600-1200 pred n.l. ovládli pevninu príslušníci kmeňa Achájcov ktorých voláme aj Mykénčania, podľa Mykén, sídla, v ktorom boli prvý raz odkryté pamiatky ich kultúry. Mykénčania vpadli na Krétu, Rodos a Cyprus a prebrali tak do svojich rúk prosperujúci výmenný obchod vybudovaný Minojčanmi. Osvojili si lineárne písmo typu B, ranú formu gréckeho písma.

Boli jedným z hlavných starogréckych kmeňov; hlavní obyvatelia severnej časti Peloponézu a južnej časti Tesáilie. Mali bronzové zbrane a nástroje, teda boli podrobení Dórom, ktorí mali už železné zbrane a nástroje a teda boli Achájci donútení opustiť Arkádiu a Acháju a presunúť sa aj do severnej časti malej Ázie. Približne do r. 1250 pred n.l. rozvrátili túto spoločnosť hlad a vojenské výboje a do r. 1050 pred n.l. táto civilizácia upadla. Staré mestá zanikli, znalosť písma upadla do zabudnutia a ľud tejto kultúry zmizol zo scény. Toto obdobie sa inak nazýva aj ako obdobie úpadku. Obchod prevzali Feničania z východného Stredomoria.
 
1.2. IÓNI
Ďalší zo štyroch hlavných starogréckych kmeňov; sú pokladaní za najstarší z nich. Za tohto predpokladu museli na toto územie prísť už niekedy začiatkom druhého tisícročia pred n.l., hoci niektoré zdroje tvrdia, že sú potomkami mykénskych Achájcov, ich vzťah k Achájcom je však nejasný. Po príchode Dórov do Grécka sa presunuli do oblasti Kykladských ostrovov a na západ pobrežia malej Ázie, kde vytvorili významné obchodné
a kultúrne centrá Efez a Milét. Územie Iónie bolo kultúrne a intelektuálne mimoriadne vyspelé. V 8./7. storočí pred n.l.  tu vznikli homérske básne, v 6. storočí pred n.l. tzv. milétska škola. Miestne osobnosti ako Tales, Anaximandros a Anaximenes boli prví známi európski vedci.
 
1.3. DÓRI
Dóri prišli na územie Grécka pravdepodobne z Ilýrie na konci 2. tisícročia pred n.l. Usadili sa najmä na Peloponéze a obsadili aj časť stredného Grécka, Krétu aj Egejské ostrovy. Boli veľmi bojovní, a teda aj napriek nižšej úrovni civilizácie porazili vyspelých Achájcov. Dočasné oslabenie Achájcov po Trójskej vojne a ich slabšie bronzové zbrane proti železným zbraniam Dórov malo vplyv na dórske víťazstvo. Dórovia v podrobenej Sparte zaviedli systém spoločenského rozvrstvenia. Najvyššou vrstvou sa stala kasta spartiatov. Tú tvorili dobyvatelia mesta Dórovia. Stredné postavenie v spartskej spoločnosti tvorili perioikovia, obyvatelia okolia mesta, ktorí sa v dobe dobýjania Sparty postavili na stranu Dórov. Na najnižší stupeň sa dostali pôvodní obyvatelia a nazývali sa heilotmi.
 
1.4. AIOLI
Kmeň obývajúci v období mykénskej kultúry oblasť stredného Grécka. Po príchode Dórov kolonizovali oblasť Malej Ázie.  V neskoršom období boli Aioli alebo Aiolovia známi svojou poéziou.  Najznámejší umelci bola poetka Sapfó z Lesbu a Hesiodos z Kýmé.
 
2.  OBDOBIA
2.1.  ARCHAICKÉ OBDOBIE
Obdobie vzostupu, položilo základy západnej civilizácii ako ju dnes poznáme. Sociálny a politický život Grékov v tomto období nebol organizovaný v jednom veľkom štáte, ale vo veľkom počte mestských štátov – polis. Grécko má špecifickú zemepisnú polohu, ostrovy, polostrovy, krátke údolia riek delili krajinu na časti, preto sa nemohla dobre zjednotiť. V tomto období tu žili okrem Achájcov a Dórov aj pastiersky Ióni. Pestovali olivy, vínnu révu či obilie a boli aj dobrými remeselníkmi a obchodníkmi, už v 7 stor. používali peniaze. Na čele mestského štátu bol basileos- kráľ, ktorý mal všetku moc. Počas archaického obdobia nastáva aj rozmach moreplavby s tým súvisí aj veľká Grécka kolonizácia. Tu Gréci obsadili pobrežné oblasti Stredozemia a Čierneho mora. Vyberali si strategicky výhodné miesta, preto mestá, ktoré založili existujú dodnes (Marseille, Neapol, Istambul).
 
2.1.1.  ARCHAICKÁ SPARTA
Vznikla na prelome 16. a 15. storočia pred n.l. V 12. storočí pred n.l. ju dobili Dóri a z pôvodného obyvateľstva si urobili otrokov. Obyvateľstvo bolo rozdelené do troch vrstiev. Najvyššou vrstvou boli samotní Dóri, strednou vrstvou boli perioikovia, teda tí, ktorí sa v čase dobíjania Sparty postavili na stranu Dórov. Nemali žiadne práva, no boli slobodní. Treťou, najnižšou vrstvou boli helioti, teda otroci.  Od 8. st. p.n.l. sa obyvatelia Sparty riadili Lykurgovou ústavou, tá rozdelila pôdu na toľko dielov, koľko bolo v armáde vojakov. V Sparte vládli dvaja králi volení doživotne. Kontrolovali ich eforovia, čo bol 5členný zbor dozorcov volený ľudovým zhromaždením na jeden rok. V 6. storočí pred n.l. vytvorili Peloponézsky spolok, ktorý združoval všetky štáty na polostrove.
 
2.1.2.  ARCHAICKÉ ATÉNY
Boli určite najrozvinutejším mestským štátom v starovekom Grécku. Prvými známymi obyvateľmi Atén boli Pelasgovia. Najvyššiu moc mal zbor archontov.
najvyšší archón mal správnu moc,  archón– vojvodca stál na čele vojska, archón basileus riadil náboženské záležitosti. Archonti sa stretávali a zasadali na Areopágu. Aténčania boli dobrí vojaci a namiesto jednostrannej vojenskej drezúry uprednostňovali všestranný rozvoj osobnosti. Počas vojny s Peržanmi vytvorili obranný vojenský Aténsky námorný spolok. Členské obce buď preň stavali vojnové lode, alebo platili do spoločnej pokladnice. v roku 593 p.n.l. sa stal archontom Solón a vypracoval prvú aténsku ústavu a tým sa stal zakladateľom aténskej demokracie. Demokratické prvky ďalej podporil Peisitratos (tyrania) a neskôr Kleistenes, ktorý roku 508 p.n.l. vytvoril novú ústavu. Územie štátu rozdelil na 10 oblastí – fýly. Každá fýla vysielala 50 členov do rady, ktorá mala 500 členov a spolu s areopágom bola podriadená ľudovému zhromaždeniu. Ďalej sa pokúsil ústavnou cestou zamedziť návrat
tyranie ustanovením črepinového súdu (ostrakizmus). Najvýznamnejším aténskym reformátorom bol ale Perikles. V rokoch 443 – 429 p.n.l. bol opakovane zvolený za prvého stratéga. Perikles povýšil občiansky snem na najvyšší štátny orgán. V tomto období dosiahla aténska demokracia vrchol.
 
2.2. KLASICKÉ OBDOBIE
Začína sa v 5. storočí pred n.l., končí v roku 338 pred n.l., kedy toto územie ovládli Macedónčania. V tomto období dosiahlo Grécko najväčší kultúrny a hospodársky rozmach, no viedli aj obranné či bratovražedné vojny.
 
2.2.1.  GRÉCKO- PERZSKÉ VOJNY
Boli vojny medzi Perzskou ríšou a gréckymi mestskými štátmi v 5. stor. pred n.l. Perzský kráľ Kýros dobyl územia v Malej Ázii, dostal sa do susedstva gréckych kolónií na pobreží Stredozemného mora a podrobil si ich. Mestá Milétos, Efezos, Smyrna, Halikarnasos sa v rokoch 500 - 495 pred n.l. vzbúrili proti perzskej nadvláde. Atény a niektoré ďalšie grécke štáty im poskytli menšiu pomoc, čo využil Dareios I. a začal vojnu proti materskému Grécku.
1.výprava sa konala v roku 492 pred n.l. táto výprava skončila pre kráľa Dárea katastrofou, k bitke ani nedošlo, pretože stroskotali pri Chalkidikách.
V roku 490 pred n.l. sa konala druhá výprava, Peržania sa vylodili v mestečku Maratón. Aténčania však boli pripravení a tak porazili perzské vojsko už pri vyloďovaní. Maratónsky beh sa údajne odvodzuje od príbehu profesionálneho bežca a vojaka Diomedóna, ktorého v roku 490 pred n.l. poslali do 32 km vzdialených Atén oznámiť víťazstvo nad Peržanmi. Keď dorazil do Atén, zvolal ,,Radujte sa, sme víťazi!“ a od vyčerpania padol na zem mŕtvy.
Tretia výprava- Perzský kráľ Xerxes podnikol v roku 480 pred n.l. ďalšiu výpravu proti Grékom. Tí sa pokúsili zastaviť postup Peržanov v Termopylskom priesmyku. Udatne sa tu bránili, ale keď grécky zradca Efialtes prezradil Peržanom tajnú cestu, spartskí vojaci pod vedením svojho kráľa Leonida v boji hrdinsky zahynuli. Potom už Peržanom nič nestálo v ceste do Atén, pretože ostatní Gréci sa stiahli na Peloponéz a Aténčania na ostrov Salamínu.
Peržania vyplienili Atény, ale Aténčania ich porazili v námornej bitke pri ostrove Salamína. Peržania prezimovali v Grécku, ale v roku 479 p. n. l. utrpeli ďalšiu ťažkú porážku pri Platajach. Perzské vojny proti Grékom sa skončili neúspechom. Roku 449 p. n. l. bol podpísaný mier, ktorým Peržania uznali nezávislosť gréckych mestských štátov v Malej Ázii.
 
2.2.2.  PELOPONÉZSKA VOJNA
Peloponézska vojna je pomenovanie vojnových konfliktov medzi Spartou a Aténami v rokoch 431- 404 pred n.l. Mocenský vzostup Atén sledovali s nevôľou hlavne štáty združené v Peloponézskom spolku. Aj keď Sparta o vojnu veľmi nestála, pod tlakom spojencov ju Aténam vyhlásila. Atény mali absolútnu prevahu na mori a začali okamžite pustošiť pobrežie Peloponézu, kým Sparťania vyplienili každé leto Attiku. Obyvateľstvo Attiky sa v čase útoku uchýlilo za neprekonateľné aténske hradby, čo dávalo predpoklad na dlhotrvajúcu vojnu. rovnováha na bojiskách bola porušená náhlou epidémiou moru v preľudnených Aténach, ktorej podľahla asi 1/3 obyvateľstva. Atény aj Sparta už boli vyčerpané vojnou a začína tu panovať mierová nálada. Níkias, aténsky veliteľ, vyjednal v Sparte mier na 50 rokov a uzavretie spojenectva. Mier obnovoval pomery spred vojny ale Atény už boli úplne finančne vyčerpané. Roku 416 vyhoveli Atény žiadosti Sicílie o výprave proti Syrakúzam. Syrakúzy však požiadali o pomoc Korint a Spartu. S ich pomocou bolo celé aténske vojsko a loďstvo zničené a Níkias popravený. Sparťania požiadali o pomoc Peržanov a za ich peniaze vybudovali vojnové loďstvo. Boj sa tak preniesol na more a na jar 404 Atény kapitulovali. Sparťania síce nezrovnali Atény so zemou, ale aj tak to bol koniec ich veľkomocenského postavenia. Museli strhnúť hradby, rozpustiť Aténsky námorný spolok a vstúpiť do Peloponézskeho, mohli si nechať len 12 vojnových lodí. Tým končí nadvláda Atén, na ich miesto sa dostáva Sparta.
 
Nadvláda Sparty sa však za krátky čas stáva neobľúbenou. Ich dosadené vlády začali s masovými popravami a zbavovaním majetku. Za pomoci Théb sa Aténčanom podarilo obnoviť demokraciu a vyhnať spartskú posádku z mesta. Sparta sa zaplietla do sporov o perzský trón a nakoniec aj do vojny s Perziou. S podporou perzských peňazí sa v roku 395 vytvorila protispartská koalícia vedená Aténami, Thébami, Argosom a Korintom. V korintskej vojne (395 –386 pred n.l.) utrpela Sparta porážku a bolo zničené celé jej loďstvo. Sparťania prijali Peržanmi nadiktovaný mier, čo ale znamenalo koniec snahám Atén o znovunadobudnutie svojej moci. Aténčania v roku 378 pred n.l. opäť vytvorili Aténsky námorný spolok, ale neskôr väčšina spojencov zo spolku odišla, pretože Atény príliš presadzovali svoj vplyv.

Oslabenie Grécka vnútornými spormi šikovne využil Filip II. Macedónia, severná hornatá časť Grécka, bola do 6 storočia pred n.l. pastierskou oblasťou. Postupne sa tu však vytvorilo kráľovstvo. Kráľ Filip II. využíval spory medzi súperiacimi gréckymi štátmi po peloponézskej vojne a postupne ich pripútal k Macedónii. Využil aj hroziace nebezpečenstvo zo stany Peržanov a hlásal potrebu zjednotenia všetkých Grékov proti Peržanom. Posledných odporcov vedených Aténčanmi porazil Filip II. v bitke pri Chaironei roku 338 pred n.l. Hneď po svojom víťazstve zvolal do Korintu celogrécky kongres, kde vyzval zúčastnených na spoločnú vojenskú výpravu proti Perzii. Ale skôr ako mohol Filip II. uskutočniť svoje výbojné plány, bol zavraždený. Kráľom sa stal jeho 20-ročný syn Alexander.
 
2.3.  HELENISTICKÉ OBDOBIE
Toto obdobie sa nazýva Helenistickým, pretože Filip II. nazýval Grékov Helénmi.  Alexander Veľký najprv upevnil svoje postavenie doma a na území Grécka, potom spolu s Grékmi zorganizoval veľkú protiperzskú výpravu. V bitke pri Isse v roku 333 p.n.l. porazil perzského kráľa Dareia III., hoci jeho vojsko malo početnú prevahu. Potom sa obrátil do Egypta, kde ho uvítali ako osloboditeľa od perzskej nadvlády. V Egypte založil nové mesto, Alexnadriu. Alexander Veľký po víťazstve nad Peržanmi prijal titul kráľa, ukončil protiperzskú výpravu a rozpustil spoločné grécke vojsko. Neskôr si podmanil celú Perziu a chcel preniknúť aj do Indie. No pre únavu a nespokojnosť vojska sa vzdal pokračovania v ceste a vrátil sa do Babylonu. Babylon sa stal novým hlavným mestom jeho ríše. Tu však po náhlom ochorení roku 323 p.n.l. zomrel ako 33-ročný skôr, než mohol uskutočniť všetky svoje plány. Alexander Veľký sa oženil s perzskou princeznou a stal sa panovníkom s absolútnou mocou. Snažil sa stmeliť rôzne národy, ktoré si podmanil, a vytvoriť centralizovanú ríšu. Ponechával národom ich vlastnú kultúru i náboženstvo a postupne do nich importoval grécke prvky.

Jednotnú ríšu sa mu však pre nedostatok času nepodarilo vytvoriť. Po jeho smrti sa ríša rozpadla na menšie štáty, ktoré dnes nazývame helenistické. Najvýznamnejší z nich bol Egypt kde vládli Ptolemaiovci. Časť Perzie, Mezopotámia a Sýria vytvorili štát pod vládou Seleukovcov a v Macedónii a Grécku sa dostali k moci Antigonovci. Politicky a hospodársky boli tieto štáty samostatné, ale kultúrne v nich prevažoval grécky vplyv. Od 2. stor. pred n.l. na západe rástla moc novej svetovej ríše – Rímskej ríše, ktorá tieto štáty postupne pohltila. Od roku 146 pred n.l. bolo Grécko na dlhé stáročia začlenené do Rímskej ríše.
 
Záver
Ako som spomínala už v úvode, nie je možné vložiť celú históriu Antického Grécka do tak krátkej práce, no dúfam, že som spomenula tie najdôležitejšie fakty tejto Starovekej civilizácie. Na záver by som sa chcela rozlúčiť krásnym citátom Alexandra Macedónskeho : ,,Pre toho, kto sa o niečo pokúša, nie je nič nemožné.“