Francúzska revolúcia a Napoleon Bonaparte

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča petka (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 14.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 369 slov
Počet zobrazení: 3 147
Tlačení: 241
Uložení: 259
Veľká francúzska revolúcia a Napoleon Bonaparte
 
Úvod
Túto  tému som si vybrala preto, lebo mi bole zo všetkých tém najbližšia. Už niekoľkokrát som robila projekt o Napoleonovi Bonaparte a veľmi ma zaujalo jeho myslenie a vôbec cely jeho život. Teraz sa mi naskytla príležitosť dozvedieť sa o ňom niečo viac, tak som to využila. Preštudovala som niekoľko kníh a informácie, ktoré som získala som spracovala v mojom projekte. Napoleon je považovaný za jedného z najväčších veliteľov na svete, aký kedy vôbec žil. Počas menej než desiatich rokov bojoval fakticky s každou európskou mocnosťou a získal kontrolu nad väčšou časťou Európy. Zaujalo ma aj to, že Napoleon už ako malý chlapec veľmi rád čítal. Jeho učitelia si všimli, že zatiaľ čo iný žiaci sa cez prestávku odbehli hrať, Napoleon išiel do knižnice a čítal všetko, čo mu prišlo pod ruku. Aj po skončení školy, keď sa stal poručíkom, míňal väčšinu platu na knihy.  A veľa nového som sa dozvedela aj o Veľkej francúzskej revolúcii.Rok 1789 – keď nový režim nahrádza starý. Tento rok pokladáme za jeden z možných začiatkov novoveku, tým pádom nadobúda väčšiu dôležitosť ako ostatné nám známe roky.

Francúzsko patrí v 18. storočí medzi najvýznamnejšie a najsilnejšie krajiny na európskom kontinente. Versailles udáva všeobecnú módu v Európe. A celkovo Francúzsko je v tomto období kultúrnym centrom. Ale stále žije podľa starých pravidiel, kráľ má absolútnu moc. Politickú moc a spoločenský vplyv môže mať len aristokracia. Tento stav nebol pohodlný pre viaceré vrstvy už dlhší čas a vyvrcholenie znamenal až rok 1789.  Je úžasné ako sa počas tejto revolúcie zjednotili rôzne smery pre jednu vec a to zrušiť starý režim. Údaje poukazujú na rozdielne požiadavky rôznych vrstiev ktoré sa zapojili do revolúcie ale napriek tomu sa dokázali zjednotiť v jednom konečnom výsledku a to v zosadení starého režimu.
 

1. Veľká francúzska revolúcia
1.1 Všeobecné príčiny revolúcie
 Príčinou revolúcie bola vo všeobecnosti sociálna a politická kríza Francúzska v 18. storočí, v 80. rokoch aj kríza hospodárska. Hlavnou ideologickou základňou revolúcie bolo osvietenstvo a inšpiráciou americká revolúcia. Konkrétne príčiny sú sporné, do úvahy prichádza najmä:
· nerovnomerné rozdelenie príjmov z prudkého hospodárskeho rastu Francúzska v 18. storočí, poháňaného prechodom na liberálne trhové hospodárstvo, populačnou explóziou a rozvojom poľnohospodárstva
· vysoké výdavky kráľovského dvora (Versailles), sčasti na prepych, ale aj na výboje a vojny (najmä vojna o španielske dedičstvo (1701-1714) za Ľudovíta XIV., sedemročná vojna (1756-1763) za Ľudovíta XV. a americká revolúcia (1775-1783) za Ľudovíta XVI.)
· absolutizmus (s vrcholom za Ľudovíta XIV. – „kráľ Slnko“)
· sloboda tlače v období pred revolúciou
· rozdelenosť francúzskej spoločnosti na tri stavy, z ktorých dva (duchovenstvo a šľachta) tvorili len 2 % obyvateľstva, ale mali politickú moc a neplatili dane, kým tretí stav (roľníci a mešťania) tvorili 98%, ale politickú moc nemali a dane platili
· nezvolávanie zhromaždenia generálnych stavov od roku 1614 (generálne stavy vznikli v roku 1302 ako poradné zhromaždenie kráľa , najmä na schvaľovanie daní)
· katastrofálna neúroda v roku 1788 a z toho vyplývajúce povstania chudoby
· stroskotanie francúzskej zámorskej koloniálnej politiky
Hybnou silou revolúcie boli ľudové masy na čele s nedávno vzniknutým bohatým meštianstvom (buržoáziou). Snažili sa odstrániť daňové privilégiá, presadiť slobodné podnikanie, obmedziť absolutistickú moc panovníka a získať politickú moc.

1.2 Spoločenské pomery
Pokiaľ ide o rozvrstvenie spoločnosti, Francúzsko v 18. storočí sa stále delilo na tri stavy:
· 2 privilegované (2% obyvateľstva, nemuseli platiť dane, mali politickú moc, mohli podnikať):
· prvý stav: duchovenstvo
· druhý stav: šľachta
· 1 neprivilegovaný (98 % obyvateľstva, museli platiť dane, nemali politickú moc, mali značne obmedzené možnosti podnikania):
· tretí stav: roľníci a mešťania (vrátane remeselníkov)
  [a žobráci]
Nad stavmi stála absolútna moc panovníka. Tesne pred revolúciou tvorili 1/5 národa žobráci.

1.3 Vypuknutie revolúcie
V roku 1788 a od marca 1789 (s vrcholom v lete 1789) na vidieku vypukali povstania spôsobené hladom a všeobecným hnevom.
V Paríži v zúfalej situácii oznámil panovník 8. augusta 1788, že na máj 1789 zvolá (po 175 rokoch) zasadnutie generálnych stavov. O týždeň neskôr štát vyhlásil bankrot. Panovník súhlasil so zvolaním generálnych stavov a dúfal, že mu schvália dane a pomôžu riešiť finančnú krízu. Toto zasadnutie generálnych stavov sa konalo 5. mája 1789 vo Versailles. Napriek tomu, že tretí stav mal v generálnych stavoch viac hláv ako ostatné dva dohromady, nemohol ani jednu svoju reformu presadiť, lebo sa hlasovalo tradične „podľa stavov“, čiže každý stav mal jeden hlas. Pre svoju nespokojnosť, ale najmä preto, lebo prvé dva stavy odmietli zasadať s tretím stavom, sa tretí stav rozhodol, že bude zasadať samostatne. 17. júna sa poslanci tretieho stavu na oddelenom zasadnutí vyhlásili za Národné zhromaždenie, ktoré ako jediné má právo zastupovať ľud.

20. júna im kráľ dal zamedziť prístup k tradičnej zasadacej miestnosti, preto sa presunuli do Loptovej siene (vo Versailles), kde prisahali že sa nerozídu, kým nesformulujú novú ústavu („prísaha v Loptovej sieni“). Kráľ sa v ten deň aj snažil použiť na rozohnanie násilie, ale liberálni šľachtici mu v tom zabránili. Nato (do 25. júna) sa k Národnému zhromaždeniu pridali aj sympatizanti rovnoprávneho usporiadania parlamentu z ďalších stavov. Keď kráľ videl, že tretí stav nezdolá, 27. júna dokonca vyzval aj ostatné dva stavy, aby sa k Národnému zhromaždeniu pridali, čo aj viacerí poslanci urobili. Touto výzvou kráľ právne prijal existenciu Národného zhromaždenia. 9. júla sa Národné zhromaždenie premenovalo na Ústavodarné národné zhromaždenie. Zhromaždenie žiadalo – márne - odstrániť absolutizmus, daňovú reformu, požadovali reformu súdnictva, zabezpečenie demokratických slobôd. Ten istý deň, ako kráľ nariadil zvyšným stavom pripojiť sa k Národnému zhromaždeniu (27. júna), rozhodol sa povolať do Versailles a Paríža 20 000 vojakov s cieľom rozpustiť Ústavodarné národné zhromaždenie.

Paralelne situáciu ešte zhoršovali mnohé fámy, nezriedka živené intrigami rôznych zákulisných skupín (napríklad skupina okolo kráľovho brata). Typickou fámou medzi ľudom bol aj názor o kombinácii akéhosi šľachtického sprisahania (pretože šľachta chcela hlasovanie podľa stavov a podobne) s hospodárskou krízou – podľa ľudu šľachta zhabala obilie, aby zničila tretí stav. 8. júla Ústavodarné nár. zhr. poslalo kráľovi list, aby odvolal vojsko. Kráľ 11. júla náhle odvolal o.i. všeobecne obľúbeného ministra financií Neckera. Zhromaždenie vyslovilo poľutovanie nad odvolaním Neckera a ostatných ministrov. 12. júla sa o odvolaní Neckera dozvedeli v Paríži. Senzáli na protest zatvorili burzu, ďalej zatvorili divadlá, improvizovali sa schôdzky a manifestácie, manifestanti sa vrhli na Royal-Allemand princa Lambeského v záhrade Tuileries. Po tejto správe ľud začal vykrádať zbrojárenské obchody a začal sa ozbrojovať. 13. júla sa po Paríži potulovali hlúčiky občanov, hľadali zbrane a vyhrážali sa, že vyplienia šľachtické domy. Bohatí mešťania prevzali vedenie udalostí, utvorili na parížskej radnici stály výbor (konšeli, niekoľko mestských radcov, voličov a obchodný dozorca), a tým ovládli Paríž. V ten istý deň sa rozhodlo, že každá štvrť vyšle 800 mužov do občianskej milície.

1.4 Priebeh revolúcie
1. etapa- Konštitučná monarchia:
Od marca 1789 začali na vidieku nepokoje, ktoré sa postupne šírili aj do miest. Roľníci útočili na šľachtické sídla a mešťania si vytvárali vlastné samosprávy- komúny.
Od vlády Ľudovíta XIV tu vládol absolutizmus, čo nebola najvhodnejšia politika pre silnejúce myšlienky demokracie a rovnosti. Vtedajší kráľ Ľudovít XVI nevedel hospodáriť s peniazmi, čím zhoršil už zlú finančnú situáciu a štátna pokladňa bola skoro úplne prázdna. V tejto zlej situácii zvolal generálne stavy (1789). Trval však na tom, že aj tu majú mať 1. a 2. stav väčšie právomoci, proti čomu vystúpil 3.stav a začal zasadať samostatne. Nazvali sa Ústavodarným národným zhromaždením. Jeho hlavným heslom bolo osvietenské: „Sloboda, bratstvo a rovnosť!“ Kráľ si myslel, že šľachta a duchovenstvo sa zľakne vystupujúceho 3.stavu a začnú platiť dane. No nestalo sa tak a keď videl, že sa situácia zhoršuje, snažil sa ho rozohnať, no dosiahol iba jeho väčšiu podporu. Nespokojní a rozbúrení Parížania nakoniec 14.7.1789 zaútočili na Bastilu, väzenie symbolizujúce útlak a všetko proti čomu bojovali. Začala sa teda revolúcia.

Počiatočné výsledky boli dosť sľubné: zrušili sa feudálne privilégia, poddanské povinnosti, cirkevný desiatok a bola prijatá Deklarácia ľudských a občianskych práv (občan ma určité práva, ktoré musí štát chrániť a rešpektovať). Ústavodarné zhromaždenie vydalo ústavu, podľa ktorej sa Francúzsko stalo konštitučnou monarchiou. Kráľ vládol spolu s parlamentom a tu sa vytvorili 2 skupiny politikov: pravicový a lavicový. Pravica (girondisti) obhajovala už dosiahnuté práva a zmeny a lavica (jakobíni a cordeliéri) hlásala nové radikálne revolučné návrhy.
2.etapa- Konvent:
Len čo sa vydala ústava, kráľ sa pokúsil utiecť do zahraničia a tam získať podporu, no bol chytený, zosadený z trónu a uväznený. Nový parlament Konvent zrušil monarchiu a 27.9.1792 bola vyhlásená republika. Hneď na druhý deň prestal platiť kresťanský kalendár a nahradil ho republikánsky.

Rok bol rozdelený podľa ročných období a týždne nahradené dekádami.
Nemal však dlhé trvanie a zakrátko bol odstránený, no pokladá sa za jeden zo znakov revolúcie. Konvent rozhodol, že kráľ bude popravený ako vlastizradca, čo vyvolalo nepokoj ostatných mocností. Republika zhabala cirkvi majetky, bola zrušená náboženská sloboda a  tým zakázané kresťanstvo. V 1793 bol založený Výbor pre verejné blaho, ktorý mal kontrolovať revolučné opatrenia. Na čelo Výber a Konventu sa dostali jakobíni. Tí považovali demokraciu za nemožnú a posilnili ústrednú moc hlavne rôznymi čistkami. Z parlamentu odstránili pravicových ale aj časť lavicových (hl. extrémnych) poslancov. Nastáva „vláda gilotíny“, obdobie teroru. Pod gilotínou končili všetci, čo nesúhlasili s názormi Konventu. Odstraňovali sa skutočný ale ja domnelí nepriateľa štátu. Nakoniec sa začali obviňovať aj jakobíni medzi sebou, čo viedlo k odsúdeniu ich vodcu Maximiliánu Robespierra.

3.etapa- Direktórium:
Jakobínska politika sa zrútila a Konvent zriadil tzv. direktórium (vláda 5 direktorov, volených Radou starších). Do parlamentu sa vrátili zachránení girondisti (pravicový), prestalo prenasledovanie kňazov, začala voľnejšia, menej regulovaná politika. Bola vydaná Nová ústava 22.8.1795, ktorá prvý raz s právami občana spojila aj jeho povinnosti. Bol zavedený nový spôsob volenia, voliť mohli iba ľudia od určitej hodnoty majetku. Parlament mal 2 komory: Rada starších a Rada päťsto. Do popredia sa dostal trh, ale štát tlačil viac bankoviek, než mohol vydať. Stali sa tak bezcennými, čo spôsobilo krízu v hospodárstve. Pomoc prišla až zo strany republikánskej armády, keď generál Napoleon Bonaparte vyhnal z parlamentu lavicových poslancov. Obe komory ho za to zvolili za vodcu armády a v 1799 zvrhol aj direktórium.
 
1.5  Záver revolúcie
Po zvrhnutí direktorov si Napoleon vynútil odhlasovanie nového štátneho systému – tzv. konzulát. Moc v krajine bola rozdelená medzi troch konzulov na desať rokov. Prvým konzulom sa stal Napoleon.

Francúzska revolúcia sa zdanlivo skončila neúspechom – opäť bola nastolená vláda jedného muža – začiatok vojenskej diktatúry   
Časť historikov tvrdí, že revolúcia sa skončila Napoleonovým prevratom, časť jej definitívny záver datuje až odstránením Napoleona.
Výsledok a význam revolúcie: odstránila feudalizmus, vzniká jednotný trh, rušia sa colné priehrady, ovplyvnila ďalšie revolúcie, národnooslobodzovacie hnutia, Deklarácia – tvorila základ budúcich ústav.

2. Napoleon Bonaparte

2.1 Detstvo
Slávny francúzsky generál a cisár Napoleon Bonaparte (vlastným menom Napoleon Buonaparte) sa narodil 15. augusta 1769 v Ajacciu na Korzike. Pochádzal z drobnej šľachtickej rodiny. Jeho otec Charles bol advokát a chcel mať zo syna vojaka. Rozhodol sa dať vzdelanie synovi vo Francúzsku. Keď mal Napoleon 9 rokov poslali ho učiť sa do vojenskej akdémie vo Francúzsku, v neveľkom mestečku Brienne. Malý Napoleon, zamračený, nemotorný, so zlou francúzskou výslovnosťou, upozorňoval na seba svojich spolužiakov. Dráždili ho a vysmievali sa mu z jeho korzickej výslovnosti. Ale Napoleon sa skvele učil, prejavoval veľa disciplíny a odvahy. Ako 15-ročný prestúpil na Parížsku vojenskú akadémiu, ktorú skončil s výbornými znalosťami najmä z matematiky a zemepisu. Už v roku 1785, keď mal len 16 rokov sa stal poručíkom delostrelectva francúzskej armády. Mladý Napoleon napísal špeciálnu prácu z balisitiky.
 
2.2 Človek a vojvodca
V roku 1789, 14. júla vypukla Veľká francúzska revolúcia, ktorá viedla k pádu monarchie a vlastne aj k vojne s celou Európou. Za tejto sitácie potrebovala revolučná armáda muža s revolučným zmýšľaním. Vládnucí Konvet ho prijal do svojich služieb. Keď sa po porážke Francúzskej buržoáznej revolúcie vynoril na scéne dejín Napoleon Bonaparte, nik nepredpokladal, že raz bude vládnuť nielen Francúzsku, ale aj viacerým iným Európskym krajinám.

Predsa sa však stal jedným z najvyznamnejších a najvinikajúcejších vodcov v dejinách. Roku 1804 si sám usporiadal korunováciu v katedrále Notre Dame. Dal sa spolu s manželkou Jozefínou vyhlásiť za doživotného cisára. Vrcholom mala byť chvíľa, keď mu zlatú vavrínovú korunu položí na hlavu pápež, ale Napoleon si ju nasadil sám.

Jeho moc sa začala rozpínať po Európe a armáda zanechávala za sebou spálenú zem. Cieľom jeho vojen bola márnomyseľná túžba stať sa najväčším pánom v Európe. Nakoľko mu manželka Jozefína nedala dediča, rozviedol sa s ňou a oženil sa s Máriou Lujzou, dcérou rakúskeho cisára Františka I., ktorá mu porodila syna – Napoleona II. Neskôr, keď dosiahol moc, spyšnel a zlenivel. Táto jeho stará energia sa mu na chvíľu vrátila až po porážke v Rusku, keď musel brániť samotné Francúzsko. Vtedy aj dosiahol svoje najlepšie víťazstvá proti oveľa silnejším armádam, ale to už mu nepomohlo, lebo od neho len nedávno oslobodená Európa sa rozhodla radšej umrieť ako prehrať.

2.3 Prvé kroky v armáde
Napoleon slúžil vo Valence a Auxonne až kým nevypukla v roku 1789 Veľká francúzska revolúcia. Vtedy sa vrátil na Korziku, kde medzi sebou súperili rojalisti, revolucionári a korzickí nacionalisti. Bonaparte podporoval revolucionárov a získal si pozíciu podplukovníka dobrovoľníkov bojujúcich na ich strane, po vygradovaní konfliktu so silnejšou stranou nacionalistov a ich vodcom Pasqualem Paolim musel Napoleon v júni 1793 spolu so svojou rodinou utiecť do Francúzska. Napoleon sa stal Francúzom a oslávil to veľkým večierkom.

Napoleon bol vymenovaný za delostreleckého veliteľa vo francúzskych silách obliehajúcich Toulon, kde vypuklo povstanie proti jakobínskemu teroru a bol obsadený britskou armádou. Sformuloval úspešný plán na dobytie mesta, čo viedlo k jeho povýšeniu na brigádneho generála. Jeho úspech naňho obrátil pozornosť Výboru verejnej bezpečnosti a stal sa blízkym spolupracovníkom Augustina Robespierra, ktorý bol mladším bratom revolučného vodcu Maximiliána Robespierra. Následkom toho bol krátko väznený po páde Augustína Robespierra v roku 1794, ale bol prepustený po dvoch týždňoch.
  
Záver
Dúfam, že Vás môj projekt zaujal a dozvedeli ste sa niečo nové. V mojom projekte som Vám priblížila tie najdôležitejšie skutočnosti a fakty nielen zo života Napoleona Bonaparte, ale aj  priebeh Veľkej francúzskej revolúcie. Veľká francúzska revolúcia síce zvrhla monarchiu a absolutizmus, ale nakoniec sa opäť vrátila k vláde jednej osoby.  Revolúcia mala samozrejme svoje výhody, ale aj nevýhody.  Významný plus bolo ustanovenie občianskych práv, o ktorých nemali predtým ani potuchy. Tých plusov je omnoho viac. Napríklad to, že revolúcia znamenala likvidáciu feudálneho systému a  vytvorila nový ideál spoločnosti – demokracia. Možno si niekto myslí, že táto revolúcia sa nás vôbec netýkala, ale to nie je pravda. Revolúcia mala veľký ohlas v Európe – stala sa vzorom európskych revolúcií devätnásteho storočia a  ukázala smer novému európskemu vývoju. Práve táto revolúcia položila základy novému občianskemu zákonníku a ľudským právam.Podľa mňa významne ovplyvnila nasledujúci vývoj Francúzska a celej Európy.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 9)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.033