Vplyv Svetových vojen na technologický rozvoj

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 17.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 485 slov
Počet zobrazení: 3 731
Tlačení: 357
Uložení: 383
Vplyv Svetových vojen na technologický rozvoj
 
Úvod
Počas Prvej a Druhej svetovej vojny trpelo mnoho ľudí, mnoho bolo zabitých a bolo poškodené nevyčísliteľné množstvo majetku. Na miesto toho, aby sa tieto škody rýchlo naprávali, míňali sa ďalšie a ďalšie prostriedky obyčajných ľudí na vojnovú mašinériu, ktorá zase prinášala ďalšie škody. No sú to len cintoríny a zrúcaniny domov čo nám po Svetových vojnách ostali, alebo sa nájde aj nejaká pozitívna črta modernej vojny? Ako zarytého technologického nadšenca ma hlavne zaujal vplyv vojny (prípadne vplyv samotného strachu z vojny) na to aké nové technológie boli vyvinuté pod záštitou armády. Stačí sa len chvíľu zamyslieť a hneď ma napadne napríklad GPS, lety do vesmíru, moderná kartografia, sonar, radar, infračervená kamera…, ktoré nám dnes slúžia vďaka poznatkom získaným počas vojenských výskumov. Otázkou však je: Bolo vynájdenie týchto vymožeností moderného sveta naozaj závislé od vojen a armády? Stáli tie vojny za nové technologické poznatky? Bolo ich dosť aspoň na to aby sa dali ospravedlniť zničené budovy, keď už nie stratené ľudské životy? Práve na tieto otázky som vo svojom projekte hľadal čo najobjektívnejšie odpovede.

Teoretické východiská
Na čo najobjektívnejšie porovnávanie dosiahnutej technologickej úrovne v jednotlivých rokoch som musel nájsť vhodné odvetvie, ktoré sa rozvíja od obdobia pred Prvou svetovou vojnou až dodnes. V tomto odvetví bolo ďalej treba stanoviť veličinu, ktorá je schopná reprezentovať aktuálny pokrok v danom odvetví a sú o nej presné, jasné a ľahko dostupné informácie.
Ako reprezentatívne odvetvia som stanovil letectvo, automobilový a stavebný priemysel. Ako reprezentatívne veličiny mi potom poslúžili maximálna rýchlosť, maximálny dolet, maximálna výška a maximálna vzletová hmotnosť dobových lietadiel zaznamenaná Medzinárodnou Leteckou Federáciou1, maximálna rýchlosť dobových automobilov zaznamenaných Medzinárodnou Automobilovou Federáciou2 a výška najvyššej stavby na svete3.

Je to teda 6 veličín, ktoré primárne hovoria o dobových rekordoch. Nás síce zaujíma stav bežne zaužívaných technológií, kvalita, cena vzhľadom na kúpnu silu atď., no takéto veličiny by sa veľmi ťažko zisťovali a počítali, pričom svetové rekordy sú väčšinou odrazom tej najmodernejšej technológie, aká bola k dispozícií v danej dobe. Reálny stav bežne používaných technológií pritom môže byť vždy iba nejaké konštantné percento z tých najmodernejších technológií, pretože bez toho aby sa zlepšila úroveň bežne používaných technológií, je veľmi ťažké zlepšiť  tú najmodernejšiu a zase naopak. Je to navzájom prepojené.

Tieto údaje som následne použil v grafoch závislosti danej veličiny od času. Ak teda pomyslená krivka rastie, nastáva poznateľný výskum v danej oblasti aj s možnosťami aplikácie. Čím rýchlejšie krivka rastie, tým je výskum a rozvoj technológie intenzívnejší. Ak je krivka rovnobežná s osou x, nedochádza k dosahovaniu nových svetových rekordov a teda s najväčšou pravdepodobnosťou ani k rozsiahlejšiemu vývoju. Krivka nemôže nikdy klesať, pretože v 20. storočí to čo sa už raz vymyslí, ostane zapísané a aj napriek prerušenému výskumu sa poznatky nestratia (novodobá Doba Temna hádam nehrozí), len sa odložia na neskôr. Jedinou výnimkou je graf porovnávajúci výšku najvyššej a tretej najvyššej stavby, kde krivka môže klesnúť z dôvodu zrúcania sa nejakej zo stavieb. Napríklad raz klesne v roku 1991, z dôvodu zrúcania sa vtedy najvyššej stavby sveta – Varšavského rádiového stožiaru.
 
Stavebníctvo
Ak sa pozrieme na graf číslo 1, môžeme si všimnúť, že stavebný priemysel zažil viacero stagnácií. Z obdobia prvej polovice 20. storočia sú ale najvýraznejšími jednoznačne stagnácie počas Prvej a Druhej svetovej vojny, keď nebol čas, financie ani robotníkov na navrhovanie a stavbu nových stavieb, čo by stáli za zmienku. Obrovský rozmach zažilo stavebníctvo po konci Druhej svetovej vojny, keď sa mnohé mrakodrapy stíhali stavať rýchlejšie ako zapĺňať. Dobrým príkladom je napríklad Empire State Building v New Yorku, ktorá od svojho dokončenia v roku 1931 nebola zisková až do roku 19504.
 
Automobilový priemysel
Automobilový priemysel sa počas 20. storočia pohyboval kaskádovito, viď graf číslo 2. Každému obrovskému technologickému skoku predchádzal jeden, možno dva vynálezy, ktorých ďalšie zdokonaľovanie prinášalo citeľný pokrok počas krátkeho obdobia. Napríklad vynájdenie turbokompresora, ktoré spôsobilo masívny nárast výkonu v 20-tych rokoch5, či vynájdenie priameho vstrekovania spôsobilo nezanedbateľný skok v 60-tych rokoch 20. storočia6. No kladný či záporný vplyv vojen v tomto grafe vidieť nemôžeme.
 
Letectvo
Môžeme si všimnúť, že grafy číslo 3, 4 a 5 majú veľmi podobný priebeh. V prvej štvrtine 20. storočia je priebeh takmer lineárny. Prvá ani Druhá svetová vojna naň nemá takmer žiaden vplyv. Po konci Druhej svetovej vojny ale nastáva výrazné zrýchlenie vývoja a priebeh sa stáva takmer exponenciálny po dobu ďalšieho štvrťstoročia. Dá sa to pripísať tomu, že počas Druhej svetovej vojny sa ukázal potenciál ukrytý v letectve natoľko, že počas Studenej vojny svetové veľmoci neváhali utrácať miliardy na ich ďalší vývoj, pričom súkromný sektor vôbec nezaostával. Expanziu poznatkov týkajúcich sa letectva teda môžeme pripísať Studenej vojne, pričom Prvá a Druhá svetová vojna na tom nemali takmer žiaden podiel (okrem toho, že spôsobili Studenú vojnu).

Z priemeru sa vymyká graf číslo 6. Môžeme si tu všimnúť, že počas Prvej svetovej, Druhej svetovej ako aj počas Studenej vojny  došlo k nezanedbateľnému pokroku v hmotnosti s akou mohlo vtedajšie lietadlo vzlietnuť. Je to spôsobené tým, že v Prvej svetovej vojne bolo potrebné vtedy ešte relatívne ľahké lietadlá naložiť guľometom a muníciou, čo mohlo váhu lietadla až zdvojnásobiť! Počas Druhej svetovej a Studenej vojny bola vojenská stratégia taká, že lietadlá sa v prvom rade mali používať ako bombardéry, pričom stíhacie lietadlá boli určené na ich ochranu alebo zostreľovanie. To podmienilo masový vývoj v oblasti ťažkých lietadiel, ktoré dnes s menšími úpravami môžu slúžiť aj ako bombardéry, aj ako dopravné lietadlá.

Posledná tretina 20. storočia sa aj napriek úpornému výskumu vyznačuje obrovskou stagnáciou v rozvoji letectva z dôvodu priblíženia sa k teoretickým hraniciam možností dnešných materiálov a obrovských nákladov na ďalší vývoj. Napríklad náklady na jedno z donedávna rekordných lietadiel Lockheed SR-71 Blackbird sú odhadom 200 000$ na jednu hodinu letu. Jeho vývoj začal tesne po Druhej svetovej vojne, do výzbroje USA bol zaradený v 60. rokoch a s krátkou prestávkou je tam od roku 1995 dodnes. Materiál použitý na jeho výrobu je z 93% titán a jeho palivové nádrže sú konštruované tak, aby vydržali extrémne teploty vznikajúce počas letu. Pri teplotách na povrchu Zeme ale netesnia a prepúšťajú palivo. Počas letu sa čierna farba lietadla vplyvom tepla mení na modrú7.

Vedeli ste, že…?

Vo fabrike na výrobu radarov si jeden zamestnanec všimol, že keď stojí pred zdrojom mikrovlnného žiarenie, tak sa mu vo vrecku začne topiť čokoládová tyčinka. Neskôr skúsil popcorn, ktorý sa náhle rozletel po celej miestnosti a jeden z jeho kolegov ba dokonca aj vajce, ktoré skončilo podobne. Dva roky na to sa začala sériová výroba mikrovlnných rúr8.
 
Počas Prvej svetovej vojny takmer každá zúčastnená krajina propagovala a zásobovala svojich vojakov prezervatívmi, aby sa vyhla epidémií pohlavných chorôb. Ľudia si na používanie prezervatívov tak zvykli, že po skončení vojny sa predaj prezervatívov zdvojnásobil. Výnimkou boli iba Veľká Británia a USA, ktoré svojim vojakom prezervatívy neposkytovali a ani ich nepropagovali. Bolo to z dôvodu silne konzervatívneho postoja týchto krajín ku antikoncepcii. Po skončení vojny preto v Amerike hodnota ľudí nakazených syfilisom alebo kvapavkou dosiahla historického maxima – 400 000 len z radov armády! Aj napriek tomu ku legalizácií predaja a propagácie prezervatívov ako aj inej antikoncepcie došlo vo všetkých štátoch USA až počas Druhej svetovej vojny zo strachu pred ďalšou epidémiou.
 
Ešte pred Druhou svetovou vojnou bolo v mnohých krajinách ako napríklad USA, Kanada, Japonsko, Nemecko, Švédsko… bežné, že boli v rámci snahy o zlepšenie dedičného základu, alebo ako trest pre väzňov prevádzané nútené sterilizácie osôb. Mnoho štátov od toho ustúpilo po zverejnení praktík používaných v nacistických genetických pokusoch v koncentračných táboroch. Tak či onak, dnes je takéto počínanie Medzinárodným trestným tribunálom klasifikované ako zločin proti ľudskosti10.
 
Tesne po Prvej svetovej vojne bol postavený prvý prototyp helikoptéry. Do začiatku Druhej svetovej vojny prakticky neexistoval model vrtuľníka použiteľného v reálnom živote, no už počas nej sa USA podarilo vyrobiť viac ako 500 kusov týchto strojov používaných na transport, záchranné a prieskumné misie11.  Nehrdzavejúca oceľ bola vyvinutá ešte pred začiatkom Druhej svetovej vojny, no až do dvadsiatych rokov 20.storočia takmer nikde nenašla svoje uplatnenie. K presadeniu jej teda nepomohla ani vojna12. Počas Prvej svetovej vojny sa začali masívne používať Röntgenove lúče a elektrokardiografia. Druhá svetová vojna zase odštartovala masovú produkciu antibiotík, konkrétne penicilínu13.

Záver
Prvá aj Druhá svetová vojna jednoznačne zmenili pohľad ľudí na svet. Je to cítiť v literatúre, architektúre, či spôsobe ekonomického a politického usporiadania. Majú za následok vyriešenie niektorých chúlostivých spoločenských otázok ako je napríklad sterilizácia či antikoncepcia. Tieto vojny taktiež prerazili cestu mnohým novým myšlienkam i politickým smerom, no nemali vážnejší, kladný či záporný, dopad na technologický vývoj ľudstva, pretože tieto vojny niektoré technologické odvetvia trochu „oživili“, no je aj mnoho takých, ktoré počas vojny zažívali výrazný „útlm“.

Na svete je síce množstvo civilne využívaných zariadení, ktoré vzišli z nejakého armádou financovaného projektu. Drvivá väčšina týchto pôvodne vojenských projektov bola ale uskutočňovaná počas Studenej vojny, to znamená počas obdobia, kedy svetové ekonomiky neboli tak zaťažované a ničené bojmi, a mali tak prostriedky na investovanie do armádneho výskumu a vývoja. No ani v tomto prípade nie je dôvod, aby široká verejnosť ospevovala armádne úspechy vo výskume, pretože každý z týchto výskumných projektov bol financovaný z daní daňových poplatníkov a tie mohli byť využité efektívnejšie výskumom toho istého, no bez skúšania, ako by sa to dalo využiť v boji. Na výskum sú tu predsa akadémie a výskumné ústavy, nie armáda. Bohužiaľ ešte pred pár rokmi to bolo presne naopak.
Na záver jedna myšlienka: Koľko percent našej galaxie by už mohlo byť v roku 2009 preskúmaných, keby sa ľudia vedeli rozumne vyhnúť vojnám a Dobe temna, viď obrázok číslo 1.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu