Námorné objavy

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča petka (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 22.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 239 slov
Počet zobrazení: 4 681
Tlačení: 238
Uložení: 249
Námorné objavy
 
TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ
V našej práci by sme v prvom rade chceli zhrnúť najdôležitejšie poznatky týkajúce sa témy námorných objavov. Snažili sme sa o pravdivé zobrazenie najznámejších námorných ciest, ktoré sa zapísali do dejín svojimi významnými výsledkami. Sme si vedomé toho, že každý z vás sa už veľa dozvedel o tejto téme buď zo školských učebníc, alebo z novín a časopisov, či z televízie. Nie vždy však tieto informácie sú podložené na presnom zobrazení faktov, preto našim hlavným cieľom je ich zhrnutie. Do pozornosti by sme chceli dať takmer všetkých moreplavcov, ktorí sa zaslúžili o obohatenie spoločnosti o rôzne nové geografické poznatky. Chceli by sme zároveň aj podčiarknuť ich snahu prebádať rôzne kúty sveta aj napriek tomu, že nepoznali rôzne výdobytky techniky, ktoré sú dnes už neodmysliteľnou samozrejmosťou. Samozrejme, že v našej práci spomenieme známych cestovateľov ako boli Krištof Kolumbus, Vasco De Gama či Fernao De Magalhaes, ale nesmieme zabúdať ani  tých menej známejších ako napríklad Hernan Cortéz, Francisco Pizarro, Jacques Cartier či Walter Raleigh.

„ Tento plán mi vnukol Boh. Nepochybujem, že som jeho poslom na Zemi.“ Tento citát od Krištofa Kolumba nám hneď napovedá o nezištných úmysloch tohto významného cestovateľa, pre ktorého cestovanie a skúmanie dosiaľ nepoznaných kútov sveta nebolo záľubou, ale celoživotným poslaním.
„ Dva dni bolo more pokojné, fúkal pravidelný vietor a lode pekne napredovali.“ Táto veta odznela z úst Vasca De Gama pri jeho ceste do Indie, je zrejmé, že jeho cesty neboli určite vždy takéto pokojné, no predsa sa nikdy nevzdal a pokračoval vo svojej ceste. „ Je to najkrajšia krajina, akú kedy videli ľudské oči...“  Je to prvá veta Jamesa Cooka po vylodení sa na prekrásnom ostrove Tahiti. Aké významné poznatky nám teda zanechali títo slávni cestovatelia?

Úvod

Zvedavosť, pokrok v navigácii, túžba objavovať nové bohatstvá a vôľa šíriť kresťanstvo podnietili Európanov 15. storočia, aby sa vydávali na veľké moreplavecké expedície. Uskutočňovať sa mohli vďaka podpore portugalských a španielskych kráľov. Koncom storočia sa Európania dostali do všetkých kútov sveta. Hlavnými príčinami zámorských objavov bola na jednej strane rozvíjajúca sa tovarová výroba v západnej a južnej Európe, ktorá potrebovala nové odbytiská, a zároveň aj nedostatok drahých kovov, zlatých a strieborných peňazí, pretože takmer všetky európske doly boli úplne vyčerpané. Neskôr, v priebehu 15. storočia začal byť problematický aj obchod s východnými krajinami, pretože po dobytí Carihradu Turkami v r.1453 Turci tieto obchodné cesty obsadili, a tým vytláčali talianskych obchodníkov , preto pre nich bolo nevyhnutné nájsť nové cesty do Indie a na Východ vôbec. 
Technické a vedecké predpoklady Španielov a Portugalcov ako sú dostatočné skúsenosti z oblasti moreplavectva, silné loďstvo a dokonalejšie lode, sieť oporných bodov pri pobreží Afriky, vynájdenie kompasu a astrolábu (určoval polohu lodí podľa postavenia hviezd), zhotovenie mapy Pablom Toscanellim, ktorá znázorňovala dovtedy poznaný svet, kde Afrika, Ázia a Európa boli zakreslené len nepresnými obrysmi a zostrojenie prvého glóbusu norimberským kupcom a kartografom portugalského dvora Martinom Beheimom r. 1492 podnietili prvých nádejných objaviteľov, aby sa pokúsili preskúmať dovtedy neznáme kúty sveta.
 
ZAČIATKY MOREPLAVECTVA
Začiatky veľkých zámorských objavov sa tradične spájajú s Portugalskom a Španielskom.  V roku 1415 si Portugalci podmanili bohaté severoafrické obchodné stredisko Ceutu a otvorili si tak cestu do Afriky. Vtedy ešte nikto netušil, že práve táto udalosť stojí na začiatku objavných ciest, ktoré Európanom ukážu skutočný rozmer Zeme. Okolo r.1430 princ Henrich, nazývaný Moreplavec, jeden zo synov portugalského kráľa, sníval o ďalekých krajinách. Ich objavením by Európania nemuseli za cenu zlata nakupovať koreniny, hodváb a množstvo tovaru od arabských obchodníkov, ktorí ovládali obchod s Orientom, to znamená s Indiou a Čínou, tak sa pokúsil o otvorenie novej obchodnej cesty k týmto krajinám cez more oboplávaním južnej Afriky. Treba však povedať, že spočiatku sa im veľmi nedarilo. Neskôr však 60. roky znamenali pre Portugalcov radostné obdobie. Prenikli do Guinejského zálivu a v nasledujúcom desaťročí aj na Zlatonosné pobrežie (dnešná Ghana) a otrokárske pobrežie (dnešná Nigéria). Do Európy odtiaľ prenikli zlato, africké korenie a slonovina. Kastília žiarlila na úspechy Portugalska, preto v rokoch 1475 - 1479 viedla proti nemu vojnu. Súperenie ukončila zmluva v Alcácovas. Portugalský kráľ sa vzdal nárokov na kastílsky trón, Kastília zasa potvrdila vlastníctvo Kanárskych ostrovov. Ďalej podľa zmluvy Portugalsko malo nárok na všetky teritóriá (aj nepreskúmané a neznáme) na juh od Kanárskych ostrovov. Toto prvé rozdelenie koloniálnych sfér vyvolalo súťaž medzi oboma mocnosťami pri objavovaní nových území.

Veľmi dôležitou portugalskou objavnou plavbou bola cesta Bartolomea Diaza (1450-1500) v r. 1487 - 1488. Diaz dosiahol najjužnejší cíp Afriky, úspešne ho oboplával, no nemohol plávať ďalej popri východných brehoch, lebo posádky lodí vypovedali poslušnosť. Musel sa preto vrátiť do Lisabonu. Portugalský kráľ potom nazval južný cíp Afriky Mys dobrej nádeje - keďže v ňom videl nádej na úspešné doplávanie do Indie. Po návrate Bartolomea Diaza sa Portugalci pripravovali na plavbu do Indie okolo Afriky. Táto plavba im mala zabezpečiť prvenstvo vo svetovom obchode, no prípravy na ňu vzbudzovali nevraživosť v Kastílii. Preto z konkurenčných dôvodov kastílsky kráľovský dvor po dlhom uvažovaní roku 1492 súhlasil s plavbou Krištofa Kolumba (1451-1506).
Kolumbus chcel doplávať do Ázie západným smerom a uskutočniť projekt, ktorý už pred ním teoreticky skúmal taliansky geograf Paulo Toscanelli. Dali mu postaviť tri lode – Santa Maria (najväčšia, vlajková loď), menšia Pinta (čo znamená Maľovaná) a miniatúrna Niña (čo znamená Dievčatko). Posádku lodí tvorilo 30 Kolumbových známych a kráľovských služobníkov, 90 námorníkov, l/4 tvorili nebezpeční trestanci, ostatní boli slobodní ľudia, ktorých zlákalo rozprávanie o domoch so strechami z čistého zlata za oceánom. Kapitáni a kormidelníci si plavbu možno užívali, ale mužstvo tvrdo pracovalo a nemohlo spať (v dnešnej dobe sa totiž zistilo, že ľudia ubytovaní v Kolumbových lodiach kvôli výkyvom lode jednoducho vôbec nemohli spať). Hmyzu a hlodavcov bolo na lodiach tiež viac než dosť.

V 52. deň spozorovali zem, no vzápätí vyšlo najavo, že to bol len mrak. Keď už-už dochádzalo k väčšej vzbure posádky, zakričal 71. deň plavby dve hodiny po polnoci jeden námorník: "Tierra, tierra! - Zem, zem!". Objavila sa súš, vzdialený útes svietiaci v mesačných lúčoch. Bol to ostrov Guanahani v súostroví Bahamy, ktorý Kolumbus nazval San Salvador. Ráno 12. októbra 1492 vystúpil na breh. V domnení, že je v Indii, nazval domorodé obyvateľstvo los Indos (Indiáni). Do roku 1504 sa plavil ešte trikrát, objavil ďalšie Karibské ostrovy ako sú Kuba, Haiti, Jamajka, Portoriko, Santa Cruz a Dominika, ktorá dostala meno podľa dňa objavenia – Nedeľa.. Celá Európa prijímala správy o objavoch s veľkým záujmom. Prvá tlačená správa o Amerike pochádza od samotného Kolumba (Kolumbus nevedel, že objavil nový kontinent, myslel si, že prišiel do Indie). Ďalší taliansky moreplavec Amerigo Vespucci (1454-1512) to ale jasne dokázal v roku 1501 keď podľa neho pomenovali kontinent. Názov Amerika sa v Európe udomácnil v priebehu 17. storočia.

Vasco da Gama (1469 - 1524
) sa vydal v r. 1497 na cestu do Indie. Zvolil však inú cestu, než Krištof Kolumbus. Keď oboplával najjužnejší bod Afriky, Mys Dobrej nádeje, objavil ostrov Madagaskar, pokračoval plavbou v Indickom oceáne. Cestou sa zastavil v Mozambiku, Mombase a Malindi. Po donútení arabských obchodníkov sprevádzať portugalské lode do indického prístavu Kalikat sa podarilo Vascovi De Gama doplávať do Indie. Aj keď bola cesta z obchodného hľadiska bezvýznamná, z hľadiska poznania novej cesty do Indie znamenala veľký úspech.

Španieli chcú znovu objaviť západnú cestu do Indie, preto vyslali v r. 1519 portugalského moreplavca Fernaa De Magalhaesa (1480-1521), plavil sa naprieč Atlantickým oceánom, popri americkom pobreží, tam nazval južný cíp Južnej Ameriky Ohňovou zemou (pred zakotvením ich lode uvidel na pevnine ohne domorodcov), následne prešiel prielivom medzi Južnou Amerikou a súostrovím Ohňová zem, ktorý po ňom nesie meno Magalhaesov prieliv. V tejto oblasti sa flotila Magalhaesových lodí dostala do strašnej búrky, ktorá trvala päť týždňov. Keď sa búrka utíšila, námorníkom sa more zdalo veľmi pokojné, preto ho nazvali Mare Pacifico, Pokojné more, resp. Tichý oceán. Po 3 mesiacoch pristál pri dnešných Marianách a neskôr na Filipínach, kde zomrel (v bitke s kanibalmi), jeho plavbu okolo sveta potom zavŕšil Juan Sebastian El Cano. Touto prvou plavbou okolo sveta, ktorá trvala tri roky (1519-1522) sa prvýkrát dokázalo, že Zem je guľatá. Po období prvých objavov nasledovali dobyvačné výpravy. Od začiatku 16. storočia Španieli organizovali vojenské expedície, aby sa zmocnili novoobjavených území. Týchto dobyvateľov voláme conquistadori. Karibské ostrovy, ktoré Španieli ovládli, sa stali základňou pre ich ďalšie prenikanie na americkú pevninu. Tu sa stretli s dvomi najvyspelejšími indiánskymi kultúrami predkolumbovskej Ameriky: s aztéckou kultúrou v Mexiku a s kultúrou Inkov v Peru. Ich zlato a striebro sa stali hlavným dôvodom na vojenské výpravy proti nim. Niekoľkými rýchlymi vojnami zničili obe ríše: v r. 1519 - 1521 dobyl Aztécku ríšu Hernán Cortéz (1485-1547)  a v r. 1531 - 1535 ríšu Inkov Francisco Pizarro(1478-1541). Cortéz sa v daľších rokoch zaslúžil o dobytie celého Mexika a objavenie Kalifornie.

Ďalší conquistadori si podmanili Kolumbiu, Bolíviu a Floridu. V roku 1494 v Tordesillas uzavreli Portugalci so Španielmi dohodu o rozdelení koloniálnych sfér. Zmluva stanovila hranicu španielskych a portugalských koloniálnych sfér. Hranica prebiehala Atlantickým oceánom asi 2000 km západne od Kapverdských ostrovov od severného pólu k južnému. Všetky územia na východ od tejto línie pripadli Portugalsku, na západ Španielsku.
Prvá polovica 16. storočia bola vrcholným obdobím v dejinách španielskej a portugalskej koloniálnej ríše avšak už v druhej polovici 16. storočia sa prejavila kríza. Dôležitým momentom úpadku portugalskej koloniálnej ríše bolo uzavretie personálnej únie medzi Španielskom a Portugalskom za Filipa II. Habsburského v roku 1580. Personálna únia trvala 60 rokov. Portugalsko tak stratilo samostatné veľmocenské postavenie. Po opätovnom osamostatnení v roku 1640 už Portugalsko nebolo takou mocnou koloniálnou veľmocou ako predtým. V 16. storočí sa na zámorskej expanzii zúčastnili aj ďalšie štáty - Holandsko, Anglicko, Francúzsko, menej Švédsko, Dánsko a Nemecko. Postupne si vytvorili vlastné koloniálne ríše.

Od roku 1600 vznikali východoindické spoločnosti poverené organizovaním obchodu so vzdialenými krajinami. Holanďania sa usadili na Jáve a na ďalších ostrovoch v Indonézii. Francúzi a Angličania sa plavili západným smerom cez Atlantik a verili, že sa tak dostanú do Indie. Ale aj oni narazili na nekonečnú pevninu - Severnú Ameriku. V roku 1534 sa francúzsky moreplavec Jacques Cartier (1491-1557) zmocnil Kanady v mene francúzskeho kráľa. V roku 1584 Walter Raleigh (1552-1618) v mene anglickej kráľovnej Alžbety I. založil kolóniu, ktorú pomenoval Virgínia (dnešná Severná Karolína). To bol začiatok osídľovania Severnej Ameriky Európanmi.

Ďalším významným námorným objaviteľom bol aj cestovateľ Willem Barents (1550 - 1597), ktorý sa pokúsil nájsť severnú cestu z Amsterdamu do Indie. Prvá výprava bola poznačená neúspechom, ale druhá prispela k objaveniu Medvedieho ostrova a ostrovov Špicbergy. Barents sa snažil dostať až k brehom Novej zeme, ale loď uviazla medzi ľadovými kryhami. Počas výprav meral hĺbku mora robil celoročné meteorologické záznamy. Po ňom je pomenované Barentsovo more a Barentsov ostrov, ktorý leží v tomto mori.
Známym bádateľom bol aj James Cook (1728 – 1779). Preslávil sa mnohými úspešnými plavbami. Jedna z výprav mala za cieľ sledovať Venušu, prechádzajúcu popred Slnko. Pozorovanie prebiehalo na ostrove Tahiti v r. 1768. Ďalšia cesta bola zasvätená hľadaniu Južnej zeme. Pri tejto ceste doplával James Cook k Novému Zélandu a Austrálii. Keď preplával prielivom medzi Novou Guineou a Austráliou, dostal sa až do Indonézie. V ďalších výpravách pokračoval až v r. 1772. Pri hľadaní Južnej Zeme takmer stroskotal na ľadových kryhách. Pri návrate na sever James Cook objavil Veľkonočný ostrov, ktorý je známy obrovskými sochami. Po zorganizovaní opätovnej výpravy k Novému Zélandu sa vydal na cestu po okolitých ostrovoch. Počas tejto cesty objavil Sandwichove ostrovy (Havajské ostrovy). Vytrvalo plával na sever až k Aljaške a späť na Havajské ostrovy, kde sa aj skončili objaviteľské výpravy skúseného moreplavca. Počas svojich ciest mapoval moria a venoval sa presnému vymeriavaniu pevniny. Po Cookovi sú nazvané ostrovy v Polynézii, pieliv medzi severným a južným ostrovom Nového Zélandu a hora na Novom Zélande (s nadmorskou výškou 3.764 m n.m.).
 
ZÁVER
Dôsledky zámorských objavov sa dotýkajú niekoľkých odvetví:

- celosvetový obchod
Hlavným predmetom diaľkového obchodu prestal byť len prepychový tovar a postupne sa začal vytvárať tzv. trojuholník svetového obchodu. Z Európy do zámoria prenikajú najmä remeselné výrobky, potraviny, súkno, plátno, železné výrobky, zbrane, kožený tovar, na druhej strane zo zámoria na starý kontinent sa dostali zemiaky, korenie, bavlna, kukurica, paradajky, paprika, káva, kakao, tabak, kožušiny, striebro a zlato. Z Európy do Afriky sa vyvážali zbrane a z Afriky do Ameriky zas otroci .

- presunutie centier európskeho obchodu
Z pôvodných severotalianskych miest sa európsky obchod presúva do nových centier západnej  Európy v Holandsku, Anglicku a Francúzsku ako sú Amsterdam, Londýn, Sevilla, Antverpy či Lisabon.

- cenová revolúcia
Revolúciu v celosvetovom obchode spôsobil prílev drahých kovov, ktoré v tomto období  začali prúdiť do Európy. Dôsledkom toho poklesla hodnota peňazí a stúpla cena potravín a výrobkov. Napríklad v Španielsku stúpli ceny tovarov v 16. storočí až šesťnásobne. To viedlo k snahe viac produkovať pre trh a v konečnom dôsledku spôsobilo rozvoj hospodárstva. Na amsterdamskej burze sa po prvýkrát objavujú aj papierové bankovky, ktoré podnietili založenie prvej celosvetovej banky v Amsterdame.

4. otrasenie postavením cirkvi
Dokázaním, že Zem je guľatá sa oslabila pozícia cirkvi vtedajšej spoločnosti, náboženstvo prestalo byť dominantné, obyvateľstvo bolo ovplyvnené cudzími kultúrami, čo spôsobilo morálny úpadok v Európe.

5. europanizmus
Európa zaujala významné postavenie vo svete hlavne z dôvodu nadvlády nad novoobjavenými oblasťami, ktoré sa oslobodili až po prvej svetovej vojne. Môžeme tak povedať, že Európa ovplyvňuje celosvetové dianie.

DISKUSIA
Dúfame, že po vypočutí našej práce ste lepšie pochopili príčiny aj dôsledky námorných objavov, a že teraz už viete hlbšie oceniť snahy moreplavcov o preskúmanie sveta. Magalhaes či Cortéz, každý jeden z nich bol, je aj bude významnou osobnosťou dejín sveta, pretože všetci venovali celý svoj život moreplavectvu a hľadaniu nových námorných ciest a civilizácii. Postarali sa aj o zdokonalenie technických noviniek ako sú kompas, plachtový systém alebo astrolób. Nemožno tvrdiť, ktorá z týchto osobností bola najúspešnejšia, pretože bez žiadnej z nich by svet tak skoro nepoznali ako ho poznáme dnes. Našu prácu by sme mohli ukončiť citátom od Dalajlámu: „ Nie je dôležitý cieľ, ale cesta.“ Pretože, ako sme sa sami presvedčili mnohí z cestovateľov objavili nepoznané miesta práve náhodou pri hľadaní úplne odlišných území. 
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 9)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

1.120