20. storočie v kocke

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča petka (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 18.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 725 slov
Počet zobrazení: 2 636
Tlačení: 220
Uložení: 212
20. storočie v kocke

ÚVOD
Naša téma, 20. storočie je veľmi široký pojem a za 20 minút sa ani náhodou nedá do hĺbky rozobrať všetky dôležité udalosti. Napriek tomu sme sa snažili dotknúť toho, čo sa najviac dostalo do povedomia ľudí. Nedávno sme na matematike preberali rezy kockou. Keďže sme náš projekt nazvali 20. storočie v kocke, chceli by sme vám predstaviť to najdôležitejšie z tohto storočia prostredníctvom rezu touto “kockou” , pričom sa dotkneme všetkých jej stien, uhlov a hrán. 20. storočie malo pre ľudstvo svoju svetlú stránku v podobe nových objavov, získaním nových poznatkov vo vede a celkové uľahčenie práce pre ľudí. Na druhej strane tu bola aj jeho tmavá stránka, ktorá sa prejavila hlavne v prvej polovici, rozpútaním prvej a druhej svetovej vojny. Tieto dve udalosti spôsobili spomalenie rozvoja spoločnosti, nastalo obdobie strachu, temna, kedy sa ľudia báli o svoj život a z jedného dňa na druhý strácali ideály a vieru v spravodlivú a lepšiu spoločnosť.

Túto tému sme si vybrali, pretože 20. storočie poznamenalo celé ľudstvo, bolo smerodajné pre jeho ďalší vývoj, pretože sme sa v ňom narodili  Technika napredovala závratnou rýchlosťou, v žiadnom predchádzajúcom období sa nevyvinula za tak krátky čas. Rôzne svetové udalosti, pozitívne aj negatívne, dávali umelcom množstvo inšpirácie a vzniklo veľa nových umeleckých smerov, ako aj nových foriem, napríklad film, komiks, fotografia…

NAJVAČŠIE UDALOSTI
PRVÁ SVETOVÁ VOJNA

Vojnou v rokoch 1914-1918 sa po prvýkrát rozšírilo bojisko z európskeho priestoru na celý svet. Proti sebe stáli mocenské zoskupenia Trojspolok a Trojdohoda. Prvá svetová vojna dosiahla doposiaľ nepoznaných rozmerov, demonštrovala hrôzy modernej techniky zapojenej do stratégie ničenia. Nasadenie nových zbraní - tankov, lietadiel, ako aj chemických bojových látok (otravného plynu), si vyžiadalo životy miliónov ludí. Vojna sa dotkla vo zvýšenej miere i civilného obyvateľstva, nedostatkom potravín, prácou žien v zbrojárskom priemysle, bombardovaním miest; priniesla závažné politické zmeny. Počas vojny sa rozpadla politicko-spoločenská štruktúra starej Európy. Monarchia Nemeckej ríše, Rakúsko-Uhorsko a Rusko sa rozpadli takisto ako Osmanská ríša. Októbrová revolúcia v Rusku po prvýkrát v histórii presadila socialistické predstavy do praxe. Nemecko a nástupnícke štáty habsburskej monarchie začali prechádzať k demokratickým republikánskym štátnym formám. USA sa stali rozhodujúcou hospodárskou a finančnou veľmocou. Dôsledkami Prvej svetovej vojny boli okrem iného aj nedostatok potravín, rozsiahla chrípková epidémia a emancipácia žien. Vo vojne zomrelo asi 10 000 000 ľudí, zranených bolo asi 20 000 000. Zomierali najmä vojaci, často veľmi mladí (pomer medzi vojenskými a civilnými stratami na životoch bol 75:1). Materiálne škody boli obrovské a azda ešte väčšie boli škody na ľudskej psychike najmä mladej generácie (vo vojne bojoval napríklad aj mladý Adolf Hitler, strojca druhej svetovej vojny).

ADOLF HITLER
Hitler sa narodil v Braunau Am Inn v dnešnom Rakúsku ako štvrté zo šiestich detí (4 neskôr zomreli) colníka nemeckého pôvodu Aloisa Hitlera a jeho tretej ženy Kláry (pôvodom Rakúšanky), ktorá bola zároveň jeho neter. Sám Hitler za života prísne zatajoval svoj pôvod. Nechal dokonca roku 1938 zrovnať so zemou rodné dediny svojich rodičov a prarodičov v severovýchodnom Dolnom Rakúsku (pri Čechách). Dôvodom môže byť Hitlerov nevyjasnený pôvod spojený s incestom. Keďže si Adolf Hitler nebol istý, kto bol jeho starý otec, objavovali sa špekulácie, že práve Hitler ako hlavný reprezentant rasistickej ideológie má za predkov Čechov alebo Židov. Po skončení prvej svetovej vojny striedal zamestnania. V roku 1920 Hitler vypracoval program strany a dal ju premenovať na Národnosocialistickú nemeckú stranu (Nazionalsozialistiche Deutsche Arbeiterpartei - NSDAP). Keď ho v decembri 1920 prepustili z armády, živil sa už svojimi prejavmi. V roku 1921 sa zmocnil vedenia strany. Teraz už bol vedúcou osobnosťou v Bavorsku, ale mimo Bavorska bol ešte skôr na smiech. Keďže súdy v Nemecku boli veľmi mierne voči pravicovému extrémizmu (sudca si dokonca od Hitlera vypočul kritiku, že je Žid), dostal Hitler len 5 rokov vtedy existujúceho tzv. väzenia cti v Landsbergu. Po zatknutí roku 1924 napísal vo väzení svoju knihu Mein Kampf, ktorá sa pôvodne mala volať Štyri a pol roka boja proti klamstvám, hlúposti a zbabelosti. Kniha zhŕňa Hitlerove radikálne šovinistické, antisemitské a rasové tézy a propaguje militarizmus. Po 9 mesiacoch Hitlera nakoniec prepustili.Roku 1925 si dal odňať rakúske občianstvo, nemecké však získal až roku 1932, keď sa zamestnal v Úrade pre kultúru a meranie krajiny v Braunschweigu. Hitlera bol 30. januára 1933 menovaný ríšskym kancelárom.  Po príchode k moci zaviedol v Nemecku fašistickú diktatúru, inscenoval požiar ríšskeho snemu, z ktorého obvinil komunistov a následne zakázal komunistickú stranu, fyzicky zlikvidoval antifašistov. Začal so znovuvyzbrojovaním Nemecka a v roku 1934 sa vymenoval za „vodcu“ (nem. Führer) a spojil vo svojich rukách neobmedzenú moc. Potláčal akúkoľvek opozíciu. Pre svojich ideologických a „rasových nepriateľov“, prikázal zriadiť koncentračné a vyhladzovacie tábory ešte v polovici 30. rokov. Masové vyhladzovanie a exekúcie najrôznejších skupín nemeckého i podmaneného obyvateľstva dosiahlo svoj vrchol neskôr počas druhej svetovej vojny. Koncom roku 1944 žil Hitler vo svojom bunkri blízko Ríšskeho snemu v Berlíne. Krátko pred dobytím svojho bunkru blízko Reichstagu v Berlíne spáchal 56-ročný Hitler spoločne so svojou manželkou Evou Braunovou 30. apríla 1945 samovraždu, tak že prehryzol kyanidovú kapsulu a zároveň si strelil do hlavy. Účinky kyanidu predtým odskúšal na svojom ovčiakovi.
 
DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA
Táto vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Boje prebiehali v Európe, Ázii a Afrike a zúčastňovali sa na nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných kontinentov: Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a kultúrnom dedičstve ľudstva. Ich bezprostrednými príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou Versaillskou zmluvou, Veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov, ktorá kriticky oslabila všetky štáty a ich vlády ako aj slabosť Spoločnosti národov a mocností, ktoré mali udržovať svetový mier a dohliadať na dodržovanie versaillského systému, čo v Nemecku umožnilo vzostup nacistického režimu pod vedením Adolfa Hitlera a jeho stúpencov.
  Najčastejšie uvádzaným dátumom začiatku druhej svetovej vojny v Európe je 1. september 1939. V tento deň Wehrmacht vpadol do Poľska. Na ázijskom bojisku sa za začiatok vojny považuje japonská invázia do Číny (7. júl 1937), ale niektoré zdroje uvádzajú oveľa skorší dátum: rok 1931, kedy Japonci vtrhli do Mandžuska. 22. júna 1941 Nemecko prepadlo Sovietsky zväz, ktorý sa pridal na stranu Spojencov. Spojené štáty Americké, ktoré už predtým pomáhali Spojeneckým krajinám sa do vojny zapojili 7. decembra 1941, po tom čo bola Japoncami napadnutá ich námorná základňa v Pearl Harbore. Koniec vojny v Európe nastal 8. mája 1945 kapituláciou Nemecka. V Ázii kapitulovalo Japonsko 2. septembra toho istého roku až po americkom zvrhnutí dvoch atómových bômb na mestá Hirošima a Nagasaki.  Medzi dôsledky druhej svetovej vojny patrí vytvorenie dvoch blokov: západného bloku, ktorý sa sformoval do organizácie NATO, a východného bloku, ktorý na seba vzal podobu Varšavskej zmluvy tvorenej najmä východoeurópskymi socialistickými krajinami. Vzťahy medzi týmito dvoma blokmi boli značne napäté a čoskoro prerástli do tzv. Studenej vojny, ktorá sa okrem politických bojov prejavila aj v niektorých vojenských konfliktoch (Kórejská vojna, Vietnamská vojna, Arabsko-izraelské vojny atď…)
 
VLADIMÍR ILJIČ LENIN
Vladimír Iljič Lenin (Uľjanov) sa narodil 22.4 1870 v meste Simbirsk, ktoré bolo neskôr premenované na Uľjanov. Študoval právo a roku 1893 sa usadil v Petrohrade ako advokát. Poprava jeho brata Alexandra r.1898 za účasť na plánovanom atentáte na cára Alexandra III. ho priviedla k socialistickému hnutiu. Za založenie "Zväzu boja za oslobodenie robotníckej triedy" ho r. 1895 poslali na Sibír a od roku 1900 do roku 1905 a od roku 1907 do roku 1917 žil v exile striedavo v Nemecku, Belgicku, Francúzsku a Anglicku. Postupne sa stal vodcom boľševikov. V roku 1903 (28. marca) sa mu podarilo rozštiepiť socialistickú stranu na boľševikov a menševikov. Počas revolúcie v roku 1905 sa vrátil do Ruska, po jej porážke žil znovu v exile. Po revolúcii v roku 1917 sa vrátil do Ruska, fakticky ako agent s cieľom podlomiť bojaschopnosť ruskej armády. Po nevydarenom pokuse o komunistický prevrat v júli 1917 odišiel do Fínska, ale už v októbri 1917 riadil povstanie v Petrohrade, ktoré zmietlo dočasnú vládu. Prímerie s centrálnou mocnosťou a pozemková reforma roku 1918 boli ruským obyvateľstvom prijaté, ale pokus o komunistickú ekonomickú revolúciu a súčasne vedenie občianskej vojny viedli koncom roku 1920 ku kolapsu ruskej ekonomiky. Na jar 1921 bol preto nútený súhlasiť s odklonom od vojnového komunizmu a so štartom novej ekonomickej politiky. Jeho zlý zdravotný stav sa prudko zhoršoval (hlavne po pokuse o atentát dňa 30.8.1918), preto sa od roku 1923 prakticky už nezúčastňoval politického života. K mýtom 20. storočia patrí teória, že komunistickú totalitu nastolil až Stalin. Teóriu, ktorej výsledkom bol totalitný režim, prepracoval práve Lenin a súčasne ju uviedol do praxe, o čom svedčí likvidácia politickej opozície všetkých smerov i súkromného vlastníctva. Lenin zomrel vo veku 53 rokov v Gorkách.
 
JOSIF VISSARIONOVIČ STALIN
Stalin, pochádzal, na rozdiel od Lenina, z najnižšej sociálnej vrstvy. Keď mal Stalin desať rokov jeho otca dopichali na smrť počas alkoholických orgií v jednej krčme. Na želanie matky, ktorú veľmi miloval, vstúpil do kňazského seminára v Tbilisi, no keď mal dvadsať rokov, už tam viac nemohol vydržať. V roku 1903 sa pridal k boľševikom a stal sa veľmi aktívnym členom strany - bol nadaným agitátorom, ktorého príkazy a frázy vzbudzovali šoky. Lenina, ktorého už vtedy veľmi obdivoval, stretol po prvý raz roku 1905 vo Fínsku. V tom čase už Vissarionovič používal rôzne krycie mená, pretože ho prenasledovala cárska polícia posledným bolo „ Muž z ocele“ - Stalin a to si aj ponechal, pretože znelo lepšie ako jeho vlastné meno a okrem toho malo fonetickú podobu s menom Lenin. Postupne sa stáva sekretárom strany, na čele ktorej bol Lenin.

Necelý rok pred smrťou Lenin píše do svojich poznámok informácie, ktoré dokazujú, že Stalinovi už nedôveroval, a že už nebol presvedčený, že svoju moc bude vždy správne nasadzovať. Preto hľadá vhodné možnosti a prostriedky , ako ho pozbaviť vysokej pozície. Stalin sa postará o zabalzamovanie jeho mŕtvoly a o jej uloženie v mauzóleu. Po Leninovej smrti vypukol dramatický boj o moc, bolo známe, že Lenin si želal za svojho nástupcu Leva Trockého z ľavého krídla strany. Stalin pochopil, že musí hneď niečo podniknúť, podarilo sa mu získať na svoju stranu oboch spojencov Trockého. Netrvalo dlho a postavil sa proti svojim vlastným ľuďom z pravého krídla strany a eliminoval aj ich. Po tejto dôkladnej čistke prešiel na druhú stranu a zaradil sa do extrémnej ľavice. Stalin pochopil už veľmi skoro, aká nesmierne dôležitá je pre zaostalú zem Rusov industrializácia, a hnal ju dopredu neúsporne a s veľkým elánom.

Sovietska armáda vybojovala s Hitlerom a jeho neporaziteľnou armádou skutočne heroický boj, a za ťažkých ľudských a materiálnych strát sa jej podarilo dostať až do Berlína. Stalin získal veľký kus východnej a strednej Európy, a ako odmenu za jeho veľký podiel na víťazstve nad nacistickým Nemeckom mu Západ odsúhlasil panstvo nad viacerými štátmi, ktoré oslobodili jeho vojská. Ovláda Sovietsky zväz ako všemocný diktátor viac ako štvrťstoročia a po druhej svetovej vojne diktuje podmienky života aj pre celý rad ďalších, jemu podriadených európskych štátov, čím mal priamy ako aj nepriamy vplyv na stovky ľudských životov a tak tohto muža možno považovať za najväčšieho diktátora všetkých čias. Keď 5. marca 1953 umiera, opúšťa tento svet jeden z najväčších negatívnych géniov a krajiny východného bloku si môžu aspoň trochu vydýchnuť.
 
UMENIE
HUDBA

The Beatles bola najvplyvnejšia a najúspešnejšia hudobná skupina rockovej éry. Predaj albumov The Beatles presiahol 1,3 miliardy nahrávok (údaj z roku 2004), čo je viac, ako dosiahol ktorýkoľvek iný umelec v dejinách. Len málo umelcov v rôznych obdobiach dosiahlo úspech, kritické ocenenia a široký kultúrny vplyv ako The Beatles. Členmi The Beatles boli John Lennon (rytmická gitara, ústna harmonika, spev), Paul McCartney (basová gitara, spev), George Harrison (sólová gitara, spev) a Ringo Starr (bicie, spev), všetci z Liverpoolu v Anglicku. The Beatles sa stali senzáciou v Spojenom kráľovstve koncom roku 1963. Tzv. beatlemánia, prejavujúca sa navonok najmä davmi jačiacich a omdlievajúcich dievčat, sa začiatkom roku 1964 prejavila aj v Spojených štátoch a popularita skupiny obsiahla väčšinu planéty. V priebehu piatich rokov sa hudba Beatles vyvinula zo zjavnej jednoduchosti ich prvých hitov (ako She Loves You a I Want To Hold Your Hand) k umelecky ambicióznym skupinám skladieb (ako albumy Revolver, Sgt. Pepper's Lonely Heart's Club Band a Abbey Road). The Beatles počas svojej krátkej kariéry vydali 13 radových albumov v priebehu siedmich rokov. Mladí Beatles boli úprimnými fanúšikmi Elvisa Presleyho. Imponovali im nielen jeho vystúpenia, ale najmä pozornosť, ktorej sa mu dostávalo zo strany ženského publika. Neskôr sa McCartney vyjadril, že „vidieť Elvisa bolo ako vidieť príchod mesiáša“. The Beatles nahrali množstvo Presleyho piesní, ale do rozpadu skupiny neboli žiadne vydané.
 
Elvis Aaron Presley, tiež známy ako „Kráľ Rokenrolu“ (niekedy skrátene Kráľ) bol americkým spevákom a hercom. Magazín Rolling Stone (Tulák) napísal „Elvis Presley je rokenrol“ a súbor jeho tvorby nazval „akrami dokonalého materiálu.“ Počas aktívnej nahrávacej kariéry, ktorá trvala viac ako dve desaťročia, Presley vytvoril a prelomil mnoho rekordov koncertnej návštevnosti aj predaja. Mal viac ako 100 singlov v americkej top 40 a 18 sa stalo číslom jeden. Presley sa narodil 8. januára 1935 v Tupele. Jeho rodina patrila k tým chudobnejším a mladý Elvis bol nútený hľadať si prácu.
Nikdy skutočne nevedel, čo so svojím talentom. Nikdy nenapísal vlastnú pieseň (pod Love Me Tender je uvedený ako spoluautor), ale bol schopný okopírovať každý žáner. Dlhé a náročné šnúry mohol absolvovať iba s pomocou zvyšujúcich sa dávok stimulujúcich prostriedkov. V roku 1973 poznačil Elvisa rozchod so ženou Priscillou, s ktorou mal dcéru Lisu Mariu. Jeho drogová závislosť sa prehĺbila a nadváha vytvorila zo sexuálneho idolu obéznu figúrku, ktorá sa stala terčom posmechu. Elvis zomrel ráno, 16.augusta 1977, vo svojom dome na infarkt, deň pred ďalším koncertným vystúpením. Vzápätí sa ale objavilo množstvo zaručených informácií, že jeho smrť bola dobre zahranou kamuflážou a Elvis si užíva pokojný život niekde na Bahamách alebo že ho uniesli mimozemšťania.
 
LITERATÚRA
Toto obdobie nezostalo nepovšimnuté ani u spisovateľov, ktorý protestovali proti vojne a s tým bola spojená aj ich tvorba, ktorá sa zameriavala na podanie autentických obrazov situácii v danom období. Poukazovali na nezmyselnosť vojny. Medzi najvýznamnejších a najčítanejších autorov, ktorí ma a milióny ľudí na celom svete oslovili patria Ernest Hemingway a Erich Maria Remarque, ale aj James Joyce, Romain Roland, Franz Kafka. Z Remarquovej tvorby mal najväčší úspech román: Na západe nič nové. Vyšiel 10 rokov po vojne napísal ho za 6 týždňov. Medzi podobné obsahom patrí aj román Ernesta Hemingwaya: Zbohom zbraniam. V tomto období vzniklo veľa kvalitných diel, ktoré verne podávajú obraz situácie v danom období a napriek smutnej a hrôzostrašnej téme 1. Svetová vojna, vznikli tu diela, ktoré by som zaradil medzi skvosty literatúry 20. Storočia, a ktoré očarili milióny a milióny ľudí ešte len očaria na celom svete. Napriek tomu si mnohí autori volili aj iné témy ako vojna, napríklad Hemingwayovo známe dielo Starec a more. Vznikol aj žáner high fantasy, za zakladateľa ktorého sa považuje Tolkien.
 
JOHN RONALD REUEL TOLKIEN (* 3. január 1892 – † 2. september 1973) bol anglický spisovateľ, autor knihy „Hobit a jej pokračovania Pán prsteňov, jeho najznámejšej knihy. Na Univerzite v Oxforde pôsobil v rokoch 1925–1945 ako profesor anglosaštiny (starej angličtiny), v rokoch 1945–1959 potom ako profesor anglického jazyka a literatúry. Bol nepochybne významným jazykovedcom a znalcom anglosaštiny a starej nórčiny. Tolkienove dielo zahŕňa aj množstvo kníh z pozostalosti o histórii fiktívneho sveta Stredozeme, v ktorej sa Hobit a Pán prsteňov odohrávajú. Ostatné Tolkienove publikované fantasy diela sú rozprávky a príbehy, ktoré pôvodne rozprával svojim deťom a netýkajú sa Stredozeme. Zaujímavosť, ktorú môžem spomenúť je, že tretia časť Pána prsteňov s názvom Návrat kráľa, mnohí Elvisovi fanúšikovia pokladali za urážku, kvôli jeho prezývke „ Kráľ“.
 
FILMOVÁ TVORBA
Hollywood (Americká továreň na sny) je veľký komplex samostatných štúdií a producentských spoločností na pobreží Kalifornie v USA. Holywood sa stal synonymom filmu pre niekoľko generácií, za nástup jeho moci sa dá považovať éra rokov 1932-1946, keď kino zaznamenalo svoj najväčší úspech (Zlatá éra filmu). Mnoho európskych filmárov emigrovalo počas druhej svetovej vojny práve do Hollywoodu, kde našli mnohostranné uplatnenie. Popularita televízie v 50. rokoch 20. storočia spôsobila konfrontáciu filmovej tvorby s televíziou. Hollywood stratil svoju vládu z estetického, nie však ekonomického hľadiska. Filmoví tvorcovia sa pokúšajú o rôzne triky pre prilákanie návštevníkov do kín, napr. o ilúziu trojrozmernosti (diváci si v kine nasadzovali zeleno a červeno tónované okuliare). V rokoch 1960-1980 nastalo v dejinách filmu nové obdobie, za začiatok ktorého sa dá považovať vznik tzv. Nouvelle Vague (Nová vlna) vo Francúzsku. Táto „Nová vlna“ kinematografie sa začala postupne šíriť po viacerých krajinách sveta od východnej Európy cez latinskú Ameriku, Afriku, Áziu a napokon prenikla aj do ružového sveta Hollywoodu. V rokoch od r. 1980 nastúpilo obdobie akejsi filmovej postmoderny. Postupným zlepšovaním techniky a nástupom videa a digitálnych technologií sa kino mení na tvárne médium plné nekonečných možností. Spomeniem niekoľko známych filmových režisérov:
 
Sir Alfred Joseph Hitchcock (* 13. august 1899 – † 29. apríl 1980) bol britský filmový režisér. Bol inovátorom v oblasti thrilleru a horroru. Ráta sa ako jeden z najvýznamnejších režisérov všetkých čias. Ďalším je Steven Spielberg, ktorý režíroval napríklad Jurský park, alebo George Walton Lucas, Jr. (* 14. máj 1944, Modesto, Kalifornia) je americký filmový režisér, producent a scenárista známy svojou ságou Hviezdne vojny a trilógiou Indiana Jones. Ďalší známi režiséri z dvadsiateho storočia sú Quentin Tarantino alebo Kubrick. Juraj Jakubisko (* 30. apríl 1938, Kojšov) je slovenský filmový režisér, scenárista i kameraman. Jeho filmy sa vyznačujú osobitou poetikou, bizarnosťou a hravosťou. Je známy svojimi filmami Tisícročná včela alebo Nevera po slovensky.

Najúspešnejší držitelia Oscarov
Najviac Oscarov celkovo získal Walt Disney – 26 (od roku 1931 do roku 1968)
Najúspešnejšie filmy: Ben-Hur (1959), Titanic (1997) a Pán prsteňov: Návrat kráľa (2003) - každý získal po 11 Oscarov
Najviac Oscarov v hereckých kategóriách získala Katharine Hepburnová – 4 a to za postavy vo filmoch Ranná žiara (Morning Glory; 1932/33), Hádaj, kto príde na večeru (Guess Who's Coming to Dinner; 1967), Lev v zime (The Lion in Winter; 1968) a Na zlatom jazere (On Golden Pond; 1981)
Najviac Oscarov v kategórii réžia získal John Ford - 4 a to za réžiu filmov Denunciant (The Informer; 1935), Ovocie hnevu (The Grapes of Wrath; 1940), Bolo raz zelené údolie (How Green Was My Valley; 1941) a Tichý muž (The Quiet Man; 1952). Dosiaľ len tri filmy získali tzv. veľkú päťku Oscarov, tj. za najlepší film, réžiu, scenár a za ženský a mužský herecký výkon v hlavnej úlohe. Boli to: Stalo sa jednej noci (It Happened One Night; 1934), Prelet nad kukučím hniezdom (One Flew Over the Cockoo's Nest; 1975) a Mlčanie jahniat (The Silence of the Lambs; 1991).
 
VÝTVARNÉ UMENIE

Vzniká množstvo umeleckých smerov: impresionizmus, ktorý predznamenáva už predstaviteľ moderny E. Manet, symbolizmus, secesia, avantgardy 20. storočia –kubizmus, surrealizmus, expresionizmus, fauvizmus, dadaizmus, popart, kinetické umenie a ďalšie viac alebo menej výrazné a úspešné umelecké prúdy. Za hlavné znaky secesného slohu sa považuje ornamentálnosť, plošnosť a záľuba v neobyčajných farbách a estetickom využití rozličných materiálov. Impresionizmus bol reakciou na ateliérovú maľbu, jeho cieľom je maľba v prírode, kde sa pokúša zachytiť okamžitú atmosféru danej chvíle. Predtsavitelia: Edouard Manet, Claude Monet, Pierre Auguste Renoir. Princíp kubizmu spočíva v jeho priestorovej koncepcii diela, predmet nezobrazuje len z jedného uhla, ale z mnohých uhlov súčasne.
Surrealizmus alebo nadrealizmus je umelecký smer, ktorý sa usiluje oslobodiť myseľ, zdôrazňuje podvedomie. Slová „umelecký smer“ nie sú úplne výstižné, pretože surrealizmus znamená nielen umelecký smer, ale aj životný štýl. Prvé impulzy dostal surrealizmus od André Bretona, jeho prudký rozvoj umožnil Salvador Dalí. Surrealizmus je stále aktívny smer, hoci sa od pôvodných myšlienok značne vzdialil. Popart bol ovplyvnený populárnou kultúrou a komerčným umením, inšpirujúci sa veľkomestskou kultúrou a jej vizuálnymi prejavmi (fotografia, film, reklama, masmédiá, komiksy). Jeho najznájemším predstaviteľom je Andy Warhol. Expresionizmus vznikol ako protiklad impresionizmu a naturalizmu, čiže odmietol umenie zobrazujúce skutočnosť aj umenie, ktoré sa snažilo sprostredkovať skutočnosť pomocou dojmov.

VEDA A TECHNIKA
 
POČÍTAČE
Prvý počítač zaberal plochu veľkého bytu (170 ). V 42 načierno vymaľovaných oceľových skriniach sa okrem iného nachádzalo 18 800 elektróniek. Dnešné počítače sú niekoľko stokrát rýchlejšie ako ich predchodca a ich cena je zlomkom pôvodnej. V porovnaní s nimi vyznieva pôvodný model smiešne. Nezabúdajme však, že už prešlo dvadsať rokov odvtedy, co PC stálo na začiatku svojej neuveriteľne úspešnej kariéry.
 
LIETADLÁ
Na začiatku 20. storočia ľudia lietali v balónoch, vzducholodiach, na padákoch i klzákoch. Nikto však ešte nepostavil lietajúci stroj ťažší ako vzduch, poháňaný vlastnou silou a letiaci tam, kde si to pilot želá - skutočné lietadlo. V USA už mali plány dvaja bratia: Orville a Wilbur Wrightovci. Po desiatkach letov na klzáku boli roku 1902 pripravení uskutočniť prvý let lietadlom. Let sa uskutočnil 17. decembra 1903 o 10:35 dopoludnia. Flyer prebehol po koľajniciach a vzniesol sa. Pri kormidle bol Orville. Let trval 12 sekúnd na 37 metrov.
 
DOBÝVANIE VESMÍRU
Preteky medzi Východom a Západom, ale najmä medzi dvoma veľmocami, sa uskutočňovali nielen politicky, ekonomicky, ideologicky a vojensky, ale aj vedecky. Hlavnou časťou vedeckého výskumu boli aj cesty do vesmíru. 1. Sovietsky zväz:Prvým úspechom bolo 4. októbra 1957 vypustenie umelej družice Sputnik 1. Ďalším úspechom Sovietskeho zväzu bol prvý živočích vo vesmíre. Týmto živočíchom bol pes  Laika . 12.4.1961 vyštartoval prvý človek, kozmonaut Jurij Gagarin  , na palube Vostoku 1 do vesmíru. Za 108 minút obletel Zem. 2. USA:31. januára 1958 vypustili USA svoju prvú umelú družicu Explorer 1. 16. júla 1969 odštartovalo z mysu Canaveral na Floride Apollo 11. Na palube boli Neil Armstrong, Edwin Aldrin a Michael Collins. 19. júla sa Apollo dostalo na obežnú dráhu okolo Mesiaca. po prvýkrát pristál na Mesiaci objekt s ľudskou posádkou. Astronauti požiadali, aby im odpustili stanovené štyri hodiny spánku. Pri televízoroch ich sledovalo pol miliardy pozemštanov.

ZÁVER
Naším cieľom bolo oboznámiť našich spolužiakov o udalostiach 20. storočia. Dúfame, že sa nám to podarilo a že sme zaujali každého, či už ste milovníkov umenia alebo historických fanatikov, pretože toto storočie prinieslo smerodajný rozvoj vo všetkých odvetviach. Určite by väčšina ľudí hodnotila toto storočie ako negatívne, kvôli vojnám a ohavným činom, ktoré ich sprevádzali. No má aj svoje svetlé stránky. Mne osobne sa veľmi páči umenie dvadsiateho storočia, obdivujem rozmanitosť umeleckých smerov v literatúre aj vo výtvarnom umení. Mnohí umelci žijúci práve v tomto storočí  sa považujú za najväčšie osobnosti všetkých čias. Dodnes počúvajú mladí ľudia hudbu Beatles a čítajú Remarqua alebo Tolkiena a trúfam si povedať, že aj o ďalších sto rokov budú ešte stále populárni a uznávaní.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 10)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.021