Banská Bystrica od počiatku až po súčasnosť

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča petka (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 22.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 6 396 slov
Počet zobrazení: 9 711
Tlačení: 281
Uložení: 311
Banská Bystrica  od počiatku až po súčasnosť

1. Voľba práce
Dôvodom, prečo sme si zvolili práve tému histórie Banskej Bystrice pre zhotovenie  tohto projektu bol osobný záujem o samotné mesto ako aj jeho širšie okolie. Banská Bystrica je zároveň aj naším rodným mestom a podľa nášho názoru by každý človek mal poznať aspoň základy minulosti prostredia v ktorom žije. Banská Bystrica je mestom s veľmi bohatou históriou, je možné tu nájsť veľa historických pamiatok, zaujímavé miesta v jej okolí, ktoré sa určite oplatí navštíviť ako aj príležitosti pre lepší život, či už z hľadiska kultúrneho, alebo vzdelávacieho. V tejto práci sme sa zamerali na podrobnejší opis historického vývoja a zároveň sa vám ňou pokúsime priblížiť krásy tohto mesta. Dúfame, že sa nám to podarí.
 
2. Základné geografické údaje
Poznávanie minulosti a dneška Banskej Bystrice a jej okolia poskytuje návštevníkom množstvo zážitkov. Výhodné umiestnenie mesta na križovatke obchodných ciest ovplyvnilo jeho význam v minulosti, avšak ani dnešok neubral mestu na jeho význame. Banská Bystrica je stredoslovenské mesto s rozlohou 407 hektárov. Leží na oboch brehoch rieky Hron v nadmorskej výške 342 až 362 metrov, na rozhraní troch rozsiahlych pohorí stredného Slovenska: Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Slovenského Rudohoria. Mesto leží na dôležitej križovatke pohronskej cesty s trasami na sever: do Turca a do Liptova. Osídlenie Banskej Bystrice a okolia siaha nepretržite od praveku až po prvú písomnú zmienku o meste. Toto územie poskytovalo a plnilo významnú komunikačnú úlohu na surovinovej báze - ťažbe striebra a medi. Obyvatelia slovanskej osady Bystricia sa živili rybolovom, ryžovaním zlata a ťažbou rúd  v povrchových jamách až do jej zničenia tatárskym vpádom roku 1241.

3. Počiatky mesta
Zo včasného obdobia existencie mesta máme len veľmi málo poznatkov, ktoré by boli dôležité nálezmi, prípadne faktografickým materiálom. Vyplýva to z nedostatočnej archeologickej prebádanosti mesta. Chudobné na nálezy je najmä obdobie pred príchodom nemeckých osídlencov a pred udelením privilégií. Začiatky stavebného vývoja Banskej Bystrice sa už dnes nedajú presne zistiť. Podľa výsledkov archeologických výskumov za najstaršie jadro mesta možno považovať hradnú vyvýšeninu s komplexom cirkevných a svetských budov. Vyvýšenina mala už v minulosti  veľmi výhodnú polohu. Stála nad brodom cez Hron a nad sútokom Hrona s Bystricou. Najstaršou zástavbou v meste boli zrejme drevené domy. Ich existencia však zatiaľ nie je dokázaná. K počiatočnému rozvoju Banskej Bystrice prispeli najmä prírodné a nerastné podmienky ako aj príchod nemeckých, prevažne Saských ťažiarov, obchodníkov, remeselníkov a aj banských robotníkov, ktorých pozval uhorský kráľ Belo IV. ako reakciu na pustošivé tatárske nájazdy v rokoch 1241 až 1242. Bolo by však nesprávne pripisovať všetky zásluhy o vznik a vývoj mesta iba osídlencom, pretože tí prišli už do jestvujúcej slovanskej osady. Svedčia o tom nielen najnovšie archeologické nálezy z 9. a 10. storočia, ale aj názvy mesta.
 
 3. 1  Historické názvy mesta
 Vo všetkých písomnostiach, až do roku 1300 sa Banská Bystrica spomína ako NOVA VILLA BYSTRICE PROPE LYPCHAM- nové mesto Bystrica neďaleko Ľupče- r.1255, BYZTHERZE- r.1256, BYZTERCHEBANA- r.1263, BYSTRICE- r.1271, BIZTRICHE- r.1287, BYZTHERCZE, BYZTHERCZEBANA- r.1293. Po prvýkrát sa spomína ako NOVO SOLIO- Nový Zvolen v odpustkovej listine pápeža Bonifáca VIII. z roku 1300, ale v úradných dokumentoch je aj v ďaľších rokoch označovaná ako BYZTRICIA, BYZTRICE- r.1340, BISTRICHIE SOLIENSIS- Zvolenská Bystrica-r.1387, BYSTRICHIA, BYSTRICH- r.1388, v roku 1326 asi chybou WYSTRICIA. Príchodom nemeckých ťažiarov, ktorí dostali rozličné výsady a na ich základe veľmi rýchlo bohatli, začali sa na pôvodnom pôdoryse mesta v 14. storočí stavať už aj kamené domy. Boli to jednoduché masívne stavby na štvorcovom základe s dvomi až tromi podlažiami tzv. vežové domy. Zaujímavé je, že tieto domy stáli vždy v určitom odstupe po obvode mesta. Tvorili tak akýsi samostatný pevnostný systém, ktorého súčasťou boli zrejme aj hospodárske budovy.

4. Vznik kráľovského mesta
Významným medzníkom v histórii mesta Banská Bystrica je rok 1255. V tomto roku uhorský kráľ Belo IV. prvilegiálnou listinou voviedol banícke sídlo do dejín a zapísal ho medzi mestá, avšak ono samo už dávno prerástlo úzke rozmery osady či dediny. Mestu ako aj jeho obyvateľom boli pridelené rôzne privilégiá. Bystričania si mohli usporadúvavať vlastné jarmoky, variť pivo, voliť si farára či richtára a iné. Prvým richtárom sa stal Ondrej. Belo IV., udeliac mestu právo spojené so samosprávou a výsady zabezpečujúce jeho existenciu a nezávislosť, daroval mu na krytie svojich potrieb aj pozemky:ornú pôdu, lúky a lesy s rozhodným nariadením, aby sa pri ich užívaní nikto neopovážil obťažovať mešťanov.  Každé mesto malo aj svoj vlastný erb.
 
4. 1  Mestský erb 
Banská Bystrica odvodila svoj erb od kráľovského erbu Arpádovcov. Nie je známe, kedy mesto dostalo svoj erb, ale fakt, že ho užíva na základe kráľovskej donácie, bol medzi obyvateľmi vždy v jasnom povedomí.
 Tento erb označujeme aj ako patronátny- teda bol súčasťou kráľovského a zároveň aj štátneho erbu. Okrem Banskej Bystrice malo patronátny erb viacero slobodných kráľovských miest, napr. Levoča, Košice, Budín alebo Pešť.
Ako patronátny erb obsahuje štyri červené pruhy striedané s rovnakým počtom bielych pruhov, ktoré pochádzajú z ľavej polovice uhorského erbu. Priamo stojaci trojuholníkový štít drží anjel odetý v bielom rúchu s rozprestretými krídlami tak, že z jeho postavy vidno aj časť tela pod pásom, a oboma rukami položenými na štíte. Celá dispozícia je totožná z erbom viditeľným na rube obojstrannej pečate kráľa Mateja z r. 1464. Pätu erbového štítu z obidvoch strán pridržiavajú jednou nohou dva sokoly, kým o druhú nohu sa opierajú. Na štíte sú štyri červené pruhy striedané bielou farbou, ktoré symbolizujú štyri rieky tvoriace hranice mesta, a to Hron, Bystrica, Senica a Udurná. Červená farba značí krv a pohromu, biela útechu miernenia. Anjel držiaci štít symbolizuje Božiu ochranu, ktorá je prostredníctvom anjelskej stráže poskytnutá zbožným. Sokoly označujú bystrosť a prezieravosť pri spravovaní vecí.

Erb zdobí čelo balkóna mestskej radnice. Na pozlátenie tohto erbu odkázal vo svojom závete jeden z verných synov mesta, farár z Lovčice- Trubína, v r.1847 desať zlatých, čo vtedajšia mestská rada z vďaky pokladala za hodné zaznamenania pre potomstvo vo svojej zápisnici. Určením farieb pruhovania v erbe sama od seba zaniká otázka mestských farieb. V 19. storočí totiž túto otázku nepokladali za vyriešenú a za mestské farby považovali zelenú a bielu. V dávnych časoch mesto používalo tieto farby na svojich mestských a bojových zástavách a aj jeho visiace pečate boli upevnené na takto zafarbené motúzy. Mesto až do čias Ľudovíta II. do roku 1516 mohlo odtlačiť svoju pečať len do zeleného vosku a tak jeho listiny podľa krajinského práva nedisponovali plnou mocou, rovnako ako listiny súkromných osôb. Ľudovít II. však udelil mestu predprávo používať na pečate červený vosk. Mesto tak mohlo používať svoju pečať hodnoverne na všetkých listinách.
 
4. 2  Remeselníctvo
Výsady udelené mestu podporovali aj jeho obchod a remeslá. V 15.storočí už Banská Bystrica patrila k známym mestám Uhorska, o ktorom sa vedelo i za hranicami krajiny. O slávu mesta sa pričinili najmä remeselníci. Pôsobili tu zruční zlatníci, kovotepci, murári, kamenári, kováči, mäsiari, zbrojári, čižmári, krajčíri, tkáči, hrnčiari a iní. Banskobystrické cechy dozerali na kvalitu výrobkov a tak sa tovar dobre predával nielen na miestnom trhu a jarmokoch, z ktorých má najdlhšiu tradíciu Radvanský Jarmok.
 
4.3  Hranice mesta 
Aby sa nikdy neobjavili pochybnosti ohľadne hraníc tohto územia boli vytýčené jeho hranice, ktoré kráľ zaniesol do textu privilégií. Podľa toho sa hraničná línia majetkov mesta začína od bodu kde sa do Hrona vlieva potok Udurná, pokračuje po samotnom potoku až po cestu vedúcu do Turca; odtiaľ smerom na sever tvorí hranicu na istom úseku samotná cesta; hranica sa potom ťahá po boku veľkého vrchu až po potok Chelnicze a pokračuje v jeho koryte až po jeho spád do Hrona; odtiaľto smeruje cez ostrov hore na veľký vrch, kde sa obracia na hrebeň; vedie po ňom až na koniec, k vtoku potoka Udurná do Hrona. Okrem toho dostáva mesto večné právo aj na hradnú lúku- pratum castri- ležiacu na východ od mesta, ktorá sa začína na ľavom brehu potôčika a rozkladá sa až po Majer. Od severu je ohraničená Banošom a na jeho úpätí ľupčianskou cestou, na juhu zasa Hronom. Je takmer nepochybné, že táto lúka pred rokom 1250 bola majetkom ľupčianskeho kráľovského hradu, a preto dostala aj svoje meno. Toto bolo úplne prvé vytýčenie mestských hraníc, ktoré sa ústupom času zmenilo. Donačnú listinu Bela IV. potvrdili v celom rozsahu najskôr Štefan V. v roku 1271, potom Ladislav IV. v roku 1287, Ondrej III. V roku 1293, Karol Róbert v roku 1309, ďalej Ľudovít Veľký v roku 1363 a 1369, ako aj Matej I. a Vladislav II., ktorí spolu s rozhodnutím s rozhodnutím zaručili pre mesto aj ochranu pri užívaní svojich majetkov.
 
5. Baníctvo
Banská Bystrica sa stala druhým banským mestom na Slovensku po Banskej Štiavnici. Veľmi významnú úlohu v živote mesta a na pomerne dlhú dobu ovplyvnili jeho chod, dvaja významní muži, Ján Thurzo 1437 – 1508 a Jakub II. Fugger 1459 – 1525 . Už v 70-tych rokoch 15.storočia evidujeme prvý, síce neúspešný pokus krakovského ťažiara a podnikateľa spišského pôvodu Jána Thurzu o prienik do oblasti stredoslovenských banských miest. Ten napokon s Augsburčanom Jakubom II. Fuggerom v roku 1494 založil nový a veľmi prosperujúci podnik, ktorý dnes považujeme jeho rozsahom za najväčší nielen vo vtedajšom Uhorsku, ale aj v celej Európe. Thurzovsko – Fuggerovská spoločnosť na niekoľko desaťročí ovládla ťažbu a aj trh s meďou v celom vtedy známom svete. Fáranie prebiehalo v Španej doline a Tajove. V 16.storočí spoločnosť zamestnávala okolo 1000 banníkov. Kov sa vyvážal do celého sveta tromi smermi, na sever do Krakova a Gdanska, na juh do Benátok a na západ do Norinbergu. Za 50 rokov vyťažili asi 500 000 centov medi, jeden cent predstavuje 56 kg. Spoločnosť však bohatla na aj na úkor banníkov a preto aj s jej fungovaním súviselo najväčšie banícke povstanie v roku 1525 až 1526. V 18.storočí tak dochádza k úpadku baníctva.
 
6. Požiar v roku 1761
Podľa ponúknutých informácií by si niekto mohol namýšľať, že Banská Bystrica sa od svojho vzniku iba rozvíjala a zveľaďovala do krásy až do dnešnej podoby. No bohužiaľ mýlil by sa. Aj obyvatelia tohto mesta si prešli nejednou ťažkou skúškou života, pocítili nepriazeň osudu. V minulosti sa smerom von z mesta, za potokom Bystrica nachádzal Medený Hámor. Plnil funkciu rozsiahleho komplexu výrobných zariadení na spracovanie medi, ojedinelý na celom území vtedajšieho Slovenska.  Vybudovaný bol počas najväčšieho rozmachu Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti a fungoval až do roku 1495. Vyrábaný tu bol medený riad, plech na strechy, kotle, rúry, drôty. Medený Hámor počas svojej existencie zažil doby rozmachu, no tiež útlmu a úpadku.
V 18.storočí sa z tejto časti mesta rozšíril aj najväčší požiar, aký kedy postihol Banskú Bystricu. V dobových dokumentoch sa zachoval aj podrobný opis jeho priebehu.

Všetko sa začalo ráno 3. augusta 1761. Bol pondelok, tradičný trhový deň. Z blízkeho aj vzdialenejšieho okolia sa schádzali dedinčania, trhovníci. Okolo deviatej sa strhol silný severný vietor, ktorý počas dňa stále viac mohutnel. K večeru už dosiahol silu orkánu. Ľudia začali mať obavy a zlé predtuchy, pretože v tej dobe spolu s víchrom prichádzal aj ďalší živel, požiar. Tušenie ich neklamalo. Už niekoľko minút po polnoci strážca dával znamenie o vzniku požiaru, šíriaceho sa smerom od Medeného hámru. Krátko po vzniku už boli v plameňoch pece na meď a železo, sklady, domy robotníkov. V jednom dome neďaleko bolo uskladnených 50 fúr sena, ktoré začali horieť. Tým sa rozhodlo o osude mesta. Obyvatelia Vybehovali so svojich príbytkov. Silný vietor rozfukoval chuchvalce sena  na všetky strany.  Vietor od teploty ešte viac zmohutnel a mesto bolo plné dymu a páľavy. Ľuďom neostávalo nič iné ako zachrániť si aspoň holé životy. Všetci utekali za Hron. Odtiaľ sa potom bezmocne prizerali ako sa oheň prenáša z domu na dom, z ulice na ulicu. Množstvo budov bolo požiarom natoľko poznačených, že bol zmenený ich celkový vzhľad. Zhorel aj prekrásny drevený oltár zo začiatku 16.storočia, pripisovaný majstrovi Pavlovi z Levoče a jeho žiakom. Tak isto dopadol aj organ, ktorého cínové píšťaly sa od obrovskej teploty roztavili. Roztavili sa aj zvony na veži Barbakanu a sedem mestských kanónov. Veľké pustošenie ohňom bolo aj na Hlavnom námestí. Spolu zahynulo 132 ľudí a vyhorelo 305 domov, pričom v tomto období ich bolo v meste približne 400. Obete pochovali hneď na druhý deň do spoločného hrobu. No ešte nestihli dotlieť  ani mnohé zhoreniská, keď 10. augusta v jednej z hradných budov požiar vypukol opäť.

Po tomto veľkom pustošení začala nová výstavaba mesta. Mestská rada prijala nový regulačný plán zástavby. Zakázala stavať drevené domy, drevené komíny a hospodárske budovy vo vnútornom meste. Namiesto vysokých štíhlych veží, dominánt mesta sa postavili nové s cibuľovitými tvarmi, čo značne zmenilo siluetu a tým aj celkovú panorámu mesta. Správa o veľkom požiari sa rozniesla po celej krajine. Mária Terézia na zmiernenie biedy oslobodila mesto od platenia vojenskej dane na tri roky a povolila aj celokrajinskú zbierku. Ešte v ten istý mesiac bolo banskému riaditeľstvu nariadené vyšetriť príčinu požiaru. Boli vypočutí všetci robotníci z Medeného hámra. Všetci bez výnimky obviňovali tesárov, ktorý toho dňa do dielne doniesli uhlie. Za vinníkov boli označení Ondrej Kabala, Matej Aigler a Ján Vajda. Na uhlí si varili a po odchode oheň neuhasili. Od neho sa chytili hobliny.
Dňa 12. septembra 1761 bol vynesený rozsudok a vinníci boli odsúdení na 4 až 5 rokov nútených prác v okovách, za dennú mzdu 6 krajcov chleba. 14. októbra im Kráľovská kúria trest znížila na dva roky. Za poľahčujúcu okolnosť považovala to, že tesári nie sú až tak zodpovední za veľké škody zapríčinené požiarom, pretože Medený hámor je dosť ďaleko od mesta. Skôr veľký požiar, ktorý toho dňa bol, v hlavnej miere dopomohol šíreniu ničivého živlu. 
 
7. Pamiatky mesta
7. 1  Obranný systém
Postupom času, tak ako mesto hospodárstvo rástlo, vznikla potreba budovania opevnení. Táto skutočnosť sa stala ešte aktuálnejšou po obsadení južnej časti Uhorska vojskami Osmanskej ríše. Ako ostatné banské mestá aj Banská Bystrica mala najviac stavbu opevnení sťaženú nerovným kopcovým terénom. Po roku 1465 sa začalo budovať opevnenie okolo mestského hradu. Boli tu uchovávané najvzácnejšie listiny mesta. Táto časť opevnenia bola dokončená začiatkom 16.storočia. Na najkritickejších miestach boli postavené pozorovacie veže a celý areál bol obkolesený vodnou priekopou, ktorej súčasťou bol tiež padací most. Okrem hradného areálu existovalo v tej dobe v ostatných častiach mesta len nesúvislé opevnenie tvorené zemnými valmi, múrmi a na niektorých miestach stáli bašty prípadne mestské brány. Do definitívnej podoby sa fortifikačný  systém vyvinul až začiatkom 17.storočia. Výstavbe a veleniu opevňovacích prác sa venovali mnohí renomovaní stavitelia, zväčša z Talianska. Celé vtedajšie opevnenie malo dĺžku 3 700 metrov. Okrem hradobných múrov ho tvorilo 18 bášt a 9 mestských brán. Do dnešného dňa sa  z tohto fortifikačného systému zachovalo niečo vyše kilometra nesúvislých hradieb a 7 bášt. Päť vonkajších mestských brán, ktoré stáli na koncoch najdôležitejších ulíc asansovali v rozpätí rokov1871 až 1898.
 
7. 2  Hradný areál
Najstaršiu časť Banskej Bystrice, areál mestského hradu, tvorí niekoľko sakrálnych a svetských pamiatok. Súbor historických, architektonických a umeleckých pamiatok je národnou kultúrnou pamiatkou. Mestský hrad pozostával z viacerých svetských a cirkevných stavieb.
 
7. 2 .1  Kostol Nanebovzatia Panny Márie – nemecký
Najstaršou a zároveň dominantnou stavbou je rímsko-katolícky farský kostol - Kostol Nanebovzatia Panny Márie, nesúci aj pomenovanie nemecký. Aj keď nevieme presne datovať jeho vznik, predpokladá sa, že bol postavený v druhej polovici 13.storočia, asi okolo roku 1255. Je tak najstarším kostolom a jeho vznik súvisí s udelením mestských práv. Výskumom sa preukázalo, že jeho najstaršia časť je románskeho pôvodu a s celkovou dĺžkou lode 31,6 metra patril medzi najväčšie stavby svojho druhu.  Slúžil privilegovanej nemeckej vrstve. Najznámejšia kaplnka je zasvätená patrónke baníkov sv. Barbore. Súčasťou kostola je šesť pohrebných krýpt, umiestnených pod ním. Medzi najstaršie môžeme zaradiť kryptu umiestnenú pod kaplnkou Božieho tela. V nej bol okolo roku 1501 pochovaný významný mešťan, zvolenský podžupan a kremnický komorský gróf, Vít M“uhlstein. Oltár pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. Vzácne sú aj konzolové figúry, gotický triptych z 15.storočia, kovová krstiteľnica z roku 1475, plastika Hory olivovej, plastika sv. Ondreja, reliéf Zvestovania, obraz od J. L. Krackera a výzdoba klenieb od J. Schmidta.
 
7. 2. 2  Kostol sv. kríža – slovenský
Ďalšou sakrálnou stavbou je Kostol sv. Kríža,  nazývaný tiež slovenský, ktorý bol pristavaný v roku 1492 slovenskými veriacimi.  Je teda mladší. Nad jeho vchodom je však vysekaný nesprávny dátum a to rok 1452. Pristavaný bol k tzv. Matejovmu domu a k už jestvujúcemu hradobnému múru medzi Baníckou a Pisárskou baštou.  K pôvodnej kaplnke sv. Michala z roku 1479 pristavili loď a predsieň a vyplnili priestor k Matejovmu domu.
Na hlavnom oltári sú plastiky Panny Márie a Márie Magdalény od Vavrinca Dunajského.

7. 2. 3  Matejov dom
Je päťposchodová neskoro-gotická štvorposchodová budova s kamenným konzolovým balkónom a gotickým portálom. Nesie meno Mateja Korvína. Na fasáde sú erby kráľa Mateja, mestský znak a letopočet 1479. Slúžil ako prechodné obydlie pre Mateja Korvína, inak tu býval správca baní a tiež tu bol sklad obilia a zbraní. V súčasnosti slúži ako depozitár múzea.
 
7. 2. 4  Barbakan s vežou
Opevnenie dopĺňa barbakan s vežou, ktorým sa kedysi vstupovalo do hradu po padacom moste nad umelou vodnou priekopou, hlbokou 3 až 4 metre a šírkou miestami 8 až 10 metrov. Areál mestského hradu nemal vždy pevnostný charakter. Najstarší archívny záznam o mestskom hrade ako o ,, pevnosti ,, pochádza až z roku 1442. Popri už spomínaných cirkevných stavbách a starej radnici hlavnou fortifikačnou a najviditeľnejšou dominantou areálu je tak práve barbakan spolu s Petermanovou vežou - zvonicou. Najstaršie časti tohto celku pochádzajú z prvej polovice 14.storočia. Veža barbakanu - zvonica bola pôvodne prejazdná a kým neexistovala mladšia vstupná časť, bola obklopená pravdepodobne suchou priekopou, neskôr napustenou vodou. Koncom 18.storočia bola priekopa zasypaná a ostali len malé jazierka, zničené v roku 1840. Aj keď celý tento objekt bol viackrát prestavovaný, dnešnú podobu až na ukončenie veže zvonice mal už niekedy po roku 1500. Okrem toho, že v tomto období slúžil ako sklad zbraní a streliva, bol na jeho veži nainštalovaný zvon, neskôr k nemu pribudli ešte ďalšie dva, z ktorých najväčší má hmotnosť 99 kg. Minimálne od roku 1842 boli na vežu nasadené aj hodiny, ku ktorým v roku 1560 pribudli i slnečné. Novšou súčasťou veže bol aj strážny domček, pristavaný k severnej strane v roku 1587. Stavba sa využívala ako sklad obilia a zbraní, tiež tu býval správca hradného areálu a boli tu aj priestory pre mestských drábov. Na prízemí bola mučiareň.
 
7. 2. 5  Stará radnica
V hradnom  areáli  sa nachádza aj Stará radnica. Stála južne od farského kostola. Je dosť pravdepodobné, že pôvodná budova radnice, možno drevená, vyhorela pri veľkom požiari mesta, 10.apríla 1500. Po požiari bola postavená nová budova radnice, napriek tomu, že jej dnešné pomenovanie je stará. Obsahuje prvky gotické, renesančné i barokové. Bola sídlom mestskej správy. V súčasnej dobe sú tu umiestnené výstavné priestory Štátnej galérie.
 
Do hradného areálu bol v polovica šesťdesiatych rokov nášho storočia premiestnený Mariánsky stĺp z námestia SNP. Dnes však už opäť stojí na svojom pôvodnom mieste, na námestí SNP.
 
7. 2. 6  Katolícky cintorín
Cez hradný areál sa vstupuje do katolíckeho cintorína, v ktorom sú pochovaní národní dejatelia Jozef Dekrét-Matejovie, Izidor Žiak Somolický a ďalší.
Súčasťou cintorína je karner sv. Michala, umiestnený na jeho južnej strane. V cintoríne sa pochovávalo ešte koncom 18.storočia. V novom – dnešnom cintoríne ,,za hradbami,, začali pochovávať v roku 1818.
 
7. 2. 7  Promenáda
Juhozápadne od hradu, v miestach dnešnej tržnice, do 40-tych rokov 19.storočia existovalo aj oddychové miesto Bystričanmi veľmi obľúbené a často navštevované. Tvorilo ho stromoradie vysadené neďaleko bývalej hradnej priekopy, tzv. Promenáda. Začiatkom 40-tych rokov 20.storočia na jej mieste postavili mestskú tržnicu.
 
7. 3  Námestie slovenského národného povstania
Námestie SNP je Banskobystrickým Hlavným námestím a najzachovalejšou časťou z celého historického jadra mesta, prirodzeným centrom a srdcom Banskej Bystrice. Aj dnes ho možno obdivovať v stave podobnom, v akom bolo pred mnohými desaťročiami a storočiami. Poloha, tvar, veľkosť a stavebné členenie sa vyvinulo už v počiatkoch existencie mesta. Určujúcimi prvkami tohto členenia boli najmä tri základné skutočnosti. Obchodná križovatka, ktorú tvorili cesty vedúce do Liptova a Turca, ďalej umiestnenie prvých cirkevných a svetských stavieb na prírodnej vyvýšenine a treťou skutočnosťou bolo situovanie prvých murovaných - kamenných domov na pravú stranu Námestia. Domy na Námestí v 13. a 14.storočí ešte netvorili súvislú zástavbu tak, ako ju poznáme dnes. Stáli zväčša samostatne a medzi jednotlivými budovami boli medzery - dvory. Stavebná činnosť na Námestí zintenzívnela najmä v poslednej tretine 15.storočia, keď dochádza k mnohým stavebným úpravám a prestavbám. V tomto období medzi vlastníkmi domov na Námestí mali výsadné postavenie zásluhou rôznych kráľovských privilégií a výsad výlučne bývalí novousadlíci – saskí Nemci. V tomto, takpovediac rannom období existencie Banskej Bystrice ako slobodného kráľovského mesta, o jeho vtedajšom vývoji a smerovaní rozhodovalo v podstate niekoľko najvýznamnejších a najzámožnejších rodí, až na malé výnimky nemeckých. Medzi takéto rodini patrili v 14.storočí najmä Petermanovci a Karlovci. V 15.storočí aajungovci, Ernstovci, K“onigsbergovci, M“uhlsteinovci, Kolmanovci a ďalší.

7. 3. 1  Hodinová veža
 Na najvyššom mieste sa vypína hodinová veža. Je najviditeľnejšou a najznámejšou dominantou celého Hlavného námestia a kedysi ju nazývali aj zelená.  V porovnaní s inými starobylými stavbami je pomerne mladá, na hornom konci stojí ,,len,, 450 rokov. Bola súčasťou obranného systému a stavať ju začali v roku 1552. V roku 1566 na ňu umiestnili hodiny. Kedysi sa na jej vrch vystupovalo po schodoch umiestnených na vonkajšej strane stavby. Prešla rôznymi stavebnými úpravami a pri poslednej prestavbe sa naklonila asi o 40 cm. Veža dnes nazývaná aj šikmá je tak vychýlená o 68 centimetrov od zvislej osi. Tento odklon mnohí pripisujú odstráneniu prístavby, malého domčeka začiatkom 60-tych rokov 20.storčia a presunu ťažkej vojenskej techniky priamo popod vežu v dňoch augustovej okupácie v roku 1968. No pre objektívnosť treba poznamenať, že už v roku 1895 je v archívnych prameňoch zmienka o jej popraskaní a nakláňaní. Suterén používali ako väznicu a mučiareň. Na pavlači odchádzala stráž, ktorá dávala pozor na blížiaceho sa nepriateľa i na prípadné požiare. V 18. a 19.storočí z pavlače zaznievali trubačské koncerty.
 
7. 3. 2  Mariánsky stĺp
Pred hodinovou vežou sa nachádza už spomínaný premiestňovaný Mariánsky stĺp, ktorého spodná časť pochádza zo začiatku 18.storočia a socha Panny Márie z polovice 19.storočia. Na Námestí sa ocitol v roku 1719 po jednom z pustošivých morov, ktorý v tej dobe neobišiel ani naše mesto. Asi najväčší mor bol v roku 1601, kedy vymrela asi polovica obyvateľov mesta – 1392 ľudí. Morový - mariánsky stĺp v nedávnej minulosti absolvoval ,,dve cesty,, . Najskôr bol v roku 1964 v súvislosti s návštevou Chruščeva premiestnený na priestranstvo bývalej Promenády v blízkosti areálu hradu, aby sa nakoniec v roku 1994 vrátil takmer na svoje pôvodné miesto.
 
7. 3. 3  Kostol sv. Františka Xaverského
Zo zásadnejších stavebných zásahov treba spomenúť hlavne vybudovanie šiesteho kostola v meste, pričom do súčasnosti sa ich zachovalo päť. Jezuiti vystavali v rokoch 1695 až 1715 Kostol sv. Františka Xaverského na rohu námestia. Stavba trvala dosť dlho, pretože v rokoch 1701 až 1709, počas povstania Františka II. Rákocziho, museli práce prerušiť a z mesta boli vyhnaní. Je kópiou kostola II Gesu v Ríme. V roku 1844 na priečelí postavili dve veže. Kostol sa stal koncom 18.storočia, po zriadení sídla biskupstva v meste aj katedrálnym – kapitulským. V interiéroch je viacero hodnotných hnuteľných pamiatok.
 
7. 3. 4  Fontána
Dominantou stredu Námestia je fontána s vodometrom. Postavili ju v roku1895. Jej predchodkyňou bola kamenná fontána osemuholníkového tvaru. Najstaršia písomná zmienka o tomto priestore je však zo 17.storočia. Vtedy mesto vybudovalo vodnú nádrž – tzv. jazierko uprostred, ktorého osadili mosadznú sochu. Toto dielo bolo vyhotovené v rokoch 1633 – 1635.
Súčasná fontána – vodomet bola v roku 1912 prerobená na elektrický pohon a v roku 1928 zhotovil správca mestského gazdovstva aj farebné osvetlenie. V tom istom roku boli navŕšené kamene v jej strede do súčasnej výšky.
 
Námestie v dávnych dobách ,,zdobila,, aj klietka hanby a pranier. Previnilcov tam umiestňovali zväčša v pondelok, kedy sa konali trhy a mohlo ich obdivovať najviac spoluobčanov. Len ako zaujímavosť, stojí za to spomenúť, že v roku 1929 boli po prvýkrát v centre mesta umiestnené koše na odpadky a o 10 rokov neskôr boli poniže nej vybudované podzemné verejné toalety.
 
7. 3. 5  Thurzov dom
Najkrajším domom na námestí je Thurzov dom. Patril známej ťažiarskej thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti ale jeho majiteľom bol Ján Thurzo.  Vznikol prestavbou dvoch domov v roku 1557 a okrem pôvodných gotických prvkov ho obohatili aj o renesančné prvky.Vzácne sú gotické portále, drevený trámový strop na prízemí a v tzv. zelenej sieni nástenné maľby s biblickými a svetskými motívmi z polovice 15.storočia, Posledný súd a Zuzana v kúpeli, ako  aj  dva  erby  – anjouovský  a corvínovský. V súčasnosti je sídlom  Stredoslovenského múzea.
 
7. 3. 6  Benického dom
Benického dom, jeden z najkrajších domov na banskobystrickom námestí SNP. Vznikol okolo roku 1600 spojením dvoch gotických domov. Vlastníkom bol podžupan Tomáš Benický. Priestor medzi dvoma pôvodnými domami zaklenuli, čím vznikol veľký mázhaus, v ktorom vyniká stredový stĺp. Na renesančnom portále je zobrazený szentiványiovský erb. Poschodie zdobí renesančná arkádová unikátna loggia. V interiéroch prekrásne lunetové klenby so srdcovými a inými vzormi. Nad jeho vchodom je umiestnený rodinný erb, ktorý držia baníci.
 
7. 3. 7  Biskupský palác
Biskupský palác v klasicistickom štýle sa nachádza hneď v susedstve Benického domu. V roku 1787 ho dal postaviť župan Berchtold.
Sídlo biskupa  a prvého predsedu Matice slovenskej dr. Štefana Moyzesa pripomína pamätná tabuľa s reliéfom. V parčíku pri fontáne v spodnej časti námestia je umiestnený čierny obelisk – pamätník Sovietskej armády.
 
7. 4  Ulice
7. 4. 1  Dolná ulica
Patrí medzi najhodnotnejšie ulice v mestskej pamiatkovej rezervácií. Je súčasťou pôvodného historického jadra mesta a je aj najdlhšou zachovanou ulicou. Jej výstavba  prebiehala postupne  a domy pribúdali najskôr v smere od Hlavného námestia. Domy patrili bohatým mešťanom a majú hodnotné stavebné detaily, najmä renesančné a barokové. Opevnenie mesta malo v tejto časti dve línie hradieb, vonkajšiu a vnútornú. Týmto bolo mesto v podstate rozdelené na dve časti. Vnútorné mesto súčasníkmi nazývané aj ,,Burgstadt,, a vonkajšie mesto respektíve Dolné  predmestie, zvané ,,Hofstadt,, . Z toho názvu sa časom vyvinulo aj dodnes používané pomenovanie ,,Hušták,, .

Na konci Dolnej ulice neveľký kostol sv. Alžbety patrí medzi najstaršie objekty mesta. Postavili ho okolo roku 1303 ako súčasť mestskej nemocnice. Zriadený bol pravdepodobne ako starobinec, kde okrem prestarelých a chudobných ľudí nachádzali útočisko aj chorobami postihnutí obyvatelia mesta. Od stredoveku tu pôsobila škola, v ktorej účinkovali mnohí významní pedagógovia a učenci svojej doby. Najznámejším bol Matej Bel-Funtík, ktorý bol nie len jej študentom ale aj učiteľom a rektorom. V roku 1870 školu prevzali rádové sestry. V období 14.storočia stál osamotený a spodná polovica ulice nebola v tej dobe zastavaná. Stáli tu len dva majere a niekoľko domov. Barokový vzhľad nadobudol po prestavbe roku 1750. V interiéri je vzácna gotická klenba a oltárny obraz sv. Alžbety od tajovského rodáka Jozefa Murgaša, vynálezcu bezdrôtovej rádiotelegrafie.

Na opačnej strane ulice, v miestach kde dnes stojí budova Slovenskej poisťovne, stá už v stredoveku tzv. Dolný špitálsky mlyn. Poháňala ho voda z potoka Bystrica privádzaná kanálom. Neskôr bol prerobený na parný a valcový. V roku 1881 bol podstatne prerobený a zväčšený. Po týchto úpravách to bola najväčšia budova v meste. Mlyn prestal pracovať v roku 1930. Významný je Bethlenov dom zo 14.storočia, kde je na vstupnom portáli latinský nápis: BENEDICTIO DOMINI DIVITES FACIT 1610, čo znamená – Požehnanie Pánovo robí ľudí bohatými. V tomto dome roku 1620 zasadal uhorský snem, ktorý zvolil sedmohradské knieža Gabriela Bethlena za uhorského kráľa. Vo dvornej časti sa nachádza stredoveká vežová stavba, ktorá plnila aj obrannú funkciu. Neďaleko sa nachádza masívna reťaz, ktorou vraj v čase zasadania uhorského snemu ulicu uzatvorili.
Dnes je sídlom štátnej galérie
 
7. 4. 2  Národná ulica
Je najmladšou ulicou v centre mesta. Bývalé mestské korzo spájalo námestie s divadlom, kinami, kúpeľmi, malou železničnou stanicou i hotelom Národný dom. Samotná výstavba Národnej ulice začala až po skončení I. svetovej vojny a po usporiadaní pomerov v novovzniknutej republike. Stavba Národného domu bola zrealizovaná v rokoch 1927 až 1929. Pojektoval ju národný umelec Emil Belluš. Vo viacúčelovom objekte je hotel, reštaurácia, kaviareň, bar i divadelná sieň. Vo foyeri divadla je pamätná tabuľa na počesť prvého predsedníctva Matice slovenskej a jej 104 zakladajúcich členov z Banskej Bystrice. Dnes je tu Štátna opera. Za spomenutie stojí dnešné sídlo rektorátu univerzity Mateja Bela. Na konci Národnej ulice v rokoch 1924 až 1925 postavili nový betónový most k Malej železničnej stanici. Ten nahradil starý drevený, ktorý stál o niekoľko desiatok metrov nižšie, priamo oproti kaplnke sv. Jána Nepomuckého. Trať zo Zvolena postavili v rokoch 1872 až 1874. Predstavitelia mesta uvažovali aj o ďalších úsekoch tratí, z ktorých sa však väčšina nerealizovala dodnes. Malá železničná stanica sa dobudovala postupne. V roku 1891 vybudovali čakáreň. V susedstve stanice stojí dodnes kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Postavili ju koncom 18.storočia . Bolo to pútnické miesto nie len pre Bystričanov. Neďaleko sa nachádzali ,,parné a vaňové kúpele,, . Poniže stanice v roku 1940 nainštalovali sochu generála M. R. Štefánika ,zachránenú z Komárna, ktoré bolo pripojené k Maďarsku. Sochu v 50-tych rokoch odstránili a v roku 1964 ju nahradili plastikou partizána. Generála Štefánika po roku 1989 vrátili Komárnu.
 
7. 4. 3  Kapitulská ulica
Od svojho vzniku až do konca 18.storočia niesla názov Hronská. Dnešný názov dostala po roku 1776. Pomenovanie nesie po kostole sv. Františka Xaverského alebo inak kapitulskom kostole, Kapitulská ulica.
V období od 14. do 18.storočia sa v ulici nachádzali prevažne nie veľmi vzhľadné mäsiarske jatky a tiež domy mäsiarov, zväčša drevené. Za kapitulským kostolom si v priebehu 18.storočia jezuiti vybudovali komplex budov, ktoré slúžili najmä na cirkevné účely. V roku 1806, na opačnej strane ulice dokončili stavbu bohosloveckého seminára, v súčasnosti Diecézne sídlo Jána Pavla II. Na konci Kapitulskej ulice, už na nábreží Hrona, vystavali v rokoch 1933 až 1934 modernú budovu štátneho učiteľského ústavu, dnes Základná umelecká škola Jána  Cikera. 

Tejto mestskej časti dodnes dominuje známa Mäsiarska bašta, postavená pred rokom 1608, v súčasnosti v nej sídli reštaurácia.  Areál pamätníka Slovenského národného povstania sa považuje za novodobú dominantu, ktorú mesto dostalo v roku 1969 pri štvrťstoročí osláv výročia SNP. V interiéroch pamätníka, ktorý je dielom architekta Dušana Kuzmu je múzeum. Sú v ňom zbrane, časti odevu, písomnosti i fotografie a ďalšie exponáty pripomínajúce SNP. V parku pred Pamätníkom je skanzen zbraní z druhej svetovej vojny: lietadlo, pancierový vlak, tanky, delá a partizánska zemľanka. Z terasy, na ktorej stojí pamätník, široké betónové schodište schádza do dolnej časti parku, v ktorej bolo sídlo veliteľstva I. čs. armády na Slovensku, kde generáli Golian a Viest pripravovali ozbrojený odpor armády.
 
7. 4. 4  Horná ulica
Pôvodná Horná ulica sa od tej dnešnej dosť podstatne líšila. Nielen vzhľadom, ale najmä svojou veľkosťou. V súčasnosti začína pri ,,hlavnej pošte,, a končí až budovou Slovenských telekomunikácií, oproti Mestskému úradu. V stredoveku bola podstatne kratšia. Patrili k nej domy za hodinovou vežou, no jej koniec bol už za dnešnou budovou Prvej komunálnej banky.
Patrí medzi najrušnejšie ulice v meste a tvoria ju pamiatkové domy, ktoré na svojich fasádach i v interiéroch nesú stopy neskorej gotiky, renesancie, baroka i secesie.

Nachádza sa tu dom, v ktorom bola kedysi Macholdova tlačiareň, jedna z najstarších na Slovensku. Na jej tradície nadväzovala tlačiareň Grafie, v ktorej v jeseni 1944 vytlačili Deklaráciu SNR a časopis Mor ho. Do dejín SNP sa zapísal aj dom, z ktorého sa v auguste 1944 ozval hlas miestneho stredoškolského profesora a hlásateľa Slobodného slovenského vysielača Ladislava Sáru. V Hornej ulici dal maliar Dominik Skutecký podľa vlastného projektu postaviť rodinnú vilu s ateliérom v renesančnom štýle - galéria Dominika Skuteckého, ktorý patril k významným predstaviteľom stredoeurópskeho maliarstva. Podľa neho je pomenovaná Ulica Dominika Skuteckého, ktorá plynule nadväzuje na Hornú v jej najširšom mieste. Dnes je na tejto ulici možné nájsť budovu, v ktorej sídli Krajský súd, Strednú priemyselnú školu stavebnú, či Bábkové divadlo na rázcestí.
 
7. 4. 5  Lazovná ulica
V minulosti sa tu nachádzali mestské verejné kúpele – lázne, po ktorých ulica dostala svoje pomenovanie Lazovná. Kúpele boli postavené v roku 1505 ale je dokázateľné, že staré kúpele fungovali už od roku 1392. Lazovná ulica vychádza z námestia SNP a v minulosti tu bývali viacerí významní občania a kultúrni dejatelia: básnik a spisovateľ Somolický, spisovateľ a lekár Laskomerský, štúrovský básnik Ján Botto, archivár a historik Križko, prvý podpredseda Matice slovenskej doktor Kuzmány a iní. Pripomínajú to pamätné tabule na fasádach budov. Nachádza sa tu budova, v ktorej od roku 1829 bola prvá materská škola na Slovensku. Významnou budovou tejto ulice je bývalý Župný dom. Z dvoch renesančných domov v polovici 18.storočia vybudovali honosnú rohovú budovu v barokovom slohu. V roku 1769 sem premiestnili sídlo župy. V súčasnosti tu sídli Štátna vedecká knižnica a Kancelária prezidenta republiky. Vchod do mesta cez Lazovnú ulicu strážila kamenná  brána,  ktorú  asanovali  koncom  19. storočia.

Vpravo za mestskou bránou a opevnením stál pôvodne drevený evanjelický kostol, ktorý bol postavený v roku 1688. Na jeho mieste v rokoch 1803-1807 podľa projektu Pollacka postavili dnešný evanjelický kostol v klasicistickom slohu. V interiéri kostola je obraz Ježiša Krista, ktorý maľoval maliar Daegea, dar pruského kráľa Fridricha Viliama IV. Tento areál evanjelického kostola s cintorínom, kde našlo svoj posledný odpočinok viacero významných osobností, ako napríklad Ján Botto, Martin Rázus, Terézia Vansová, Alexander Matuška, Teofil Stadler a mnohí iní vznikol ako odozva na silnejúce proti reformačné hnutie. Zhruba 150 rokov bola väčšina obyvateľov protestantská a s nimi aj všetky kostoly v meste. Keďže v dobe vzniku Lutherovho učenia značná časť obyvateľov mesta bola nemeckej národnosti, nové myšlienky tu mali priaznivé podmienky. Vedľa, v objekte bývalej evanjelickej školy, je Literárno-hudobné múzeum. Sústreďuje dokumenty z bohatej literárnej i hudobnej tradície mesta a okresu. Od roku 1999 múzeum zrealizovalo stálu expozíciu, ktorá obsahuje historický, hudobný, literárny a bábkarský salón.
 
7. 4. 6  Horná strieborná ulica
Je jednou z najstarších ulíc v meste. Nepatrí a ani nikdy nepatrila medzi honosnejšie a výstavnejšie ulice. Preto ani neprekvapuje, že už pred mnohými rokmi dostala od samotných Bystričanov tak trochu hanlivé pomenovanie ,, kakatka,, . Nesídlili tu ani žiadne významnejšie inštitúcie a preto aj z týchto dôvodov sa z minulosti zachovalo len veľmi málo obrazového a fotografického materiálu.
Vychádza z dolnej časti Námestia SNP cez úzky podjazd. Striebornou ju nakoniec nazvali preto, že po nej vozili rudu obsahujúcu tento vzácny kov z okolitých baní do kammerhofu. Svoje obydlia si tu stavali banskí ťažiari. Z historického hľadiska je významná budova, v ktorej bola detská opatrovňa už za panovania Habsburgovcov.

Na rohu Strieborného námestia, ktoré sa na ňu napája a Katovnej ulice stojí dodnes jednoposchodová budova, ktorá bola pôvodne bytom mestského kata. Keď v roku 1820 mesto jeho funkciu zrušilo, na žiadosť občanov v tomto dome zriadili stálu mestskú nemocnicu. Tvorili ju len tri miestnosti. V jednej boli umiestnené choré ženy, v druhej muži a tretia slúžila ako ubytovanie pre ošetrovateľa. Smerom na Strieborné námestie dnes nájdem Masarykov sociálny dom, postavený v roku 1931, Bystričanmi nazývaný aj Červený kríž ako aj textilku ,,Slovenka,, , ktorú začali stavať v roku 1956 ,dostavali ju v roku 1961 a úplne dokončili v roku 1964. Rodinné domy na Dolnej striebornej ulici boli zničené v rokoch 1967 až 1973. 4asť domov ležiacich pri potoku Bystrica sa zachovala. V jednom z nich býval hudobný skladateľ Viliam Figuš Bystrý a v druhom spisovateľka Terézia Vansová.
 
7. 4. 7  Mestský park
Označovaný aj ako Leninov park vznikol zásluhou skupiny mladých nadšených Bystričanov, ktorý začali s výsadbou stromov najskôr len po obvode a s pár stromami vo vnútri. Naprieč parkom prechádzali po jeho uhlopriečkach len dva chodníky. S plánovitou výsadbou a úpravami sa začalo až koncom 19. a začiatkom 20.storočia. Nad Mestským parkom, pri prameni tzv. Horného medokýša, od roku 1874 existovali aj kúpele. Bohužiaľ tie už dnes neexistujú a minerálne vody tak končia v mestskej kanalizácií. V roku 1884 v strede parku postavili drevený altánok a v roku 1914 bol celý Mestský park elektrifikovaný. Oproti parku sa nachádza budova, postavená v roku 1914, dnes Ekonomická fakulta UMB.
 
8. Okolie mesta
8. 1  Urpín
Na úpätí lesoparku Urpína, neďaleko železničnej zastávky Banská Bystrica – mesto sa nachádza plastika bojovníka SNP od sochára Dúbravského.
Hustá sieť chodníčkov vyúsťuje na lúčnatom temene Urpína. Nádherný výhľad na časti mesta a za jasného počasia aj na hrebeň Nízkych Tatier s Prašivou, Chabencom, Chopkom a Ďumbierom. Na prvom vrchole Urpína postavili kalváriu s ústredným kostolíkom a kaplnkami. Turistická značka z vrcholu Urpína smeruje na Vartovku. Stála tu strážna veža dômyselného systému protitureckej obrany, ktorú mali stredoslovenské banské mestá. Starú pozorovateľňu v rokoch 1958-1961 upravili na hvezdáreň. Pozorovacia stanica je zaradená do celoeurópskej siete pozorovaní jasných meteorov.
 
8. 2  Radvaň
Bývalú samostatnú obec preslávili chýrečné jarmoky, na ktorých predávali svoje výrobky zruční, domáci remeselníci, hrebenári, nožiari, sanitrári a iní.
Nad uniformnými panelákmi dominuje veža gotického kostola zo 14.storočia.
Minulosť Radvane pripomínajú tri kaštiele. Prvý patril rodu Radvanskovskov. V renesančnej budove zo 16.storočia s otvorenou loggiou je Štátny oblastný archív. Druhý, Bárczyovský kaštieľ postavili po roku 1677 so zaujímavými renesančnými klenbami a inými stavebnými prvkami. Tretí kaštieľ je v časti Kráľová. V tomto Tihányiovskom kaštieli je prírodovedné múzeum, v ktorom je inštalovaná expozícia „Príroda stredného Slovenska“.
 
8. 3  Malachov
V stredoveku tu ťažili rudy a vzácny kov sa ryžoval aj z pieskov Malachovského potoka. Kedysi tu hrmotali kladivá, pri výrobe pušného prachu. Nad prízemnými domcami vyčnievajú romantické vápencové prírodné výtvory – Malachovské skalky.
 
8. 4  Kremnička
Do povedomia verejnosti vstúpila obec smutnými udalosťami z rokov 1944-1945. Od 5.11. do 11.2 tu zahynulo 747 ľudí. Obete pochovali do šiestich masových hrobov. Po oslobodení postavili neďaleko miesta popráv pamätník z ružového ryolitu.
 
8. 5  Sásová
Vznikla v roku 1350 zásluhou nemeckej kolonizácie.
kostole sv. Antona a sv. Pavla sa nachádza oltár s plastikami umelca, ktorý pochádza zo školy Majstra Pavla.
 
8. 6  Jakub
kostole sv. Jakuba, postaveného v gotickom slohu, je umiestnený jeden z najstarších zvonov na Slovensku.
 
8. 7  Hronsek
Unikátna drevená katedrála pochádza z čias protireformačného hnutia, keď si evanjelici mohli postaviť svoje kostoly len za osobitných podmienok. Objekt musel byť postavený celý z dreva, bez použitia jediného kovového klinca. Kostol musel byť dokončený presne rok po započatí výstavby. Kostol začali stavať 23.10.1725 a 31.10.1926 bol vysvätený. Má 1100 miest na sedenie.
Pri kostole stojí drevená zvonica a staré lipy.
 
8. 8  Tajov
Malá dedinka ležiaca len pár kilometrov od samotného centra mesta je zaujímavá najmä faktom, že ide o rodisko dvoch aj v zahraničí známych Slovákov. Narodil sa a pôsobil tu učiteľ a spisovateľ Jozef Gregor Tajovský, ktorý je aj pochovaný na miestnom cintoríne a vynálezca telegrafu Jozef Murgaš. V obidvoch rodných domoch dnes nájdeme múzeá venované týmto významným osobnostiam.
 
9. Záver
Malé mestečko vyrástlo od skončenia druhej svetovej vojny do dnešnej podoby. Banská Bystrica sa stala administratívnym, kultúrnym, školským i spoločenským centrom stredoslovenského regiónu, nadobudla charakter metropoly Pohronia.
 
9. 1  Povstanie SNP
K ďalšiemu postupnému rozmachu mesta došlo až po vzniku Československa. Strategická poloha a vhodné zázemie predurčili mesto v období Slovenského štátu k úlohe centra protifašistického odboja a národnooslobovacieho hnutia. Po prevrate na vojenskom veliteľstve 29. augusta 1944sa o deň neskôr ozval z Banskej Bystrice rozhlasový Slobodný slovenský vysielač. Mesto sa stalo na 60 dní vojenským, politickým i hospodárskym strediskom slobodného územia. Druhá svetová vojna sa v Banskej Bystrici skončila 25. marca 1945, keď do mesta vstúpili rumunské a sovietske vojská. Po vojne sa mesto ako sídlo kraja značne rozrástlo, počet obyvateľov vzrástol šesťnásobne Na začiatku deväťdesiatych rokov žilo v meste viac ako 85 000 obyvateľov .
 
9. 2  Hospodárstvo
Hospodárska základňa sa už tradične orientuje na drevospracujúci a textilný priemysel. Dôležité miesto v hospodárstve mesta má aj stavebníctvo. Donedávna významný elektrotechnický priemysel a elektronika prechádzajú zložitou transformáciou. Nemalý význam v hospodárstve mesta má aj výroba spotrebného tovaru, lesníctvo a poľnohospodárstvo, obchod doprava a spoje. Mimoriadne perspektívnym odvetvím sa javí bankovníctvo a finančníctvo, stále dynamickejšie sa rozvíja cestovný ruch. Čoraz významnejší vplyv na život v meste má tvorba a ochrana životného prostredia. V posledných rokoch došlo k viacerým pozitívnym zmenám, ožíva krásna horská rieka Hron, ktorá láka rybárov i vodných turistov. Banská Bystrica je sídlom krajských a okresných orgánov štátnej správy, Úradu priemyselného vlastníctva SR, pracoviska Najvyššieho kontrolného úradu SR a generálneho riaditeľstva Slovenskej pošty. je takisto sídlom Univerzity Mateja. Jej založením v roku 1992 sa Banská Bystrica stala univerzitným mestom s ôsmimi fakultami. Zdravotníctvu dominuje jedna z najväčších a najmodernejších nemocníc na Slovensku - Nemocnica F. D. Roosevetla.
 
9. 3  Možnosti mesta a využitie okolia
Návštevníkov Banskej Bystrice zaujme aj čulý kultúrny a spoločenský život. Do operného hľadiska pozýva domácich i hostí Štátna opera, deti i dospelých poteší profesionálne bábkové Divadlo na rázcestí. V meste sú tri moderné kiná, Park kultúry a oddychu i Dom kultúry ponúkajú pestrú paletu podujatí. Tradičné sú najmä folklórne vystúpenia a festivaly, ale aj zborový spev, vážna hudba, stále expozície i výstavy viacerých múzeí a galérií. Historické jadro mesta s hradným areálom a námestím SNP a priľahlými ulicami vyhlásili v roku 1955 za Mestskú pamiatkovú rezerváciu, ktorá sa od deväťdesiatych rokov postupne rekonštruuje a mesto sa považuje za jedno z najkrajších na Slovensku. Banská Bystrica je významným slovenským centrom športu a turistiky. V lete láka rozsiahle a dobre vybavené plážové kúpalisko na Štiavničkách, v zime sú k dispozícii v celom okolí mesta lyžiarske vleky, lyžiarske bežecké dráhy, lyžiarske mostíky na Králikoch, Kordíkoch, v Tajove, Malachove či na Šachtičkách. a zimný štadión. Turistika má zelenú po celý rok, okolie ponúka nepreberné množstvolákavých príležitostí. Mesto Banská Bystrica navštívilo v modernej histórii niekoľko významných hostí. Medzi najvýznamnejšími treba spomenúť najmä návštevu Jeho kráľovskej výsosti princa Waleského, či zosnulého pápeža Jána Pavla II.

Množstvo pamiatok a čaro okolitej prírody dotvárajú celkový zážitok z návštevy mesta, ktoré má prívlastok „Perla Pohronia“ a pre mnohých návštevníkov je známe aj vďaka sloganu „Za živa v Bystrici, po smrti v  nebi.“
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 8)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.021