Predpoklady, priebeh a dôsledky zámorských objavov

Predpoklady, priebeh a dôsledky zámorských objavov
 
Predpoklady zámorských objavov
 Ku kultúrnym predpokladom patrila v období humanizmu a renesancie viera v schopnosti a možnosti človeka spojená s názormi starovekých učencov a aj s novými poznatkami v oblasti prírodných vied. Zostrojenie prvého glóbusu Martinom Beheimom v roku 1492v Norimbergu, bola to prvá v stredoveku známa  kresba s heliocentrickým názorom. Zakreslil Európu, Afriku, Áziu, ostatné kontinenty nepoznal, nepoznal ani ostrovy pri ázijskom kontinente, medzi Áziou a Európou nepredpokladal more ,vychádzali z neho aj prví cestovatelia; nepredpokladali veľkú vzdialenosť medzi Európou a Áziou (len niekoľko dní cesty). Ďalším predpokladom boli peniaze, a v tom období bolo v Európe dostatok financií na uskutočnenie zámorských výprav, dôvod bol ten, že v roku 1453 sa uzavrel  obchod na východ.

Okrem peňazí a zmeny názoru na svet, tu bol aj technický pokrok. Boli to hlavne nové lode. Zdokonalili plachetnice na karavely (vpravo je portugalská)- mali viac plachiet, vlastne dokonalejší systém plachiet, takže pri minimálnom vetre sa plavidlo pohybovalo rýchlo. Ďalej to bol kompas a astroláb.

Priebeh zámorských objavov
Prví s nimi začali Portugalci - len plavby pri pobreží Afriky. Plávali smerom na západ a dostali sa až po Kanárske ostrovy, tu sa zastavili a tvrdili, že cesta ďalej na západ už nie je možná (divoký Atlantický oceán). Rozhodli sa hľadať inú cestu a dostať sa do Afriky oboplávaním Afriky, osídlili sever  Afriky a založili 1. obchodnú portugalskú kolóniu Ceutu, postupne preskúmali celé pobrežie Afriky až p Guinejský záliv (do r. 1870 len pobrežie, nie vnútrozemie; Livingstone). Už na začiatku 15. st. ovládali severozápadnú Afriku. V ďalších plavbách do tejto oblasti boli podporovaní princom Henrichom Moreplavcom. Do Lisabonu sa dovážala slonovina, zlato, otroci, vzácne drevo, kaučuk a korenie.
 
1487 - Bartolomej Diaz 
- 1. Portugalec, kt. dosiahol južný cíp Afriky a objavil Mys Dobrej nádeje 

1498 - Vasco de Gama 
- oboplával Afriku, objavil ostrov Madagaskar a od Mysu Dobrej nádeje, pozdĺž východného  pobrežia Afriky sa dostal na Indický oceán a pristál na západnom pobreží Indie v Kalikate - stredisko obchodu s korením a indickým tovarom, obchod ovládali Arabi, Portugalci ich vytlačili, vytvorili kolóniu a nastúpili na ich miesto ako sprostredkovatelia obchodu medzi Orientom a Európou 
- pozdĺž celého pobrežia Afriky vybudovali v Červenom mori a Perzskom zálive obchodné stanice, obsadili niektoré územia v Indii, ovládli plavbu v celom Indickom oceáne 
- zač. 16. st. postúpili smerom na východ - usadili sa na Ceylone, Malukách, v Malajsku a Macau - tu zavádzali styky s Čínou a Japonskom 
- ich koloniálne panstvo nemalo dlhodobé trvanie - Indiu ovládli Angličania, Amluky a Indonéziu Holanďania.

Španieli medzitým pripravovali zámorské objavy (žiarlili na Portugalcov a nechceli zaostať).

Krištof Kolumbus 
Pochádzal z Janova , chcel sa plaviť do Indie západnou cestou, najprv ponúkol svoju predstavu cesty Portugalčanom, odmietli ho, odmietol ho aj anglický dvor. Vtedy mal veľké šťastie, v Portugalsku skončila reconquista dobytím Granady a panovníci novovzniknutého Španielska Izabela Kastilská a Ferdinand Aragonský sa rozhodli korunovať svoj úspech a financovať plavbu . Celkove podnikol do Ameriky štyri plavby. 

3. augusta až 12. októbra 1492 - 1. cesta K. Kolumba 
Kráľovná Izabela vystrojila  Kolumbovi 3 malé karavely (Pinta, Nina, Santa Maria) a on vyplával , vyplával z prístavu Palos na Kanárske ostrovy a odtiaľ ďalej na západ.
12. októbra pristál na ostrove San Domingo, ktorý nazval San Salvador – spasiteľ.  
Potom podnikol ďalšie 3 cesty - objavil ešte Malé a Veľké Antily (Kuba, Haiti), dotkol sa brehov Strednej a Južnej Ameriky 
Do smrti sa domnieval, že pristál na ostrovoch pred Indiou a že ju objavil, preto obyvateľov nazval Indiánmi.  Na ostrovoch nebol dostatok zlata ani korenia, bol obvinený z neúspechu, zbavený funkcií (hodnosť admirála a miestodržiteľa objavených zemí), v okovách privezený do Španielska a r. 1506 zomiera. 

Karibské ostrovy, kt. Španieli postupne ovládali sa stali základňou pre ďalšie prenikanie do Ameriky.
 
1494 - zmluva v Tordesilas 
- Španieli + Portugalčania 
- 1. zmluva o koloniálnom rozdelení sveta -Všetky územia ležiace na západ od imaginárnej línie sever - juh, vzdialenej asi 2 000 km od Azorských a Kapverdských ostrovov, mali patriť a všetky územia na východ od nej Portugalsku. Portugalsko takto získalo Brazíliu a Španielsko prakticky zvyšok Južnej a Strednej Ameriky, dokonca aj územia v Severnej Amerike. Všetky územia ležiace na západ od imaginárnej línie sever - juh, vzdialenej asi 2 000 km od Azorských a Kapverdských ostrovov, mali patriť a všetky územia na východ od nej Portugalsku. Portugalsko takto získalo Brazíliu a Španielsko prakticky zvyšok Južnej a Strednej Ameriky, dokonca aj územia v Severnej Amerike.
- po prvýkrát sa 2 št. dohodli, že kto čo obsadí, stáva sa jeho majetkom 

Kolumbovi následníci: 
1497 - Jan Cabbot 
- Janovan v anglických službách objavil Labrador a ústie rieky sv. Vavrinca 

1500 - Pedro Alvarez Cabral 
- Portugalec, objavil brehy Brazílie 

1513 - Vasco Núňez de Balboa 
- Španiel, po prechode Panamskou šijou sa ocitol pred novým veľkým oceánom 
1501 - Amerigo Vespuci 
- florentský kupec a cestovateľ, účastník Cabralovej plavby 
- prišiel s názorom, že Kolumbus objavil nový kontinent 
- dal Amerike názov Nový svet a až po r. 1650 sa začal používať názov Amerika

1519 - 1522 - Fernao Magalhaes 
,,Pochopenia sa mu dostalo v španielskej Seville. Jeho priateľ Diego Barbosa ho svojimi kontaktmi na kráľovskom dvore dostal do centra záujmu. Keď začal sotva 40-ročný Portugalec s vojenskými skúsenosťami vravieť o bohatej krajine ďaleko na západe, Španieli vycítili príležitosť a dukátiky. Magalhaes dostal už 22. marca 1518 od kráľa povolenie a právo stať sa guvernérom v krajinách, ktoré objaví. Stal sa veliteľom flotily, ktorá mala 5 lodí a 234 námorníkov. Boli medzi nimi Španieli, Portugalci, Taliani, Francúzi, Gréci a vraj aj jeden Angličan. Magalhaes velil na lodi La Trinidad, ďalšie štyri - San Antonio, Concepción, Santiago či Victoria riadili pobočníci. Pred vyplávaním zložil Magalhaes sľub vernosti a mníchom v Seville daroval balík peňazí, „aby sa modlili za úspech expedície“. Flotila 20. septembra 1519 vyplávala.

Cez Kanárske ostrovy prešla ku Kapverdám a odtiaľ k brazílskym brehom. V polovici decembra sa dostala k dnešnému Riu de Janeiro, odtiaľ do ústia La Platy v súčasnej Argentíne. V oboch prípadoch vplávala do ústia, aby hľadala priechod cez juhoamerický kontinent, vždy zbytočne. Koncom marca zastihla expedíciu zima, Magalhaes sa ju rozhodol stráviť v južnej Argentíne. Zima, hlad a nervozita spôsobili, že sa časť posádky vzbúrila a objaviteľ musel dvoch veliteľov popraviť. Tretieho nechal vyložiť na breh. Až 24. augusta mohli pokračovať v ceste, aby sa o dva mesiace dostali do úžiny, ktorá oddeľuje Atlantik od Tichého oceána. Dal jej meno Kanál všetkých svätých, dnes však nesie Magalhaesovo meno.

Keď sa flotile podarilo dostať na druhú stranu prielivu, vynoril sa pred ňou obrovský oceán. Vietor bol priaznivý, a tak dostal meno mierumilovný, tichý oceán - Pacifik. Expedícia plávala popri brehoch dnešného Čile a pri súčasnom Ekvádore vyplávala na západ. Došlo jedlo, námorníkov kosil skorbut. Jedli potkany a nakoniec od hladu prežúvali aj oblečenie, nečudo, že akákoľvek pevnina pre nich znamenala prežitie.

Zem objavili až 6. marca, boli to dnešné Mariánske ostrovy, kde si doplnili zásoby a opravili lode. Odtiaľ sa výprava vydala na súostrovie San Lázaro, dnešné Filipíny. Magalhaes sa domnieval, že Moluky sú už veľmi blízko.
Posádke sa dostalo dobrého uvítania na ostrove Cebú, kde všetkých domorodcov pokrstili. Na ďalšom ostrove Mactan však objavu chtivého moreplavca skosili otrávené šípy domorodcov. Písal sa 27. apríl 1521.
Zvyšok posádky sa na poslednej lodi La Victoria dostal na Moluky (Indonézia), viedol ju kapitán Sebastián Elcano. Ten sa 8. septembra 1522 - presne pred 480 rokmi vrátil do Sevilly. Z 234 mužov prežilo osemnásť. Po návrate boli takí vďační, že prešli bosí a so sviečkami v rukách dva kilometre do kaplnky, kde sa nebohý moreplavec modlil za úspech expedície.

V Španielsku Magalhaesovu expedíciu nepovažovali za významnú, v Portugalsku sa o ňom hovorilo iba ako o krutom zradcovi a vydedencovi. Prečo však história Magalhaesovi prisúdila plavbu okolo sveta, ktorú nedokončil? Pristátie na filipínskom ostrove Limasawa sa totiž považovalo za oboplávanie sveta, keďže túto zem Magalhaes svojím príchodom dosiahol z východu. Dodnes je na Limasawe pamätný kríž, ktorý tragickú, no vedecky nesmierne dôležitú výpravu pripomína.“
 
Dobytie Ameriky 
- Španieli sa v tejto dobe rozhodli kolonizovať 
- túžili po drahých kovoch, ale tie v Západoindickom súostroví nenašli, preto začali španielski conquistadori
- dobyvatelia prenikať do vnútra americkej pevniny -polostrov Jukatan - Mayovia,  - tieto vyspelé civilizácie sa ničili v mene kresťanskej viery 
- cirkev hlásala, že ide o spásu nevercov 
-od 1519 do 1521 - Hernado Cortéz - dobytie ríše Aztékov, ďalej ovládol celé Mexiko 
- bolo dobyté hlavné mesto Tenochtitlán a zabitý posledný vládca Montezum II. 
- v ďalších rokoch objavil Kaliforniu 
-1531 - 1532 - Pizzaro - dobytie ríše Inkov 
- zmocnil sa hlavné mesto Cuzca 
-1535 - Diego Almaro (Pizzarov druh) rozšíril španielske dŕžavy až do chilských končín

Anglicko
Pri zrode anglického koloniálneho panstva stáli pirátske plavby - získaval sa nimi tovar prevážaný španielskymi loďami z Ameriky do Európy. Pirátske plavby sa postupne premenovali na plavby objavné a kolonizačné. Angličania začali prenikať do severnej Ameriky, v r. 1585 sa pokúsili založiť kolóniu Virginia - neúspech 
Virginia sa stala angl. kolóniou až r. 1627 a postupne boli zabraté ďalšie územia na východnom pobreží severnej Ameriky.

Dôsledky zámorských objavov 
1. celosvetový obchod 
Hlavným predmetom diaľkového obchodu prestal byť len prepychový tovar, vytvoril sa svetový obchod, ktorý prebiehal v trojuholníku. Z Európy do zámoria sa dovážali  najmä remeselné výrobky, potraviny, súkno, plátno, železné výrobky, zbrane, kožený tovar, ale prišla tam aj chrípka. Do Európy zo zámoria: zemiaky (v Európe sa nejedli, až do 17. st. nimi kŕmili dobytok), korenie, bavlna, kukurica, paradajky, paprika, káva, kakao, tabak, kožušiny, striebro a zlato, ba aj syfilis. Z Európy do Afriky sa vyvážali zbrane a z Afriky do Ameriky otroci.
2. presunutie centier európskeho obchodu 
- zo severotalianskych miest do západnej Európy - Holandsko, Anglicko, Francuzsko (Benátky - pristávali tam lode) 
3. cenová revolúcia - spôsobili ju drahé kovy, ktoré začali prúdiť  do Európy
- hodnota peňazí poklesla, potravín a výrobkov stúpla
- Amsterdam - založenie 1. celosvetovej banky 
4. otrasenie postavením cirkvi 
- dokázalo sa, že Zem je guľatá,náboženstvo prestalo byť dominantné - vplyv cudzích kultúr, morálny úpadok 
5. europanizmus 
- všetky novoobjavené oblasti pod nadvládou Európy  
- ovplyvňovanie svetového diania Európou 
6. zlom v myslení, nový svetonázor.