Panovníci Veľkej Moravy

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča petka (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 14.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 896 slov
Počet zobrazení: 9 088
Tlačení: 309
Uložení: 326
Panovníci Veľkej Moravy
 
1.  Mojmír I. - 833 – 846 (vládnutie)
Ako je z mnohých zdrojov známe, na území Samovej ríše, ktorá sa nachádzala v okolí stredného Dunaja, sa začali v 9. storočí zjednocovať slovanské kmene, a by spoločnými silami mohli odolávať nepriateľom. Vznikli tu dva väčšie územné celky, a to: Moravské kniežactvo (Moravia), ktoré mal pod správou Mojmír I. – bol prvý z rodu Mojmírovcov, a Nitrianske kniežactvo (Nitrava), ktoré mal pod správou Pribina. Pribina bol Nitrianskym kniežaťom od roku 825 vtedy vlastne o tom vznikol aj prvý písomný dokument z tohto obdobia. Avšak za prvého vládcu Veľkej Moravy môžeme pokladať práve Mojmíra I., ktorý po vyhnaní Pribinu z Nitravy v roku 833 položil prvé základy Veľkomoravskej ríše. Dátum a ani rok narodenia Mojmíra I. nieje známy. Jeho kniežactvo bolo vtedy veľmi dobre zorganizovaným územným útvarom. Proti Pribinovi začal bojovať v roku 830, vtedy sa mu podarilo dobyť hradisko Pobedim pri dnešných Piešťanoch, ktoré zničil až do základov. V roku 831 so svojou družinou prijal kresťanstvo z mnohých dôvodov. Potom ešte dlhé 3 roky dobýval ďalšie hradiská, až sa mu v roku 833 podarilo ovládnuť Nitrianske kniežactvo a vyhnať tak Pribinu aj s jeho synom Koceľom z tohto územia. Pribina najprv utiekol do Východofranskej ríše, potom žil nejaký čas v Chorvátsku, Bulharsku a iných krajinách až mu dal Východofranský panovník v roku 839 do léna územie v zadunajsku, pri dnešnom Balatone, kde postavil svoje hradisko nazývané Blatnohrad. V roku 847 mu toto územie bolo predané do osobného vlastníctva a v roku 850 sa konalo vysvätenie kostola v Blatnohrade, Pribina bol totiž veľký šíriteľ kresťanstva. Vráťme sa však k Mojmírovi, ktorý mal po úteku Pribinu voľnú cestu k vybudovaniu svojej ríše. Nitriansko si podrobil bez nejakých vonkajších vplyvov. Jeho ďalšie vládnutie už bolo len obdobím pokoja, mieru, obdobím budovania ranofeudálneho útvaru a kráľovstva. Niet nijakej správy o tom, že by bol Mojmír I. viedol nejakú vojnu proti Frankom. Svojim susedom vychádzal v ústrety, medziiným umožnil ich misionárom, aby na území Veľkej Moravy šírili kresťanstvo. V roku 846 Mojmír I. pravdepodobne zomrel a na jeho miesto bol, aj keď po nepokojoch, jeho synovec Rastislav.

2.  Rastislav 846 - 870 (vládnutie)
Rastislav sa narodil okolo roku 820, istý čas prežil na dvore Východofranského panovníka Ľudovíta Nemca, kde sa skamarátil s jeho synom Karolmanom. Neskôr v roku 846, po smrti Mojmíra I. bol Rastislav dosadený na trón Veľkomoravskej ríše. Ľudovít Nemec predpokladal, že Rastislav bude dobrý a poslušný vazal Východofranskej ríše. Predpokladal však zle, pretože po niekoľkých rokoch, keď si Rastislav vo Veľkej Morave upevnil moc, zrušil roku 850 vazalstvo a vyhnal bavorských kňazov, taktiež pridelil k svojmu kniežactvu územie medzi riekou Dyje a Dunaj. Týmto činom si znepriatelil Ľudovíta Nemca, ktorý v roku 855 vtrhol do Veľkej Moravy a odohrala sa veľká bitka pri Devíne. V tejto bitke ale nastal veľký protiútok a Moravania zahnali Východofranskú armádu až k sútoku Velsa a Dunaja, kde vylúpili Bavorsko. V roku 858 sa Rastislav spojil s Karolmanom, synom Ľudovíta Nemca a následne v roku 861 došlo k vojne medzi spojeným Rastislavovým a Karolmanovým vojskom a spojenou Ľudovítovou Nemcovou - Pribinovou armádou. V tejto vojne Pribina zomrel a jeho syn Koceľ, nový vládca Panónie sa Rastislavovi podriadil. Rastislav sa počas svojej vlády veľmi usiloval o rozšírenie Veľkej Moravy a aj o jej kultúrny a hospodársky rast. Aby svoju krajinu oslobodil od vplyvu franského duchovenstva, vyslal žiadosť k rímskemu pápežovi, avšak nedostal žiadnu odpoveď. Tak sa rozhodol poslať žiadosť byzantskému panovníkovi Michalovi III. Ten vybral dvoch bratov z mesta Solún, Konštantína a Metoda, ktorí prišli na územie Veľkej Moravy v roku 863. Ich činnosť na tomto území mala nesmierny význam. Zaviedli tu nové písmo – hlaholiku a tak aj nový jazyk – staroslovienčinu, ktorou sa konali bohoslužby, a taktiež v tomto jazyku bola napísaná prvá slovanská báseň Proglas – predslov k biblii. Napísal ju Konštantín a je oslavou slovanského písma a základného slovanského vzdelania, a má 110 veršov.
 
Koniec vlády Rastislava nastal keď ho jeho synovec Svätopluk, dovtedy vládca časti Nitravy, zajal a vydal Východofranskej ríši. Na rímskom sneme obvinili Rastislava, že porušil prísahu vernosti a odsúdili ho na smrť. Ľudovít Nemec ho dal oslepiť a uväzniť do bavorského kláštora, kde v roku 870 zomrel. Takto sa skončila vláda Rastislava.
 
3.  Slavomír 871 (vládnutie)
Slavomír bol veľkomoravský kňaz z rodu Mojmírovcov, ktorý bol v roku 871 krátky čas knieža Veľkej Moravy. V roku 871 dal Karolman uväzniť nitrianske knieža Svätopluka, ešte predtým v moravskej časti Veľkej Moravy ustanovil za vládcov bavorských markgrófov Východnej marky Engelšalka a Wilhelma II. Veľkomoravskí Slovania si mysleli, že zahynul, a ustanovili si za vládcu kňaza Slavomíra, Svätoplukovho príbuzného. Ten teda súhlasil postavil sa na čelo povstania a začal bojovať proti Karolmanovým vojvodcom Engelšalkovi a Wilhelmovi na Morave. V istých letopisoch sa spomína, že Slavomír pri výbere či bude vládnuť povstaniu nemal na výber. Uväznený Svätopluk Karolmanovi sľúbil, že Slavomíra porazí. Pre nedostatok dôkazov ho prepustili, obdarovali a spolu s Karolmanovým vojskom poslali na Veľkú Moravu. Po príchode na Veľkú Moravu sa však Svätopluk tajne spojil so Slavomírom, zničil Karolmanove vojsko a vyhnal Bavorov z Moravy. Odvtedy vládol Svätopluk bez nadvlády východofranskej ríše nad celou Veľkou Moravou, teda nad Moravou aj Nitrianskom. Po r. 871 sa akékoľvek zmienky o Slavomírovi strácajú.

4.  Svätopluk 871-894 (vládnutie)
Svätopluk sa narodil v období predtým ako Mojmír I. vyhnal Pribinu z Nitravy. Svätoplukov otec bol vo vazalskom vzťahu vládcom Nitrianskej časti Veľkej Moravy. V roku 860 jeho strýko a panovník Veľkej Moravy Rastislav zvolil Svätopluka za vládcu tejto časti. V tomto období museli spolu čeliť nespočetným útokom východofranskej armády pod vedením Ľudovíta Nemca. Svätopluk, vedomý si rizika rozpadu Veľkej Moravy, radšej vydal svojho strýka, len aby sa dostal na trón. Ten sa ho pokúsil zabiť, ale Svätoplukovi sa podarilo uväzniť ho a vydať Ľudovítovi. Osud Rastislava sme spomínali už vyššie, a tak prejdeme k Svätoplukovej vláde od roku 871. Hneď na začiatku jeho vlády v roku 871 sa oženil so Svätožízňou, sestrou českého kniežaťa Bořivoja. Týmto politickým sobášom si k sebe pripútal najvýznamnejší kniežací rod v Čechách – Přemyslovcov. Taktiež v prvých rokoch jeho vlády musel Svätopluk čeliť útokom zo strany východofranskej ríše, ktorým úspešne odolával, až napokon v roku 874 spolu uzavreli Forchheimský mier. Mierová zmluva s Ľudovítom Nemcom uvoľnila Svätoplukovi ruku na výboje do okolitých slovanských krajín. Po skončení výbojov na severe a severozápade obrátil Svätopluk pozornosť na juh a juhovýchod, dovnútra Karpatskej kotliny. Od Bulharov dobyl celé Potisie. Podľa viacerých svedectiev územie Svätoplukovej ríše siahalo až k dolnému Dunaju. Po Svätoplukovom výboji zostalo Bulharom v Karpatskej kotline len Sedmohradsko. V roku 876 zomrel východofranský panovník Ľudovít Nemec a zanechal územie Bavorska, Koryntska a Panónie svojmu synovi Karolmanovi. V tom istom roku zomrel aj Koceľ, a tak vládu nad blatnohradom a Panóniou preberá Karolmanov syn Arnulf. V roku 880 došlo k prvému pokusu o rozdelenie Veľkej Moravy na diecézy. Jediné známe biskupstvo vzniklo v Nitre. V tom istom roku vyhlásil pápež Veľkú Moravu za léno Svätej stolice, čo znamenalo, že ríša bola postavená na roveň s Východofranskou ríšou. Samotný Svätopluk sa tým stal kráľom. Asi o rok neskôr bol v Nitre založený prvý kláštor dnešného Slovenska – pod Zoborom. Roku 882 sa Bulhari pokúsili o protiútok, no späť svoje územie nezískali. Nasledujúci rok Svätopluk prepadol a celý rok pustošil Arnulfovu dŕžavu v Panónii. Nasledujúci rok pustošivý vpád zopakoval. Dvoma výpravami Svätopluk dôkladne odstránil franskú moc v Zadunajsku a posunul hranice svojej ríše až k rieke Dráve a k Viedenskému lesu. Roku 888 zomrel Bořivoj I., knieža Čiech, a Svätopluk sa stal aj panovníkom Čiech v mene neplnoletých Bořivojových synov. V tomto období Arnulf uznáva mier s Veľkou Moravou, ktorý však dlho nevydržal. V júli 892 vznikol nový veľký konflikt, pri ktorom Arnulf poslal proti Svätoplukovi bavorské, franské a švábske vojská, ako aj vojská Braslava. Keď sa ukázalo, že tieto vojská nestačia, najal si Arnulf aj staromaďarské vojská. Napriek tomu však Veľká Morava všetky tieto vojská porazila. Konflikty s Arnulfom znova vypukli v rokoch 892 a 893. Svätopluk bol najvýznamnejší a najsilnejší panovník Veľkej Moravy, za jeho vlády dosiahla táto ríša najväčší územný rozmach. V niektorých historických prameňoch sa uvádza, že rozloha Veľkomoravskej ríše bola 350 000 km² a žilo tam okolo milióna obyvateľov. Avšak v čase jeho najväčšej slávy sa dostal Svätopluk na smrteľnú posteľ. Najpravdepodobnejšie to bolo v kláštore pod Zoborom, kde ležal. Z tohto miesta pochádza aj veľmi známa legenda o troch prútoch. Svätopluk, krátko pred tým ako zomrel si dal k sebe zavolať svojich troch synov Mojmíra II., Svätopluka II.. a Preslava. Podal im tri prúty a povedal každému nech ich skúsi zlomiť, nikomu sa to nepodarilo, potom podal každému po jednom prúte, keď povedal aby ich zlomili bez najmenších problémov sa tak stalo. Potom im povedal nech držia spolu ako tie tri prúty a nikto ich nebude môcť rozdeliť a ani zlomiť. Keď však pôjdu každý svojou cestou a nebodaj sa budú medzi sebou hádať, veľmi rýchlo prídu k zániku. Po tomto príhovore zomrel a jeho ríša sa rozdelila medzi jeho troch synov. Mojmír II. sa stál nástupcom Svätopluka, Svätopluk II. získal do léna Nitravu a Preslav Bratislavu – zrejme takto prišla Bratislava k svojmu historickému názvu – Pressburg -> Prešporok.
 
5.  Mojmír II. 894 – 907 (pravdepodobné vládnutie)
Z historických prameňov nieje známy dátum ani rok narodenia Mojmíra II., avšak predpokladá sa, že to bolo niekedy v roku 871 vo Veľkej Morave a jeho matka bola najpravdepodobnejšie Svätožízňa – Svätoplukova manželka. Mojmír II. bol posledným historicky známym panovníkom Veľkej Moravy a aj posledným z rodu Mojmírovcov. Vlády sa ujal roku 894 po smrti jeho otca a predchodcu Svätopluka. Hneď od začiatku jeho vlády prišli problémy, ešte v roku 894 s pokračujúcimi vnútropolitickými spormi Panónia uznala nadvládu Východofranskej ríše. Neskôr Frankovia získali vplyv aj v Čechách po nástupe vlády Spytihněva I., a taktiež sa odtrhli od Veľkej Moravy. Potom nasledovalo odtrhnutie území polabských Srbov a taktiež Lužické územia. Všetky tieto straty území mala na svedomí Východofranská ríša, ktorá sa už dlhé roky snažila o podmanenie si Veľkej Moravy. V roku 896 sa do územia rieky Tisy prisťahovali kočovné kmene Starých Maďarov, spočiatku však ako Mojmírovi spojenci. O rok na to sa Mojmírov brat Svätopluk II., ktorý mal pod správou Nitravu, vybral do Bavorska za kráľom Arnulfom a vyhlásil sa tam za jeho spojenca. V roku 898 vyslal Mojmír II. do Ríma poslov so žiadosťou o obnovenia Moravského biskupstva, ktoré zaniklo ešte pred smrťou Svätopluka. V roku 899 po smrti kráľa východofranskej ríše Arnulfa, prišli na Veľkú Moravu pápežský legáti a vysvätili jedného arcibiskupa a troch biskupov. Došlo k obnoveniu arcibiskupstva a biskupstiev, ktoré mohli znova používať staroslovanskú liturgiu. Vlastná cirkevná jurisdikcia bola pre krajinu mimoriadne dôležitá, pretože podporovala legitimitu panovníka. V roku 898 Svätopluk II. s Bavormi napadli Veľkú Moravu, podnikli tri výpravy avšak Mojmírovi sa ich podarilo odraziť a dokonca zajať svojho brata a držať ho na jednom z moravských hradísk, avšak Bavori neskôr prišli a vyslobodili Svätopluka II.. V roku 900 Mojmír II. s Maďarmi napadli a obsadili Panóniu. Krátko na to ich spojenectvo skončilo, pretože z východu pritiahli ďalšie vojská Maďarov, ktoré začali napádať Veľkú Moravu, dokonca sa ich útoky blížili k Východofranskej ríši. Vedomí si nebezpečia Mojmír II. zanechal všetky spory s Východofranskou ríšou a uzavreli v roku 901 spojenectvo voči spoločnému nepriateľovi – Maďarom. Vtedy sa vraj do Veľkej Moravy vrátil v mieri Svätopluk II.. Maďari podnikli v roku 902 útok na Veľkú Moravu, tento útok sa Mojmírovi podarilo odraziť. V roku 904 bojovali s Bavormi, kde Bavori vyhrali. K veľkej bitke došlo v roku 906, ktorú pravdepodobne Mojmír II. dokázal vyhrať. Ale v roku 907 sa spomína bitka pri Bratislave, kde proti sebe bojovali vojská Bavorov a Maďarov. Túto bitku vyhrali Maďari. V tejto bitke o Mojmírovi a Veľkej Morave nieje ani zmienka, takže je dosť možné, že zomrel ešte pred ňou alebo v nej so svojím bratom Svätoplukom II. a s nimi aj početná časť veľkomoravských veľmožov. Môžeme teda hovoriť o zániku Veľkomoravskej ríše, aj keď to nieje úplne isté, pretože existujú písomné zdroje kde sa spomínajú mená Mojmír a Svätopluk aj po roku 907. Je teda dosť možné, že Moravania na tomto území žili ešte nejaký čas nezávisle, keď sa im darilo vychádzať s Maďarmi alebo odrážať ich útoky, až kým ich v neskoršom období začali ovládať Česi a Poliaci.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 3.9)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.022