Paríž od histórie až po súčasnosť

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča petka (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 18.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 964 slov
Počet zobrazení: 2 433
Tlačení: 237
Uložení: 240
Paríž od histórie až po súčasnosť
 
1. Úvod
Paríž patrí medzi najkrajšie miesta sveta. Ročne ho navštívi niekoľko miliónov turistov, ktorí sú jeho nádherou očarení a dokonca sa tam ešte niekoľko krát v živote vrátia. Myslím si, že stojí za to, o tomto meste rozprávať troška viac ako len v geografických medziach. Dozvedieť sa viac o samotnej histórii, či histórii jeho pamätihodností. Ja som Paríž ešte nenavštívila ale určite tak v blízkej dobe urobím pretože som sa do tohto čarovného mesta priam zamilovala. Stačili mi na to fotky na internete, zopár prečítaných turistických sprievodcov  a rozprávanie ľudí, ktorí atmosféru tohto mesta zažili na vlastnej koži.

Azda každý túži vidieť na vlastné oči Eiffelovu vežu, Katedrálu Notre –Dame, Louvre či Víťazný oblúk. A to je len zlomok nádherných historických pamiatok, ktorá Paríž má.Veď nie nadarmo sa hovorí, že kto sa do Paríža dostane raz, chce sa tam vrátiť ešte niekoľko krát. Ja osobne Parížanom závidím, že sa narodili práve tu. V meste, ktoré dýcha históriou, šarmom, romantikou ale aj modernou dobou. Máte chuť posedieť si v útulných, noblesných a luxusných či domácky pôsobiacich francúzskych reštauráciách? Plaviť sa zo svojou polovičkou na lodi po Seine cez jeden romantický večer? Vychutnávať si Paríž ako na dlani z Eiffelovky? Alebo len tak ležať a  oddychovať v malebných záhradách Les Tuilleries pri Louvri? Či kochať sa najznámejšími umeleckými dielami sveta v samotnom Louvri? Toto všetko a ešte viac môžete podniknúť ak sa raz dostanete do Paríža. Možno všetko nestihnete naraz, no aj malinký zlomok Paríža, ktorý uvidíte vám zanechá neopakovateľný zážitok na celý život. Ja sa na svoju návštevu Paríža veľmi teším a dúfam, že si ju aj dokonale vychutnám. Možno aj vďaka tejto práci, ktorou chcem upozorniť na nádheru Paríža všetkých tých, ktorí ešte nemali možnosť počuť o jeho histórii a vzniku a  aj napriek tomu, že som v Paríži ešte nebola cítim sa akoby som ho už navštívila niekoľko krát. Zostáva mi už teda iba jediné, ísť sa pozrieť do tohto krásneho mesta a získať z neho vlastný zážitok na celý život. Pred tým sa však na to dokonale pripravím a ukážem aj vám ostatným, že stojí za to vidieť Paríž.
 
2. Vznik mesta
Prvé nálezy osídlenia oblasti Paríža pochádzajú z obdobia okolo r.  4500 pr.Kristom. Okolo roku 300 pr.Kristom osídlili tento kraj Galovia z kmeňa Parisov. V roku 52 pr. Kristom kraj dobyli Rimaniapod vedením Gaia Iulia Caesara a pomenovali ho Lutetia Parisiorum (po slovensky Lurécia, po francúzsky Lutece, čo v preklade znamená bažinaté miesto). V tej dobe bol osídlený iba ostrov Ile de la cité, osídlenie však rýchlo rástlo a v priebehu päťdesiatich rokov sa začalo šíriť aj na ľavý breh.V roku 212 bola Lutetia pomenovana dnešným názvom- Paríž.. V 3. storočí začali Rimanov z Gálie vytláčať Frankovia

Najmä kráľ Ľudovít XIV., zvaný kráľ Slnko sa v 17. storočí zaslúžil o vznik mnohých monumentálnych stavieb. Pretože sa chcel neskôr izolovať od hluku veľkomesta dal si 23 km od Paríža postaviť nádherný zámok Versailles spolu so štýlovým parkom, kde sa dnes nachádza známa galéria. Aj cisár Napoleon Bonaparte dychtil začiatkom 19. storočia po nádhere svojho hlavného mesta, zaslúžil sa o stavbu mnohých dnešných atrakcií Paríža. Avšak až jeho synovec Napoleon III. dal mestu v podstate takú podobu akú má dnes.

V polovici 19. storočia vtedajší parížsky prefekt Haussmann podal nové návrhy na rekonštrukciu či výstavbu, ktoré sa realizovali ešte v období III. republiky.Menovaný prefekt sa zaslúžil o výstavbu celých parížskych štvrtí. Po 2. sv. vojne vyrástla v Paríži ultramoderná štvrť La Défense.
 
3.História mesta
Po páde rímskej nadvlády v roku 508 Chlodovik urobil z mesta hlavné mesto franskej ríše. Chlodovik I. začal v roku 511 výstavbu katedrály sv. Etienna na Ile de la Cité. Taktiež tam vyrástla pevnosť na obranu pred Vikingami po roku 800, no 28.marca bol Paríž Vikingami dobytý. V priebehu 11. storočia sa mesto rozšírilo aj na pravý breh rieky. Počas 12. a 13. storočia mesto naďalej mohutne rástlo, čo súviselo hlavne s vysušovaním močiarov . Hlavné cesty boli dláždené, bol vybudovaný prvý Louvre ako mocná pevnosť a začala sa aj výstavba niekoľkých katedrál , okrem iného katedrály Notre- Dame. Niekoľko škôl na ľavom brehu Seiny bolo zjednotených pod názvom Sorbonne, na ktorej študovali okrem iných aj Albert Veľký a Tomáš Akvinský.

Počas stredoveku Paríž prosperoval ako obchodné a intelektuálne centrum, jeho rozvoj prerušovali dočasne  morové epidémie v 14. storočí a najmä storočná vojna s Anglickom v 15. storočí, ktoré viedli k tomu, že dvor mesto dokonca prechodne opustil.

Za vlády kráľa Ľudovíta XIV. bola kráľovská rezidencia presunutá do blízkeho Versailles. V tejto dobe, označovanej tiež Grand Siecle- čiže veľké storočie, bolo v meste vybudovaných množstvo veľkolepých palácov a ďalších budov.
V roku 1789 sa začala dobytím Bastily Francúzska revolúcia. V roku 1799 sa vďaka nestabilite vlády chopil moci Napoleon Bonaparte, najskôr ako prvý konzul, v roku 1804 sa však sám korunoval za cisára v katedrále Notre-Dame za francúzskeho cisára. Chcel z Paríža vybudovať najkrajšie miesto na svete. Za jeho vlády v Paríži vyrástlo najmä veľa veĺkolepých pomníkov. V roku 1814 bol Paríž dobytý anglickými, pruskými, ruskými a rakúskymi vojskami a Napoleon musel odísť na ostrov Elba. Do Paríža sa ešte vrátil v roku 1815 no po porážke pri Waterloo bol definitívne zosadený a deportovaný na ostrov Sv. Heleny, kde napokon aj umrel. Po druhej revolúcii v roku 1848, ktorá zvrhla krátko trvajúcu monarchiu, sa v čase neistoty chopil moci Napoleonov synovec, ktorý sa ako Napoleon III. vyhlásil v roku 1851 za cisára. Za jeho vlády Paríž rozkvitol na najkrajšie mesto Európy. Za to vďačí predovšetkým barónovi Haussmannovi, ktorý realizoval veľkolepú premenu stredovekého mesta na mesto so vzdušnými bulvármi a ulicami.

Cisárstvo ukončila v roku 1870 prehraná Prusko-Francúzska vojna, končiaca obliehaním Paríža, prenasledovanom Parížskou komúnou. Koniec 19. stročia ale predstavuje opäť obdobie veľkého rozmachu Paríža, nazývané tiež La Belle Époque (Krásna epocha, ktoré dokumentuje usporiadanie svetovej výstavy v roku 1889, pre ktorú bola vybudovaná Eiffelova veža, dnešný symbol Paríža. Paríž sa stal výstavným mestom, plným novo vybudovaných budov v štýle secesia. V roku 1900 a 1924 Paríž usporiadal Letné olympijské hry. Paríž sa nevyhol ani vojnovému obdobiu, toto obdobie však vydržal nezranený aj vďaka tomu, že bol vyhlásený za otvorené mesto a vďaka tomu , že Hitlerovi priam učaroval pri návšteve v roku 1940. Paríž bol pod vplyvom nemeckých okupačných vojsk , oslobodený bol až v auguste 1944, 2 mesiace po vylodení spojencov v Normandii. Medzivojnové obdobie je charakteristické pre Paríž aj tým, že tu žili a tvorili také osobnosti ako Ernest Hemingway, Dalí či Pablo Picasso. Čo sa novodobých dejín týka, za zmienku snáď ešte  stojí rok 1946, kedy ženy získali volebné právo.
 
4. Musée du Louvre
Louvre je najväčším palácovým komplexom Európy a vznikal počas celých stáročí. Jeho najstaršou zachovalou časťou je Cour carée, čiže Štvorcový dvor. Dal ho na začiatku 13. storočia postaviť Filip II. August a mal údajne slúžiť na ochranu kráľovského pokladu. Palác sa postupne rozrastal, no nikdy nebol stálym príbytkom kráľa. V rokoch 1680 až 1750 bol dokonca Louvre opustený a chátral. Hrozilo, že niektoré jeho krídla budú zbúrané, pretože ich začali obývať parížski žobráci. Na konci 18. storočia však vznikol plán postaviť najveľkolepejšie múzeum Európy. A to sa aj podarilo.

Louvre sprístupnili v roku 1793 počas Francúzskej revolúcie. Krátko na to nechal Napoleon Louvre upraviť na múzeum. Výrazne bohatým sa stalo vďaka tomu, že revolucionári doň privážali cennosti , ktoré vyzbierali v iných zámkoch, kláštoroch či sídlach šľachty. Základom výstavných exponátov sa však stali zbierky, ktoré za účelom múzea začal zhromažďovať už František I. v 16. storočí. Dominantou Louvru je unikátna sklenená pyramída, ktorá sa v roku 1989 stala novým vchodom do múzea. Navrhol ju  I.M. Pei. 21- metrová konštrukcia je vytvorená zo skla a ocele. V súčasnosti Louvre obsahuje viac ako 350 tisíc neoceniteľných artefaktov. Diela sú rozmiestnené na štyroch poschodiach a usporiadané sú podľa zeme pôvodu. Umeleckým predmetom, starovekým pamiatkam a kresbám je venované samostatné oddelenie. K unikátnym dielam Louvru patrí jednoznačne Da Vinciho Mona Lisa. Azda najslávnejší obraz sveta s podobizňou ženy s tajomným úsmevom. Tento obraz je chránený sklom, po tom ako sa ho jeden návštevník pokúsil poškodiť nožom. V múzeu však nájdete mnoho iných hodnotných diel ako napríklad Venušu z Mélu, Niké Samothracká ale aj zbierky starého Orientu, umenia starého Egypta a Grécka a mnoho iných zaujímavostí, ktoré stojí za to vidieť.

5.Víťazný oblúk- L´Arc de Triomphe
Táto veľkolepá stavba bola postavená v roku 1806 samotným Napoleonom Bonaparte, na znak jeho veľkých víťazstiev z rokov 1789- 1812, keď vládol vo francúzsku a sám sa vyhlásil za cisára. Stavba bola dokončená v roku 1836, sčasti aj kvôli Napoleonovmu pádu. O štyri roky neskôr, ním prechádzal pohrebný sprievod s Napoleonovou rakvou, smerujúci k Les Invalides, kde ho napokon aj pochovali. Dnes je oblú centrom verejných akcií a zhromaždení. Víťazný oblúk sa nachádza na najvýznamnejšom parížskom  námestí Place Charles de Gaulle, alebo aj L´Etoile- teda hviezdicové námestie, odkiaľ sa ako lúče hviezdy rozbieha 12 ulíc a jednou z nich je aj známy bulvár Champs- Élysées, v preklade Elyzejské polia. Komplex je 50 m vysoký a 40 m široký. Z vrchu Víťazného oblúka, kam sa dá vyjsť po 284 schodoch alebo sa vyviesť výťahom, sa návštevníkom otvára jedinečný pohľad na Paríž.

Na jeho vonkajšej strane sú obrovské sochy a reliéfy, ktoré zobrazujú víťazstvo a slávny návrat, ako napríklad reliéf Napoleonov triumf, ktorý zobrazuje Viedenskú zmluvu podpísanú v roku 1810 , kedy Napoleonova ríša prežívala rozkvet. Taktiež sú tam vyobrazené reliéfy z víťazstiev nad Turcami, či Bitky pri Slavkove. Uprostred oblúka horí večný oheň označujúci hrob neznámeho vojaka, obeť II. Svetovej vojny, ktorý tam bol umiestnený v roku 1920. symbolicky sa tento oheň zapaľuje každý deň o pol siedmej večer. V oblúku tiež sídli neveľké múzeum zoznamujúce návštevníkov s históriou stavby  mnohými oslavami, ktorých bol a ten čas svedkom. Víťazný oblúk je súčasťou tzv. Veľkej osi dlhej 8 km. Je jedným z trojice oblúkov vybudovaných na jednej priamke, dobudovanej až v roku 1989 keď pol postavený moderný oblú v štvrti La Défense. Priamkou sú teda spojené Víťazný oblú L´Arc de Triomphe, L´ Arc de Triomphe de Caroussel pred Louvrom  a nakoniec novodobý víťazný oblúk Grande Arche. Táto priamka tak spája Louvre s modernou štvrťou La Défense.
 
6. Eiffelova veža
Eiffelovu vežu postavili v roku 1889 podľa plánov geniálneho staviteľa, inžiniera a matematika Gustava Eiffela pri príležitosti dvoch významných udalostí. A to storočnice Francúzskej revolúcie a taktiež pri príležitosti Svetovej výstavy. Starí Parížania túto stavbu odsúdili na neúspech, nazývali ju zdochlinou bez života, dokonca slávni umelci ako Alexander Dumas mladší alebo Maupassant podpisovali petíciu proti tejto vraj chladnej, neestetickej a zbytočnej stavbe. No skoro po tom ako ju postavili sa stala hlavnou parížskou atrakciou. Veža sa rozkladá na ploche 1,ž hektárov a váži 8600 ton. Je natoľko pevná, že ani pri silnom vetre sa neodchýli od svojej osi o viac ako 7 cm. Vo svojej dobe bola najvyššou budovou sveta až kým ju v roku 1931 nepredbehla Empire State Building. Merala úctyhodných 320 metrov.
Tento parížsky monument dokopy stavalo 300 robotníkov a trvalo im len 21 mesiacov na zostavenie celej konštrukcie, ktorá pozostávala z 18 tisíc dielcov. Hovorí sa, že je taká pevná aj preto, lebo sa na jej stavbu použilo viac ako  2 milióny nitov.

Na vrchol veže vedie 1665 schodov ale aj výťah, ktorým s dá dostať do niekoľkých reštaurácií. Jedna z nich sa nachádza na 1. poschodí vo výške 57 metrov –reštaurácia Altitude 95. Vo výške 115 metrov sa zas nachádza Jules Verne Restaurant, ktorá patrí medzi najlepšie reštaurácie v Paríži. Z prvého poschodia sem vedie 700 schodov. Na prvom  poschodí sa tiež nachádza malé múzeum, ktoré návštevníkov zoznamuje s históriou stavby a taktiež informuje o slávnych ľuďoch, ktoré túto vežu navštívili ko napríklad Adolf Hitler či Charlie Chaplin. Z vyhliadkovej plošiny vo výške 276 metrov  môžete pozorovať nádhernú panorámu mesta. Za jasného dňa dovidieť až do diaľky 80 metrov
Eifelova veža s stala prvým umeleckým dielom  priemyselnej revolúcie a od jej otvorenia ju do dnešného dňa navštívilo viac ako 2OO miliónov turistov z celého sveta, stala sa tak najmladšou atrakciou a najtypickejším symbolom Paríža, na ktorý môžu byť Parížania právom hrdí.

7. Notre-Dame
Notre-Dame alebo aj Chrám Matky Božej sa majestátne vypína na ostrove Ile de la Cité. Po položení základného kameňa v roku 1163 pápežom Alexandrom III. sa armáda remeselníkov trápila s touto stavbou ešte ďalších 170 rokov, len aby stvárnili návrh biskupa Maurice de Sully .Majstrovské dielo gotickej architektúry  bolo počas Francúzskej revolúcie takmer zničené a to zapríčinilo že v 18.storočí začalo pomaly chátrať. Do rekonštrukcie sa pustil architekt Viollet-le-Duc v rokoch 1841-1864. Katedrála Notre-Dame je vysoká 130 metrov. Vstupuje sa do nej troma portálmi s unikátnou reliéfnou výzdobou. Stredoveké biblické výjavy ukazujú život Panny Márie, posledný súd a život Sv. Anny. Nad nimi sa rozprestiera galéria judských a izraelských kráľov. Návštevníkov hneď upúta dvojica veží, ktoré dosahujú výšku 69 metrov. Dá sa na ne vyjsť po 387 schodoch  a kochať s nádhernou panorámou Paríža. V južnej veži sa nachádza aj zvon Emanuel, ktorý váži 13 ton. Medzi týmito dvoma vežami sú ukryté legendárne chrliče, ktoré sem umiestnil Viollet-le-Duc aby odvracali zlo.

Nachádza sa tu aj pôsobivý oporný systém, podopierajúci východnú časť katedrály. Je dielom Jeana Ravyho a má rozpätie 15 metrov. Najlepšie sa obdivuje z námestia Jean XXIII. Severné, južné a západné priečelie krášlia skvostné rozetové okná. No len severné priečelie si zachovalo vitráž s Pannou Máriou obklopenou postavami so starého zákona z 13. storočia. Južné rozetové okno zas zobrazuje Krista medzi apoštolmi. V samotnej katedrále môžeme obdivovať sochu panny Márie- Notre-Dame de Paris zo 14. storočia  ale aj pôvodné  chórové lavice, ktoré nechal zhotoviť  Ľudovít XIV. Drevorezba  na 78 laviciach taktiež zobrazuje život Panny Márie. Taktiež sakristia ukrýva množstvo cenných rukopisov, relikvií, cirkevných rúch ale aj tŕňovú korunu a fragmenty z pravého kríža Ježiša, ktoré môže verejnosť obdivovať vždy na Veľký piatok. Ku katedrále Notre-Dame sa však viaže aj niekoľko významných historických udalostí ako napríklad súd s Janou z Arcu v roku 1455, korunovácia Napoleona v roku 1805, vydanie Hugovho románu Chrám Matky Božej v Paríži v roku 1831. Práve vďaka nemu a jeho románu sa podarilo túto nádhernú katedrálu zachrániť a odvrátiť tak demoláciu, ktorá jej hrozila. Taktiež sa k tejto katedrále viaže novodobá udalosť a to pokus o atentát na Charlesa de Gaulla v roku 1944 a zádušná omša za de Gaulla v roku 1970.
 
8. Sacré-Coeur
Vznešená biela bazilika Sacré-coeur  v preklade Sväté srdce sa týči nad mestom z najvyššieho miesta mesta v štvrti Montmartre. Je tak viditeľná z celého okolia. Katedrálu postavili v rokoch 1876-1926 v románsko- byzantskom slohu, môžeme ju preto považovať za historizujúci neoštýl. Vznikla ako pamätník 58 tisíc francúzskym vojakom, ktorí padli vo Francúzsko-Pruskej vojne. I dnes sa za nich a ich duše každý večer modlia kňazi. Vstupné dvere dekorujú nádherné bronzové reliéfy zobrazujúce poslednú večeru ale aj iné momenty zo života Krista. Typická vajcovitá kopula baziliky je druhou najvyššou vyhliadkou Paríža. Na jej vrchol vedie točité schodište, odkiaľ sa dá dovidieť až do diaľky 48 kilometrov.

K ďalšej dominante tejto baziliky patrí prekrásna zvonica, ktorú navrhol Lucien Magne. Bola vztýčená v roku 1904  a dosahuje výšku 80 metrov. Vo vnútri je zavesený jeden z najťažších zvonov na svete- 19 tonový  La Savoyarde. Bol vyrobený v roku 1895  v Annency a darovala ho savojská diecéza. Vo vnútri baziliky môžete obdivovať Veľkú mozaiku Krista, ktorá vyjadruje oddanosť Francúzska Kristovi. Je vytvorená v byzantskom štýle Lucom Olivierom Mersonom rokoch 1912-1922. Taktiež sa tam nachádza najvýznamnejšia socha žehnajúceho sa Krista. Je umiestnená symbolicky nad hlavným vchodom  nad dvoma jazdeckými bronzovými sochami, ktoré znázorňujú Janu z Arcu  a Sv. Ľudovíta. Najpútavejším prvkom interiéru je však zaklenutá krypta. V jednej z jej kaplniek je uložené srdce Alexandra Legentila, jedného z mecenášov Sacré-Coeur. Aj keď náklady na túto stavbu prevýšili sumu 6 miliónov eur, interiér baziliky nie je tak impozantný ako ostatné kostoly v okolí. No aj napriek tomu sem návštevníkov láka panoramatický výhľad. Zvlášť pri západe slnka sa do pamäti turistov vryje len máloktorá parížska pamiatka tak, ako Sacré-Coeur.

9. Musée d´Orsay
Sídlom tohto múzea je bývalá železničná stanica, postavená v roku 1900 pri príležitosti Svetovej výstavy. Stanica bola prevádzkovaná až do roku 1939, no potom bola ponechaná napospas osudu. Neskôr tu pôsobilo divadlo a aukčné siene no v 70. rokoch sa už uvažovalo o demolácii. Avšak parížske úrady sa rozhodli budovu neskôr upraviť  na múzeum, ktoré otvorilo svoje brány v roku 1986.

Prerobená budova nie je o nič menej impozantná ako exponáty, ktoré ukrýva. Keď vstúpite dovnútra svetlo a dojem priestoru takmer vyráža dych.
Múzeum má dokopy 3 podlažia. N prízemí sa nachádzajú diela od začiatku o polovice 19. storočia, taktiež diela orientálneho umenia. Na 1. podlaží sa nachádzajú plátna naturalistov a symbolistov, je tu tiež terasa so skulptúrami. Na vrchnom poschodí sa nachádzajú diela impresionistov a postimpresionistov, ktoré patria medzi najvyhľadávanejšie na svete.

Do impozantnej zbierky múzea d´Orsay patria napríklad kontroverzný obraz Edouarda Maneta- Raňajky v tráve, ktorí bol po prvý krát vystavený v Salóne odmietnutých. Je to obraz zobrazujúci dve nahé ženy baviace s v spoločnosti mužov, ktorý v 19. storočí vyvolal obrovskú vlnu kritiky. Je tu vystavený aj ďalší Manetov portrét a to nahej kurtizány prijímajúcej kvety od ctiteľa, ktorý priam šokoval verejnosť, no mal značný vplyv na neskorších umelcov. Taktiež sú tu vystavené obrazy Vincenta Van Gogha, napríklad Izba v Arles, visí tu však aj jeho auto portrét namaľovaný s príznačnou intenzitou Van Gogha. Ďalej tu nájdeme Modré lekná od Clauda Moneta , La Belle Angele- podobizeň bretónskej krásky od Paula Gogaina ale aj Tanec v Moulin de la Galette od Renoira. Ak dostanete chuť na chvíľku sa odpútať od umenia a posedieť si v múzejnej kaviarni, nájdete ju za jednými z obrovských hodín bývalej stanice, ktorá ponúk príjemný zážitok z dobrého jedla a umenia zároveň.
 
10. Hôtel des Invalides
Invalides v preklade Invalidovňa  bol postavená v rokoch 1671-1678 pre ranených vojakov. Postavili ju na príkaz  Ľudovíta XIV. I dnes ju obýva niekoľko veteránov, no je ich len sotva dvadsať. Delia sa tak o domov s Napoleonom Bonaparte, ktorého pozostatky sú uložené pod zlatou kopulou Dômu. Napoleonove pozostatky sem boli privezené z ostrova Sv. Heleny v roku 1840, teda 19 rokov po je smrti Leží v šiestich do seba zapadajúcich rakiev na brehu Seiny tak, ako si vždy prial. Klasicistické priečelie Invalidovne , jednej z najpôsobivejších pamätihodností, má 3tyri podlažia a od jedného konca k druhému meria  metrov. K zaujímavým prvkom patria vikiere, každý s iným štítom. K budove patrí aj kostol St-Louis-des-Invalides – pôvodný kostol Invalidovne. Oplatí sa pozrieť doňho aj kvôli zaujímavým varhanom  zo 17. storočia, z ktorých píšťal  po prvýkrát  zaznelo rekviem od Hectora Berlioze. Druhý kostol tzv. Dôme  sa začal budovať v roku 1667 a bol dokončený  o 27 rokov neskôr. Jeho skvostná kopula sa týči do výšky 107 metrov a ligoce sa tak isto ako v roku 1715, keď ju dal kráľ Slnko prvýkrát pozlátiť. Pestrá kruhová maľba v kopuly nad kryptou predstavuje Oslávenie raja  a stvárnil ju v roku 1692 francúzsky umelec Charles de Fosse. Blízko stredu sa dá vidieť  Sv. Ľudovíta, ktorý zobrazuje  Ľudovíta  XIV. odovzdávajúceho Kristovi svoj meč. Po obvodu Dômu sú rozmiestnené náhrobky  velikánov francúzskej armády. Do komplexu invalidovne tiež patrí Armádne múzeum, ktoré sa stará o jednu z najobsiahlejších  vojenských zbierok na svete, ale aj Musée de l´Ordre de la Libération- múzeum, ktoré zobrazuje históriu vyznamenaní a históriou francúzskeho odboja Slobodné Francúzsko. Tiež tu nájdete múzeum máp, ktoré zobrazuje mapy a makety francúzskych pevností a opevnených miest. K budove Invalidovne sa prichádza cez verejný park, a za bránou sa už nachádzajú záhrady Invalidovne, ktoré boli založené v roku 1704. Cestičky záhrad lemujú delá zo 17. a 18. storočia.

11. Panthéon
V súčasnosti je Panthéon miesto posledného odpočinku významných parížskych osobností. Pôvodne však mal slúžiť ako kostol. Postaviť ho dal Ľudovít XV., na pamiatku svojho zotavenia zo záchvatu dny v roku 1744.
Názov Panthéon dostal preto, lebo mal vyzerať ako rímsky Pantheon, avšak v skutočnosti pripomína skôr londýnsku katedrálu Sv. Pavla. Počas Francúzskej revolúcie bol tento kostol upravený na mauzóleum pre významných Parížanov  avšak Napoleon ho v roku 1806 vrátil cirkvi. V roku 1885 sa Panthéon stal verejnou budovou.

Architektonické poňatie priečelia čerpá z budovy rímskeho Pantheonu, strecha  štít portorika je podopretá dvadsiatimi korintskými stĺpmi.
Dominantou tejto stavby je kopula s oceľovou konštrukciou. Lucernou na vrchu preniká dovnútra iba minimum svetla , čo odpovedá pochmúrnemu účelu stavby.  Hneď pri vchode nás zase môže upútať basreliéf, ktorý zobrazuje ženskú postavu reprezentujúcu Francúzsko, ako udeľuje odmeny velikánom národa, tak isto ako vzdávali česť svojim hrdinom aj Gréci a Rimania. Čo však turistov do tejto krásnej stavby asi láka najviac je Foucaultovo kyvadlo. Francúzsky fyzik Jean Foucault  zavesil v roku 1851 závažie v kopule, ktoré rozkmital. Rovina jeho kyvu sa vzhľadom k dlažbe stáčala, čím tento pán dokázal že Zem sa otáča. Kostol je zvnútra vyzdobený krehkými nástennými maľbami z 19.storočia od umelca Pierra Puvise de Chavannes a krášlia severnú stenu lodi. Vkresľujú životný príbeh sv. Jenovéfy, patrónky Paríža,ktorá údajne silou svojich modlitieb uchránila mesto v roku 451 pred barbarskými nájazdmi  Atilla a jeho vojsk. Ako som už na začiatku spomínala, Panthéon je miestom posledného odpočinku významných Parížanov. Svoj pokoj tu našli napríklad aj slávny spisovatelia  Voltaire, Emil Zola, Victor Hugo či filozof Diderot. Ležia tu však aj pozostatky vynálezcu Braillovho písma – Louisa Brailla. Pochovaní sú v krypte, ktorá na rozdiel  od iných tmavých kostolných krýpt uchváti svojou veľkosťou.

12. Versailles
Zámok Versailles sa nenachádza priamo v Paríži , je vzdialený len niekoľko kilometrov od mesta, určite však stojí za zmienku. Versailles nevznikol podľa plánu, ktorý vypracoval sám Ľudovít XIV. Zámok mal zo začiatku slúžiť ako poľovnícky zámok a letohrádok, potom ako jedno z kráľovských sídel a napokon ako stála rezidencia kráľovstva. Pôvodný zámok postavený Ľudovítom II. Sa kompletne prestaval aj vďaka Ľudovítovi XIV.

Zaslúžil sa o to, že z Versailles urobil najrozľahlejší európsky zámok. V roku 1687 sem presťahoval celú rodinu aj s celým kráľovským dvorom a rozhodol sa využívať Versailles ako kráľovskú rezidenciu pretože v Paríži mu vadil smrad, ktorý sa šíril od rieky Seiny. V čase jeho najväčšieho rozmachu ho obývalo takmer dvadsať tisíc ľudí. Ako kráľovská rezidencia slúžil viac ako sto rokov, stal sa politickým srdcom Francúzska , až do obdobia Francúzskej revolúcie , keď odtiaľ utiekol Ľudovít XVI. Aj s manželkou Máriou Antoinettou, ktorí boli neskôr aj popravení na námestí Svornosti v Paríži. Stredná časť zámku má pôdorys v tvare písmena U. Jadrom zámku bola kráľovská spálňa s oblokmi vedúcimi do štvorcového dvora, kde sa každé ráno zhromažďovala francúzska šľachta. Najpriestrannejšou miestnosťou zámku bola zrkadlová galéria. Je 79 metrov dlhá a je zaklenutá klenbou s bohatou maliarskou výzdobou. Obloky na jednej strane zodpovedajú zrkadlám na druhej strane. Čo sa fasády týka má typické prvky architektúry 17. storočia.

K zámku patrí tiež nádvorie so sochami, kde sa konali divadelné predstavenia ale aj nádherné záhrady, ktorých cestičky a  kry sú  zostrihávané do geometrických útvarov. Nádhera tohto parku spočíva v tom, že je neuveriteľne prehľadný. Z hornej zámockej terasy sa na ne rád díval aj kráľ Slnko. Najvýraznejšia časť parku sa rozprestiera pozdĺž hlavnej osi zámku tvoriacej predĺženie cesty z Versailles do Paríža. Z hlavnej cesty vedie dole schodisko k Latoninej fontáne spojenej Kráľovskou alejou lemovanou stromami s Apolónovou fontánou, ktorá zobrazuje konský záprah vynárajúci sa z vody. Celú kompozíciu zakončuje Veľký kanál, ktorý takmer splýva s horizontom a aj dnes sa dá využiť na člnkovanie. Záhrady sa celkovo rozprestierajú na ploche 815 hektárov, sú ozdobené množstvom živých plotov, fontán a sôch.
 
Záver
Paríž je nádherné európske mesto plné histórie a francúzskeho šarmu, ktoré sa určite oplatí navštíviť a spoznať na vlastnej koži. Už z vyššie uvedených informácií vyplýva , že Francúzi sú veľmi hrdý národ, hrdí na všetko, čo sa ich histórie ale aj súčasnosti týka. Svoj šarm, dôvtip ale aj zmysel pre estetické cítenie dokážu zúročiť napríklad aj v takých stavbách ako je Notre-Dame, Víťazný oblúk, múzeum Orsay  či Eiffelova veža. Z priam chátrajúcich budov vytvorili pamiatky, ktoré lákajú milióny turistov z celého sveta. Z bývalej vlakovej stanice Orsay spravili svetoznáme múzeum najslávnejších impresionistov sveta, z chátrajúceho Louvru zas múzeum, ktoré neobíde snáď ani jeden návštevník Paríža. Dokázali postaviť Eiffelovu vežu, ktorá predstavuje jedinečný symbol Paríža, taký svetoznámy symbol aký snáď nemá žiadne iné mesto v Európe. Jednoducho Paríž je prosto očarujúce mesto, kde má všetko svoje miesto. Všetko je postavené pravidelne, nič nevytŕča z dokonale vymeraného plánu mesta. Keby si tak väčšina európskych miest zobrala príklad z parížskej dôslednosti, vypracovanosti a húževnatosti hlavne čo sa architektúry týka, Európa by len tak žiarila takými nádhernými mestami ako Paríž. Avšak to by už potom čarokrásny historický, no predsa moderný Paríž asi nebol jedinečný, tak ako v súčasnosti je.
 
Conclusion
Paris est la ville  historique magnifique. Il est plein le charm francais et il le faut voir et visiter. Les Francaises sont trés orgueilleux. Il sont orgueilleux a leur historique mais contemporaine aussi. Ils savent utiliser leur charm , ingéniosité et sentiment esthétique au construction que Notre-Dame, Eiffel tour at L´Arc de Triomphe. De baissants batiments, ils ont fait monuments, lesquels affriollent les tourists a la toute monde. De la gare du train Orsay ils ont fait musée mondialement connu.pour les grands impresionists a la tout monde. De vieille Louvre ils ont fait la musée, personne ne fait le tour pas de Louvre. Ils ont mis le Eiffel tour, le symbol unique du Paris.paris est la vieille charmeusem il y a sur le bon endroite. Les Parisiens tout mettent sur le plan de la ville. L´Europe aurait beaucoup telles  magnifiques villes que Paris, elle serait le plus joli continent. Paris ne serait pas tel individuell, historiq mais modern aussi, que il est en contemporanéité.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.031