Zámorské objavy zaujímavosti

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 15.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 790 slov
Počet zobrazení: 8 399
Tlačení: 423
Uložení: 430
Zámorské objavy zaujímavosti
 
1. ÚVOD
Na úvod môjho projektu by som chcela odôvodniť prečo som si vybrala práve tému Zámorské objavy. Keďže budúci rok budem pravdepodobne maturovať z predmetu dejepis, považujem za samozrejmé, že som si vybrala práve dejepisnú tému. Podľa môjho názoru je to prvá forma prípravy na maturitnú skúšku zaujímavou formou. Zároveň je dejepis pre mňa pútavým predmetom, ako aj téma, ktorú som si zvolila.
 
A prečo práve Zámorské objavy?
Túto kapitolu v svetových dejinách pokladám za jednu z najzaujímavejších a najvýznamnejších. Zámorské objavy v mnohom zmenili pohľad ľudstva na svet. Vo svojom projekte sa budem venovať objasneniu pojmu „zámorské objavy“, ich históriou a dôkladnejšie rozoberiem zámorské objavy v 15. – 18. storočí, o ktorých si myslím, že sú veľmi dôležité a v mnohých smeroch prelomové. Rozoberiem ich príčiny, osobnosti, ktoré uskutočnili zámorské objavy a takisto aj ich dôsledky. Na záver zhodnotím získané poznatky.

2.  HISTÓRIA ZÁMORSKÝCH OBJAVOV
Zámorské objavy sú zemepisné objavy (objavné cesty) v zámorí. Najčastejšie sa ako zámorské objavy označujú významné zámorské objavné cesty Európanov v 15. - 18. storočí , ale zámorské objavy sú známe už od staroveku a až do 20. storočia.
 
Najvýznamnejšie zámorské alebo objavné cesty v staroveku podnikali Egypťania, Feničania alebo Gréci.  Egypťanov môžeme považovať za priekopníkov námorných ciest, pretože ako prví začali podnikať dobrodružné púte po Níle až do Červeného mora. Dôvodom ich ciest bolo hlavne získavanie tovaru. Pre zlato a striebro putovali až do Sýrie, Núbie(dnešný Sudán) alebo Puntu, za cínom išli až do Španielska a veľmi dôležitý materiál - drevo dovážali z Fenície. Kvôli týmto expedíciám boli Egypťania nútení vybudovať početné loďstvo a vycvičiť dostatok námorníkov, čo sa im aj podarilo. Mali plavidlá vlastnej konštrukcie – veslice s pomocnými plachtami a vysoko zdvihnutou provou, takže mohli pristávať na brehoch rieky a zdolávať pereje. Ako jediní sa odvážili plaviť do nepokojných vôd Stredozemného mora alebo preplávať cez koralové útesy v Červenom mori vo zväčšených plavidlách s dĺžkou až 21 metrov.
 
Feničania boli odpradávna pokladaní za lepších moreplavcov ako boli Egypťania, a preto si ich egyptské loďstvo aj najímalo do svojich služieb. Udáva sa, že asi 600 pred n.l. uskutočnila flotila fenických lodí na vtedajšie pomery nezvyčajne dlhú cestu do neznáma. Trasa merala takmer 37 000 km a na jej konci Feničania zistili, že oboplávali takmer celý africký kontinent. Vzhľadom na možnosti tej doby sa však o pravdivosti tohto tvrdenia pochybuje. Existujú však dôkazy, že už od roku 2700 pred n.l. podnikali Feničania dlhé cesty za obchodom. O tom, akí boli výborní námorníci, sa píše aj v starom zákone a iných starovekých spisoch. Feničania ako prví prenikli cez Gibraltársky prieliv do šírych vôd Atlantického oceánu.
 
Gréci boli zdatní námorníci a neúnavní cestovatelia, čo potvrdzuje pohľad na mapu s ich kolóniami v 5. storočí pred n.l. V tom čase už konkurovali Feničanom. Gréci založili prístavy po celej egejskej a strednej oblasti Stredozemného mora. Preplávali až do Afriky a kolonizovali Kyrénu na pobreží dnešnej Lýbie. Grékom takisto žičilo šťastie. Známy je príbeh o kapitánovi Kolaeusovi, ktorý sa plavil z egejského mora Samos do Egypta. Kapitán stratil v búrke správny smer a východný vietor ho zahnal cez stredozemné more popri Heraklových stĺpoch do Atlantiku. Tak Kolaeus ako prvý Grék prenikol do „vonkajšieho mora“ – Atlantického oceánu.
 
3. ZÁMORSKÉ OBJAVY V 15.-18. STOROČÍ
Zámorské objavy v 15. - 18. storočí alebo storočia zámorských objavov boli zámorské objavy európskych moreplavcov na konci stredoveku a v novoveku. Považujú sa za historicky najdôležitejšiu skupinu zámorských objavov. V rámci nich vznikli prvé koloniálne ríše - španielska a portugalská.
 
3.1.  PRÍČINY
V období stredoveku obchod s Orientom (India, Perzia) sprostredkúvali Taliani. Avšak v roku 1453 Turci dobyli Byzantskú ríšu, čím vznikla Osmanská ríša a obchod cez Malú Áziu bol zamedzený. Európa však bola zvyknutá na tovar z Orientu. Nedostatkovým tovarom sa stali drahé kovy, európske doly boli vyčerpané a základom peňažníctva v tom období bola výroba drahých mincí zo zlata a striebra. Toto boli hlavné príčiny vďaka ktorým sa začali podnikať zámorské cesty.
 
3.2.  PREDPOKLADY
Dôležitým predpokladom na podnikanie ciest do zámoria bol technický pokrok toho obdobia. Vyrábali sa nové lode – karavely, ktoré nielenže mali širšie dno a preto boli na mori stabilnejšie, ale zároveň mali prepracovanejší systém plachiet. Snažili sa, aby loď dosahovala aj pri minimálnom vetre maximálnu rýchlosť.

Ďalej využívali kompasy, Jakubovu tyč alebo Kvadrant, čo boli prístroje, ktoré pomáhali námorníkom orientovať sa podľa hviezd, a o niečo neskôr astroláb, ktorý takisto pomáhal určiť polohu lode podľa postavenia hviezd. Zdokonalené boli aj mapy. Známa je mapa Pabla Toscanelliho. Toscanelli bol florentský hvezdár, ktorý nakreslil mapu vtedajšieho známeho sveta s predpokladom, že Zem je guľatá. Tvrdil, že priamou cestou na západ sa dá doplávať do Zipangu – Japonska. Zmenil sa aj názor na svet, čo bolo nemenej dôležitým predpokladom na podniknutie ciest. V roku 1492 totižto norimberský kupec a kartograf portugalského dvora Martin Beheim zostrojil prvý glóbus s názorom, že Zem je guľatá. Samozrejme vtedy ešte nepoznal iné kontinenty ako Európu, Afriku či Austráliu. Z Behaimovho glóbusu vychádzali prví cestovatelia.
 
3.3.  OBJAVNÉ PLAVBY
3.3.1. PORTUGALSKO
Iba Portugalsko, ktoré malo prístup iba k Atlantiku, malo politické a geografické predpoklady na vznik záujmu o preskúmanie oceánu. Portugalci boli odjakživa národ moreplavcov. V 1143 si vytvorili malé kráľovstvo a s tým aj vlastné bojové loďstvo. Kapitánmi lodí boli zväčša skúsení Janovčania, ktorí zároveň zacvičovali nové posádky. Portugalské objemné plachetnice „naves“ mali nosnosť 200 aj viac ton.

Obchodné lode Portugalcov smerovali k francúzskym, anglickým aj flámskym brehom, no neobmedzovali sa iba na známe vody. Podľa zachovaných dokumentov už v roku 1341 podnikli prvú cestu na Kanárske ostrovy, čo je takmer 1300km od Portugalska. Tu sa zastavili a tvrdili, že cesta ďalej už nie je možná. Pravdepodobne im v ceste ďalej bránil strach pred „divokým Atlantikom“ ale aj neznalosť astronómie a matematiky.  Našťastie sa našiel človek, ktorý mal dostatočné vedomosti aj záujem posunúť ďalej hranice možností moreplavcov. Bol  to syn portugalského kráľa princ Henrich, ktorý dostal prímenie Moreplavec. Veľkú časť života strávil organizovaním portugalských prieskumných plavieb, načo venoval i veľkú časť osobného majetku. Vytvoril predpoklady pre budúce oboplávanie Afriky a objavenie morskej cesty z Európy do Orientu.

Významným medzníkom portugalských zámorských plavieb bolo dosiahnutie najjužnejšieho cípu Afriky – mysu Dobrej nádeje Bartolomejom Diazom v roku 1487. Diaz by pokračoval ďalej, nebyť vzbury posádky. Do Indie okolo Afriky sa Portugalci dostali v roku 1498. Ich výpravu viedol vojak a diplomat Vasco de Gama. V čase plavby nemal ešte ani štyridsať rokov a jeho hlavnou úlohou ako veliteľa posádky bolo stmeľovať posádku a povzbudzovať ju, aby prekonala ťažkosti cesty. Zároveň mal nadviazať priateľské vzťahy s východnými panovníkmi a pripraviť tak pôdu pre portugalských obchodníkov. Do Indie sa dostali 21.mája a na otázku, čo robia portugalské lode tak ďaleko od domova, de Gamov námorník odpovedal: „Prišli sme hľadať kresťanov a korenie.“ De Gamova výprava naozaj mala otvoriť cestu portugalským obchodníkom a prispieť k šíreniu kresťanstva, čo sa aj podarilo. Ako dôkaz, že trasa do Indie bude Portugalcom prinášať zisky, a že má cenu posielať tam misionárov a obchodníkov, mala výprava doviesť náklad korenia.
 
3.3.2.  ŠPANIELSKO
Španielsko vzniklo v druhej polovici 15. st. spojením Kastílska a Aragónska, sobášom Izabely Kastílskej a Ferdinanda Aragónskeho. V období, keď v Portugalsku vrcholilo úsilie o objavenie cesty do indie okolo Afriky, Španielsko prijalo ponuku Taliana Krištofa Kolumba uskutočniť plavbu do Indie západným smerom cez Atlantický oceán. Kolumbov projekt vychádzal z predpokladu, že Zem je guľatá. Začiatkom augusta vyplávali z prístavu Palos tri karavely admirála Krištofa Kolumba. Vlajková loď na ktorej bol kapitánom sa volala Santa Maria a mala nosnosť až 240 ton. Ďalšou loďou bola o polovicu menšia ale rýchlejšia Pinta a tretia loď sa nazývala Nina. Hoci to boli malé plavidlá, Kolumbus ich považoval za dostatočne veľké, aby preplávali Atlantický oceán. Viac ako stočlennú posádku označil za „dobrých a skúsených námorníkov“ a tvorili ju Kolumbovi priatelia, kráľovskí služobníci a dôstojníci, ale aj trestanci, ktorým bolo sĺúbené odpustenie zvyšku trestu, ak sa zúčastnia na plavbe. Taktiež boli určení na vykonávanie nebezpečných a život ohrozujúcich úkonov. Dlhé putovanie na mori zapríčinilo, že posádke prudko klesala nálada. Dôstojníci si želali, aby boli späť na kráľovskom dvore, trestanci sa chceli vrátiť do väzenia a praví námorníci túžili po nudných obchodných cestách popri pobreží. Našťastie sa postupne začali objavovať znamenia, že zem je už blízko, ako napríklad vtáky-fregatky, ktoré nesadajú na vodu, ale iba na suchú zem, preto boli pre námorníkov znamením, že sa blíži pevnina.

12. októbra 1492 Krištof Kolumbus vystúpil na breh novoobjavenej krajiny a prehlásil ju za vlastníctvo Ferdinanda a Izabely a pomenoval ho San Salvador. Na ostrove objavili cenné suroviny ako dubové drevo, škoricu, či pižmo. Obyvatelia ho upozornili na ostrov Kuba, kde s posádkou pristál o týždeň nato. Hovorí sa, že Kolumbovi sa veľmi páčila krajina a jej jemní, tabakom voňajúci obyvatelia. Celé mesiace hľadal bohaté východné krajiny v presvedčení, že sa dostal do blízkosti Ázie. Podnikol ešte tri plavby do Ameriky, no nepriniesli čo očakával. Zomrel v chudobe netušiac, že objavil nový kontinent.

Ešte za života Kolumba upozornil taliansky cestovateľ a obchodník Amerigo Vespucci nato, že krajiny, kde pristál Kolumbus, sú novým kontinentom. V 16. storočí ho prebádal a podľa neho dostal aj pomenovanie Amerika.
Ďalšou veľkou zásluhou Španielov bolo aj prvé oboplávanie zemegule. Hlavným veliteľom posádky bol Fernao Magalhaes. Plavil sa cez Atlantický oceán, pozdĺž južnej Ameriky, cez Magalhešov prieliv, cez Tichý oceán na Filipíny, kde v boji s domorodcami nešťastne padol. Keby nebol zahynul a bol by prekonal ešte asi 2400 km na západ, dosiahol by Malajziu. Tým by sa stal prvým človekom, ktorý oboplával zemeguľu. Takto prvenstvo pripadlo jednému z ázijských tlmočníkov, ktorý sprevádzal výpravu. Avšak Magalhaesa celý svet pokladá za človeka, ktorému sa tento úspech podaril. Dokázalo sa aj, že Zem je guľatá.
 
3.4.  DôSLEDKY
Dôsledky zámorských objavov boli nielen pozitívne ale aj negatívne. Z pozitívnych zámorských objavov by som spomenula objavenie nových plodín ako káva, zemiaky, kukurica, kakao, či tabak, ktoré sú pre dnešný svet bežné a nevieme si bez nich predstaviť život. Takisto sa svet obohatil o zemepisné poznatky a o nové kultúry. Vďaka zámorským objavom nastal zlom v myslení, postavenie cirkvi sa oslabilo a cudzie kultúry vplývali na myslenie ľudí.
Negatívnou stránkou zámorských objavov bola snaha o kolonizáciu. Amerika bola v područí Európy prakticky až do 1. sv. vojny. Najskôr ich kolonizovali samozrejme Španieli a Portugalci a neskôr Angličania a Holanďania. Vymieralo pôvodné obyvateľstvo. Prílev drahých kovov, zlata a striebra z Ameriky spôsobil infláciu (pokles hodnoty peňazí.)

4. ZÁVER
Na záver mojej práce by som rada zhrnula získané poznatky.
 
Dozvedela som sa, že korene zámorských objavov siahajú až do staroveku, začo môžeme vďačiť kultúram ako sú egyptská, fenická či grécka. Udáva sa, že Feničania dokázali to, čo Portugalci o dvetisíc rokov neskôr, avšak práve Portugalcom sa pripisuje prvenstvo. Či to je pravda, sa už asi nedozvieme.
Opísala som hlavné príčiny zámorských objavov 15-18. storočia, z ktorých spomeniem hlavne zamedzenie obchodných ciest do Orientu Turkami a technické aj spoločenské predpoklady na ne. Z technických môžem spomenúť kompas, Jakubovu tyč či astroláb, zo spoločenských to bola najmä zmena myslenia vďaka Behaimovmu glóbusu či Toscanelliho mape. Najviac pozornosti som venovala samotným objavným plavbám Španielov a Portugalcov, ktoré považujem za najprelomovejšie. Snažila som sa k faktom pridať aj zaujímavosti z plavieb či života veliteľov objavov. V závere som spomenula či už pozitívne alebo negatívne dôsledky zámorských objavov. Napriek pár záporným faktom, ktoré sprevádzali zámorské objavy, si dovolím tvrdiť, že keby boli uskutočnené len o pár storočí neskôr, ľudstvo by nebolo v tejto chvíli také pokrokové, ako je.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.031 s.
Zavrieť reklamu