Staroveké Grécko a staroveký Rím

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča petka (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 14.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 392 slov
Počet zobrazení: 5 213
Tlačení: 284
Uložení: 269
Staroveké Grécko a staroveký Rím

Úvod:
Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp. prvých štátov a končí sa rokom 476, kedy zanikla Západorímska ríša. V mojom projekte sa budem venovať dvom starovekým štátom, Grécku a Ríma. Boli to veľmi vyspelé kultúry, ktoré nám priniesli veľa nového. Grécka kultúra mala veľký vplyv na Staroveký Rím, ktorý ju ďalej rozšíril na mnohé miesta Európy. Staroveké Grécko malo nesmierny vplyv na jazyk, politiku, vzdelanie, filozofiu, umenie a architektúru.
 
1. Staroveké Grécko
Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra. Zemepisne sa vzťahuje na oblasť súčasného Grécka aj na oblasti v tom čase osídlené Grékmi - Cyprus, Turecké pobrežie Egejského mora (Iónia), Sicíliu, južné Taliansko a rozptýlené sídla na pobreží dnešného Albánska, Bulharska, Egypta, Francúzsko, Líbie, Rumunska, Španielska či Ukrajiny.
 
1.1 Architektúra
Architektúra starovekého Grécka nepoznala pyšnú monumentálnosť s nadľudskými rozmermi. Bola striedma, praktická a racionálna. Základným stavebným materiálom bol kameň, mramor a tehla. Uplatňoval sa princíp vertikálnej podpery – múr, stĺp a horizontálneho prekladu – klada. Významným architektonickým prvkom bol stĺp, podľa ktorého sa rozlišovali tri stavebné slohy: dórsky, iónsky a korintský. Pevný, ťažký a tradícií sa pridržiavajúci dórsky sloh vynikal jednoduchosťou hmoty a prostou výzdobou. Jeho stĺpy boli masívne, spočiatku hladké, neskôr žliabkované. Jednoduchá hlavica sa podobala bochníku chleba. Najlepšie zachovanou stavbou v tomto slohu je chrám bohyne Héry. Iónsky sloh už nebol taký zaťažený tradíciami,a práve preto sa mnohé zmeny  prejavili práve pri ňom. Jeho stĺpy boli štíhlejšie, ľahšie a elegantnejšie, smerom dohora sa zužovali. Driek stĺpa niekedy nahrádzali sochy ženských postáv. Korintský stĺp sa v podstate zhoduje so stĺpom iónskeho slohu, pričom zmena je badateľná iba v hlavici, ktorá bola vyzdobenejšia. Mala tvar kvetinového koša, z ktorého vyrastali listy. Vrcholný rozvoj a veľkú dekoratívnosť dosiahol korintský sloh v helenistickom období. Stavebnou dominantou každého mesta bola akropola. Pôvodne to bolo nedostupné opevnené návršie so sídlom vladára, ktoré sa neskôr zmenilo na posvätné miesto s chrámami. Najimpozantnejšou bola Akropola v Aténach, ktorá v súčasnosti patrí medzi najcennejšie pamiatky svetového umenia a kultúry.
 
1.2. Sochárstvo
Kým v archaickom období sa sochy stvárňovali v strnulej póze v klasickom období prejavili tvorcovia už záujem o pohyb a dramatickosť akcií. Život starovekých Grékov bol spätý so športovými súťažami, z ktorých najpopulárnejšie boli olympijské hry. Tieto inšpirovali sochárov k zobrazovaniu ideálu krásy nahého, vyšportovaného mužského tela. Medzi najslávnejšieho sochy patrí socha atléta, ktorý hádže diskom – Diskobolos od sochára Myróna. Ženské postavy tradične zobrazovali grécky sochári zahalené no po prelomení prvých zábran sa sochárske akty žien stali samozrejmosťou. Dodnes očarúva ľudí nahá socha Afrodity, objavená v roku 1820 na ostrove Milos. Gréci tvorili však aj sochy bohov, bohýň a ako prvý ich zobrazovali v ľudskej podobe. Známe sú monumentálne sochy Atény v Delfách a Dia v Olympe.
 
1.3. Maliarstvo
Pretože zo starovekého Grécka sa zachovalo iba niekoľko vzácnych nástenných malieb a mozaik, predstavu o jeho maliarstve si môžeme utvoriť podľa malieb na keramických vázach, ktoré sa zachovali v hojnom počte. Najstaršie vázy zdobili geometrické vzory a figúry vyrývané rydlom. Neskôr sa objavili štylizované zobrazenia, ktoré sa nanášali štetcom. Maliarská výzdoba bola spravidla usporiadaná do niekoľkých pásov. Prostredníctvom prekrývania a zobrazovania pohybu vznikla ilúzia priestoru. Prevládali čiernofigúrový štýl na červenom pozadí a červenofigúrový štýl na čiernom pozadí. Tematický okruh vázového maliarstva sa čoraz viac rozširoval: mytologické námety, bojové, športové, tanečné a ľúbostné výjavy, hostiny, výjavy z remeselníckych dielní a pohrebných obradov, ba nechýbal ani komický žáner.

1.4 Literatúra

Najstaršími pamiatkami sú hrdinské eposy Ilias a Odysea pripisované slepému Homérovi. Ilias opisuje posledných 51 dní vojnového stretnutia Grékov a Trójanov. Vojnu vyvolal syn trójskeho kráľa Priama Paris, ktorý uniesol krásnu Helenu, manželku spastského kráľa Menelaa. Ústredným motívom tohto eposu je Achillov hnev. Odysea rozpráva o desaťročnom blúdení itackého kráľa Odysea a jeho návrate do rodnej zeme. Tento epos je prvým dobrodružným dielom európskej literatúry a jeho motívy v nespočetných obmenách sprevádzajú dobrodružnú prózu dodnes. Epos oslavuje šikovnosť Odysea a vernosť jeho ženy Penelopy.  V próze majú trvalé hodnoty diela historikov, ako Xenofón, Herodotos, či Tukydides, klasikov rečníctva, ako Demostenes a Isokrates.

1.5. Divadlo

Grécko sa stalo skutočným miestom zrodu divadla. Starovekí Gréci totiž konštituovali divadlo do ucelenej podoby, dali mu hodnotu umenia a spoločenskej inštitúcie. V prírodných divadlách pod šírym nebom sa hrali najmä tragédie. Komédie sa hrávali len cez prestávky lebo sa nepovažovali za taký vysoký dramatický žáner ako tregédie. Tragédie mohli sledovať len muži. Ženy mohli byť len diváčkami komédií. Grécka dráma mala priamočiary dej, ktorý sa odohrával na jednom mieste, od rána do večera. Mohli hrávať len muži, ktorý hrali aj ženské postavy. Herci vystupovali v maskách, používali kostýmy a topánky s vysokými podrážkami. Tragédia musela divákov citovo zaujať, aby prostredníctvom utrpenia hrdinov sami dospeli k svojej duševnej očiste. Medzi najslávnejších tragikov patrili:
· Aischylos, ktorý sa považuje za zakľadatela gréckej tragédie, ktorej vtlačil základnú formu. Napísal asi 90 hier. Jeho hry zachytávajú konflikt človeka a osudu. Zameriaval sa na náboženské motívy.
· Sofokles, ktorý napísal asi 123 drám s ktorých sa zachovalo len 7.
· Euripides sa zameral na konflikt človeka s človekom. Napísal okolo 90 hier, v úplnosti sa ich však zachovalo len 17 tragédií a jedna satyrská komédia. Bol prvým dramatikom, ktorý na scénu uviedol aktuálne problémy aténskej spoločnosti a ktorý dokázal dokonale vykresliť charakter ženských postáv.
 
Autori komédií čerpali námety z problémov a konfliktov všedného dňa, najmä z oblasti verejného života, politiky a umenia.
 
1.6. Kultúra
V 3. storočí pred n.l. vznikli na území Grécka tri veľké civilizačné okruhy:
- Kykladská kultúra
- Minojská kultúra
- Mykénska kultúra
  Boli to kultúry pravdepodobne ovplyvnené vtedy vyspelejšími civilizáciami Blízkeho východu a  Egypta. Vďaka prístupuk moru sa tu začal rozvíjať rybolov, moreplavba a obchod.
 
KYKLADSKÁ KULTÚRA:
Rozkladala sa na Kykladských ostrovoch v Egejskom mori. Obyvateľstvo tvorili pravdepodobne prisťahovalci z Malej Ázie.
Poznali bronz. Obchodovali s Krétou a ostatnými oblasťami v Stredozemnom mori. Z umenia sa zachovali nahé kamenné, prevažne ženské
idoly.

MINOJSKÁ KULTÚRA:
Prvá antická kultúra čisto európskeho typu. Nachádzala sa na ostrove Kréta, nazvaná podľa kráľa Minoa. Podľa legendy bola Kréta rodiskom boha Dia. Kréta bola prvým námorným impériom na svete. Kyklady boli ich prvé kolónie. Obchodovali
so Sýriou, pevninským Gréckom a severnou Afrikou, hlavne s Egyptom. Hlavnou komoditou bola meď.
MYKÉNSKA KULTÚRA:
Nazvatá podľa najdôležitejšieho centra tých čias. Príchod prvých grécky hovoriacich kmeňov (Achajci) na grécku pevninu, kde sa zmiešali s domorodým obyvateľstvom
a pretvorili ich kultúru tak ako ju poznáme z neskoršieho obdobia. Na čele stál vládca – vanax, majiteľ rozsiahlych pozemkov, stád dobytka a koní, s veľkou autoritou v komunite. Okolo roku 1 400 pred n.l. dobyli
Krétu – prevzali nadvládu v Egejskom mori, uplatnili svoj vplyv v stredomorí. Asi v 12. storočí pred n.l. mykénska kultúra zaniká.

2.Staroveký Rím

Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr. sa rozdelil na Západorímsku ríšu (zanikla 476 po Kr.) a Byzantskú ríšu (zanikla roku 1453 po Kr.). Od ovládnutia Stredomoria sa často označuje aj ako Rímska ríša.Zo starovekého Ríma pochádza moderné právo, kresťanské náboženstvo, časti modernej filozofie a mnohých iných vied, ako aj základy dnešného štátneho zriadenia mnohých štátov.Dejiny starovekého Ríma sa tradične delia na štyri fázy: Osídľovanie, kráľovstvo, republika a cisárstvo.

2.1. Osídľovanie

Rímska ríša vznikla na Apeninskom polostrove. Známi praobyvatelia tohto polostrova boli Ligúri, Elymovia, Sikulovia, Korzovia a Sardovia.Okolo roku 1400 pred Kr. začali polostrov obsadzovať indoeurópske kmene Italikov, ktorí už okolo 2000 pred Kr. prišli do Pádskej nížiny. Boli to pastieri a roľníci. Okolo roku 1200 pred Kr. prišli tiež Venéti a ostatní Ilýri. Okolo roku 1000 pred Kr. neznámo odkiaľ prišli (možno z Anatólie) vyspelí Etruskovia (neindoeurópania). Postavili kamenné stavby, odvodňovacie systémy pre pobrežné močiare, kanály a veľké hrobky. Svoje písmo prevzali od Grékov. Boli obchodníci, žili v mestských štátoch a stavali známe veľké hrobky. Okolo roku 750 pred Kr. napokon prišli Gréci a Feničania (Kartáginci). Gréci si založili najmä kolónie Kumy (prvá grécka kolónia vôbec), Neapolis, Tarent a Syrakúzy, odkiaľ čerpali kultúru práve Etruskovia počas obchodovania. V mestách Etruskov sa nachádzali stavby gréckeho slohu.

2.2. Kráľovstvo
Roku 753 pred Kr. podľa povesti kráľ Romulus s bratom Remom založili mesto Rím na siedmich pahorkoch na ľavom brehu rieky Tiber. Archeológovia tento dátum približne potvrdili, ale v skutočnosti na niektorých z uvedených pahorkov sídlili italické kmene Latinovia, a na iných italické kmene Sabinovia, pričom sedem ich vytvorilo federáciu, základ mesta, ktorým sa Rím však stal až neskôr za etruských kráľov. V 7. storočí (podľa povesti roku 616 pred Kr.) sa Ríma totiž zmocnili Etruskovia.Obdobie od vzniku mesta až po vyhnanie Etruskov v roku 510 pred Kr. bolo obdobím kráľovstva. Vládlo celkovo sedem kráľov, z toho - aspoň podľa povesti - poslední traja boli Etruskovia . Symbolmi moci u Etruskov, ktoré prevzal Rím a používal ich počas celej existencie, bol zväzok prútov so sekerou.

2.3. Republika

Rímska republika je označenie obdobia dejín starovekého Ríma medzi rokmi 510 pred Kr. a 44 / 31 pred Kr. podľa rímskych historikov nesprevádzali zmenu štátnej formy žiadne revolučné premeny, kráľa vystriedali volení úradníci – prétori, neskôr konzuli. Zachovaná ostala celá štátna organizácia kráľovského Ríma a nič sa nezmenilo ani na hospodárskom a spoločenskom postavení jednotlivých tried a skupín rímskeho obyvateľstva. Zmena na čele sa vykonala podľa práva, ktoré rímsky ľud ešte po stáročia považoval za neodňateľné – právo odstrániť tyrana.

2.4. Cisárstvo
Rímske cisárstvo je obdobie Rímskej ríše od získania moci Octavianom až do jej zániku.Prvým cisárom sa stal Octavianus. Keď porazil Antónia dal sa voliť každý rok konzulom a stal sa natrvalo jediným vládcom Ríma. 16. januára titul Augustus „Vznešený“. Oficiálne zmenil len svoje meno: Imperator Caesar Augustus, Divi Filius. Súhrn prijatých plných mocí, úradov a pôct, ktoré z neho spravili monarchu si udržal až do smrti. Stal sa zakladateľom prvej dynastie rímskych cisárov.Premena republiky na cisárstvo či principát ako sa jeho prvé štádium označuje bol zložitý proces. Cisárstvo si zachovalo, najmä vo svojej prvej fáze, mnohé prvky republikánskeho zriadenia, aj keď v pozmenenej podobe. Zachoval sa v ňom senát, ktorý sa považoval za najvyšší orgán. Naďalej sa schádzali ľudové zhromaždenia, zachoval sa aj konzulský úrad, úrad tribúnov ľudu, prétorské, edilské a iné úrady. Nič sa nezmenilo ani na inštitúcií rímskeho občianstva ani na postavení jednotlivých spoločenských tried a skupín ani na ekonomických základoch života.Okrem toho si Augustus vytvoril cisárske úrady, ktoré sa stali základom neskoršej byrokratickej správy ríše. Rovnakú autoritu ako mal v Ríme sa snažil Augustus zabezpečiť aj Rímu vo svete.

2.5. Kultúra
Väčšina slobodných rímskych obyvateľov vedela písať a čítať. Písali latinkou a hovorili latinským jazykom -latinčinouEšte mnoho storočí po zániku Rímskej ríše vzdelaní ľudia v Európe hovorili a písali po latinsky. Vytvorili vlastnú sústavu čísel, ktorépoužívame dodnes – rímske číslice. Deti chodili do školy od 6. rokov, učili sa písať, čítať,počítať a kresliť. Na písanie používali voskové tabuľkya rydlá. Disciplína v škole bola veľmi prísna, nepozornía neposlušní žiaci boli telesne trestaní. Od 12 – 16 rokov žiaci v školách čítali významné dielarímskych a gréckych autorov. Azda najdôležitejšou zložkou rímskej kultúry je rímske právo, Bolo spísané do Rímskej ústavy, ktorej zásady nestratili platnosť dodnes. Zákony určovali zásady pri ochrane majetku, určovali postup pri súdnom konaní,vymeriavaní trestov.

2.5.1. Zaujímavosti
Koloseum - Najväčší amfiteáter, ktorý bol kedy postavený v Ríme je symbolom veľkosti Ríma. Prevádzka kolosea bola vroku 80 n.l. zahájená divadelným predstavením a veľkolepými hrami, ktoré trvali 100 dní. Hlavnýmprogramom hier, ktoré sa v ňom konali boli zápasy gladiátorov. Koloseum dosahuje výšku 57 metrov a po obvode meria 527 metrov. Jeho štyri podlažia boli originálne zatienené pred slnkom mohutnou plátennou strechou.Amfiteáter bol schopný pojať 50 000 ľudí a každý z nich mal očíslované sedadlo. Bolo tam 80 vchodov,takže budova sa mohla rýchlo vyprázdniť. Cisár mal svoj vlastný vchod a lóžu. Amfiteáter bol postavený zo sivo-ružových travertínových kvádrov spojených železnýmiskobami a základy zapustili do hĺbky 9 metrov. Aréna mala drevenú podlahu pokrytú pieskom.
 
Limes Romanus

Prirodzená alebo umelo vytvorená hranica Rímskej ríše
- Príčiny budovania:
o cisár Augustus rozšíril územie až k Dunaju a Rýnu
o Rimania sa dostali do kontaktu s barbarmi
o budovanie opevnenej hranice, ktorá by ich chránila
Základnú jednotku Limes Romanus tvoril základný tábor. V každom rohu opevnenia boli strážne veže. Pevnosť fungovala ako malé mesto s plným vybavením.

Pracovný list:
1.Aké boli tri stavebné slohz v starovekom Grécku a čo bolo pre ňe typické ?
Dórsky, iónsky a korintský. Dórsky vynikal jednoduchosťou hmoty a prostou výzdobou. Iónsky sloh už nebol taký zaťažený tradíciami,a práve preto sa mnohé zmeny  prejavili práve pri ňom. Jeho stĺpy boli štíhlejšie, ľahšie a elegantnejšie, smerom dohora sa zužovali. Driek stĺpa niekedy nahrádzali sochy ženských postáv. Korintský stĺp sa v podstate zhoduje so stĺpom iónskeho slohu, pričom zmena je badateľná iba v hlavici, ktorá bola vyzdobenejšia. Mala tvar kvetinového koša, z ktorého vyrastali listy.
 
2.Čo je typické pre grécku drámu ?
Grécka dráma mala priamočiary dej, ktorý sa odohrával na jednom mieste, od rána do večera. Herci vystupovali v maskách, používali kostýmy a topánky s vysokými podrážkami. Tragédia musela divákov citovo zaujať, aby prostredníctvom utrpenia hrdinov sami dospeli k svojej duševnej očiste.
 
3.Aké tri veľké civilizačné okruhz vznikli na území Grécka v 3. Stiročí pred našim letopočtom ?
- Kykladská kultúra
- Minojská kultúra
- Mykénska kultúra
  Boli to kultúry pravdepodobne ovplyvnené vtedy vyspelejšími civilizáciami Blízkeho východu a  Egypta.
 
4.Aké písmo sa používalo v starovekom Ríme ?
Väčšina slobodných rímskych obyvateľov vedela písať a čítať. Písali latinkou a hovorili latinským
jazykom -latinčinouEšte mnoho storočí po zániku Rímskej ríše vzdelaní ľudia v Európe
hovorili a písali po latinsky.
 
5.Aké boli príčiny budovania Lines Romanus ?
Rimania sa dostali do kontaktu s barbarmi. Cisár Augustus rozšíril územie až k Dunaju a Rýnu. Budovanie opevnenej hranice, ktorá by ich chránila.

Záver:
Ani jedna zo starovekých civilizácií nemala taký trvalý vplyv na celý svet ako staroveké Grécko. Ešte aj dnes sa napodobňuje sloh gréckych stavieb. Grécki myslitelia položili základy matematiky a vedy a kládli si otázky o živote, ktorými sa zaoberáme i dnes. Myšlienka demokracie (vlády ľudu) má svoje korene v gréckych Aténach. To isté sa vzťahuje aj na moderné divadlo a dokonca mnohé naše slová majú pôvod v gréčtine.Len málo starovekých civilizáciívytvorilo také množstvo rôznorodých umeleckých diel ako Grécko. Neboli to len obdivuhodné stavby , Ale aj celý rad nádherných sôch.

Rimania zese vymysleli číslice ktoré sa používajú dodnes a dokázali postaviť stavby ktoré sú dnes kultúrnymi pamiatkami. V mojom projekte som sa dozvedela, že dejiny starovekého Grécka a Ríma sú zaujímavé.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 8)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.024